Horúčka predstavuje jeden z najčastejších príznakov ochorení, pričom jej príčiny môžu byť infekčné, ako aj neinfekčné. Cieľom práce bolo zistiť, akými poznatkami disponujú rodičia pri zvládaní horúčky u detí v domácom prostredí. Z výsledkov prieskumu sme zistili priemernú informovanosť, pričom vek a vzdelanie majú vplyv na poznatky rodičov o horúčke u detí.
Fever is one of the most common symptoms of the disease and its causes can be infectious or non-infectious. The aim of the publication was to find out what knowledge parents have when managing fever in children at homecare. From the results of the survey, we found the average knowledge, and statistically significant between age, education, and parents' knowledge of children's fever.
Aim: To identify coping strategies nurses working in clinical practice use to manage workload, and, subsequently, to determine whether the choice of coping strategies is related to self-esteem. Design: Quantitative cross-sectional study. Methods: The sample consisted of 509 nurses. Two coping strategies questionnaires – Brief COPE and Rosenberg Self-Esteem Scale – RSES were used to collect data. The data were evaluated by descriptive statistical methods and analysed via ANOVA. Results: Nurses prefer to adopt a range of adaptive coping strategies rather than maladaptive coping strategies. The most frequently chosen adaptive coping strategies used by nurses in clinical practice are acceptance, planning, and active coping. We found that selection of coping strategies is closely related to self-esteem. We registered a significant difference in preferences for adaptive and maladaptive coping strategies as follows: nurses with high self-esteem scores (RSES) preferred adaptive coping strategies: active coping (p = 0.017), positive reframing (p = 0.001), planning (p = 0.020), and acceptance (p = 0.045). We identified selection of maladaptive coping strategies in nurses with average and low self-esteem scale results, i.e.: denial (p = 0.000), disengaged behaviour (p = 0.001), and self-blaming (p = 0.000). Conclusion: The results of the study suggest that it is important to support nurses’ self-esteem since this influences choice of adaptive coping strategies. These are an effective means of coping with the burden on nurses, which directly affects the quality of nursing care provided to patients in clinical practice.
Prierezová epidemiologická štúdia užívania tabaku, alkoholu a drog v komunite školských detí s prevahou rómskeho etnika poukazuje na prvý kontakt s cigaretou u 54,5% detí v priemernom veku 12,3 rokov. Alkoholické nápoje v podobe piva už vyskúšalo piť 87,7% detí podobne vo veku medzi 11. -12. rokom života. Skúsenosti s fajčením marihuany udáva 10,1% detí.
Cross-sectional epidemiological study of tobacco use, alcohol and drugs in the community school children with predominantly Roma points to the first contact with a cigarette in 54,5% of children in the average age of 12,3 year. Alcoholic beverages in the form of beer its have tried to drink 87,7% similarly aged children between 11 -12. year of life. Experience with smoking marijuana gives 10.1% of children.
- MeSH
- dítě * MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- narkotika * škodlivé účinky MeSH
- pití alkoholu * epidemiologie MeSH
- průřezové studie MeSH
- Romové * MeSH
- statistika jako téma MeSH
- tabák * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- dítě * MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Dôsledky pracovnej záťaže u sestier sa prejavia ako syndróm vyhorenia, ktorý sa popisuje ako stav masívneho vyčerpania, ako odpoveď organizmu na dlhodobo nespracovanú, psychickú a fyzickú pracovnú záťaž. Cieľom príspevku je upozorniť na riziko vzniku syndrómu vyhorenia vyplývajúce z pracovnej záťaže sestier v košickom regióne a na zdravotno – sociálne problémy súvisiace s výkonom povolania sestry. V skúmanom súbore 218 sestier boli zistené známky syndrómu vyhorenia rôznej intenzity u 49% respondentiek. Priemerná hodnota BQ indexu je v celom súbore 3,11 SD + 0,877. Boli zistené štatisticky významné rozdiely v miere vyhorenia medzi skupinami sestier vnímajúcimi svoju prácu ako náročnú a ťažkú a skupinou sestier, ktoré ju tak nehodnotia. Nezistil sa signifikantný rozdiel v miere vyhorenia medzi sestrami pracujúcimi v primárnej starostlivosti a sestrami na oddelení nemocníc (t= 1,016).
Implications of the workload of nurses appear as burnout syndrom, which is described as a massive state of exhaustion, as the body's response to long unworked condition, physical and mental workload. Aim of this report is to highlight the risk of burnout syndrom arising from the workload of nurses in the Kosice region, and health - social problems associated with occupation of nurse. In examined set of 218 nurses were found signs of burnout syndrom of different intensities by 49% of respondents. The average value of the BQ index across the set is 3.11 + 0.877 SD. There were found statistically significant differences of burnout syndrom between groups of nurses who consider thein work as demanding and difficult, and a group of nurses that do not consider it this way. There was not significant difference in the rate of burnout among nurses working in primary care and nurses working at department of hospitals (t = 1.016).
Dominantné miesto v procese uspokojovania potrieb pacientov zaujíma sestra. Vzhľadom k svojmu povolaniu je vystavená značnej psychickej a fyzickej záťaži a ich dôsledkom v podobe syndrómu vyhorenia. Cieľom príspevku je poukázať na zdravotno – sociálne problémy súvisiace s výkonom povolania sestry a upozorniť na riziko vzniku syndrómu vyhorenia vyplývajúce zo záťaže sestier v košickom regióne. V skúmanom súbore 218 sestier boli zistené známky syndrómu vyhorenia rôznej intenzity u 49% respondentiek. Priemerná hodnota BQ indexu je v celom súbore 3,11 SD + 0,877. Boli zistené štatisticky významné rozdiely v miere vyhorenia medzi skupinami sestier uvádzajúcich „menej ako tri zdravotné problémy“ a „3 a viac zdravotných problémov“ (t= -4,19393). Depresia ako prejav syndrómu vyhorenia bola signifikantne vyššia v skupine sestier s „3 a viac zdravotnými problémami“ (t= -3,25239). Nezistil sa signifikantný rozdiel v miere vyhorenia medzi sestrami pracujúcimi v primárnej starostlivosti a sestrami na oddelení nemocníc (t= 1,016).
- MeSH
- energetický příjem * MeSH
- fyziologie výživy seniorů MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- lidé MeSH
- průzkumy a dotazníky využití MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři * MeSH
- statistika jako téma MeSH
- stravovací zvyklosti * MeSH
- zdravotní stav MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři * MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- fyziologie výživy seniorů * MeSH
- lidé MeSH
- morbidita MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři * MeSH
- socioekonomické faktory MeSH
- statistika jako téma MeSH
- stravovací zvyklosti MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři * MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
