Cíle: Prokázat změny ve fúzní vergenci do dálky a do blízka měřené prizmatickými lištami při kompenzaci přítomné heteroforie a použití aktuální korekce ametropie. Dále stanovit rozdíly v hodnotách AC/A poměru stanoveného heteroforickou (výpočetní) a gradientní metodou. Materiál a metody: Základní soubor obsahoval 19 subjektů s průměrným věkem 21,5 ±3,0 let (min. 18, max. 27). Heteroforii do dálky a do blízka jsme vyšetřovali pomocí Von Graefeho testu. Fúzní rezervy do dálky a do blízka jsme vyšetřovali pomocí prizmatických lišt a zaznamenávali v prizmatických dioptriích. Základní soubor jsme rozdělili do šesti výzkumných souborů dle velikosti heteroforie do dálky a do blízka. Jednalo se o soubor pacientů s ortoforií do dálky (D OR) a do blízka (B OR), dále o soubor pacientů s exoforií do dálky (D EX) a do blízka (B EX) a soubor pacientů s esoforií do dálky (D ES) a do blízka (B ES). Výsledky: V případě obou skupin s exoforií (dálka, blízko) došlo ke statisticky významnému zvýšení NFV (D EX, p = 0,01, respektive B EX, p = 0,02). Ve skupinách s esoforií ve skupině na dálku (D ES) se projevilo snížení průměrných hodnot obou fúzních rezerv. Tento výsledek ale nebyl statisticky významný (PFV D, p = 0,89 a NFV D, p = 0,07). Ve skupině s esoforií na blízko se ukázalo zvýšení průměrných hodnot obou fúzních rezerv. Výsledek nebyl významný na určené statistické hladině (PFV B, p = 0,83 a NFV B, p = 0,89). Závěr: Porovnáním hodnot fúzních vergencí u pacientů s exoforií a s ortoforií jsme prokázali, že při přítomnosti exoforie do dálky nebo do blízka dochází ke zvýšení stejnostranné fúzní vergence. Nález byl statisticky významný do dálky i do blízka (p = 0,01, respektive p = 0,02). Naopak se nám tento fakt nepodařilo prokázat ve skupině pacientů s esoforií. V naší studii jsme také prokázali statisticky významný rozdíl (p < 0,001) v hodnotách AC/A poměru měřeného gradientní a heteroforickou metodou. Hodnoty stanovené gradientní metodou jsou nižší (3,0 ±1,1 pD/D versus 5,8 ±0,9 pD/D) než u heteroforické metody.

Aims: To demonstrate changes in distance and near fusional vergence measured with prism bars, while compensating for present heterophoria using current ametropia correction. In addition, to determine the differences in values of the AC/A ratio determined by the heterophoric (calculation) and gradient methods. Material and methods: The basic sample includes 19 subjects with a mean age of 21.5 ±3.0 years (min. 18, max. 27). We used the Von Graefe technique for examination of distance and near phoria, and prism bars for examination of fusion vergences measured in prism diopters. We divided the basic cohort into six research sets according to the size of distance and near heterophoria. This was a cohort of patients with distance (D OR) and near orthophoria (N OR), a cohort of patients with distance (D EX) and near exophoria (N EX) and a set of patients with distance (D ES) and near esophoria (N ES). Results: In the case of both groups with exophoria (distance, near) we found a statistically significant result only for negative fusion vergence (NFV). There was a statistically significant increase in NFV in the sample with distance and near exophoria (D EX, p = 0.01 and B EX, p = 0.02, respectively). In our study, we also demonstrated a statistically significant difference (p < 0.001) in the values of the AC/A ratio measured by the gradient and heterophoric methods. The values determined by the gradient method are lower (3.0 ±1.1 pD/D versus 5.8 ±0.9 pD/D) than by the heterophoric method. Conclusion: By comparing fusion vergence values in patients with exophoria and orthophoria, we demonstrated that in the presence of distance or near exophoria there is an increase in ipsilateral fusion vergence. In the case of an increase in ipsilateral fusion vergence, the finding was statistically significant both distance and near (p = 0.01 and p = 0.02, respectively). By contrast, we were unable to prove this fact in the group of patients with esophoria. In our study, we also demonstrated a statistically significant difference (p < 0.001) in the values of the AC/A ratio measured by the gradient and heterophoric methods. The values determined by the gradient method are lower (3.0 ±1.1 pD/D versus 5.8 ±0.9 pD/D) than by the heterophoric method.

