- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Endometrióza je definovaná ako prítomnosť funkčného endometriálneho tkaniva mimo maternicovú dutinu. Najčastejšími symptómami endometriózy sú infertilita a chronické panvové bolesti. Toto ochorenie postihuje 8–10 % žien v reprodukčnom veku a je jednou z hlavných príčin neplodnosti. Ektopické endometriálne tkanivo sa vyskytuje najmä v oblasti malej panvy a peritonea ale v poslednej dobe pribúda hlásení o výskyte endometriózy aj v iných anatomických lokalizáciách. V našom článku je popísaný prípad mladej pacientky hospitalizovanej na II. chirurgickej klinike Lekárskej Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach pre progredujúce panvové bolesti a enterorágiu v období menštruačnej periódy.
Endometriosis is defined as the presence of functional endometrial tissue outside the uterine cavity. The most common clinical symptoms of endometriosis are infertility and chronic pelvic pain. Endometriosis affects 8–10% of women of reproductive age and the condition is highly associated with infertility. Ectopic endometrial tissue is usually found in the small pelvis and the peritoneum, but endometrial tissue deposits have also been reported in other anatomical locations in the human body. We describe the case of a young patient with persistent abdominal pain and bleeding via the rectum during menstrual periods, hospitalised at the Second Department of Surgery, Pavol Jozef Šafárik University, Faculty of Medicine and Louis Pasteur University Hospital Košice.
- MeSH
- anastomóza chirurgická MeSH
- colon sigmoideum * chirurgie MeSH
- dospělí MeSH
- endometrióza * diagnóza patofyziologie MeSH
- kolonografie počítačovou tomografií MeSH
- lidé MeSH
- menstruace MeSH
- nemoci tlustého střeva * diagnóza chirurgie patofyziologie MeSH
- peroperační doba MeSH
- pooperační období MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Materiál a metodika: V období rokov 2005 až 2009 bolo na II. Chirurgickej klinike FN L. Pasteura operačne riešených 19 pacientov s Meckelovým divertikulom (MD). Vo všetkych prípadoch bol perioperačne nájdený náhodne. Najviac v 12 prípadoch pre apendicitídu, v 3 prípadoch pre črevnú obštrukciu, v ďaľších 3 pri revízii dutiny brušnej pri plánovaných operáciach pre nádorové ochorenie tráviaceho traktu a v jednom prípade počas komplikovanej cholecystektómie. Priemerný vek pacientov bol 40,4 roka (7 žien a 12 mužov). Vzhľadom k ich náhodnému nálezu vo väčšine prípadov (18) sme postupovali radikálne a divertikul resekovali a v jednom prípade sme divertikul ponechali. Závěr: MD patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce vrodené anomálie gastrointestinálneho traktu, ktoré vo väčšine prípadov prebiehajú asymptomaticky a k ich odhaleniu dochádza náhodne počas iných operácií v dutine brušnej. V tomto prípade je na každom operatérovi, aby zvážil všetky možné riziká a komplikácie a zaujal tak adekvátny operačný postup podľa už vyššie uvedených kritérií autorov, ktoré vymedzujú absolútnu indikáciu alebo kontraindikáciu k radikálnemu chirurgickému zákroku.
Material and methods: Between 2005 and 2009, 19 patients underwent surgery with an accidental finding of Meckel´s diverticulum (MD) at the Second Department of Surgery in Louis Pasteur University Hospital in Košice. Twelve patients were primarily operated on for acute appendicitis, 3 of them for ileus, 3 patients underwent an elective operation for a gastrointestinal malignity, and in 1 case Meckel’s diverticulum was found during a complicated cholecystectomy. The average age of the patients was 40.4 years (7women and 12 men). With regard to the accidental finding in the majority of the cases (18), we proceeded radically with diverticulum resection; in 1 case the diverticulum was left in place. Conclusions: Meckel´s diverticulum is among the most frequently occurring congenital anomalies of the gastrointestinal tract; in most cases it has an asymptomatic course and its finding is usually accidental during another operation in the abdominal cavity. In such a case it is up to each individual surgeon to consider all the possible risks and complications and decide on an adequate operating procedure according to the abovementioned criteria of authors defining the absolute indication or contraindication for a radical surgical intervention.
