Cieľ: Endoskopická extraperitoneálna radikálna prostatektómia (EERPE) je v súčasnosti jednou zo štandardných metód operačnej liečby lokalizovaného karcinómu prostaty. Cieľom nasledujúcej publikácie je oboznámiť slovenskú urologickú verejnosť s prvými skúsenosťami slovenského urológa s touto operačnou metódou na zahraničnom pracovisku. Materiál a metódy: Od januára 2008 do mája 2009 autor vykonal celkovo 47 endoskopických extraperitoneálnych radikálnych prostatektómií. Priemerný vek pacientov bol 67 rokov (53-76), priemerná hodnota PSA 7,4 ng/ml (1,4-22), priemerný objem prostaty 32 ml (16-120). U 8 pacientov (17 %) bola predoperačne začatá hormonálna liečba. 15 pacientov (32,6 %) bolo už v minulosti operovaných (apendektómia, operácia inguinálnej hernie otvorene alebo laparoskopicky s implantáciou sieťky, cholecystektómia, laparoskopická tumornefrektómia). Po preparácii preperitoneálneho panvového priestoru sa operačný postup EERPE zhoduje s postupom otvorenej retropubickej radikálnej prostatektómie (RRP) descendentnou technikou. Výsledky: Priemerný operačný čas bol 151 minút (85-245). Patologické štádium pT2 malo 35 pacientov, pT3 12 pacientov. Pozitívne chirurgické okraje sa vyskytli u 3 pacientov (8,6 %) v štádiu pT2 a u 4 pacientov (33 %) v štádiu pT3. Priemerná krvná strata bola 120 ml (40-480). Konverzia na otvorenú operáciu, ako aj perioperačná transfúzia krvi nebola potrebná ani v jednom prípade. Peroperačné komplikácie sa vyskytli u 2 pacientov (poranenie rekta a močového mechúra), skoré pooperačné komplikácie takisto u 2 pacientov (obštrukčná anúria, retencia moču). Priemerná dĺžka katetrizácie močového mechúra bola 8,6 dňa, priemerná dĺžka hospitalizácie 11 dní. 6 mesiacov po operácii bolo 39 pacientov (82,9 %) plne kontinentných. Záver: Endoskopická extraperitoneálna radikálna prostatektómia je kombináciou minimálne invazívnej laparoskopie s anatomicky identickým prístupom ako pri otvorenej retropubickej radikálnej prostatektómii. V prípade, že výučba tejto metódy prebieha na pracovisku pod dohľadom skúsených laparoskopistov, je možné už v krátkom čase dosiahnuť onkologické a funkčné výsledky, ktoré sú plne porovnateľné s výsledkami otvorenej retropubickej radikálnej prostatektómie.

Objective: Endoscopic extraperitoneal radical prostatectomy (EERPE) is currently one of the standard surgical treatment methods for localized prostate cancer. The objective of this article is to acquaint the Slovak Urology public with the first experience of Slovak urologist using this method in foreign workplace. Material and methods: From January 2008 until May 2009 conducted the author a total of 47 endoscopic extraperitoneal radical prostatectomies. The average age of patients was 67 years (53-76), the average PSA value 7.4 ng/ml (1,4-22), the average prostate volume 32 ml (16-120). 8 patients (17 %) were treated by neoadjuvant hormone therapy. 15 patients (32.6 %) had a history of previous surgery (appendectomy, open and laparoscopic inguinal hernioplasty with mesh placement, cholecystectomy, laparoscopic nephrectomy for renal cell carcinoma). After preparation of the preperitoneal space the technique of EERPE duplicates the steps of open retropubic radical prostatectomy (RRP) with descending technique. Results: The average operating time was 151 minutes (85-245). Pathological stage pT2 had 35 patients, pT3 12 patients. Positive surgical margins were found by 3 patients (8.6 %) in stage pT2 and 4 patients (33 %) in stage pT3. The average blood loss was 120 ml (40-480). There was no conversion and perioperative transfusion. Peroperative complications had two patients (rectal and bladder injury), early postoperative complications also two patients (obstructive anuria, urinary retention). The average length of bladder catheterization was 8.6 days, average length of hospitalization 11 days. 6 months after operation 39 patients (82.9 %) were fully continent. Conclusion: Endoscopic extraperitoneal radical prostatectomy is a combination of minimally invasive laparoscopy with anatomically identical approach like in case of open retropubic radical prostatectomy. In the case that training for learning this method is carried out under the supervision of experienced laparoscopic surgeons, it is possible to achieve oncological and functional results that are fully comparable with the open retropubic radical prostatectomy in a short time.

