Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu "Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť", ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru "ošetrovateľstvo", v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course "Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care" which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu „Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť“, ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru „ošetrovateľstvo“, v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course “Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care” which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Chronická bolesť patrí k prioritným problémom v paliatívnej starostlivosti. Cieľom výskumu bola validácia ošetrovateľskej diagnózy Chronická bolesť (00133) u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Práca má charakter retrospektívnej štúdie. Na posúdenie definujúcich charakteristík ošetrovateľskej diagnózy sme použili Fehringov model klinickej diagnostickej validity zameraný na pacienta, ktorý využíva informácie od pacientov. Vytvorili sme hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 15 definujúcich charakteristík diagnózy Chronická bolesť (00133). Výskumnú vzorku predstavovalo n = 83 pacientov v paliatívnej starostlivosti, liečených pre bolesť minimálne šesť mesiacov. Definujúce charakteristiky boli pacientmi hodnotené na Likertovej škále (od 1 – nie je vôbec charakteristické pre mňa, do 5 – veľmi charakteristické pre mňa). Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Z celkového počtu 15 definujúcich charakteristík neurčili pacienti ani jednu ako hlavnú. Sedem zaradili k vedľajším: Bolesť (0,68), Zmeny vo vzorci spánku (0,55), Zmenená schopnosť pokračovať v predchádzajúcich aktivitách (0,54), Únava (0,52), Atrofia zasiahnutých svalových skupín (0,51), Strach z opakovaného zranenia (0,51) a Nepokoj (0,50). Osem definujúcich charakteristík pacienti vyradili. Štatisticky významný vzťah sme zistili medzi ôsmimi pármi vedľajších definujúcich charakteristík na úrovni p < 0,01. Výsledky výskumu poukazujú na nosné definujúce charakteristiky, ktoré môžu pomôcť sestrám v identifikácii a formulovaní presnej ošetrovateľskej diagnózy v klinickej praxi.
Chronic pain is one of the priority problems in palliative care. The study objective was the validation of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133) in patients in palliative care. It is a retrospective study. To evaluate the defining characteristics of the nursing diagnosis, we used the patient-focused clinical diagnostic validity model of Fehring, which uses information obtained directly from patients. We designed a questionnaire-type measurement tool containing 15 defining characteristics of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133). The sample included n = 83 patients in palliative care who were treated for pain for at least six months. The defining characteristics were rated by the patients on the Likert-type scale (from 1 – not at all characteristic of me, to 5 – very characteristic of me). After data collection, we calculated weighted scores (WS) for each of the defining characteristics. We used correlation analysis to analyze the relationships between the risk factors. None of the 15 defining characteristics were considered major by the patients. Seven defining characteristics were considered minor: pain (0.68), changes in sleep pattern (0.55), altered ability to continue previous activities (0.54), fatigue (0.52), atrophy of the involved muscle group (0.51), fear of re-injury (0.51), and restlessness (0.50). Eight defining characteristics were discarded by the patients. A statistically significant relationship was found between eight pairs of the minor defining characteristics, p < 0.01. The study results suggest the essential defining characteristics that may help nurses in identifying and defining an accurate nursing diagnosis in clinical practice.