- MeSH
- chirurgie trávicího traktu kontraindikace metody využití MeSH
- divertikulitida diagnóza chirurgie terapie MeSH
- dospělí MeSH
- gastrointestinální trakt abnormality MeSH
- klinický obraz nemoci MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- Meckelův divertikl diagnóza chirurgie komplikace MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- příznaky a symptomy ústrojí trávicího MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Potreba riešenia dlhých lézií trachey vedú k vyvíjaniu tracheálnych náhrad, ktoré by umožnili resekciu a anastomózu. Podstatou vedeckého projektu autorov je allotransplantácia trachey na zvieracom modeli (ovca) s využitím tracheálnych epitélii od príjemcu. Súčasťou projektu je príprava štepu tak, aby boli odstránené komponenty veľkého histokompatibilného antigenného komplexu, ktoré hrajú úlohu v rejekcii štepu. Histologické vyšetrenie allotransplantátu s kultivovanými epiteliálnymi bunkami ukázalo jeho dobré hojenie aj s vyvíjajúcou sa revaskularizáciou, bez známok rejekcie štepu.
The management of long tracheal lesions requires development of tracheal implants, which would enable resection combined with anastomosis. The authors' scientific study is based on tracheal allotransplantation on an animal model (sheep), using tracheal epithelial cells of the recipient. The project covers preparation of the graft, so that all components of the major histocompatibility complex (MHC), which participate in graft rejection, are removed. Histological examination of the allograft with cultivated epithelial cells showed its good healing with revasculatization and with no signs of graft rejection.
Solitárny fibrózny tumor pleury patrí medzi raritné patologické nálezy, tvorí len 5 % zo všetkých pleurálnych neoplázii. Klinická manifestácia je veľmi nešpecifická a vo viac ako 50 % asymptomatická. Medzi najčastejšie klinické príznaky patrí kašeľ, bolesť, dýchavičnosť, horúčka a váhový úbytok. Medzi odporúčané diagnostické metódy patrí röntgenová snímka hrudníka, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia a pozitrónová emisná tomografia. Výťažnosť CT asistovanej punkčnej biopsie je menej ako 50 %. Prezentovaná je kazustika 58-ročnej ženy, s anamnézou dýchavičnosti. Röntgenová snímka hrudníka a CT vyšetrenie poukazovali na objemnú cystoidnú léziu pravého hemitoraxu s rozsiahlou dystelektáziou pravého pľúcneho krídla. Funkčné vyšetrenie pľúc diagnostikovalo poruchu prenosu plynov ťažkého stupňa s difúznou kapacitou pľúc 47 % normálnej hodnoty. Bronchoskopia odhalila stenózu stredného a dolného lobárneho bronchu vpravo na podklade extramurálneho tlaku. Vykonaná bola pravostranná torakotómia a z hrudníkovej dutiny bol odstránený enkapsulovaný solídny tumor veľkosti 24x16x13,5cm, hmotnosti 2 850 g. Histologickým vyšetrením bola stanovená diagnóza benígny mezenchýmový solitárny fibrózny tumor. Pooperačný priebeh bol komplikovaný krvácaním do dutiny pleurálnej, ktoré bolo riešené konzervatívne a nevyžadovalo ďalšiu chirurgickú revíziu. Pacientka bola v dobrom stave prepustená domov. Cieľom práce je upozorniť na nádorové ochorenie pleury – solitárny fibrózny tumor.
