PURPOSE: To investigate the efficacy and safety of an active cellular immunotherapy (DCVAC/LuCa) and chemotherapy in patients with stage IV non-small cell lung cancer (NSCLC). PATIENTS AND METHODS: SLU01 was a multicenter, open-label, parallel-group, randomized, phase I/II trial. NSCLC patients were randomized in a ratio of 1:1:1 to receive: DCVAC/LuCa and chemotherapy (carboplatin and paclitaxel; Group A); DCVAC/LuCa, chemotherapy, pegylated interferon-α2b, and hydroxychloroquine (Group B); or chemotherapy alone (Group C). DCVAC/LuCa was administered subcutaneously every 3-6 weeks (up to 15 doses). The primary endpoint was overall survival (OS). During the study, enrollment into Group B was discontinued for strategic reasons. RESULTS: Forty-five patients were randomized to Group A, 29 patients to Group B, and 38 patients to Group C. The median OS in the modified intention-to-treat (mITT) population was 3.7 months longer in Group A than in Group C (15.5 vs. 11.8 months; p = 0.0179; hazard ratio = 0.54; 95% confidence interval: 0.32-0.91). This OS effect was consistent across subgroups of the mITT population (females, males, current smokers, former smokers, and patients with non-squamous and squamous cell histology). The most common treatment-emergent adverse events of any grade reported in Groups A, B, and C, respectively, were neutropenia (50.0%, 29.6%, and 20.6%), fatigue (40.0%, 18.5%, and 20.6%), anemia (35.0%, 44.4%, and 32.4%), paresthesia (27.5%, 25.9%, and 17.6%), and alopecia (25.0%, 29.6%, and 41.2%). CONCLUSION: DCVAC/LuCa in combination with carboplatin and paclitaxel extended OS and was well tolerated.
- MeSH
- dendritické buňky metabolismus MeSH
- dospělí MeSH
- imunoterapie metody MeSH
- karboplatina farmakologie terapeutické užití MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nádory plic farmakoterapie MeSH
- nemalobuněčný karcinom plic farmakoterapie MeSH
- paclitaxel farmakologie terapeutické užití MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie farmakologie terapeutické užití MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- klinické zkoušky, fáze I MeSH
- klinické zkoušky, fáze II MeSH
- multicentrická studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
Východiská: Synchrónne primárne malignity sú definované ako dve alebo viac malignít bez zistenia podriadeného vzťahu v rôznych orgánoch pacienta. Správy týkajúce sa pacientov s primárnymi malignitami s hepatocelulárnym karcinómom sú zriedkavé. Prípad: Popíšeme priebeh ochorenia u 71-ročného pacienta so synchrónnym výskytom dvoch histopatologicky odlišných malígnych nádorov. Záver: Dôsledným skríningom je možné zachytiť jednotlivé nádory včas. Porozumenie klinicko-patologickým vlastnostiam a prognostickým faktorom u synchrónnych malignít je dôležité pre uľahčenie liečby.
Background: Synchronous primary malignancies are defined as two or more malignancies without finding a subordinate relationship in different organs of the patient. Reports of patients with primary malignancies with hepatocellular carcinoma are rare. Case: We describe the course of the disease in a 71-year-old patient with a synchronous occurrence of two histopathologically different malignancies. Conclusion: Consistent screening can detect individual tumors early. Understanding the clinicopathological properties and prognostic factors in synchronous malignancies is important to facilitate the treatment.
- MeSH
- hepatocelulární karcinom diagnóza farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- mnohočetné primární nádory * MeSH
- nádory prostaty diagnóza farmakoterapie MeSH
- senioři MeSH
- sorafenib terapeutické užití MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Hepatocelulárny karcinóm (HCC) je jednou z najčastejších malignít s rastúcou incidenciou. Predstavuje približne 90 % primárnych karcinómov pečene a významný globálny zdravotný problém. Je celosvetovo 5. najčastejším ochorením a 3. najčastejšou príčinou úmrtia spomedzi onkologických ochorení. Výskyt HCC súvisí s faktormi životného prostredia, stravovacími návykmi a životným štýlom. Je častejší u mužov ako u žien. Najvyššia incidencia HCC je v juhovýchodnej Ázii, Číne, v štátoch západnej a centrálnej Afriky, u imigrantov z vysoko rizikových oblastí v USA. V Severnej Amerike, Európe a Japonsku je infekcia vírusom hepatitídy C jeho hlavným rizikovým faktorom spolu s užívaním alkoholu. Moderné liečebné metódy zlepšili výsledky liečby u pacientov s HCC. V prípade včasných štádií HCC je možná kuratívna liečba, chirurgická resekcia, transplantácia pečene a rádiofrekvenčná ablácia. Lokálna chemoterapia a cielená systémová liečba pri pokročilom ochorení HCC predĺžili prežívanie pacientov. Cieľ: Cieľom článku je priblížiť možnosti systémovej liečby HCC v 1. a 2. línii liečby. Sorafenib bol prvý liek schválený americkou Správou pre potraviny a lieky na liečbu pokročilého HCC a je štandardným liekom 1. línie. Prvou voľbou v 2. línii liečby pacientov s progredujúcim ochorením po liečbe sorafenibu je regorafenib. V súčasnosti je imunoterapia adekvátnou možnosťou liečby. Kabozantinib a ramucirumab predstavujú ďalšie možnosti liečby 2. línie.
Background: Hepatocellular carcinoma (HCC) is one of the most common types of cancer with increasing incidence. It accounts for approximately 90% of primary liver cancers and it is a significant global health problem. Globally, it represents the 5th most common disease and it is considered to be the third most common cause of cancer related deaths. The occurrence of HCC is related to environmental factors, eating habits and lifestyle. It is more common in men than in women. The highest incidence of HCC is in Southeast Asia, China, West and Central Africa, and among immigrants from high-risk areas in the United States. In North America, Europe and Japan, hepatitis C virus infection is its major risk factor along with alcohol consumption. Modern therapeutic methods improved the results of the treatment in patients with HCC. In early stages of HCC, curative treatment, surgical resection, liver transplantation, and radiofrequency ablation are possible. In advanced disease, local chemotherapy and systemic targeted therapy have prolonged survival. Purpose: The aim of the article is to present the possibilities of systemic treatment of HCC in first and second lines of the treatment. Sorafenib was the first drug to be approved by the U. S. Food and Drug Administration for the treatment of advanced HCC and is a standard first-line drug. The first choice in the second line treatment of patients with progressive disease (after the treatment with sorafenib) is regorafenib. Nowadays, immunotherapy is also an adequate treatment option. Cabozantinib and ramucirumab represent additional treatment.
Endometrial cancer is one of the most frequent gynecological malignancies present in more than 95 % of all uterine cancers. In spite of that, screening of such disease is not commonly performed in clinical practice due to enormous costs and relatively low sensitivity. Therefore, developing an effective screening test to diagnose endometrial cancer at early stages is of great importance for the clinical area of investigation. In this work, we applied urinary proteomics (i.e., bottom-up proteomic approach followed by nano HPLC-ESI-MS/MS) in patients with endometrial cancer, with respect to find proteins aimed for the early diagnostics and screening. According to the results, the significant semi-quantitative changes were observed in urinary proteome of treated patients. The proteins that may be pivotal in pathogenesis of endometrial cancer, like cadherin-1 (CDH1), vitronectin (VTN) and basement membrane specific-heparan sulphate proteoglycan core protein (HSPG2) were down-regulated, when compared to the control group. Ultimately, it can be stated that urinary proteomics has a potential for the searching of cancer protein biomarkers based on their altered concentration.
Cieľom tejto retrospektívnej štúdie bolo posúdenie výsledkov liečby pokročilého nemalobunkového karcinómu pľúc krizotinibom v klinickej praxi na Slovensku. Údaje o prvých dvadsiatich ALK-pozitívnych pacientoch liečených krizotinibom boli získané z databázy centrálneho laboratória a z databáz a dokumentácie pacientov od zúčastnených centier a lekárov. Prestavba ALK génu bola potvrdená vo všetkých prípadoch metódou FISH s použitím zlomovej, ako aj fúznej sondy (obe sondy Zytovision). Šesť mužov a 14 žien, vo veku v mediáne 56 rokov (rozpätie 23–77) začalo liečbu medzi októbrom 2012 a augustom 2014. Parciálna a kompletná odpoveď na liečbu bola docielená u 13 (12 a 1) pacientov (65 %, 95%CI: 41–85), stabilizácia ochorenia u 3 (15%, 95%CI: 3–38) a progredujúce ochorenie bolo tiež u 3 pacientov (15 %). U jedného pacienta nebola odpoveď určená. Prežitie bez progresie ochorenia bolo: medián 14 mes. (95% CI: 7–22), celkové prežitie: medián 24 mes. (95% CI: 12–31). Toxicita stupňa 3/4 sa vyskytla u 11 z 20 pacientov (55 %), avšak liečba krizotinibom musela byť ukončená pre toxicitu iba vo dvoch prípadoch. Výsledky z tejto retrospektívnej štúdie sú povzbudzujúce a konzistentné s publikovanými údajmi z prospektívnych štúdií.
This retrospective study aimed to assess the results of advanced non-small cell lung cancer therapy with crizotinib in clinical practice in Slovakia. Data about the first twenty ALK-positive patients treated with crizotinib were collected using the central laboratory database and databases and patient files from the participating centers and physicians. In all cases, ALK gene rearrangement was confirmed by FISH using break apart and fusion probes (both Zytovision). Six men and 14 women, with a median age of 56 years (range, 23-77 years) started their treatment between October 2012 and August 2014. Partial and complete response to therapy was achieved in 13 (12 and 1) patients (65%, 95% CI: 41-85), stable disease in 3 (15%, 95% CI: 3-38) and progressive disease in 3 patients (15%). In one patient, the response was not specified. Progression-free survival a median of 14 months (95% CI: 7-22); overall survival: a median of 24 months (95% CI: 12-31). Grade 3/4 toxicity occurred in 11 out of 20 patients (55%); however, crizotinib had to be discontinued due to toxicity in only two cases. The treatment results seen in this retrospective study are encouraging and consistent with published data from prospective trials.
- MeSH
- dospělí MeSH
- inhibitory proteinkinas farmakologie terapeutické užití MeSH
- krizotinib MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nemalobuněčný karcinom plic * farmakoterapie MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- protinádorové látky farmakologie terapeutické užití MeSH
- pyrazoly farmakologie terapeutické užití MeSH
- pyridiny farmakologie terapeutické užití MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