- Klíčová slova
- validace, validační metody, Fehringův model klinické diagnostické validity, NANDA - Int.,
- MeSH
- bolest MeSH
- chronická nemoc MeSH
- hospitalizovaní pacienti MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- ošetřovatelská diagnóza MeSH
- paliativní péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- terminologie jako téma MeSH
Chronická bolesť patrí k prioritným problémom v paliatívnej starostlivosti. Cieľom výskumu bola validácia ošetrovateľskej diagnózy Chronická bolesť (00133) u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Práca má charakter retrospektívnej štúdie. Na posúdenie definujúcich charakteristík ošetrovateľskej diagnózy sme použili Fehringov model klinickej diagnostickej validity zameraný na pacienta, ktorý využíva informácie od pacientov. Vytvorili sme hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 15 definujúcich charakteristík diagnózy Chronická bolesť (00133). Výskumnú vzorku predstavovalo n = 83 pacientov v paliatívnej starostlivosti, liečených pre bolesť minimálne šesť mesiacov. Definujúce charakteristiky boli pacientmi hodnotené na Likertovej škále (od 1 – nie je vôbec charakteristické pre mňa, do 5 – veľmi charakteristické pre mňa). Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Z celkového počtu 15 definujúcich charakteristík neurčili pacienti ani jednu ako hlavnú. Sedem zaradili k vedľajším: Bolesť (0,68), Zmeny vo vzorci spánku (0,55), Zmenená schopnosť pokračovať v predchádzajúcich aktivitách (0,54), Únava (0,52), Atrofia zasiahnutých svalových skupín (0,51), Strach z opakovaného zranenia (0,51) a Nepokoj (0,50). Osem definujúcich charakteristík pacienti vyradili. Štatisticky významný vzťah sme zistili medzi ôsmimi pármi vedľajších definujúcich charakteristík na úrovni p < 0,01. Výsledky výskumu poukazujú na nosné definujúce charakteristiky, ktoré môžu pomôcť sestrám v identifikácii a formulovaní presnej ošetrovateľskej diagnózy v klinickej praxi.
Chronic pain is one of the priority problems in palliative care. The study objective was the validation of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133) in patients in palliative care. It is a retrospective study. To evaluate the defining characteristics of the nursing diagnosis, we used the patient-focused clinical diagnostic validity model of Fehring, which uses information obtained directly from patients. We designed a questionnaire-type measurement tool containing 15 defining characteristics of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133). The sample included n = 83 patients in palliative care who were treated for pain for at least six months. The defining characteristics were rated by the patients on the Likert-type scale (from 1 – not at all characteristic of me, to 5 – very characteristic of me). After data collection, we calculated weighted scores (WS) for each of the defining characteristics. We used correlation analysis to analyze the relationships between the risk factors. None of the 15 defining characteristics were considered major by the patients. Seven defining characteristics were considered minor: pain (0.68), changes in sleep pattern (0.55), altered ability to continue previous activities (0.54), fatigue (0.52), atrophy of the involved muscle group (0.51), fear of re-injury (0.51), and restlessness (0.50). Eight defining characteristics were discarded by the patients. A statistically significant relationship was found between eight pairs of the minor defining characteristics, p < 0.01. The study results suggest the essential defining characteristics that may help nurses in identifying and defining an accurate nursing diagnosis in clinical practice.
- MeSH
- chronická bolest * diagnóza ošetřování MeSH
- lidé MeSH
- měření bolesti MeSH
- ošetřovatelská diagnóza klasifikace metody MeSH
- ošetřovatelské zhodnocení MeSH
- paliativní péče metody pracovní síly MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Ošetrovateľská diagnóza Zhoršený komfort (00214) patrí k novým diagnózam v NANDA International 2009–2011 (North American Nursing Diagnosis Association International). Jej holistické zameranie obsahujúce fyzické, psychospirituálne a sociálne dimenzie koreluje s problémami žien v období klimaktéria. Cieľom práce bolo validovať ošetrovateľskú diagnózu Zhoršený komfort (00214) so zameraním na obdobie klimaktéria. Stanovili sme danú ošetrovateľskú diagnózu u vybraného súboru žien (n = 80) v období klimaktéria a prostredníctvom nich sme hodnotili definujúce charakteristiky tejto diagnózy. Bol zvolený Na pacienta zameraný Fehringov model klinickej diagnostickej validity (Patient – focused clinical diagnostic validity model). Na posúdenie definujúcich charakteristík bol vytvorený hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 23 položiek a identifikačné údaje. Definujúce charakteristiky boli ženami hodnotené na Likertovej škále. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Výsledky výskumu sa v hlavných definujúcich charakteristikách zhodujú s výsledkami iných štúdií. K hlavným definujúcim charakteristikám zaradili ženy: Narušený vzorec spánku (VS 0,76), Pocit tepla (VS 0,76) a Pocit diskomfortu (VS 0,75). Desať definujúcich charakteristík ženy zaradili k vedľajším a desať vylúčili ako nevýznamné pre ošetrovateľskú diagnózu Zhoršený komfort (00214). Výsledky výskumu poukazujú na rôznorodosť symptomatológie v období klimaktéria. Úlohou ošetrovateľstva je podpora a vzdelávanie žien v období klimaktéria so zameraním na vytvorenie pozitívneho postoja k tomuto obdobiu a zlepšenie bio-psycho-sociálneho a duchovného prežívania žien.