Solitary fibrous tumors of the pleura are rare malignant pathological findings, accounting for only 5% of all pleural neoplasms. Clinical manifestations are very unspecific and over 50% of the cases are asymptomatic. The commonest clinical symptoms include cough, pains, dyspnoea, fever and weight loss. The recommended diagnostic methods include chest x-ray, CT and MRI imaging and positrone emission tomography. The CT-assissted puction biopsy yield is less than 50%. The authors present a case review of a 58 year-old female with a history of dyspnoea. Her chest x-ray and CT examination suggested a large cystoid lesion in the right hemithorax, with extensive dystelectasis of the right lung lobe. Functional pulmonary examination confirmed severe gas transfer dysfunction, with diffusion lung capacity of 47% of the normal. Stenosis of the right middle and lower lobar bronchus resulting from extramusral pressure was detected on bronchoscopy. The authors performed right-sided thoracotomy and removed an encapsulated solid tumor measuring 24x16x13.5cm and weighting 2850grams from the thoracic cavity. Benign solitary fibrous tumor was diagnosed on histology. The postoperative course was complicated by bleeding into the pleural cavity, which was managed conservatively and did not require subsequent surgical revision. The patient was released for home care in a good condition. The aim of the study is to draw attention to this tumorous disorder of the pleura – the solitary fibrous tumor.
Poukázať na extrémne zriedkavú komplikáciu kyretáže pri interrupcii a následné chirurgické riešenie tohto komplikovaného stavu. Kazuistika: U 32ročnej pacientky, multipary, pri pokuse o interupciu došlo pri kyretáži k perforácii v oblasti krčka maternice s aspiráciou tukového tkaniva z mezentéria. Pri opätovnej revízii bol do kanyly aspirovaný apendix vermiformis s jeho následnou protrúziou cez krčok maternice. Po revízii dutiny brušnej a ošetrení hemoperitonea privolaný chirurg vykonal apendektómiu lege artis. Pre závažnú devastáciu pravého vajíčkovodu bola vykonaná salpingektómia vpravo a bol ošetrený perforačný otvor v cervix uteri v dĺžke 3 cm. Rozsiahlá inkompletná ruptúra pokračujúca od perforačného otvoru bola suturovaná od ligamentum sacrouterinum l. dx. až po fundus uteri. Intaktný plod v 5,5 gestačného týždňa gravidity bol ponechaný in toto vzhľadom na veľké riziko porušenia steny maternice pri opätovnom pokuse o interupciu. Záver: Pri každom podozrení na poranenie maternice je nutná okamžitá revízia a interdisciplinárny prístup k riešeniu komplikácií.
Point to an extremly rare complication of a curettage during abortion and follow up surgical treatment of this complicated state. CASE: In the case of 32 years old woman, multipara, was perforated cervix uteri during the abortion curettage and fat tissue of mesentery was aspirated into canulla. Apendix vermiformis was aspirated into cannula with its protrusion through the neck of the womb during repeated revision. Surgeon made appendectomy lege artis after abdomen revision and looking after haemoperitoneum. Because of serious devastation of right fallopian tube, salpingektomy was performed. Perforation of cervix in the lenght of three cm was sutured. Extensive incomplete rupture continuing from perforation gap was sutured from ligamentum sacrouterinum I.dx to fundus uteri. Intact foetus of 5,5 week of gestation was leaved in toto because of the high risk of the womb wall disruption during repeatedly attempted abortion. CONCLUSION: In case of the suspection of the uterus injury a revision and interdisciplinary approach to the solution of complications is necessary.