• MeSH
• astigmatismus diagnóza   patologie   MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• dospělí MeSH
• keratokonus * diagnóza   patologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• optická koherentní tomografie metody   přístrojové vybavení   statistika a číselné údaje   MeSH
• pachymetrie rohovky * metody   přístrojové vybavení   statistika a číselné údaje   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• klinická studie MeSH

During phototherapy of jaundiced newborns, vasodilation occurs in the skin circulation compensated by vasoconstriction in the renal and mesenteric circulation. Furthermore, there is a slight decrease in cardiac systolic volume, and blood pressure, as well as an increase in heart rate and discrete changes in the heart rate variability (HRV). The primary change during phototherapy is the skin vasodilation mediated by multiple mechanisms: 1) Passive vasodilation induced by direct skin heating effect of the body surface and subcutaneous blood vessels, modified by myogenic autoregulation. 2) Active vasodilation mediated via the mechanism provided by axon reflexes through nerve C-fibers and humoral mechanism via nitric oxide (NO) and endothelin 1 (ET-1). During and after phototherapy is a rise in the NO:ET-1 ratio. 3) Regulation of the skin circulation through the sympathetic nerves is unique, but their role in skin vasodilation during phototherapy was not studied. 4) Special mechanism is a photorelaxation independent of the skin heating. Melanopsin (opsin 4) - is thought to play a major role in systemic vascular photorelaxation. Signalling cascade of the photorelaxation is specific, independent of endothelium and NO. The increased skin blood flow during phototherapy is enabled by the restriction of blood flow in the renal and mesenteric circulation. An increase in heart rate indicates activation of the sympathetic system as is seen in the measures of the HRV. High-pressure, as well as low-pressure baroreflexes, may play important role in these adaptation responses. The integrated complex and specific mechanism responsible for the hemodynamic changes during phototherapy confirm adequate and functioning regulation of the neonatal cardiovascular system, including baroreflexes.

• MeSH
• fototerapie MeSH
• hyperbilirubinemie * MeSH
• kůže krevní zásobení   MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• oxid dusnatý MeSH
• srdce * fyziologie   MeSH
• vazodilatace fyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• přehledy MeSH

Ciele: Cieľom práce bolo retrospektívne zhodnotiť zmeny videnia po implantácii trifokálnych (tVOŠ) alebo rotačne asymetrických multifokálnych umelých vnútroočných šošoviek (mVOŠ) u pacientov podstupujúcich operáciu z refrakčných dôvodov. Hlavným cieľom bolo zistiť, či sa centrálna zraková ostrosť mení po správnej korekcii pri ročnom sledovaní. Ďaľšími cieľmi bolo zistenie rozdielu medzi skupinami s implantovanou difrakčnou a rotačne asymetrickou umelou vnútroočnou šošovkou, takisto ako zhodnotiť riziko správnej korekcie u pacientov, ktorý väčšinu života prežili "nedokorigovaní". Materiál a metódy: V našej práci predstavujeme retrospektívne longitudidálne hodnotenie výsledkov u pacientov po implantácií umelej vnútroočnej šošovky. V období 2013 až 2020 sme vyhodnotili zmenu videnia 22 pacientov vo veku 39–59 rokov, z toho bolo 18 žien a 5 mužov. Priemerná predoperačná refrakcia tupozrakých očí bola +5,7 ±2,13 Dsf a +1,24 ±0,86 Dcyl. U amblyopických očí bolo implantovaných 7 kusov difrakčných šošoviek a 15 kusov rotačne asymetrických šošoviek. Výsledky: Nekorigovaná zraková ostrosť do diaľky bola pred operačným výkonom (OV) a 1R po OV 0,13 ±0,09 vs. 0,57 ±0,28 (p < 0,001); najlepšia korigovaná zraková ostrosť do diaľky bola pred OV a 1R po OV 0,53 ±0,22 vs. 0,62 ±0,29 (p = 0,024); nekorigovaná zraková ostrosť do blízka bola pred OV a 1R po OV 0,06 ±0,06 vs. 0,48 ±0,32 (p < 0,001); najlepšia korigovaná zraková ostrosť do blízka bola pred OV a 1R po OV 0,45 ±0,27vs. 0,55 ±0,35 (p = 0,014). Záver: Implantovanie tVOŠ a mVOŠ šošoviek bolo u pacientov v našej skupine s amblyopiou efektívne, teda zlepšuje nekorigovanú zrakovú ostrosť do diaľky aj do blízka a bez závažných nežiadúcich účinkov. Zároveň hodnotíme, že zmena refrakcie a odstránenie anizometropie vedie k signifikantnej zmene najlepšej korigovanej zrakovej ostrosti do diaľky a do blízka v jedno ročnom sledovaní.