The nursing diagnosis Impaired Comfort (00214) is one of the new diagnoses in NANDA International 2009–2011 (North American Nursing Diagnosis Association International). Its holistic focus containing physical, psycho-spiritual and social dimensions correlates with the problems in menopausal women. The objective of the study was to validate the nursing diagnosis Impaired Comfort (00214) with the focus on menopause. We identified the diagnosis in a selected group of menopausal women (n = 80); their responds were used for evaluation of the defining characteristics of the diagnosis. The patient-focused clinical diagnostic validity model by Fehring was used. A questionnaire-type evaluation tool containing 23 items and identification data was designed to evaluate the defining characteristics. Women evaluated the defining characteristics on the Likert-type scale. After collecting the data, weighted scores (WS) were calculated for each defining characteristic. The research results on major defining characteristics were consistent with the results of other studies. The major defining characteristics selected by women were: Disturbed sleep pattern (WS = 0.76), Reports being hot (WS = 0.76), and Reports being uncomfortable (WS = 0.75). Women described ten defining characteristics as minor, and discarded ten defining characteristics as irrelevant for the nursing diagnosis Impaired Comfort (00214). The research results show the diversity of symptomatology in menopause. The roles of nursing include support for and education of menopausal women focused on positive attitude towards menopause and improvement of bio-psycho-social and spiritual experiencing in women.
Vysokoškolská učebnica
146 stran : ilustrace ; 21 cm
Problematika zomierania a smrti ľudí vždy zaujímala. Vznik moderného hospicového hnutia v 20. storočí bol podnetom na zameranie súčasnej zdravotnej starostlivosti nielen na prevenciu a podporu zdravia ako jednej z najdôležitejších ľudských hodnôt, ale aj na starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich (Charta práv pacientov na Slovensku, článok 8). Téma starostlivosti o umierajúcich sa čoraz viac dostáva do povedomia odbornej i laickej verejnosti. Na základe týchto zmien pristúpila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) k zmene definície. Definícia je zameraná komplexne a zdôrazňuje potrebu paliatívnej starostlivosti od diagnostikovania nevyliečiteľného ochorenia až po obdobie ukončenia trúchlenia pozostalých. Hoci pacienta v terminálnej fáze ochorenia nemožno vyliečiť, moderná paliatívna starostlivosť si kladie ambiciózny cieľ, ktorým je zabezpečenie dobrej kvality života v štádiu pokročilého ochorenia. Napriek tomu je zomieranie často sprevádzané bolesťou, osamelosťou, nespokojnosťou a stratou dôstojnosti. Pre členov podporného systému predstavuje toto obdobie záťaž a vyčerpanie, a to najmä pre problémy s dostupnosťou paliatívnej starostlivosti prostredníctvom paliatívnych oddelení, hospicov, mobilných hospicov a pod. Počet takýchto zariadení je v Slovenskej republike stále nedostatočný. Významnou príčinou je aj nevhodná a nedostatočná prezentácia danej problematiky v médiách. Jej výsledkom sú predsudky ľudí o hospicoch ako o domoch, kde sa len „zomiera“ a kde sa zároveň vytvára priestor pre eutanáziu. Starostlivosť o zomierajúcich nie je predmetom záujmu predovšetkým mladších zdravotníckych profesionálov. Trend v zdravotníckom vzdelávaní je zameraný na liečbu ochorení, predlžovanie života a uzdravenie chorého. Každá iná možnosť sa pokladá za porážku či neúspech. V tejto súvislosti si kladieme otázku, ktorá sa týka záujmu a pripravenosti sestier na poskytovanie kvalitnej, špecifickej