Porucha polykání neboli dysfagie znamená narušení některé z fází polykacího aktu. Obtíže s příjmem potravy v dětském věku mají vliv na vývoj dětského organismu. Obávaným projevem dysfagie je aspirace. Nejčastější příčiny dysfagie se u dospělých a dětí liší. Diagnostika postižení je klíčová v nastavení terapie. Cílem je udržet či obnovit přirozený příjem potravy u pacienta bez rizika aspirace stravy do dýchacích cest. V článku uvádíme nejčastější příčiny dysfagie, rozdělení poruch podle etiologie a možnosti terapie.
Swallowing disorder or dysphagia means disturbing some of the stages of the swallowing act. Difficulties with food intake in childhood affect the development of the child's organism. The dreaded manifestation of dysphagia is aspiration. The most common cause of dysphagia in adults and children is different. Diagnosis of disability is key in setting therapy. The goal is to maintain or restore the natural intake of food in a patient without the risk of aspiration of the food into the airways. In this article we present the most common causes of dysphagia, a breakdown of disorders according to aetiology and the possibility of therapy.
Akútna pankreatitída môže prebiehať ako ľahké ochorenie s nie závažnými príznakmi, ale aj pod obrazom ťažkého ochorenia, ktoré môže viesť k multiorgánovému zlyhaniu s fatálnym koncom. Pri diagnóze ťažkej pankreatitídy pacient vyžaduje liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti. V liečbe akútnej pankreatitídy je potrebné klásť dôraz aj na výživu pacienta, ak je možné čo najskôr prejsť na enterálnu výživu. V súčasnosti, vzhľadom na zníženie mortality pre systémové komplikácie, sa dostávajú do popredia lokálne a infekčné komplikácie, ktoré vyžadujú úzku spoluprácu gastroenterológa a chirurga.
Acute pancreatitis produces a spectrum of symptoms, which may be mild and self-limiting, or reflects a severe disease that leads rapidly to multiple organ failure and death. Patients with severe acute pancreatitis should be treated in the intensive care unit. The special importance is given to the enteral nutrition and it should be preferred in patients with severe acute pancreatitis. Today infectious and local complications are the most common problem and the cooperation between gastroenterologist and surgeon is necessary.
Biologická liečba ponúka nové možnosti konzervatívnej liečby IBD, vďaka ktorej sa výrazne zredukovala potreba chirurgickej liečby pacientov a výrazne sa im zlepšila kvalita života. V Centre biologickej liečby Gastroenterologickej kliniky SZU v Bratislave sa v súčasnosti používajú dve látky bielkovinovej povahy, pripravené metódou génového inžinierstva, infliximab – chimérická monoklonálna anti-TNF-alfa protilátka a adalimumab – rekombinantná monoklonálna anti-TNF-alfa protilátka. Tento článok sa zaoberá našimi doterajšími skúsenosťami s biologickou liečbou 59 pacientov, jej pozitívnym efektom aj nežiaducimi účinkami. Aktuálne je v liečbe 45 pacientov – 28 s Crohnovou chorobou a 17 s ulceróznou kolitídou. Najčastejšou indikáciou biologickej liečby boli u pacientov s Crohnovou chorobou fistuly (8 pacientov). Priemerná hodnota CDAI u pacientov s Crohnovou chorobou pred začatím liečby bola 216. Po podaní indukčnej dávky biologickej liečby poklesla na 103. Slizničné hojenie sme zaznamenali u 16/28 pacientov s Crohnovou chorobou a u 12/17 pacientov s ulceróznou kolitídou. Biologická liečba bola prerušená u 13/59 pacientov, najčastejšie pre alergiu (4 pacienti) a nonrespondibilitu (4 pacienti).
Biological therapy represents new possibilities of conservative treatment of IBD. It has led to a significant reduction in the need of surgical treatment of the patients and resulted in a significant improvement in the quality of their lives. The Centre of biological therapy of Gastroenterology clinic of SZU in Bratislava uses two agents of protein nature at present. The agents are prepared by the method of genetic engineering, infliximab – chimeric monoclonal antibody to TNF-alpha and adalimumab – recombinant monoclonal antibody to TNF-alpha. This article is dealing with our latest experience with the biological therapy of IBD in 59 patients, with its positive effects as well as its side effects. Actually there has been 45 patients under ongoing treatment – 28 with Crohn’s disease and 17 patients with ulcerative colitis. The most frequent indication for biological treatment were fistulas indicated in 8 patients with Crohn’s disease. The average value of CDAI in patients with Crohn’s disease before beginning of the treatment was 216. After administration of the induction dose of biological treatment it declined to 103. We noticed mucosal healing in 16/28 patients with Crohn’s disease and 12/17 patients with ulcerative colitis. Biological treatment was interrupted in 13/59 patients. Mostly due to allergy reactions (4 patients) and non-respondibility (4 patients).