Aims: The aim of the study was to retrospectively evaluate changes in vision after the implantation of trifocal (tIOL) or rotationally asymmetric multifocal artificial intraocular lenses (mIOL) in patients undergoing clear lens extraction. The main goal was to determine whether changes to central visual acuity occur after the implantation of an IOL at a follow-up examination after one year. Other objectives were to determine the difference between the groups with implanted diffractive and rotationally asymmetric artificial intraocular lenses, as well as to evaluate the risk of accurate correction in patients who had lived most of their lives "undercorrected". Material and methods: In our study, we present a retrospective longitudinal evaluation of results in patients after the implantation of an artificial intraocular lens. In the period from 2013 to 2020, we evaluated changes in the vision of 22 patients aged 39–59 years, of whom 18 were women and 5 were men. The average preoperative refraction of myopic eyes was +5.7 ±2.13 Dsf and +1.24 ±0.86 Dcyl. In amblyopic eyes, 7 diffractive lenses and 15 rotationally asymmetric lenses were used. Results: Uncorrected distance visual acuity before surgery and one year (1Y) after was 0.13 ±0.09 vs. 0.57 ±0.28 (p < 0.001); the best corrected distance visual acuity before and 1Y after was 0.53 ±0.22 vs. 0.62 ±0.29 (p = 0.024); uncorrected near visual acuity before and 1Y after was 0.06 ±0.06 vs. 0.48 ±0.32 (p < 0.001); the best corrected near visual acuity before and afér the surgical procedure was 0.45 ±0.27vs. 0.55 ±0.35 (p = 0.014). Conclusion: Implantation of tIOL and mIOL lenses was effective in our group of patients with amblyopia, thus improving uncorrected distance and near visual acuity and without serious adverse effects. At the same time, we evaluate that the change in refraction and the removal of anisometropia lead to a significant change in the best corrected visual acuity for distance or near vision at the one-year follow-up examination.

• MeSH
• amblyopie chirurgie   MeSH
• implantace nitrooční čočky * MeSH
• lidé MeSH
• refrakční vady terapie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• výsledek terapie MeSH
• zrak MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Ciele: Sivý zákal je hlavnou príčinou slepoty celosvetovo. Dodnes nebol objavený konzervatívny spôsob ako zabrániť vzniku a progresii kalenia šošovky. Fakoemulzifikácia je zlatým štandardom v chirurgickom riešení sivého zákalu. Cieľom práce bolo porovnať pooperačné výsledky techniky fakoemulzifikácie v porovnaní s femtosekundovým laserom asistovanou operáciou katarakty (FLACS). Material a metódy: Práca retrospektívne hodnotí výsledky pacientov po výmene umelej vnútroočnej šošovky pre kataraktu od mája 2017 do marca 2019. V štúdii bolo celkovo hodnotených 80 implantovaných šošoviek u 47 pacientov, operovaných dvomi chirurgami. Zo 47 pacientov bolo 28 žien. Priemerný vek v skupine bol v čase operácie 63,7 rokov, v rozmedzí 34–79 rokov. Pacienti si mohli zvoliť operáciu šošovky FLACS (n = 45) alebo štandardnú fakoemulzifikáciu (n = 35) šošovky. Výsledky: Porovnaním skupiny v nekorigovanom videní do diaľky 12 mesiacov po operácii v skupine FAKO KATARAKTY 0,85 ±0,18 vs. 0,93 ±0,12 v skupine FEMTO KATARAKTY (p = 0,021), porovnateľne nekorigovaný vízus do blízka bol 12 mesiacov po operácii 0,77 ±0,18 vs. 0,84 ±0,17 v skupine FEMTO KATARAKTY (p = 0,034). Rozdiel v použití fakoemulzifikačnej energie (OZIL) u pacientov s fakoemulzifikáciou 3,5 ±3,1 a pri použití femtosekundového lasera 2,2 ±3,1, (p = 0,005). Vo všetkých prípadoch bola implantovaná trifokálna šošovka AT LISA 839 (Carl Zeiss Meditec, Nemecko). Záver: Femtosekundová platforma pomáha chirurgovi pri operácii katarakty s kapsulorexou a prefragmentáciou šošovkového jadra, čo môže byť výhodne najmä u komplikovaných katarákt. V skupine FLACS sme zaznamenali signifikantne vyššiu nekorigovanú zrakovú ostrosť do diaľky aj do blízka a signifikatne nižšiu hodnotu použitej energie pri fakoemulzifikácii.

