Cor triatriatum sinister (CTS) patrí k zriedkavým vrodeným srdcovým anomáliám. Zvyčajne je ľavá predsieň rozdelená membránou, ktorá bráni prítoku krvi cez pľúcne žily k mitrálnej chlopni a spôsobuje klinické príznaky ako u mitrálnej stenózy s pľúcnou kongesciou a pľúcnou hypertenziou. Najlepším spôsobom liečby je chirurgické odstránenie membrány, ale je možná aj katetrizačná intervencia. V našom príspevku uvádzame prípad pacienta s vrodenou anomáliou CTS, u ktorého sme úspešne, katetrizačne balónom dilatovali stenotický otvor v membráne s priaznivým hemodynamickým a klinickým výsledkom.
Cor triatriatum sinister (CTS) is a rare cardiac congenital anomaly. Left atrium is separated by the membrane which is the cause of obstruction in blood flow from pulmonic veins to mitral valve, and mimicks the clinic manifestation of mitral stenosis with pulmonic congestion and pulmonary hypertension. Surgical resection of the membrane is the best option, but there is also possibility of transcatheter intervention. We here present the patient with the anomaly of CTS, who underwent cardiac catheterization and successful balloon dilatation of the orifice in the membrane with positive haemodynamic and clinical result.
- MeSH
- balónková angioplastika metody MeSH
- cor triatriatum * chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- dilatace MeSH
- kardiochirurgické výkony metody MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- srdeční katetrizace metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Koronárna revaskularizácia chorých s koronárnou chorobou srdca (KCHS) patrí dnes k účinnej liečbe a často zachraňujúcej život. Zlepšuje symptómy, prežívanie a kvalitu života týchto pacientov. Perkutánna koronárna intervencia (PKI) nadobudla prevahu nad fibrinolýzou v liečbe akútneho koronárneho syndrómu s eleváciou ST segmentu (STEMI). V súčasnosti je jeho najúčinnejšou liečbou. Nemenej dôležitá je následná starostlivosť o týchto chorých, ktorá znamená: 1. nemocničnú starostlivosť v prvých hodinách po výkone, 2. včasnú nemocničnú starostlivosť v ďalších dňoch, 3. dlhodobú liečbu po prepustení z nemocnice vrátane sekundárnej prevencie KCHS.
Summary: Coronary revascularization of patients with coronary heart disease (CAD) is the effective and life-saving procedure today. It makes symptoms less problematic, prolongs life and improves quality of life in these patients. Percutaneous coronary interventions (PCI) become dominant over the fibrinolysis in the treatment of acute coronary syndrome with ST elevations (STEMI). Nowadays it is the most effective treatment of acute myocardial infarction. The following long-term medical treatment is also important and it means: 1. in-hospital treatment in the early hours after intervention, 2. in-hospital treatment in the following days, and 3. long-term treatment after leaving the hospital including the secondary prevention of CAD.
Koronárna revaskularizácia chorých s koronárnou chorobou srdca (KCHS) patrí dnes k účinnej a často život zachraňujúcej liečbe. Zlepšuje symptómy, prežívanie a kvalitu života týchto pacientov. Perkutánne koronárne intervencie (PKI) nadobúdajú prevahu v liečbe akútneho koronárneho syndrómu - nestabilnej anginy pectoris a infarktu myokardu bez ST elevácie a predovšetkým s ST eleváciou, kým aortokoronárne premostenie (AKP) pri chronických prejavoch KCHS. S pribúdajúcimi intervenciami na koronárnych tepnách narastá aj počet pacientov po týchto zákrokoch, ktorí potrebujú novú intervenciu pre restenózu po PKI alebo pre uzavreté artériové či venózne štepy po chirurgickom AKP.
Coronary revascularization of patients with coronary heart disease (CAD) is the effective and life-saving procedure today. It relieves symptoms, prolongs life and improves quality of life in these patients. Percutaneous coronary interventions (PCI) become dominant in treatment of acute coronary syndrome - unstable angina and non-ST elevation myocardial infarction, but especially in ST elevation myocardial infarction, while coronary artery bypass graft (CABG) in chronic forms of CAD. With increased interventions on coronary arteries the number of patients after these procedures is also increasing in which new intervention is needed for restenosis after PCI or closed arterial or venous bypass grafts after coronary surgery.
Koronárna revaskularizácia chorých s ischemickou chorobou srdca (ICHS) pred nekardiálnou operáciou patrí dnes k aktuálnym medicínskym postupom. Súvisí to s predlžovaním priemerného veku života našej populácie, so zvyšovaním počtu vykonaných perkutánnych koronárnych intervencií (PKI) alebo aortokoronárnych premostení (AKP), ako aj s narastajúcou potrebou chirurgických výkonov v starobe. Kardiológ je u týchto chorých postavený pred dva hlavné okruhy problémov: 1. Kedy indikovať koronárnu revaskularizáciu? 2. Ako postupovať u chorých, ktorí už revaskularizáciu absolvovali? Riešením je stratifikácia rizika samotnej ICHS, realizácia PKI alebo AKP u vysokorizikových pacientov, adekvátna medikamentózna príprava, určenie rizika a načasovanie nekardiálneho chirurgického výkonu.
Coronary revascularization of patients before non-cardiac surgery today is actual medical treatment. The reason is prolongation of average age of our population, arising of percutaneous coronary interventions (PCI), coronary artery bypass grafts (CABG) and non-cardiac surgery in the elderly. Cardiologist has to resolve two main problems in these patients: 1. When one does indicate the revascularization? 2. What to do with patients after these revascularizations? The resolution is stratification of the risk of ischemic heart disease, realization of PCI or CABG in high risk patients, correct medical treatment and establishing risk and timing of non-cardiac surgery.