Východisko. Cieľom retrospektívnej analýzy je zhodnotenie efektu predoperačnej parenterálnej prípravy u malnutričného pacienta na zníženie rizika komplikácií po resekčnom výkone na hornom gastrointestinálnom trakte. Metódy a výsledky. Do súboru bolo zaradených 57 pacientov s karcinómom pažeráka alebo žalúdka. Pacienti boli rozdelení do troch skupín: I. skupina: resekabilný tumor, parenterálna príprava, malnutrícia, II. skupina: neresekabilný tumor, parenterálna príprava, malnutrícia, III. skupina: resekabilný tumor, bez parenterálnej prípravy, bez malnutrície. Po 7 dňovej aplikácii aminokyselinových prípravkov a vakov All-In-One sa v skupine malnutričných pacientov zaznamenal štatisticky významný vzostup hodnôt bielkovín (I.: 62 ± 3,8›70 ± 1,75, II.: 59,7 ± 3,2›69,2 ± 1,2) a albumínu (I.: 32,6 ± 1,95›38,0 ± 1,09, II.: 31,1 ± 1,2›37,5 ± 0,9) pri p < 0,001. Komplikácie spojené so zavedením centrálneho venózneho katétra klesali v následovnom poradí: upchatie (17,6 %), lokálny erytém (7,5 %), pneumotorax (5 %), flebotrombóza (5 %), hemotorax (0,4 %). Pooperačné komplikácie v skupine I. až III. nezaznamenali na hladine p < 0,05 štatistickú významnosť. Najvyššia incidencia dehiscencií rán, anastomóz a sepsy bola zaznamenaná v skupine I., najnižšia v skupine III. Brochopneumónia mala najvyšší výskyt v II. skupine, najnižší v III. skupine. Závery. Predoperačná parenterálna nutrícia ako prevencia vzniku komplikácií po resekčnom výkone na žalúdku a pažeráku je vhodná u stredne a ťažko malnutričných pacientov aj na úkor vyšších ekonomických nákladov a predĺženej doby hospitalizácie vzhľadom na porovnateľné percento pooperačných komplikácií v skupine dobre živených pacientov s malnutričnými, pričom nutričná suplementácia by mala trvať aspoň sedem dní.
Background. The aim of this retrospective analysis was the evaluation of the effect of parenteral nutrition before surgery in malnourished patients on the reduction of risks during postoperative period after upper gastrointestinal tract resection. 57 patients with the diagnosis of oesophageal or stomach carcinoma were included into the selected group. Patients were divided into three groups: I. group: resecabile tumor, parenteral nutrition, malnutrition, II. group: nonresecabile tumor, parenteral nutrition, malnutrition, III. group: resecabile tumor, without parenteral nutrition, well nourished. Methods and Results. In the group of malnourished patients, seven days after the applied parental nutrition, a statistical significant difference in the elevated values of proteins (I.: 62 ± 3.8›70 ± 1.75, II.: 59.7 ± 3.2›69.2 ± 1.2) and albumin (I: 32.6 ± 1.95›38.0 ± 1.09, II.: 31.1 ± 1.2›37.5 ± 0.9) p < 0.001 were achieved. Complications associated with the insertion of central venous catheter decreased as follows: plugged catheter (17.6%), local erythema (7.5%), pneumothorax (5%), phlebotrombosis (5%), haemothorax (0.4%). Postoperative complications did not achieve statistical significance (p < 0,05) in the groups I.–III. The highest incidence of wound and anastomosis dehiscention and sepsis was noticed in the first group, the lowest in the third group. Brochopneumonia had the highest occurrence in the second group, the lowest in the third group. Conclusions. Preoperative parenteral nutrition as a prevention of complications after resection surgery on stomach and oesophagus is beneficial in the middle and high grade of malnourished patients, despite of higher costs and prolonged hospitalization, considering the comparable percentage of postoperative complications in the group of non-malnourished and malnourished patients. The nutritional supplementation should take at least seven days.