Aims: Cataracts continue to be the leading cause of blindness worldwide. Phacoemulsification is the gold standard in the treatment of cataracts. The aim of the study was to compare the postoperative results of the phacoemulsification technique in comparison with femtosecond laser-assisted cataract surgery (FLACS). Material and Methods: Our work retrospectively evaluates the results of patients after implantation of an artificial intraocular lens for cataract from May 2017 to March 2019. The study evaluated a total of 80 implanted lenses in 47 patients operated on by two surgeons. Of the 47 patients, 28 were women. The mean age in the group at the time of surgery was 63.7 years, ranging from 34–79 years. Patients could choose FLACS (n = 45) surgery or standard phacoemulsification procedure (n = 35). Results: Upon a comparison of the group regarding uncorrected distal visual acuity (UCDVA) up to 12 months after surgery, the group FAKO CATARACTS recorded 0.85 ±0.18 vs. 0.93 ±0.12 in the FEMTO CATARACTS group (p = 0.021), comparably uncorrected near visual acuity (UCNVA) was 0.77 ±0.18 vs. 0.84 ±0.17 (p = 0.034) respectively. A difference in the use of phacoemulsification energy (OZIL) was measured in patients with phacoemulsification 3.5 ±3.1 and in the use of femtosecond laser 2.2 ±3.1, (p = 0.005). In all cases, an AT LISA 839 trifocal lens (Carl Zeiss Meditec, Germany) was implanted. Conclusion: The femtosecond platform assists the surgeon in cataract surgery with capsulorhexis and pre-fragmentation of the lens nucleus, which can be advantageous especially for complicated cataracts. We recorded significantly higher uncorrected distance and near visual acuity in the FLACS group, and also a significantly lower value of the phacoemulsification energy used.

• MeSH
• capsulorhexis MeSH
• extrakce katarakty * metody   MeSH
• fakoemulzifikace metody   MeSH
• katarakta patologie   terapie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Ciele: Vyhodnotenie viditeľnosti a hĺbky demarkačnej línie v stróme rohovky u očí s keratokónusom 1 mesiac a 3 mesiace po akcelerovanom rohovkovom cross-linkingu (ACXL) s abráziou s použitím prednosegmentovej optickej koherentnej tomografie (AS OCT). Materiál a metódy: Práca analyzuje skupinu 34 očí s keratokónusom 1 mesiac a 3 mesiace po ACXL (9mW/cm2počas 10min). Skupinu bola klasifikovaná na základe ABCD klinickej klasifikácie keratokónusu podľa Belina a Duncana. AS OCT (Zeiss Cirrus 500, Anterior Segment Premier module) bola použitá na posúdenie viditeľnosti a presnej hĺbky demarkačnej línie v stróme rohovky. Výsledky: Demarkačná línia bola 1 mesiac po ACXL viditeľná u 76,5 % očí s priemernou hĺbkou 238.13 ±20.36 μm a 3 mesiace po ACXL u 100 % očí s priemernou hĺbkou 263,43 ±12,59 μm. Štatistická analýza skupiny nepreukázala signifikantný vzťah medzi štádiom ochorenia a viditeľnosťou demarkačnej línie, avšak v súbore bola tendencia k vyššiemu veku (> 30 rokov) u tých očí, kde bola demarkačná línia viditeľná v porovnaní s očami, kde bola demarkačná línia len čiastočne viditeľná 3 mesiace po ACXL. Nezistili sme rozdiel v priemernej, ani v maximálnej hĺbke línie pri porovnaní 1 mesiac a 3 mesiace po zákroku. V súbore nebol zaznamenaný žiadny prípad progresie ochorenia 3 mesiace po ACXL. Záver: Naša štúdia naznačuje, že hodnotenie demarkačnej línie v stróme rohovky je spoľahlivejšie 3 mesiace po ACXL v porovnaní s hodnotením 1 mesiac po zákroku. Zároveň sme zaznamenali tendenciu k vyššiemu veku pacientov v prípade očí, kde bola demarkačná línia zreteľne viditeľná 3 mesiace po ACXL. Nepotvrdili sme vzťah medzi štádiom keratokónusu a hĺbkou línie, ani rozdiel v jej priemernej a maximálnej hĺbke 1 mesiac a 3 mesiace po zákroku.

