Neurovývinové poruchy sú zmeny vo vývine spôsobené vnútornými aj vonkajšími faktormi, manifestujú sa od prenatálneho obdobia alebo sa stávajú viditeľnými v procese raného vývinu dieťaťa. Obdobie raného veku (0–3 roky) je kľúčovým pre zachytenie a identifikáciu odchýlok v psychomotorickom vývine, ako aj pre zahájenie intervenčných stratégií. Príspevok prináša vhľad do aktuálneho ponímania neurovývinových porúch (podľa DSM-5, MKCH 11) v ranom veku, vysvetľuje ich hlbšie súvislosti a možnosti zachytávania prediktorov i prekurzorov v pediatrickej praxi. Zdôrazňuje význam a reálne možnosti medziodborovej spolupráce pediatrov a psychológov na podpore maximalizácie psychomotorického vývinu, postavenej na výskumne overenom spoločnom neurovývinovom základe jednotlivých oblastí vývinu.
Neurodevelopmental disorders are changes in the development caused by internal and external factors, they manifest from the prenatal period or become visible in the early child development. The early age (0–3 years) is crucial for the detection and identification of diversion in psychomotor development, as well as for the initiation of intervention strategies. The paper provides insight into the current understanding of neurodevelopmental disorders (according to DSM-5 and MKCH 11) at an early age; explains their more detailed context, the possibilities of recognition predictors and precursors in paediatric practice, and the related need for professional care. It underlines the importance and real possibilities of interdisciplinary cooperation of paediatricians and psychologists to support the maximization of psychomotor development, built on the research-verified common neurodevelopmental basis of particular developmental domains.
This short sketch commemorates Bluma V. Zeigarnik (1901-1988). Her professional and personal life path was unusual and dramatic. Her contribution to psychology – Zeigarnik effect and pathopsychology studies – became world-famous. Her biography reflects a history of the European psychology of 20th century.
Možnosti korekcie sluchových vád sú čoraz dokonalejšie, vek zavedenia načúvacieho prístroja alebo kochleárneho implantátu sa znižuje, z toho však nemôžeme usudzovať, že aj komunikačná schopnosť a rozvoj gramotnosti detí sa tým automaticky optimalizuje. Vývin reči je dôležitým ukazovateľom pripravenosti dieťaťa na školu. O úlohe fonologických schopností v čítaní a možnostiach ich stimulácie u detí so sluchovým postihnutím existujú výskumné zistenia, ktoré sú u nás málo známe. Štúdia prináša informácie aj o metodikách tréningu fonematického uvedomovania u detí v predškolskom veku.
Although the possibilities of the correction of impaired hearing are growing and the age of the prescription of a hearing aid or a cochlear implantation is decreasing, we cannot conclude that these factors automatically optimise the development of communication skills and early literacy. Speech and language acquisition is a crucial indicator of school readiness. There are important research findings on the role of phonological skills in the reading of children with hearing loss. The possibilities of the stimulation of these skills are little known in our countries. This paper also provides information about the methods of phoneme awareness training of hearing-impaired children.
143 stran : ilustrace ; 21 cm + CD
Publikace se soustředí na jazykové schopnosti a gramotnost dětí se sluchovým postižením. Určeno odborné veřejnosti.