Cieľom práce je upozorniť na problémy spojené s diagnostikou akútnej apendicídy v gravidite. Prezentujeme vlastné skúsenosti s diagnostikou a liečbou tejto chirurgickej komplikácie počas gravidity. Nauzea, zvracanie a bolestivosť v podbrušku ako symptómy apendicitídy bývajú často zamenené za sprievodné príznaky I. trimestra gravidity. Zmena lokality bolesti a strata jej somatického charakteru pri akútnej apendicitíde v II. a III. trimestri spôsobuje diagnostický odklad a zvyšuje incidenciu perforácie apendixu. Bežný nález leukocytózy počas gravidity taktiež sťažuje diferenciálnu diagnostiku pri hodnotení laboratórnych parametrov v prípade podozrenia na apendicitídu. Ultrazvukové vyšetrenie má nižšiu senzitivitu a špecificitu v gravidite v porovnaní s bežnou populáciou. Materiál a výsledky: V priebehu rokov 1998–2007 podstúpilo na II. chirurgickej klinike FNLP v Košiciach apendektómiu 9 gravidných žien vo veku (25,6 I 3,9), čo predstavuje 0,60% incidenciu z 1496 pacientov operovaných pre túto diagnózu. U jednej pacientky bola indikovaná apendektómia s nálezom apendix simplex, u ostaných sa potvrdila 5x gangréna apendixu, 1x flegmóna, 2x katarálny zápal. K perforácii došlo u jednej pacientky. Pri fyzikálnom vyšetrení dominovala bolestivosť pravého hypogastria subfebrility a nauzea. USG vyšetrenie malo 40% úspešnosť diagnostiky. U všetkých gravidných pacientok bola nájdená leukocytóza, vrátane negatívnej apendektómie. Priemerná doba od začiatku hospitalizácie po operáciu bola 38 hodín. Ani v jednom prípade nedošlo k úmrtiu matky, či dieťaťa. Závery: Skorá chirurgická intervencia pôsobí ako prevencia fetálnej a maternálnej morbidity a mortality. Fyzikálne vyšetrenie je dôležité pri diferenciálnej diagnostike. Leukocytóza nie je prediktívnym znakom apendicitídy v gravidite na rozdiel od bežnej populácie. Vizualizácia apendixu ultrazvukom v III. trimestri je sťažená.
The aim of the study was to highlight the problems related to acute appendicitis in pregnancy. We present our own experiences with the diagnostics and therapy of this surgical complication during gravidity. Nausea, vomiting and pain in lower right abdomen as symptoms of appendicitis are often confused with the I. trimester gravidity symptoms. The change of pain locality and the loss of somatic pain in the II. and the III. trimester cause diagnostic delay and increase the incidence of appendiceal perforation. In case of suspected appendicitis, when evaluating laboratory parameters, the common finding of leucocytosis during gravidity further complicates the differential diagnosis. In comparison to common population, ultrasonography in gravidity displays lower sensitivity and specificity. Material and results: In the course of the last ten years, 9 gravid women in the age (25.6 I 3.9) underwent appendectomy in the 2nd surgical clinic FNLP in Košice. This represents 0.6 percentage incidence of appendicitis of 1496 patients operated because of this diagnosis. One of the patient turned out to be a case of negative appendectomy while the rest had histologically confirmed gangrenous (5x), phlegmonous (1x) and catarrhalis appendicitis (2x). Perforation was encountered in one patient. In the physical examination dominated pain in the right hypogastrium, nausea and subfebrility. The diagnostic success of USG examination reached 40%. In all gravid patients leucocytosis was found, including a negative appendectomy. The average duration from hospitalization to operation was 38 hours. No maternal or fetal loss was noted. Conclusions: Correct diagnostic and early surgical intervention prevents further fetal and maternal morbidity and mortality. Physical examination is important in differential diagnosis. Leucocytosis is not a predictive marker of appendicitis. Visualization of appendix through ultrasonography is rather difficult in the third trimester.
