Unilaterálny exantém najčastejšie s postihnutím laterálnej časti hrudníka (ULTE), axily a priľahlej hornej končatiny, známy aj ako asymetrický periflexulárny exantém (APEC), je ochorenie neznámej etiológie. Boli však referované prípady asociované s vírusovou infekciou Epsteina-Barrovej, parvovirusom 19, ako aj vírusom SARS-CoV-2. Exantém je charakterizovaný tvorbou erytematóznych mierne svrbivých makulopapúl, najčastejšie sa vyskytujúcich v detskom veku, typicky spontánne zregreduje s podpornou symptomatickou liečbou v priebehu 2 - 6 týždňov. Autori prezentujú kazuistiku prípadu 10-ročného pacienta s prejavmi ULTE, doplnenú histologickým vyšetrením z kožných prejavov.
Unilatheral Laterothoracic Exnthema (ULTE), also known as asymetrical periflexular exanthema of childhood (APEC), is a disorder of unknown aetiology. However, it has been associated with viral infections, such as Epstein-Barr virus, parvovirus 19 and SARS-CoV-2 infection. It is characterized by unilateral papular exanthema with mild pruritus, that is prevalent in children. Treatment is symptomatic with resolution at 2-6 weeks. The authors present case report of a 10-year-old patient with symptoms of ULTE, supplemented by histology examination of skin manifestations.
- Klíčová slova
- asymetrický periflexulární exantém,
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dítě MeSH
- exantém * diagnóza farmakoterapie MeSH
- horní končetina patologie MeSH
- lidé MeSH
- trup patologie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- MeSH
- lidé MeSH
- onychomykóza * diagnóza etiologie klasifikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Klíčová slova
- dermatózy, onychodystrofie,
- MeSH
- kožní nemoci * komplikace MeSH
- lidé MeSH
- malformované nehty diagnóza etiologie patofyziologie MeSH
- nemoci nehtů * diagnóza etiologie klasifikace terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo skúmať koreláciu hyperviskozity s fyzikálno-morfologickými, biochemickými parametrami ejakulátu a potenciálny vplyv lokálnych infekcií na viskozitu semennej plazmy a na skúmané parametre. Typ štúdie: Retrospektívna analýza. Pracovisko: Združená tkanivová banka Univerzity P. J. Šafárika, Lekárska fakulta a Fakultná nemocnica L. Pasteura, Košice. Metodika: Do súboru bolo vybraných 100 mužov vyšetrených v Laboratóriu pre diagnostiku infertility a spermiovej banke pri Združenej tkanivovej banke UPJŠ LF a FN LP v Košiciach (SR) v rokoch 1996 do 2006, z dôvodu porúch fertility. Všetky vyšetrené ejakuláty vykazovali zvýšenú viskozitu. Vekový priemer bol 36,2 roka, SD 5,177, medián 35 rokov, rozmedzie 27-49 rokov. Ejakuláty boli získané per onaniam po 2-7 dňovej sexuálnej abstinencii, v priemere 5,32; medián 5 dní. Ejakuláty analyzované podľa manuálu WHO (1999). Vyšetrované parametre: počet dní ejakulačnej abstinencie, viskozita, pH, objem, koncentrácia, vitalita, motilita (lineárny progresívny pohyb - A, lineárny pomalý pohyb - B), bunkovosť, počet polymorfonukleárnych leukocytov na ml (PMN Le/ml), fruktóza. Výsledky: Demonštrovali sme redukujúci vplyv viskozity na motilitu spermií, koreláciu výskytu PMN Le so zvyšujúcou sa viskozitou. Ďalej sme potvrdili štatisticky významný rozdiel vo výskyte pozitívnej mikrobiológie vo viskóznych skupinách, ale bez korelácie so zvyšovaním viskozity. Zistili sme klesajúci trend fruktózy a koncentrácie spermií v skupinách MV, V, VV, ale bez korelácie so zvyšovaním viskozity. Zistili sme, že hyperviskozita je prevažne asociovaná s diagnózou asthenozoospermiou a teratozoospermiou. Záver: Hyperviskozita ejakulátu je jednoduchým, ale dôležitým ukazovateľom mužskej neplodnosti a je asociovaná s diagnózou asthenoteratozoospermia. Z našich výsledkov vyplýva, že zníženie hranice kritéria pre leukocytospermiu by pomohli detekovať chronické a/alebo letentné infekcie urogenitálneho traktu. Kombinácia diagnóz hyperviskozita a asthenoteratozoospermia sa prejavil ako vhodný marker, resp. indikácia pre mikrobiologické vyšetrenie.