- MeSH
- čtení MeSH
- gramotnost MeSH
- komunikační poruchy terapie MeSH
- postižené děti MeSH
- řeč MeSH
- sluch MeSH
- sluchově postižení MeSH
- výuka sluchově postižených MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Výchova a vzdělávání zvláštních skupin osob
- NLK Obory
- pedagogika
- zdravotně postižení
- pediatrie
- NLK Publikační typ
- CD-ROM
Východiská: Kognitívne deficity sú jedným z najčastejších nepriaznivých dôsledkov liečby chemoterapiou (CHT). Závery klinických štúdií poukazujú na tzv. syndróm chemo brain, ktorého symptómy sa manifestujú najmä v oblasti exekutívnych funkcií, rýchlosti spracovania informácií, pamäti, pozornosti či motorického tempa. Empirická evidencia tohto závažného dôsledku CHT však v súčasnosti nie je jednoznačná. Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 26 onkologických pacientov s hematologickými malignitami, ktorí absolvovali liečbu CHT. Kognitívny výkon bol meraný prostredníctvom dvoch skríningových kognitívnych testov – Mini-Mental State Examination (MMSE) a Montrealský kognitívny test (Montreal cognitive assessment – MoCA). Výsledky: Kognitívny deficit sme prostredníctvom MMSE zistili u 34,6 % pacientov. Avšak na základe výsledkov v teste MoCA sme identifikovali miernu alebo stredne ťažkú kognitívnu poruchu až u 80,7 % pacientov. Najvyššiu chybovosť sme zistili v úlohách zameraných na pamäť, pozornosť, priestorovú orientáciu, exekutívne funkcie a abstrakciu. Kognitívny deficit progreduje s vekom, ale nie s dĺžkou terapie. Záver: Deficity v kognitívnych funkciách sa po absolvovaní CHT vyskytujú u nezanedbateľného množstva pacientov, avšak ich diagnostika závisí od citlivosti zvoleného nástroja merania. Skríningové škály poskytujú prvú informáciu o kognitívnom fungovaní pacienta a môžu indikovať potrebu ďalšieho neuropsychologického vyšetrenia. Včasná diagnostika znížených kognitívnych funkcií je predpokladom efektívnej psychologickej intervencie, ktorá napomáha pacientom rýchlejšie sa vyrovnať s nežiaducimi následkami liečby CHT.
Background: Cognitive deficits are one of the most common adverse effects of chemotherapy (CHT). Previous reports suggest that this is due to the so-called chemo brain syndrome, the symptoms of which manifest mainly as impairments in executive functions, speed of information processing, memory, attention, and motor speed. However, empirical evidence for these manifestations is currently ambiguous. Methods: The research group consisted of 26 cancer patients with haematological malignancies who had undergone chemotherapy treatment. Cognitive performance was measured by two screening cognitive tests, the Mini-Mental State Examination (MMSE) and the Montreal Cognitive Test (MoCA). Results: MMSE detected cognitive deficits in 34.6% of patients whereas MoCA identified mild or moderate cognitive impairment in up to 80.7% of patients. The highest error rates were found in tasks focused on memory, attention, spatial orientation, executive functions, and abstraction. Cognitive deficit progressed with age, but not with duration of therapy. Conclusion: Deficits in cognitive functions occur in a considerable number of patients after CHT, although the diagnosis depends on the sensitivity of the detection method. Screening scales usually provide the first indication of impaired cognitive functioning and may indicate the need for further neuropsychological examination. Early diagnosis of reduced cognitive functions is a prerequisite for effective psychological intervention to help patients cope with the undesirable effects of chemotherapy treatment more quickly.