Cieľ: Porovnať včasné výsledky implantácie transobturatórnej pásky (TOT) u pacientok so stresovou inkontinenciou moču (SUI) stratifikovaných podľa Valsalvovho únikového tlaku (VLPP), identifikovať signifikantné a nezávislé signifikantné prognostické faktory implantácie transobturatórnej pásky. Materiál a metódy: 97 pacientok po implantácii TOT, operované v období 03/2004-09/2007. Vstupné kritériá: urodynamická SUI, vylučujúce kritériá: hyperaktívny alebo hypoaktívny detruzor, neurogénna porucha močenia, prolaps panvových orgánov, signifikantné postmikčné rezíduum (viac ako 40 ml). U pacientok sa sledovali nasledovné predoperačné parametre: VLPP, objektívny únik moču (PWT1), kvalita života (IQOL1), vek, BMI, počet pôrodov, predchádzajúce antiinkontinenčné operácie, hysterektómia (HYE) a symptomatológia OAB. Na základe predoperačných hodnôt VLPP boli pacientky stratifikované do 2 skupín: pacientky s nižšími hodnotami VLPP (≤ 60cm H2O) a pacientky s vyššími hodnotami VLPP (> 60 cm H2O). Pri implantácii TOT sa použili dva typy pások (vstrebateľná a nevstrebateľná). Šesť mesiacov po operácii sa znovu objektivizoval únik moču (PWT2), posúdila kvalita života (IQOL2) a zhodnotili komplikácie liečby. Na základe pooperačného úniku moču boli pacientky rozdelené do dvoch hlavných skupín: vyliečené (PWT2 ≤ 2 g) a nevyliečené (PWT2 > 2 g). Výsledky: Pacientky s nižšími hodnotami VLPP mali signifikantne nižšiu vyliečenosť ako pacientky s vyššími hodnotami VLPP (43,8 % oproti 81,5 %, p < 0,001, v tomto poradí). Relatívne riziko nevyliečenia bolo u pacientok s nižšími hodnotami VLPP 5,68-krát vyššie ako u pacientok s nižšími hodnotami VLPP. Univariačná logistická regresná analýza identifikovala ako signifikantné prognostické faktory pre vyliečenie PWT1, vek, VLPP, IQOL1, typ TOT a HYE. Multivariačná logistická regresná analýza z týchto signifikantných prognostických faktorov identifikovala ako nezávislé len PWT1 a typ TOT. Plocha pod ROC krivkou multivariačného modelu PWT1 + typ TOT a modelu VLPP + typ TOT je porovnateľná (0,89627 a 0,84129, v tomto poradí). Záver: Nízka hodnota VLPP predstavuje signifikantný rizikový faktor pre nevyliečenie po implantácii TOT. Použitie vstrebateľnej TOT signifikantne zvyšuje riziko nevyliečenia.

