Náhle cievne mozgové príhody tvoria skupinu ochorení charakterizovanú náhle vzniknutým alebo rýchlo sa rozvíjajúcim deficitom mozgových funkcií v dôsledku poruchy cievneho zásobenia mozgu. Predstavujú závažný zdravotnícky a sociálno-ekonomický problém vyspelých spoločností, pretože po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu sú treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou príčinou invalidity pacientov na Slovensku. Cieľom príspevku je priblížiť faktory ovplyvňujúce prognózu pacienta s cievnou mozgovou príhodou v akútnom štádiu.
Acute strokes are a group of diseases characterized by a sudden or rapidly developing deficit in brain function due to a disorder of the vascular supply to the brain. They represent a serious health and socio-economic problem in advanced societies, because after cancer and myocardial infarction, they are the third most common cause of death and the first cause of disability in patients in Slovakia. The aim of the paper is to present the factors influencing the prognosis of a patient with an acute stage stroke.
Cieľom štúdie bolo porovnať prietok krvi v ductus venosus plodov u tehotných žien s diabetes mellitus 1. typu, s diabetickou fetálnou kardiomyopatiou, resp. bez nej, a u plodov zdravých tehotných žien. Išlo o prospektívnu prierezovú štúdiu vykonanú na vzorke 19 tehotných žien s diabetes mellitus 1. typu a 41 zdravých tehotných, u ktorých bolo robené vyšetrenie fetálnej cirkulácie pomocou ultrazvuku medzi 32. a 41. týždňom tehotnosti. Plody s postnatálne verifikovanou hypertrofickou diabetickou fetálnou kardiomyopatiou, ktorých matky trpeli na diabetes mellitus 1. typu, mali v ductus venosus signifikatne vyššie hodnoty indexu pulzatility [0,74 ± 0,15 (SD)] oproti plodom diabetičiek, ktorých deti nemali kardiomyopatiu [0,58 ± 0,17 (SD)], resp. plodom zdravých žien [0,51 ± 0,12 (SD); p = 0,016]. Vyšetrenie cirkulácie v ductus venosus plodov tehotných s diabetom 1. typu môže pomôcť predikcii diabetickej fetálnej kardiomyopatie, ktorá patrí k príčinám neskorých fetálnych strát u diabetičiek.
The aim of the study was to compare the blood flow in the ductus venosus of foetuses in pregnant women with diabetes mellitus type 1, with diabetic foetal cardiomyopathy or without it, and in foetuses of healthy pregnant women. It was a prospective cross-sectional study performed on the sample of 19 pregnant women with diabetes mellitus type 1 and 41 healthy pregnant women, in whom the foetal circulation was examined with ultrasound between 32 and 41st week of pregnancy. Foetuses with postnatally verified hypertrophic diabetic foetal cardiomyopathy, whose mothers suffered from diabetes mellitus type 1, had significantly higher values of the pulsatility index in the ductus venosus [0.74 ± 0.15 (SD)] against foetuses of diabetic women, whose children did not have cardiomyopathy [0.58 ± 0.17 (SD)], or foetuses of healthy women [0.51 ± 0.12 (SD); p = 0.016]. Circulation examination in the ductus venosus of pregnant women with diabetes type 1 might help the prediction of diabetic foetal cardiomyopathy, which belongs to causes of late foetal losses in diabetic women.
Cieľ: Overiť efektívnosť a spoľahlivosť skríningu postduktálnej saturácie pulznou oxymetriou pre včasnú diagnostiku kritickej vrodenej vývojovej chyby srdca (VCC) v regióne severného Slovenska. Metodika: Postduktálna saturácia bola sledovaná prospektívne u zdravých donosených novorodencov narodených od 15. 11. 2009 do 31. 10. 2010 v regióne perinatologického centra Martin. Prvé meranie bolo vykonané vo veku 6-12 hodín, pri saturácii viac ako 95 % bol skríning považovaný za negatívny. Pri nižších hodnotách saturácie bolo meranie opakované v 6-hodinových intervaloch do veku 30 hodín. Výsledky: Zo súboru 7280 detí bola skríningom zistená kritická VCC u 7, senzitivita vyšetrenia bola 87,5 %, špecificita 98,9 %, negatívna prediktívna hodnota 99 %. Skríning bol falošne negatívny u 1 dieťaťa s neskôr diagnostikovaným hypoplastickým ľavokomorovým syndrómom. Z náhodne vybratej podskupiny 3210 detí bez VCC bol pozitívny skríning u 77 (2,39 %). Do 24 hodín sa u 63 z nich saturácia upravila a deti boli zdravé, príčinou bola prechodná cirkulácia (saturácia 93,03 ± 1,16 %, medián 93 %). U zvyšných 14 detí bolo diagnostikované iné ochorenie a saturácia bola vo veku 24 hodín menej ako 95 % u 50 % z nich (saturácia 90,64 ± 4,38 %, medián 92 %). Pri kritickej VCC boli hodnoty saturácie 86,0 ± 5,6 %, medián 87 %. Záver: Pulzná oxymetria je účinnou skríningovou metódou pre včasnú diagnostiku kritických VCC v asymptomatickom štádiu. Ak je postduktálna saturácia vo veku 24 hodín menej ako 90 %, indikované je echokardiografické vyšetrenie. Pri hodnotách 90–94 % je potrebné meranie opakovať o 6–12 hodín, v prípade pozitívneho nálezu vykonať kardiologické a iné potrebné vyšetrenia. Porovnanie hodnôt saturácie z pravej hornej a ktorejkoľvek dolnej končatiny zvyšuje efektivitu skríningu.