Autori prezentujú prípad pacienta s empyémom hrudníka a veľkou bronchopleurálnou fistulou, ktorý riešili po neúspešných predchádzajúcich operáciách otvorenou drenážou podľa Eloessera a po vyčistení pleurálnej dutiny, uzatvorili kýpeť hlavného bronchu sutúrou s využitím omentoplastiky. Použili lalok omenta podľa Kiricutu na cievnej stopke, ktorý transponovali cez bránicu do pleurálnej dutiny. Lalokom prekryli sutúru bronchu a vyplnili pleurálnu dutinu, výkon ukončili torakoplastikou a uzatvorením hrudníka. Pooperačný priebeh bol priaznivý, bez komplikácií, pacient je v súčasnosti bez ťažkostí. Liečba postpneumonektomického empyému s bronchopleurálnou fistulou si vyžaduje komplexný viacetapový prístup. V poslednej fáze po drenáži, vyčistení pleurálnej dutiny a po uzatvorení dehiscentnej priedušky je možné využiť na prekrytie sutúry a na zabezpečenie obliterácie postpneumonektomickej pleurálnej dutiny lalok omenta transponovaný do hrudníka z brušnej dutiny. Význam omentoplastiky spočíva v jeho vlastnostiach ako sú: novotvorba ciev, rezorpčná a absorpčná schopnosť, imunologická a mechanická funkcia, ktoré v konečnej fáze pomôžu pri vyhojení vážnej postpneumonektomickej komplikácie .
The authors present a case reivew of a patient with thoracic empyema and large bronchopleural fistula. Following preceeding failing procedures, the condition was managed using Eloesser open drainage, the pleural cavity was cleared and the main bronchus fistula was sutured using omentoplasty. A pediculated omental flap (Kiricutu) was transposed into the pleural cavity through the diaphragm. The flap was used to cover the bronchial suture and fill the pleural cavity. Finally, thoracoplasty and suturing of the thorax was performed. Postoperative course was positive, with no complications recorded and, currently, the patient is asymptomatic. Treatment of postpneumonectomic empyema with bronchopleural fistula requires complex approach in several steps. During the final phase, following the pleural cavity drainage and clearing and when the dehiscent bronchus is sutured, omental flaps, transposed from the abdominal into the thoracic cavity, may be used to cover the suture and to obliterate the postpneumonectomic pleural cavity. Significance of omentoplasty consists in its features, such as: neovascularization, resorption and absorption qualities, immunological and mechanical functions, which, finally, facilitate healing of serious postpneumonectomic complications.
- MeSH
- bronchiální píštěl diagnóza chirurgie terapie MeSH
- empyém diagnóza chirurgie terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- torakoplastika metody využití MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Autori prezentujú prvé klinické skúsenosti s využitím autofluorescenčnej videotorakoskopie pri diagnostike ochorení pleury. V práci bola použitá fluorescenčná endoskopická súprava Richard Wolf DAFE. Predbežné výsledky ukazujú, že autofluorescenčné zobrazovanie presnejšie lokalizuje patologický proces, čo vedie k zvýšeniu výťažnosti videotorakoskopie pri diagnostike príčiny pleurálneho postihnutia. Výsledný nepriamy autofluorescenčný obraz znázorňuje zdravé tkanivá v belavozelenej farbe, zhrubnutý povrch tkaniva v dôsledku hyperplastických zápalových procesov (pachypleura, zrasty) a nádorových prípadne dysplastických procesov sa znázorňuje ako sýte vysokodenzitné ložisko modrej farby .
The authors present their initial clinical experience with the use of autofluorescence videothoracoscopy in diagnostics of pleural disorders. The study used Richard Wolf DAFE fluorescence endoscopy system. Preliminary results show that autofluoresence imaging is more precise in locating the pathology, which improved the diagnostic yield of videothoracoscopy in pleural disorders. The resulting indirect autofluorescence image depicts healthy tissues in a white-green colour, while tissues with a roughened surface, resulting from hyperplastic inflammatory processes (pachypleura, adhesions) and tumorous or dysplastic processes, are depicted as vivid blue high-density foci.
- Klíčová slova
- Richard Wolf DAFE,
- MeSH
- hodnotící studie jako téma MeSH
- krvácení diagnóza klasifikace MeSH
- lidé MeSH
- nemoci pleury diagnóza chirurgie MeSH
- torakoskopie metody využití MeSH
- zánět diagnóza klasifikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