Objective: The aim of our study was to investigate the corelation between hyperviscosity and physical-morphological and biochemical parameters of the ejaculate and potential influence of local infections on spermatic plasma viscosity and observed parameters. Design: Retrospective analysis. Setting: Associated Tissue Bank of P. J. Šafárik University of Faculty of Medicine and L. Pasteur Faculty Hospital, Košice, Slovak Republic. Methods: The study was based on semen samples showing increased viscosity obtained from 100 consecutive men undergoing fertility assessment (median 35 years, range 27–49 years) in Associated Tissue Bank between years 1996 and 2006. The ejaculates were obtained by masturbation after 2–7 days of sexual abstinence (median 5 days). Results: Increased viscosity correlated with lower motility and increased pathology (95% and 91%, respectively). Within the diagnosis of asthenozoospermia there was a correlation between PMN (polymorphonuclear granulocytes) (95%), higher seminal fluid pH (94%), decreased sperm vitality (100%), decreased total seminal plasma fructose (100%) and positive microbiology (95%). There was significant positive correlation between high visco-elasticity and positive microbiology (85%), although a leukocytospermia (>1 x 106/mL) was present just in 10% of the semen samples. Conclusion: Hyper-visco-elasticity is simple but important parameter of men fertility assessment and is associated with the diagnosis of asthenoteratozoospermia. It is suggested from our patient data that decrease of the leukocytospermia cutoff criteria could detect a chronic and/or latent infection of the urogenital tract. Furthermore, combination of the diagnoses of viscopathy and asthenoteratozoospermia seems as potential marker and indication, respectively, for microbiology examination.
Súčasný vývoj poznatkov o bulóznych ochoreniach neustále prinášajúci definovanie novýchchorobných jednotiek s klinicky podobnou morfológiou, ale s odlišnou patogenézou a nárokmi naliečbu, kladie pred dermatologické pracoviská náročné úlohy adekvátne diagnostikovať uvedenéochorenia.Práca poskytuje prehľad aplikácie imunomorfologických metód, ktoré doporučujeme používaťna dermatologických pracoviskách s cieľom vyrovnať sa so zložitou diagnostikou bulóznych ochorení.Na stanovenie bulóznych ochorení sme používali metódu priamej imunofluorescencie na zisteniedepozitov IgG, IgA, C3 zložky komplementu v tkanivách, metódu nepriamej imunofluorescencie naopičom, resp. prasačom ezofágu, na salt split skin teste, na trypsínovom a dispázovom substrátochna zistenie cirkulujúcich protilátok v triedach IgG a IgA, imunobloting na zistenie, s ktorými antigénamitieto protilátky reagujú, a stanovenie architektoniky pľuzgiera pomocou laminínu, fibronektínua kolagénu typu IV.Na podklade našich skúseností doporučujeme nasledujúci postup laboratórneho stanovenia:1. Rutinně histologické vyšetrenie, ktoré umožňuje stanovenie prítomnosti subepidermálneho bulóznehoochorenia. 2. Priama imunofluorescenčná metóda, ktorá zisťuje depozity v IgG a IgA triedea umožňuje odlíšiť pemfigoidy od lineárnej IgA dermatózy a dermatitis herpetiformis. 3. Nepriamaimunofluorescencia s použitím separovanej kože v hypertonickom roztoku NaCl, ktorá v prípadeprítomnosti cirkulujúcich protilátok umožňuje diferenciálnu diagnózu pemfigoidov od epiligrínovéhopemfigoidu a epidermolysis bullosa acquisita, resp. lineárnej IgA dermatózy od IgA epidermolysisbullosa acquisita. 4. Použitie substrátov opracovaných trypsínom alebo dispázou, ktoré umožňujúdiferenciálnu diagnózu epiligrínového pemfigoidu od epidermolysis bullosa acquisita. 5. V prípadevýskytu cirkulujúcich autoprotilátok je možné použitie imunoblotingu za účelom zisteniaantigénov, s ktorými reagujú autoprotilátky pacientov. 6. Imunohistologické stanovenie lokalizáciepľuzgiera v zóne bazálnej membrány, ktoré je zvlášť významné pri chýbaní cirkulujúcich protilátok.