Objectives: Evaluation of the visibility and depth of the demarcation line in the corneal stroma in eyes with keratoconus 1 month and 3 months after epi-off accelerated corneal cross-linking (ACXL) using anterior segment optical coherence tomography (AS OCT). Material and Methods: This study analyses a group of 34 eyes with keratoconus 1 month and 3 months after ACXL (9 mW/cm2 for 10 min). The group was classified based on the ABCD clinical classification of keratoconus according to Belin and Duncan. AS OCT (ZeissCirrus 500, Anterior Segment Premier module) was used to assess the visibility and exact depth of the demarcation line in the corneal stroma. Results: The demarcation line was visible 1 month after ACXL in 76.5% of eyes with a mean depth of 238.13 ±20.36 μm and 3 months after ACXL in 100% of eyes with a mean depth of 263.43 ±12.59 μm. Statistical analysis of the group did not show a significant relationship between the disease stage and the demarcation line visibility; however, there was a trend towards higher age (>30 years) in the group in those eyes where the demarcation line was visible vs. partially visible 3 months after ACXL. We found no difference in the mean and maximum line depth when comparing 1 month and 3 months after the procedure. There were no cases of disease progression 3 months after ACXL in the group. Conclusion: Our study suggests that the assessment of the demarcation line in the corneal stroma is more reliable 3 months compared to 1 month after ACXL. We also observed a trend towards higher patient age in eyes where the demarcation line was clearly visible 3 months after ACXL. We did not confirm a relationship between the stage of keratoconus and the depth of the line, nor a difference in its mean and maximum depth 1 month and 3 months after the procedure.

• MeSH
• fotosenzibilizující látky MeSH
• keratokonus * diagnóza   MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé MeSH
• optická koherentní tomografie MeSH
• reagencia zkříženě vázaná MeSH
• riboflavin MeSH
• stroma rohovky MeSH
• ultrafialové záření MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Phototherapy is the most effective non-invasive method of neonatal hyperbilirubinemia treatment. Application of this method can be associated with side effects including changes in the cardiovascular system. During phototherapy, the primary effects in the cardiovascular system include cutaneous vasodilation leading to skin hyperperfusion and subsequent redistribution of blood. The increased blood flow through the skin is associated with increased transepidermal water loss. Further effects include an increase in cerebral blood flow. Redistribution of blood to the cutaneous bed is compensated by hypoperfusion in the splanchnic area (mostly postprandial) and a significant reduction of the renal blood flow. Regarding closure/reopening of the ductus arteriosus, the results suggest that that phototherapy does not affect ductal patency. During phototherapy the cardiac output can be slightly reduced due to a decreased stroke volume, especially in preterm newborns. Systemic blood pressure is decreased and heart rate is elevated in both preterm and term newborns during phototherapy. The heart rate variability is slightly reduced. Symbolic dynamics analysis of the short-term HRV showed that during phototherapy the activity of the ANS regulating the heart rate is shifted towards the dominancy of the sympathetic activity. The responses in the cardiovascular system of premature/mature newborns without other pathology confirm a well physiologically functioning control of this system, even under specific conditions of phototherapy.