Pankreaticko-pleurálna fistula (PPF) je zriedkavou komplikáciou chronickej pankreatitídy. Približne 95 % pacientov s PPF má anamnézu abúzu alkoholu. PPF sa manifestuje častejšie pľúcnymi než brušnými symptómami. Väčšina pacientov má ľavostranný pleurálny výpotok, zriedkavo sú opisované prípady bilaterálneho alebo len pravostranného výpotku. Pleurálny výpotok spôsobený PPF býva zväčša masívny a recidivujúci, menšieho objemu, spontánne ustupujúci sa vyskytuje väčšinou ako komplikácia akútnej pankreatitídy. V nami opisovanom prípade ide o pacientku s PPF manifestujúcou sa masívnym recidivujúcim pravostranným výpotkom.
Pancreatic-pleural fistula (PPF) is a rare complication of chronic pancreatitis. Approximately 95 % of patients with PPF have the history of chronic alcohol abuse. PPF manifests itself by pulmonary symptoms rather than abdominal symptoms. Most of the patients present with left-sided pleural effusion. Presence of bilateral or right-sided effusion is rare. Pleural effusion caused by PPF is usually massive and recurrent. Spontaneously regressive smaller pleural effusion mostly occurs as a complication of an acute pancreatitis. In our case we describe a patient with PPF manifested as massive and recurrent right-sided pleural effusion.
Zo všetkých malígnych nádorových ochorení má karcinóm pankreasu najnižšie prežívanie pacientov. Túto zlú prognózu by mohli ovplyvniť nové poznatky, ktoré by umožnili realizovať efektívny skríning a určiť stratégiu úspešnej prevencie. Na dosiahnutie tohto cieľa treba určiť rizikové faktory (genetické, environmentálne a ich vzájomné interakcie), ako aj zlepšiť diagnostické vyšetrovacie metódy. Pacienti s chronickou pankreatitídou majú zvýšené riziko vzniku karcinómu pankreasu v porovnaní s ostatnou populáciou.
Of all common malignancies, pancreatic cancer has the lowest survival rate. These dismal survival results could be improved by developing successful screening and prevention strategies. Determining risk factors (genetic, environmental and geneenvironment interactions) and improved detection technologies are critically important. Patients with chronic pancreatitis have a markedly increased risk of pancreatic cancer compared with the general population, but this risk is difficult to assess.
Najčastejšou príčinou včasného úmrtia pri ťažkej akútnej pankreatitíde je kardiovaskulárne zlyhanie, respiračné zlyhanie (ARDS), akútna renálna insuficiencia a intraabdominálne krvácanie. Lokálne komplikácie, ako akútna kolekcia tekutiny, akútna pseudocysta a pankreatická nekróza, vznikajú najmä v súvislosti s ťažkou akútnou pankreatitídou. Septické komplikácie, najmä infikovaná nekróza a absces sú príčinou neskorej mortality. Úspešná liečba ťažkej akútnej pankreatitídy vyžaduje tímovú spoluprácu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Liečba lokálnych komplikácií bola v minulosti tradične chirurgická, ale rozvoj nových endoskopických a laparoskopických techník nám dnes umožňuje použiť bezpečnejšie terapeutické postupy.
The most frequent cause of early death with severe acute pancreatitis are cardiovascular collapse, acute respiratory distress syndrome (ARDS), acute renal failure, intra-abdominal hemorrhage. Severe acute pancreatitis is a prerequisite for the development of local complications: acute fluid collections, acute pseudo-cysts and pancreatic necrosis. Septic complications, particularly infected pancreatic necrosis and abscess account for the late mortality. The successful management of severe acute pancreatitis requires a team approach in intensive care unit. Treatment of local complications was traditionally surgical, but development of new endoscopic and laparoscopic methods gives us the possibility for more safe intervention on gastrointestinal tract.