Contemporary development of findings concerning bullous diseases, associated with the steadyincrease of new pathological units with a clinically similar morphology but different pathogenesisand different therapeutic requirements, makes dermatological departments face pretentious tasksassociated with the diagnosis of these diseases.The objective of the present work is a review of immunomorphological methods recommendedby the authors to dermatological departments to cope with the diagnosis of bullous diseases. The authors used for assessment of bullous diseases the method of direct immunofluorescencefor estimation of deposits of IgG, IgA, the C3 component of complement in tissues, the method ofindirect immunofluorescence on the monkey and pig oesophagus resp., on the salt split skin test, ontrypsin and dispase substrates to assess circulating IgG andIgA antibodies,immunoblotting to detectwith which antigens these antibodies react and to assess the structure of the bulla by means oflaminine, fibronectin and collagen type IV.Based on their experience the authors recommend the following procedure: 1. Routine histologicalexamination which makes possible assessment of the presence of subepidermal bullous disease.2. Direct immunofluorescent method which assesses deposits in the IgG and IgA class and makes itpossible to differentiate pemphigoids from linear IgA dermatosis and dermatitis herpetiformis.3. Indirect immunofluorescence using separated skin in hypertonic NaCl solution which in case ofthe presence of circulating antibodies makes possible the differential diagnosis of pemhigoids fromepiligrine pemphigoid and epidermolysis bullosa acquisita and linear IgA dermatosis from IgAepidermolysis bullosa acquisita. 4. The use of substrates treated with trypsin or dispase which makepossible the differential diagnosis of epiligrine pemphigoid from epidermolysis bullosa acquisita.5. In case of the presence of circulating autoantibodies it is possible to use immunoblotting to assessantigens with which the patient’s autoantibodies react. 6. Immunohistological assessment of the siteof the blister in the zone of the basal membrane which is particularly important in the absence ofcirculating antibodies.
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- epidermolysis bullosa diagnóza MeSH
- fibronektiny diagnostické užití MeSH
- fluorescenční protilátková technika nepřímá metody využití MeSH
- fluorescenční protilátková technika přímá metody využití MeSH
- kolagen typu IV diagnostické užití MeSH
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Autori zistovali imunohistochemicky výskyt fibronektínu a βl-integrínového retazca v skupme 11 pacientovi s erythema exsudativum multiforme v derme a epiderme. V derme zistili zvýšenú expresiu fibronektínu v jej papilárnej častí. Zvýšená expresia βl-integrínového retazca (CD29) hola zistená v oblasti hydropicky degenerovanej epidermy.
The authors assessed the immunohistochemical incidence of fibronectin and the βl-integrin chain in a group of 11 patients with erythema exsudativum multiforme in the dermis and epidermis. In the dermis they found an increased expression of fibronectin in the papillary part. An increased expression of the βl-integrin chain (CD29) was found in the area of the hydropically degenerated epidermis.
- MeSH
- chlamydiové infekce diagnóza MeSH
- epididymitida etiologie komplikace mikrobiologie MeSH
- lidé MeSH
- motilita spermií MeSH
- spermie abnormality MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kongresy MeSH
- MeSH
- cytomegalovirové infekce diagnóza komplikace MeSH
- lidé MeSH
- mužská infertilita etiologie virologie MeSH
- sperma imunologie virologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kongresy MeSH