terminálnej starostlivosti. Výsledky interakcie so sestrami poukazujú na skutočnosť, že starostlivosť o terminálne chorých nie je primárnym pracovným záujmom sestier. Napriek výraznému medicínskemu pokroku v liečbe ochorení sa často z rôznych príčin zanedbáva starostlivosť o terminálne chorých najmä v oblasti uspokojovania psychosociálnych a spirituálnych potrieb vrátane poskytovania psychosociálnej podpory príbuzným. Práve tieto oblasti kladú vysoké nároky na zručnosti v sociálnej komunikácii, ktorých nadobudnutie predpokladá vysoký záujem a osobné nasadenie pri ich rozvíjaní a upevňovaní. Emocionálna vyčerpanosť, často vyskytujúci sa syndróm vyhorenia a nízke finančné ohodnotenie na pracoviskách starostlivosti o pacientov v terminálnom štádiu ochorenia sú príčinou nižšieho záujmu sestier o túto prácu.
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
Aim: Development and use of standard terminology by nursing classification systems is one of the characteristics of the nursing profession in the 21st century. The objective of the application is precise definition and formulation of the activities performed by nurses related to the needs of patients for achievement of specific outcomes. In this paper we focus on the issues of care for oncologic patients in which the decisional conflict developed in relation to health care. We emphasise the priority role of nurses in solving the nursing diagnosis Decisional Conflict (specify) 00083, including assisting patients and their families in decision making. It is important for nurses to be able to empathize with the current status of the patient, and work using the method of nursing process which provides a fixed procedure. Methods: The methods of intervention study and content analysis were used. Mathematic and statistical methods: the Student’s t-test for two dependent samples was used in the NOC (Nursing Outcomes Classification) level. The research was performed from 2007 to 2009 in the Teaching Hospital in Nitra and the St. Svorad΄s Specialist Hospital Zobor in Nitra. Results: The results of the research show the positive effects of the use of the chosen sets of nursing classification systems NIC (Nursing Interventions Classification) and NOC (Nursing Outcomes Classification) in decision making of oncologic patients. There are significant differences between the intervention and control groups in the performed nursing activities of the chosen set of the NIC, in terms of the lower number of performed activities in the control group. There are significant differences in comparison of the values of the indicators of the chosen NOC set between the entry and secondary measurements, in terms of reaching a decision by patients and meeting the goals.
- MeSH
- hospitalizovaní pacienti psychologie MeSH
- komunikace MeSH
- lékařská onkologie MeSH
- lidé MeSH
- nejistota MeSH
- nemocniční oddělení MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * MeSH
- ošetřovatelská péče metody normy MeSH
- ošetřovatelské zhodnocení * metody normy statistika a číselné údaje MeSH
- ošetřovatelský výzkum MeSH
- role ošetřovatelky MeSH
- rozhodování * MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- klinické zkoušky MeSH
- MeSH
- bolest klasifikace komplikace ošetřování MeSH
- chorobopisy MeSH
- financování organizované MeSH
- hospice MeSH
- lidé MeSH
- nádory komplikace ošetřování MeSH
- nemocnice pro chronická onemocnění MeSH
- ošetřovatelská péče metody psychologie MeSH
- ošetřovatelské záznamy MeSH
- péče o pacienta metody MeSH
- péče v hospici metody organizace a řízení psychologie MeSH
- rozhovory jako téma MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