Objective: To compare early results of transobturator tape (TOT) implantation in women with stress urinary incontinence (SUI) stratified by Valsalva leak point pressure (VLPP) value, to find out significant and independent significant prognostic factors of TOT implantation. Material and Methods: 97 female patients (pts) underwent TOT implantation between March 2004 and September 2007. Their inclusion criteria were urodynamic SUI, the exclusion criteria were detrusor overactivity or underactivity, neurogenic voiding dysfunction, pelvic organ prolapse and post-void residuum higher than 40 ml. Following preoperative parameters were observed in all patients: VLPP, urine leakage (PWT1), quality of life (IQOL1), age, BMI, parity, previous anti-incontinence surgery, hysterectomy status (HYE) and symptoms of overactive bladder. Pts were introduced into two groups according to their VLPP value: pts with lower VLPP values (≤ 60 cm H2O) and pts with higher VLPP values (> 60 cm H2O). Two different tapes were used for TOT implantation (resorbable and nonresorbable). Six months after surgery urine leakage (PWT2), quality of life (IQOL2) and complications of surgery were established. Pts were classified into two main categories: cured (PWT2 ≤ 2 g) and not cured (PWT2 > 2 g). Results: Pts with lower VLPP values had significantly lower cure rate than those with higher VLPP values (43.8 % versus 81.5 %, p < 0.001, respectively). Pts with lower VLPP values had 5-fold greater risk for not being cured than those with higher VLPP values. Univariate logistic regression analysis identified PWT1, age, VLPP, IQOL1, TOT type and HYE as significant prognostic factors for cure. Multivariate logistic regression analysis identified from these significant prognostic factors only PWT1 and TOT type as independent ones. The area under the ROC curve of multivariate model PWT1 + TOT type and model VLPP + TOT type are comparable (0.89627 a 0.84129, respectively). Conclusions: Lower VLPP value represents a significant prognostic factor for not being cured after TOT implantation. The use of resorbable TOT significantly increases the risk for not being cured.

Cieľ práce: Cieľom uvedenej analýzy je zistiť, či existujú nejaké rozdiely v histopatologických parametrov v skupine solídnych nádorov obličiek a solídnych nádorov s cystickou degeneráciou a komplexnými cystami. Materiál a metódy: Vyhodnotených bolo retrospektívne 147 nádorových lézií obličiek v období (od septembra 2005 do marca 2008). Nádory boli následne rozdelené do troch skupín [(1) 1-3 cm; (2) 3,1-5 cm a (3) 5,1-7 cm]. K veľkosti nádorovej lézie bol vyhodnotený výsledok histopatologického vyšetrenia (typ nádoru, patologické štádium, nukleárny grade podľa Fuhrmanovej, prítomnosť cystického komponentu, nekrózy a hemorágie). V rámci subanalýzy sa porovnali solídne nádory verzus solídne nádory s cystickou degeneráciou a komplexné cysty obličiek do priemeru 5 cm. Výsledky: Počet benígnych lézií bol v uvedených skupinách v (10 %; 10,5 %; 0 %). Nebol štatisticky významný rozdiel v počte malígnych a benígnych nádorov v závislosti od veľkosti nádoru na základe kvalitatívnej analýzy. V rámci subanalýzy solídne nádory obličiek (62 pacientov) proti nádorom s cystickou zložkou (25 pacientov) a komplexným cystám obličiek (35 pacientov) do priemeru 5 cm bol počet benígnych lézií (12,9 %; 4 %; 28,1 %) pre jednotlivé skupiny následovne. Nukleárny grading 1/2 v (74,2 %; 91,7 %; 92 %); grading 3 (14,4 %; 8,3 %; 8 %). Všetky nádory s cystickou zložkou boli diagnostikované v patologickom štádiu pT1a/b, v skupine solídnych nádorov obličiek bolo 12,9 % potvrdených v pokročilom štádiu pT3a/b. Nebol potvrdený štatisticky významný rozdiel medzi typom/štádiom a gradingom nádoru na základe kvalitatívnej analýzy, ale bola štatisticky významná korelácia medzi typom nádoru a gradingom. Pri nepriaznivejšom gradingu je menej pravdepodobný nález cystickej degenerácie, alebo komponentu v solídnom nádore do priemeru 5 cm (Kendall´s Tau B). Záver: Cystická zložka nádoru sa javí ako parameter lepšej prognózy. Sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by potvrdili tieto výsledky s následnou štatistickou analýzou a inkorporáciou prítomnosti cystického komponentu do prognostických systémov.