• MeSH
• fototerapie škodlivé účinky   metody   MeSH
• lidé MeSH
• minutový srdeční výdej MeSH
• novorozenec MeSH
• otevřená tepenná dučej * etiologie   MeSH
• srdce * fyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• přehledy MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Dynamika vývoja kardiovaskulárneho systému a jeho regulácií vo včasnom postnatálnom období v značnej miere závisí od zrelosti novorodenca. Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi kardiovaskulárnymi parametrami (frekvenciou srdca a jej variabilitou, pulzovým intervalom, systémovým tlakom krvi a parametrami odrážajúcimi intrauterinný a postnatálny vývoj a rast (gestačný vek, postkoncepčný vek, pôrodná a aktuálna hmotnosť) v skupine nedonosených detí v prvých týždňoch života. Metodika: U 43 nedonosených detí rôzneho gestačného veku, pôrodnej a aktuálnej hmotnosti bol v priemernom postkoncepčnom veku 34,6 týždňa kontinuálne a neinvazívne registrovaný krvný tlak a frekvencia srdca. Tlak krvi bol kontinuálne registrovaný pomocou prístroja Portapres (FMS) počas 2–5 minút v pokoji za štandardných podmienok. U každého dieťaťa bol analyzovaný stacionárny segment záznamu obsahujúci štandardne 250 tep po tepu (beat-to-beat) hodnôt tlaku krvi. U 35 detí bola spektrálnou analýzou zisťovaná variabilita pulzových intervalov odrážajúca variabilitu frekvencie srdca (celkový spektrálny výkon a výkony vo vysokofrekvenčnej – HF a nízkofrekvenčnej – LF oblasti). Výsledky: Korelačnou analýzou testami (Pearsonov, resp. Spearmanov korelačný koeficient) boli zistené pozitívne korelácie medzi gestačným, postkoncepčným vekom, pôrodnou a aktuálnou hmotnosťou a priemernou dĺžkou pulzového intervalu (IBI), celkovým spektrálnym výkonom variability pulzových intervalov (total power), ako aj spektrálnymi výkonmi v LF a HF pásme, a priemernou hodnotou diastolického i stredného tlaku krvi. Signifikantná negatívna korelácia bola medzi uvedenými anamnestickými parametrami a priemernou frekvenciou srdca a frekvenciou dýchania. Záver: U nedonosených novorodencov s vyšším gestačným a postkoncepčným vekom, pôrodnou a aktuálnou hmotnosťou sme zaznamenali vyšší celkový spektrálny výkon variability frekvencie srdca, nižšiu priemernú frekvenciu srdca a vyšší stredný a diastolický tlak krvi. Tieto zmeny a zistené závislosti poukazujú na zvyšujúci sa vplyv baroreflexov a postupné dozrievanie regulácie kardiovaskulárneho systému autonómnym nervovým systémom nedonosených novorodencov.

Relationships between the values of heart rate variability and blood pressure and parameters of growth and development in premature infants Introduction: The dynamics of the development of the cardiovascular system in the early postnatal period also depends on the maturity of the newborn. The aim of the study was to determine the relationships between cardiovascular parameters – heart rate variability, its components (LF, HF), pulse intervals (interbeat intervals – IBI), heart rate, systemic blood pressure and parameters reflecting development and growth – gestational age, postconceptional age, birth and actual weight in the group of premature babies in the first weeks of life. Methods: In 43 premature infants of various gestational ages, birth and actual weights, at a mean postconception age of 34.6 weeks, blood pressure and heart rate were continuously and non-invasively recorded. Blood pressure was recorded continuously for 2–5 minutes under standard conditions using a Portapres device (FMS). For each child, a stationary segment of the record containing 250 beat-to-beat blood pressure values was analyzed. The variability of interbeat intervals was determined by spectral analysis (total power, powers in high-frequency and low-frequency bands) in 35 children. Results: Correlation tests (Pearson´s and Spearman´s) revealed positive correlations between gestational, postconceptional age, birth and actual weight and mean value of pulse intervals (IBI), spectral total power of the IBI variability, as well as spectral powers in HF and LF bands, and diastolic and mean blood pressure. There was a significant negative correlation between the ages and weights and mean heart and respiratory rate. Conclusion: Preterm infants with higher gestational and postconceptional age, birth and actual weight have higher total power of heart rate variability.This is not only a consequence of the increase in spectral power in the HF band, but also in the LF band, which through the activities of the sympathetic and parasympathetic systems reflects mainly baroreflex activity. Together, the mean heart rate is lower and blood pressure, diastolic and mean are higher. The identified relationships point to the increasing baroreflex sensitivity and to the maturation of regulatory circuits of the cardiovascular system in premature infants.