Aim: To evaluate the efficacy of the routine use of pulse oximetry to detect critical congenital heart disease (CCHD) in the region of Northern Slovakia. Methods: Postductal saturation was recorded prospectively in healthy term infants born from 15.11.2009 to 31.10.2010. The first screen was performed at the age of 6–12 hours. If pulse-oximetry measured arterial oxygen saturation was lower than 95%, the screening was positive and it was repeated in 6 hours intervals until the age of 30 hours. Results: 7280 infants were included in the study. The CCHD was detected due to the screening in 7 out of the infants. The sensitivity was 87.5%, specificity 98.9% and negative predictive value 99%. The false negative result was recorded in 1 baby with the hypoplastic left heart syndrome that was diagnosed clinically at the age of 2 days. In a randomly chosen subgroup of infants without CCHD the screening was positive in 77 out of the 3210 newborns (2.39%). Up to 24 hours the saturation was normal in 63 out of them, they were healthy and the positive screening was due to the transitional circulation (mean saturation 93.03±1.16%, median 93%). In remaining 14 out of the 77 infants other disease was diagnosed and the saturation was less than 95% in 50% out of them at the age of 24 hours (saturation 90.64±4.38%, median 92%). The saturation in infants with CCHD was 86.0±5.6%, median 87%. Conclusion: Pulse oximetry is an effective screening method for early detection of CCHD at asymptomatic stage. If the postductal saturation is less than 90% at the age of 24 hours, echocardiographic examination is indicated. Babies with saturation between 90 and 94% should have a second screen 6–12 hours later. If it is positive, the cardiologic and other necessary examinations are performed. Comparison of saturation values from the right hand and either foot increases the effectiveness of the screening.
- MeSH
- časná diagnóza MeSH
- financování organizované MeSH
- lidé MeSH
- nemoci novorozenců MeSH
- novorozenec MeSH
- novorozenecký screening mortalita MeSH
- oxymetrie využití MeSH
- transkutánní měření krevních plynů metody využití MeSH
- vrozené srdeční vady diagnóza MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Cievny prstenec predstavuje vzácne sa vyskytujúcu vrodenú anomáliu oblúka aorty a artérií horného mediastína. Klinická manifestácia je charakteristická respiračnými (recidivujúce respiračné infekcie, chronický kašeľ, recidivujúce atelektázy, aspiračné pneumónie a iné) a gastrointestinálnymi symptómami (dysfágia). Ich zhoršenie nastáva hlavne pri záťaži, kŕmení, plači alebo infekcii. Dôkladné kardiologické vyšetrenie s echokardiografiou a zobrazovacie i endoskopické vyšetrenia (RTG hrudníka, pasáž pažerákom, CT, CT angiografia, MR, bronchoskopia) tvoria základnú diagnostickú schému. Vzhľadom na závažnosť cievneho prstenca a kompresie trachey je indikovaný typ liečby. U asymptomatických pacientov sa odporúča konzervatívny postup. Naopak, pri závažnej manifestácii je základom liečby chirurgická korekcia anomálie. Dlhodobá prognóza pacientov býva priaznivá, k zriedkavým komplikáciám patria sekundárne tracheomalácie.
Vascular ring is an unusual and rare congenital anomaly that occurs in the development of the aortic arch and its great vessels. Various severe respiratory (recurrent respiratory infection, chronic cough, recurrent atelectasis, aspiration pneumonia, respiratory distress) and/or gastrointestinal symptoms (dysphagia) can be suspected for vascular ring. Labor, feeding, crying, infections usually worsen clinical status. Cardiac examination with echocardiography and color-flow Doppler, imaging and endoscope investigation (chest X-ray picture, Barium esophageal passage, computerized tomography scan, magnetic resonance imaging, angiography and bronchoscopy) are the basic diagnostic management. The therapy depends on the type of vascular ring, intensity of clinical symptoms and severity of tracheal, bronchial or esophageal compression. Surgical treatment is indicated in patients with severe clinical manifestation. The long-term prognosis is well.
Cievny prstenec je vzácne sa vyskytujúca vrodená anomália oblúka aorty a artérií horného mediastina, ktorá svojím priebehom čiastočne alebo úplne komprimuje tracheu a ezofág. Väčšina cievnych prstencov je asymptomatických, klinická manifestácia býva charakteristická respiračnými a gastrointestinálnymi symptómami rôznej závažnosti v závislosti od stupňa kompresie. Ich zhoršenie nastáva hlavne pri záťaži, kŕmení, plači alebo infekcii. Necharakteristický klinický obraz sťažuje diagnostiku cievnych prstencov, preto sa na ne často nemyslí. Dôkladné kardiologické vyšetrenie s echokardiografiou a zobrazovacie aj endoskopické vyšetrenia (RTG hrudníka, pasáž pažerákom, CT, CT angiografia, MR, bronchoskopia) tvoria základnú diagnostickú schému. Vzhľadom na závažnosť cievneho prstenca a kompresie trachey je indikovaný typ liečby. U asymptomatických pacientov sa odporúča konzervatívny postup. Naopak, pri závažnej manifestácii je základom liečby chirurgická korekcia anomálie. Jej postup závisí od typu cievneho prstenca. Dlhodobá prognóza pacientov je priaznivá, k zriedkavým komplikáciám patria sekundárne tracheomalácie.
Vascular ring is an unusual and rare congenital anomaly that occurs in the development of the aortic arch and its great vessels and can cause tracheal or oesophageal compression. Minor variations in the morphology of the aortic arch are relatively common, but most of them are asymptomatic. Various severe respiratory and/or gastrointestinal symptoms (depending on the compression intensity) can be suspected for vascular ring. Labour, feeding, crying, infections usually worsen clinical status. Unusual and atypical clinical picture is responsible for problematic and often delayed diagnosis of vascular rings. Cardiac examination with echocardiography and colour-flow Doppler, imaging and endoscope investigation (chest X-ray, barium oesophageal, computerized tomography scan, magnetic resonance imaging, angiography and bronchoscopy) are the basic diagnostic management. The therapy depends on the type of vascular ring, intensity of clinical symptoms and severity of tracheal, bronchial or oesophageal compression. Asymptomatic patients are managed conservatively. Surgical treatment is indicated in patients with severe clinical manifestation. The long-term prognosis is well. Secondary tracheo-bronchial deformities belong to rare postoperative complications.
Úvod: Cievny prstenec označuje skupinu cievnych abnormalít spôsobujúcich tracheálnu alebo pažerákovú kompresiu. Klinicky sa manifestuje respiračnými ťažkosťami alebo dysfágiou. Často môže byť klinicky nepozorovaný. Kardiologické vyšetrenie s echokardiografiou a zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, MR a endoskopické vyšetrenia) tvoria základný diagnostický postup. Vlastný prípad: Autori prezentujú kazuistiku chlapca s opakovanými respiračnými ťažkosťami, ponámahovou dýchavičnosťou a s nálezom zriedkavej cievnej anomálie. Adekvátnou liečbou sa klinický stav pacienta zlepšil. Záver: Výskyt cievnych prstencov je pomerne častý, no len zriedkavo sa klinicky manifestujú. Recidivujúce respiračné infekcie, neadekvátna odpoveď na liečbu alebo dysfágické ťažkosti nás na ňu môžu upozorniť.
Introduction: Vascular ring describes a variety of such vascular abnormalities that can cause tracheal or oesophageal compression. The clinical manifestations include respiratory problems or dysphagia. Vascular rings can often have no clinical symptoms. Cardiological examination with echocardiography and imaging investigation (chest radiographs, CT, MR or endoscopy) confirm the diagnosis. Case report: The authors present the case report of a child with recurrent respiratory infections, post-exertion dyspnoe and the presence of rare vascular ring. Adequate treatment improves child´s clinical status. Conclusion: The presence of vascular rings is relatively frequent, but with rare clinical manifestation. Recurrent respiratory infections, no-adequate treatment response or dysphagia can indicate this diagnosis.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- MeSH
- ergometrie MeSH
- hypertenze patologie MeSH
- krevní tlak MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- MeSH
- dítě MeSH
- dopplerovská echokardiografie využití MeSH
- funkce levé komory srdeční MeSH
- hemodynamika MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- plicní hypertenze diagnóza ultrasonografie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