Aim of the study: The aim of our study was to reveal if there are some differences in histopathologic parameters, when solid versus solid tumors with cystic component and complex renal cysts were compared. Material and methods: 147 kidney tumors were reviewed retrospectively from September 2005 until March 2008. The tumors were divided into three groups according to the tumor size [(1) 1-3 cm; (2) 3.1-5 cm a (3) 5.1-7 cm]. Tumor size was correlated to histological examination (tumor type, pathological TNM stage, and nuclear (Fuhrman) grade, presence of cystic component, necrosis and hemorrhage). In subanalysis solid tumors versus tumors with cystic degeneration versus complex renal cysts up to 5cm in diameter were compared. Results: The number of benign lesions in each category was (10 %, 10.5 %, 0 %). There was no statistically significant difference between the number of malignant and benign tumors stratified by size according to the qualitative analysis. In the subanalysis when solid tumors (total of 62 pts) were compared with tumors with cystic component (25 pts) versus complex renal cysts (35 pts) up to 5 cm in greatest diameter, the number of benign lesions was (12.9 %, 4 %, 28.1 %) for each group respectively. Nuclear grade 1/2 in (74.2 %, 91.7 %, 92 %); grade 3 was (14.4 %, 8.3 %, 8 %). All tumors with cystic component were diagnosed in pathological stage pT1a/b, in the group of solid tumors 12.9 % were diagnosed in pT3a/b stage. There was no statistically significant difference between the tumor type/stage and grade according to the qualitative analysis. But there was a highly significant correlation between tumor type and grade. The higher the grade, the less common finding of presence of the cystic component in solid tumors up to 5 cm in diameter (Kendall´s Tau B). Conclusion: Cystic component of the tumor seems to be a parameter of favorable prognosis. The further studies are necessary to confirm these results followed with statistical analysis and incorporation of the cystic component into the prognostic integrated systems.

Úvod: Malé solídne ložiská obličiek sú v súčasnosti diagnostickou dilemou, pretože na samotnom CT alebo MRI vyšetrení nevykazujú jednoznačné známky agresivity. Cieľom uvedeného prehľadového článku je zhrnúť problematiku malých nádorov obličiek so zameraním na ich diagnostiku a prognózu. Materiál a metódy: Informácie boli získané prostredníctvom Medline/Medscape počítačového vyhľadávania a na základe manuálneho vyhľadávania bibliografických údajov. Výsledky: Primárne miesto v diagnostike zastávajú USG a CT/MRI. Význam biopsie solídneho renálneho ložiska sa v poslednom čase čoraz viac presadzuje, práve pre signifikatný nárast benígnych lézií u pacientov, ktorí podstúpili radikálnu alebo parciálnu nefrektómiu pre vysoko suspektný nález karcinómu obličky (RCC). Jednou z hlavných príčin je fakt, že patologické postkontrastné vysycovanie na CT alebo MRI majú aj onkocytómy, atypické angiomyolipómy, adenómy a komplexné cysty. U niektorých pacientov aj malé RCC (< 4 cm v priemere) progredujú rýchlejšie a majú nepriaznivé histopatologické parametre. Záver: Snaha odlíšiť a vyselektovať tieto nádory, vedie k zadefinovaniu nových prognostických parametrov a k vytvoreniu matematických integračných systémov, za účelom lepšie predpovedať prognózu pacientov a biologické správanie nádorov obličiek. Inkorporácia relevantných prognostických parametrov a molekulárnych markerov do integračných systémov a novej TNM klasifikácie, umožní do budúcnosti lepšie stratifikovať pacientov s RCC, ako to umožňuje posledná TNM klasifikácia.

Introduction: Small solid lesions of kidneys are diagnostic dilemma as CT or MRI examinations do not reveal any obvious signs of aggression. The aim of this review article is to summarize problems of small renal cell carcinomas with the focus on diagnostics and their prognosis. Material and Methods: Information was acquired via Medline/Medscape computerized retrieval and on the basis of manual literature search of bibliographic data. Results: USG and CT/MRI are the primary diagnostic tools. The importance of biopsy of the solid renal mass focus has been lately apparent for significant increase of benign lesions in patients who underwent radical or partial nephrectomy for highly suspected renal cell carcinoma (RCC). One of the main causes is the fact that pathological enhancement on the CT or MRI is also present in oncocytomas, atypical angiomyolipomas, adenomas and complex cysts. In some patients even small RCC (< 4 cm in diameter) can progres rapidly and they have unfavourable histopathological parameters. Conclusion: The effort to differ and select these carcinomas leads to definition of new prognostic parameters and developement of mathematical integrated systems with the aim to predict the prognosis of patients and biological behavior of renal cell carcinomas. Incorporation of relevant prognostic parameters and molecular markers into integrated systems and new TNM classification can help to better stratify the patients with RCC as it is with the last TNM classification.

Cieľ práce: Cieľom našej štúdie bolo porovnať progresiu solídnych lézií obličiek s postkontrastným vysycovaním u pacientov vysoko rizikových a v pokročilom veku pomocou CT. Vzájomne sa porovnávala progresia rastu a objemu pri použití 1 a 2 rozmerov lézie. Materiál a metódy: V tejto prospektívnej štúdií boli zahrnutí 16 pacienti s nálezom solídnej lézie obličky, ktorí neboli liečení (pre pokročilý vek, vysoké operačné riziko ASA 3 - 4, resp. na žiadosť samotného pacienta). Pacienti boli sledovaní pomocou pravidelných CT vyšetrení (3 mesiace po úvodnom vyšetrení a následne v 6-mesačných intervaloch). Všetky lézie mali zvýšené vysycovanie (> 20 HU na postkontrastných CT skenoch). Priemerná veľkosť lézií bola 3,2 cm (rozmedzie 1,9 - 4,0 cm; V = 18,9 cm3), priemerný čas sledovania 24 mesiacov (rozmedzie 8 - 52 mesiacov). Výsledky: 6 pacientov podstúpilo parciálnu nefrektómiu a 1 pacient radikálnu nefrektómiu (vždy bol potvrdený karcinóm obličky: papilárny – 2 pacienti; svetlobunkový – 4 pacienti; chromofóbny – 1 pacient). Priemerná progresia v zmysle zväčšenia najdlhšieho priemeru a objemu kalkulovaného na základe jedného najdlhšieho priemeru lézie bola za rok [(0,10 cm; V = 1,8 cm3; V2 = 9,4 %); (0,2 cm; V = 3,5 cm3; V2 = 23%) V2 – priemerné zväčšenie objemu v %] pre solídne vs. karcinómy obličiek. Priemerný objem solídnych lézií, kde bola zaznamenaná progresia rastu, bol na základe poslednej kontroly 29,9 cm3 pri použití dvoch rozmerov vs. 23,9 cm3 pri použití najdlhšieho priemeru lézie (objemový rozdiel – V = 25 %). Záver: Prevažná väčšina malých solídnych nádorov obličiek rastie pomaly. Starých a vysoko rizikových pacientov s nálezom solídnej lézie obličky < 2 - 3 cm možno aspoň na začiatku sledovať. Sledovanie objemových zmien lézií s použitím 2 rozmerov sa zdá byť presnejšie v porovnaní s 1 rozmerom, alebo celkovým zväčšovaním samotného priemeru lézie. Zatiaľ nie je presne definované, pri akej progresii je potrebné zvážiť chirurgickú liečbu.

Objective: The aim of our study was to evaluate the progression of solid enhancing renal masses in elderly or unfit patients for surgery by serial helical CT scans. Progression rates and volume changes were compared when using 1 and 2 dimensions respectively. Materials and methods: 16 patients (pts) with solid renal lesion were enrolled in this prospective study. All pts were not cured because of advanced age, high preoperative risk ASA 3 - 4 or according to patient’s wishes. Patients were followed by serial helical CT scans (3 months after initial exam and then at 6 monthly intervals). All lesions had pathological enhancement on post contrast CT scan (> 20 HU). The mean diameter of the lesions at presentation was 3,2 cm (range 1,9 from to 4,0 cm; V = 18,9 cm3), the mean period of observation was 24 months (range from 8 to 52 months). Results: 6 pts underwent partial nephrectomy and 1 pt radical nephrectomy (renal cell carcinoma – RCC was confirmed in all cases: papillary – 2 pts; clear-cell – 4 pts; chromophobe – 1 pt). The average growth rates per 12 months using 1 dimension and volume calculated out of 1 dimension among solid enhancing (9 pts who did not undergo surgery) and RCC lesions (7 pts – histologically proven) were [(0,1 cm; V = 1,8 cm3; V2 = 9,4 % ); (0,2 cm; V = 3,5 cm3; V2 = 23 %) V2 – the average percentage volume increase] for both groups respectively. Mean tumour volume of solid enhancing lesions that progressed at the last follow up was 29,9 cm3 using 2 diameters vs. 23,9 cm3 when using 1 diameter the (which accounts for the volume difference of V = 25 %). Conclusions: The vast majority of small solid renal masses grow at slow rates. High risk or elder patients with renal lesion less than 2 or 3 cm in diameter should be observed at least initially. Monitoring volume increases using 2 dimensions seems more accurate compared to 1 dimension or overall increase in diameter only. It is still not clearly defined at what progression, it is necessary to consider a surgical intervention.

Cieľ práce: porovnať včasné výsledky liečby stresovej inkontinencie moču u žien implantáciou transobturatórnej pásky (TOT) so vstrebateľným a nevstrebateľným suburetrálnym segmentom. Materiál a metódy: 77 pacientok s urodynamicky verifikovanou stresovou inkontinenciou moču (SUI) bolo rozdelených do dvoch skupín podľa typu implantovanej TOT. Šesť mesiacov po operácii sa objektivizovalo množstvo uniknutého moču (PWT*), posúdil sa subjektívny dopad močovej inkontinencie na kvalitu života (IQoL*) a zhodnotili sa komplikácie operačnej liečby. Za vyliečenie sa považoval nasledovný stav: PWT* ≤ 2 g a súčasne IQoL* ≥ 80 b, všetky ostatné stavy sa hodnotili ako zlyhanie chirurgickej liečby. Výsledky: 23 pacientok absolvovalo implantáciu vstrebateľnej TOT (1. skupina), 54 pacientok absolvovalo implantáciu nevstrebateľnej TOT (2. skupina). Vyliečenosť v 1. skupine oproti 2. skupine bola 39,1 % oproti 77,8 % v tomto poradí (p = 0,001). Komplikácie operačnej liečby boli zriedkavé, pri porovnaní ich výskytu v oboch skupinách nebol zistený signifikantný rozdiel (p > 0,05). Pacientky po implantácii vstrebateľnej TOT mali 5-krát vyššie riziko zlyhania operačnej liečby ako pacientky po implantácii nevstrebateľnej TOT (OR 5,444; 95 % CI 1,896 - 15,635). Záver: Včasné výsledky liečby SUI implantáciou TOT poukazujú na lepšie výsledky pri použití nevstrebateľnej TOT oproti použitiu vstrebateľnej TOT.

Objective: To compare early outcomes of female stress urinary incontinence treatment by implantation of transobturator tape (TOT) with resorbable and non-resorbable suburethral segment. Material and methods: 77 female patients (pts) with urodynamic stress urinary incontinence (SUI) were divided into two groups according to the type of implanted TOT. Urine leakage (PWT*), urinary incontinence-specific quality of life (IQoL*) and complications of surgery were established six months after surgery. Cure was defined as PWT* ≤ 2 g and simultaneously IQoL* ≥ 80 p, all the other cases were considered as failure. Results: 23 pts underwent resorbable TOT implantation (1st group), 54 pts underwent non-resorbable TOT implantation (2nd group). Cure rate in 1st versus 2nd group was 39.1 % versus 77.8 % respectively (p = 0,001). Complications of surgery were rare, no significant difference was found between both groups (p > 0.05). The odds of failure after surgery were 5 times greater for pts with resorbable TOT versus pts with non-resorbable TOT implantation (OR 5,444, 95 % CI 1,896 - 15,635). Conclusion: With limited follow up, non-resorbable TOT implantation appears to give better outcomes of SUI treatment compared to resorbable TOT implantation.

Cieľ práce: Cieľom našej práce je poukázať na možnú variabilitu v prípade korelácie USG a CT nálezov u pacientov s nálezom hyperechogénnej cystickej lézie obličky diagnostikovanej na základe USG vyšetrenia. Materiál a metódy: 18 pacientov s nálezom cysty obličky hyperechogénneho charakteru na základe USG podstúpilo CT vyšetrenie. 17 pts. boli asymptomatickí, bez nálezu mikroskopickej hematúrie, 1 pacient bol po autohavárii s pretrvávajúcimi bolesťami v pravej lumbálnej oblasti. Priemerný vek pacientov bol 57,2 rokov. Uvedené nálezy boli retrospektívne vyhodnotené a porovnané 2 rádiológmi a jedným urológom v rámci odborného konzília v období január 2005/január 2006. Výsledky: Priemer cystických lézií obličiek bol od 2 do 8 cm (stredný priemer 3,87 cm). V prípade korelácie USG nálezu hyperechogénnej cysty obličky s následným CT vyšetrením treba počítať s nálezom hemoragickej cysty obličky, cysty typu Bosniak II, IIF, III, IV, karcinómu v stene cysty so želatínovým obsahom, zorganizovaného hematómu v stene cysty. Najväčšia zhoda USG a CT nálezov bola zaznamenaná v kategórii Bosniak II (u všetkých 7 pacientov). Záver: Možno konštatovať, že v prípade korelácie USG a CT nálezov hyperechogénnych cýst definovaných na základe USG dochádza k variabilite CT nálezov, čo následne modifikuje ďalší terapeutický manažment pacienta.

Objective: The aim of our study was to evaluate the possible variability of US (ultrasound) and CT (computerized tomography) findings of hyperechoic cystic lesions of the kidney defined on US examination. Materials and methods: 18 patients (pts) with the US finding of hyperechoic renal cystic lesion underwent CT examination. 17 pts were asymptomatic, without microscopic haematuria, 1 pt suffered from car accident with intermittent right flank pain. The mean patients age was 57.2 yrs. US/CT findings were retrospectively reviewed and compared by 2 certified radiologists and one urologist in consensus between January 2005/January 2006. Results: The size of the cystic lesions varied from 2 to 8 cm in diameter (mean diameter was 3.87 cm). The variety of CT findings were diagnosed as haemorrhagic renal cyst, Bosniak type II, IIF, III and IV cystic lesion, renal cell carcinoma in the cyst wall with gelatinous content and organized haematoma in the cystic wall during the evaluation of hyperechoic renal cysts defined on US. The highest accuracy of US and CT findings was confirmed in Bosniak II class (in all 7 pts). Conclusion: The authors conclude that there is a variability of US and CT findings of hyperechoic cystic lesions of the kidney defined on US, which has a modifying impact on the following therapeutic management.

Autori sa v práci venujú vplyvu patomechanizmu stresovej inkontinencie moču (SUI) na výsledok jej liečby implantáciou transobturatórnej pásky (TOT). Patomechanizmus SUI posudzujú na základe hodnoty abdominálneho únikového tlaku (VLPP). Za ukazovatele výsledku implantácie považujú zmenu kvality života operovaných pacientok (subjektívny výsledok) a zmenu množstva uniknutého moču (objektívny výsledok). Analýza súboru poukazuje na vysokú účinnosť implantácie TOT v liečbe SUI bez ohľadu na jej patomechanizmus.

Authors in the study analyse the influence of stress urinary incontinence (SUI) pathomechanism on the result of its treatment by transobturator tape (TOT) implantation. The pathomechanism of SUI is assessed by the value of abdominal leak point pressure (VLPP). The change in quality of life and the change in amount of urine leakage are considered to be indicators for subjective and objective treatment outcome of the implantation. Analysis of the study highlights high efficacy of TOT implantation in treatment of SUI regardless of its pathomechanism.

Cieľ práce: Cieľom práce je poukázať a vyhodnotiť progresiu solídnych lézií obličiek s patologickým a bez patologického postkontrastného vysycovania v priebehu sledovania pomocou kontrolných CT vyšetrení. Materiál a metódy: V tejto prospektívnej štúdii bolo zahrnutých a rozdelených 19 pacientov do 2 skupín: 1. 10 pacientov vo vysokom operačnom riziku, pokročilom veku, resp. na žiadosť samotného pacienta nepodstúpiť operačný výkon s nálezom solídnej lézie obličky, kde pre všetky lézie bolo typické patologické postkontrastné vysycovanie (> 15 - 20 HU); 2. 9 pacientov s nálezom solídnej lézie obličky bez patologického zvýšenia denzity (< 15 HU na postkontrastných skenoch). Priemerná veľkosť lézie bola 2,9 cm (rozmedzie od 1,9 do 3,5 cm) - v skupine 1.; 3,1 cm (rozmedzie od 1,5 do 4 cm) - v skupine 2. Priemerný čas sledovania bol 2,5 a 2,1 rokov (rozmedzie 1 až 3 roky) pre uvedené skupiny. Výsledky: Priemerné zväčšenie priemeru sledovanej lézie v skupine 1. bolo po 12 mesiacoch 0,5 cm (rozmedzie od 0,1 do 0,9 cm); 1 pacient podstúpil radikálnu nefrektómiu (histológia potvrdila karcinóm obličky pT1b, Fuhrman Gr. 3). V skupine 2. 2 pacienti podstúpili parciálnu nefrektómiu vzhľadom na signifikantné zvýšenie denzity lézie (histológia – karcinóm obličky pT1a, Fuhrman Gr. 1 - 2), priemerné zväčšenie priemeru v tejto skupine po 12 mesiacoch bolo 0,2 cm (rozmedzie od 0,1 do 0,5 cm). Záver: Prevažná väčšina malých obličkových lézií do priemeru 3 - 4 cm s patologickým zvýšením denzity rastie pomaly v priebehu sledovania. Sledovanie lézií bez patologického zvýšenia denzity na postkontrastných skenoch sa zdá byť efektívnou metódou. Lézie s patologickým zvýšením denzity rastú v priemere 2,65 x > v porovnaní s léziami bez patologického zvýšenia denzity.

Objective: The aim of our study was to evaluate the progression of enhancing and non-enhancing solid renal masses during the follow-up period by serial helical CT scans. Materials and methods: In this prospective study 19 patients were enrolled and divided in two groups; 1. 10 pts with solid enhancing renal mass in high preoperative risk unfit for surgery, advanced age or according to patient's wishes. All lesions had pathological enhancement on post contrast CT scan (> 20 HU); 2. 9 patients had a CT finding of single solid renal mass without pathological enhancement (< 15 HU on nephrographic phase CT images), these lesions were categorized as non-enhancing solid renal masses or hyperdense renal cysts. The mean diameter of the lesion at presentation was 2.9 cm (range 1.9 from to 3.5 cm)-in group 1.; 3.1 cm (range from 1.5 to 4 cm)-in group 2. The mean period of observation was 2.5 and 2.1 years (range 1 to 3 yrs) for both groups respectively. Results: Group 1. the mean increase diameter after 1 year was 0.5 cm (range 0.1 from to 0.9 cm) ; 1 patient underwent radical nephrectomy (histology confirmed RCC pT1b, Fuhrman Gr. 3). In group 2. 2 patients underwent partial nephrectomy because of significant enhancement (in all cases final histology confirmed RCC pT1a, Fuhrman Gr. 1 - 2), the mean increase in diameter after 1 year was 0.2 cm (range from 0.1 to 0.5 cm). Conclusions: The vast majority of small enhancing renal masses grow at a slow rate when observed. Observation on nonenhacing solid renal masses according to our preliminary results seems as an effective approach. Growth rates of enhancing masses were 2.65x higher compared to non-enhancing renal masses.

• MeSH
• Quality of Life psychology   MeSH
• Humans MeSH
• Minimally Invasive Surgical Procedures methods   adverse effects   utilization   MeSH
• Postoperative Complications classification   MeSH
• Urinary Incontinence, Stress complications   physiopathology   MeSH
• Check Tag
• Humans MeSH
• Female MeSH
• Publication type
• Comparative Study MeSH