- MeSH
- antitumorózní látky * škodlivé účinky MeSH
- dospělí MeSH
- hematologické nádory farmakoterapie MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- kognitivní dysfunkce diagnóza chemicky indukované MeSH
- kognitivní poruchy * diagnóza chemicky indukované MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- neuropsychologické testy MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Ciele. Štúdia prináša analýzu štruktúry schopností u slovensky hovoriacich detí s narušeným vývinom reči (NVR) predškolského veku. Jedná sa o výskum, ktorý zachytáva vývinové charakteristiky dvomi meraniami. Štúdia overuje platnosť modelu a viacerých klasifikácií, podľa ktorých fonologický deficit sa môže, ale nemusí vyskytovať v obraze NVR (Rapin, Allen, 1988; Conti-Ramsden et al., 1997; Catts et al., 2005; Ramus et al., 2013). Súbor a metóda. Výskumný súbor tvorilo v prvom testovaní 61 detí s NVR (priem. vek 63,51 mes.) a kontrolnú skupinu 51 detí (priem. vek 62,59 mes.). V druhom testovaní bolo do skupiny detí s NVR zaradených 72 detí (priem. vek 74,41 mes.) a do kontrolnej skupiny 48 detí (priem. vek 73,21 mes.). Deti boli vyšetrené súborom testov, ktoré mapujú jazykovo-kognitívne a gramotnostné schopnosti. Štatistická analýza pozostávala z aplikácie konfirmačnej faktorovej analýzy (CFA). Výsledky. V štruktúre schopností detí s NVR sa pomocou CFA potvrdili štyri relatívne samostatné oblasti jazykovo-kognitívnych schopností: fonologicko-pamäťový, gramotnostný, RAN a gramatický faktor. Model vykazuje v počte a štruktúre faktorov stabilitu v čase. Vývinovú zmenu možno charakterizovať ako väčšie vzájomné prepojenie schopností. Z výsledkov tiež vyplýva, že existuje skupina detí s morfo-syntaktickými deficitmi bez fonologických ťažkostí, čo korešponduje s východiskovým modelom. Obmedzenia. V súlade s efektom „iluzórneho vyliečenia“ (Scarborough, Dobrich, 1990) aj vzhľadom na logopedickú terapiu treba zvážiť, či druhé testovanie bolo dostatočne senzitívne na odhalenie fonologických ťažkostí u niektorých detí.
Objectives. The study brings an analyse of the skills structure in children with specific language impairment (SLI) in pre-school age. The research captures developmental characteristics by two measurements. The study verified validity of the model and the classifications according to which phonological deficit may or not to be present in symptoms of SLI (Rapin, Allen, 1988; Conti-Ramsden et al., 1997; Catts et al., 2005, Ramus et al., 2013). Sample and setting. The research sample consisted of 61 children with SLI (average age 63,51 months) and a control group of 51 typically developing children (average age 62,59 months) in the first testing period, and 72 children with SLI (average age 74,41 months) and a control group of 48 typically developing children (average age 73,21 months) in the second testing period. The children were examined by a set of tests which map the language-cognitive and literacy skills. The statistical analysis consisted of application of confirmatory factor analysis (CFA). Results. Four relatively independent groups of language-cognitive skills were confirmed: phonological memory, literacy, RAN and grammar factor, by the means of CFA in the structure of abilities of children with SLI. The model manifests stability over time according to number and structure of factors. Developmental change can be characterized as a higher interconnection of skills with age. The results reveal a group of children with morpho-syntactic deficits without fonological difficulties, what corresponds to the source model. Study limitation. In accordance with the effect of „illusory recovery” (Scarborough, Dobrich, 1990) and concerning the speech and language therapy, it is necessary to consider if the second testing was sensitive enough to detect phonological difficulties in some children.
Children with preschool language difficulties are at high risk of literacy problems; however, the nature of the relationship between delayed language development and dyslexia is not understood. Three hundred eight Slovak and Czech children were recruited into three groups: family risk of dyslexia, speech/language difficulties and controls, and were assessed three times from kindergarten until Grade 1. There was a twofold increase in probability of reading problems in each risk group. Precursors of 'dyslexia' included difficulties in oral language and code-related skills (phoneme awareness, letter-knowledge and rapid automatized naming); poor performance in phonological memory and vocabulary was observed in both affected and unaffected high-risk peers. A two-group latent variable path model shows that early language skills predict code-related skills, which in turn predict literacy skills. Findings suggest that dyslexia in Slavic languages has its origins in early language deficits, and children who succumb to reading problems show impaired code-related skills before the onset of formal reading instruction. Copyright © 2016 John Wiley & Sons, Ltd.
- MeSH
- čtení * MeSH
- dítě MeSH
- dyslexie psychologie MeSH
- fonetika MeSH
- gramotnost psychologie MeSH
- jazyk (prostředek komunikace) MeSH
- jazykové testy MeSH
- lidé MeSH
- nadání MeSH
- poruchy řeči MeSH
- předškolní dítě MeSH
- rizikové faktory MeSH
- slovní zásoba MeSH
- vývojové poruchy řeči psychologie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