• Klíčová slova
• variabilita srdeční frekvence,
• MeSH
• baroreflex MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• krevní tlak MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec nedonošený * fyziologie   MeSH
• novorozenec MeSH
• srdeční frekvence MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Ventilation related heart rate oscillations - respiratory sinus arrhythmia (RSA) - originate in human from several mechanisms. Two most important of them - the central mechanism (direct communication between respiratory and cardiomotor centers), and the peripheral mechanism (ventilation-associated blood pressure changes transferred to heart rate via baroreflex) have been described in previous studies. The major aim of this study was to compare the importance of these mechanisms in the generation of RSA non-invasively during various states by quantifying the strength of the directed interactions between heart rate, systolic blood pressure and respiratory volume signals. Seventy-eight healthy volunteers (32 male, age range: 16.02-25.77 years, median age: 18.57 years) participated in this study. The strength of mutual interconnections among the spontaneous beat-to-beat oscillations of systolic blood pressure (SBP), R-R interval (RR signal) and respiration (volume changes - RESP signal) was quantified during supine rest, orthostatic challenge (head-up tilt, HUT) and cognitive load (mental arithmetics, MA) using bivariate and trivariate measures of cardio-respiratory information transfer to separate baroreflex and nonbaroreflex (central) mechanisms. Our results indicate that both basic mechanisms take part in RSA generation in the intact cardiorespiratory control of human subjects. During orthostatic and mental challenges baroreflex based peripheral mechanism becomes more important.

• MeSH
• baroreflex fyziologie   MeSH
• dospělí MeSH
• elektrokardiografie metody   MeSH
• fotopletysmografie metody   MeSH
• krevní tlak fyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• respirační sinusová arytmie fyziologie   MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

In previous studies, one of the systolic time intervals - preejection period (PEP) - was used as an index of sympathetic activity reflecting the cardiac contractility. However, PEP could be also influenced by several other cardiovascular variables including preload, afterload and diastolic blood pressure (DBP). The aim of this study was to assess the behavior of the PEP together with other potentially confounding cardiovascular system characteristics in healthy humans during mental and orthostatic stress (head-up tilt test - HUT). Forty-nine healthy volunteers (28 females, 21 males, mean age 18.6 years (SD=1.8 years)) participated in the study. We recorded finger arterial blood pressure by volume-clamp method (Finometer Pro, FMS, Netherlands), PEP, thoracic fluid content (TFC) - a measure of preload, and cardiac output (CO) by impedance cardiography (CardioScreen® 2000, Medis, Germany). Systemic vascular resistance (SVR) - a measure of afterload - was calculated as a ratio of mean arterial pressure and CO. We observed that during HUT, an expected decrease in TFC was accompanied by an increase of PEP, an increase of SVR and no significant change in DBP. During mental stress, we observed a decrease of PEP and an increase of TFC, SVR and DBP. Correlating a change in assessed measures (delta values) between mental stress and previous supine rest, we found that deltaPEP correlated negatively with deltaCO and positively with deltaSVR. In orthostasis, no significant correlation between deltaPEP and deltaDBP, deltaTFC, deltaCO, deltaMBP or deltaSVR was found. We conclude that despite an expected increase of sympathetic activity during both challenges, PEP behaved differently indicating an effect of other confounding factors. To interpret PEP values properly, we recommend simultaneously to measure other variables influencing this cardiovascular measure.

• MeSH
• krevní tlak fyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• minutový srdeční výdej fyziologie   MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• psychický stres patofyziologie   psychologie   MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• sympatický nervový systém fyziologie   MeSH
• tepový objem fyziologie   MeSH
• test na nakloněné rovině metody   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH