Q112428995 Dotaz Zobrazit nápovědu
Naše kazuistika popisuje případ nemocného se stabilní anginou pectoris, s nemocí jedné věnčité tepny – chronickým úplným uzávěrem (CTO) pravé věnčité tepny. Po primárně neúspěšné antegrádní rekanalizaci uzávěru byla ve druhé době úspěšně provedena retrográdní rekanalizace.
Our case report describes a patient with stable angina pectoris suffering from a single diseased coronary artery, right coronary artery chronic total occlusion (CTO). Following a primary unsuccessful antegrade recanalization of the occlusion, retrograde recanalization was successfully performed in a second step.
- Klíčová slova
- CTO, chronický úplný uzávěr,
- MeSH
- angina pectoris MeSH
- chronická nemoc MeSH
- koronární angiografie MeSH
- koronární angioplastika * metody MeSH
- koronární cévy * patologie MeSH
- koronární okluze * diagnóza terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- stenty uvolňující léky MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
V naší kazuistice prezentujeme rekoronarografický nález pacienta indikovaného k vyšetření pro návrat anginózních potíží 6 let po provedené stent-PCI, kdy byl implantovaný DES do proximální RIA. Rekoronarografie nalezla aneuryzma věnčité tepny v místě implantovaného DES.
This case report refers to a case, in which a repeated coronary angiography found an aneurysm of coronary artery 6 years after implantation of DES. The reason for the investigation was recurrent chest pain.
- Klíčová slova
- aneuryzma koronární arterie,
- MeSH
- balónková koronární angioplastika MeSH
- dospělí MeSH
- koronární aneurysma diagnóza etiologie terapie MeSH
- koronární angiografie MeSH
- koronární cévy patologie MeSH
- lidé MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- revaskularizace myokardu metody přístrojové vybavení škodlivé účinky MeSH
- stenty uvolňující léky škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod: Intravenózne podanie fyziologického roztoku pred a po podaní kontrastnej látky je najúčinnejšie preventívne opatrenie proti vzniku kontrastom indukovanej nefropatie u vysoko rizikových pacientov. Cieľ štúdie: Overiť účinnosť intravenózneho podania fyziologického roztoku v prevencii kontrastom indukovanej nefropathie u stredne rizikových pacientov a porovnanie účinnosti fyziologického roztoku a roztoku bikarbonátu. Metodika: Do súboru sme zaradili 118 pacientov. 71 z nich konsekutívne prichádzajúcich k plánovanej koronarografii (SKG) alebo koronárnej angioplastike (PCI), ktorí v skórovacom systéme dosiahli súčet bodov v rozmedzí stredného rizika, sme randomizovali do dvoch skupín. Jednej bol podaný intravenózne plný fyziologický roztok, druhej ekvimolárny bikarbonát. Renálne funkcie týchto pacientov sme porovnali s výsledkami kontrolnej skupiny tvorenej 47 pacientmi, ktorí hydratovaní neboli. Za 3 a 30 dní od expozície kontrastnou látkou bol všetkým pacientom skontrolovaný mineralogram a renálne funkcie. Výsledky: Vznik kontrastom indukovanej nefropatie bol štatisticky významne (p value < 0,01) ovplyvnený výškou vstupnej kreatininovej klírens, prítomnosťou diabetu a vekom pacienta, pod hranicou štatistickej významnosti bolo množstvom použitej kontrastnej látky a vplyv pohlavia. Záver: Intravenózna hydratácia fyziologickým roztokom v skupine stredne rizikových pacientov, ktorí podstúpili selektívnu koronarografiu alebo koronárnu angioplastiku, neznížila štatisticky významne vznik CIN. Nebol zistený štatisticky významný rozdiel ani medzi hydratáciou fyziologickým roztokom a bikarbonátom.
Intravenous administration of physiological saline solution before and after examination using contrast medium is effective in prevention of contrast-induced nephropathy in high-risk patients. Aim: to test effectiveness of the intravenous administration of the physiological saline solution in prevention of the contrast-induced nephropathy in medium-risk patients to compare the effectivenesd of the physiological saline solution to the bicarbonate solution. Methods: medium risk group of 118 patients undergoing coronary angiography or coronary angioplasty was tested. 71 patients were randomly divided into two groups. The first group was given the physiological saline solution, while the second group was given the bicarbonate solution. The results of renal function tests were compared to those from control group without any hydration (47 patiens). All patients were checked for mineralogram and the renal functions after 3 and 30 days. Results: Development of the contrast-induced nephropathy (CIN) was significantly influenced (p value < 0.01), by the entry level of creatinin clearance, presence of diabetes mellitus and age. Statistically insignificant were the amount of contrast solution and sex. Conclusion: The development of CIN was not significantly influenced using the intravenous hydration with the physiological saline at medium-risk patients undergoing selective coronary angiography or coronary angioplasty. The statistically significant difference between the hydration using the physiological saline and the bicarbonate has not been found.
Před patnácti lety Ferdinand Kiemeneij provedl první perkutánní koronární angioplastiku (PCI) cestou radiální tepny. Poté se transradiální přístup rychle rozšířil uvnitř komunity intervenčních kardiologů a mnohá pracoviště jej přijala jako metodu první volby v otázce arteriálního vstupu. Výhody radiálního přístupu byly v posledních několika letech dokumentovány řadou studií. Komplikace v místě vpichu jsou méně časté, časné propuštění z nemocnice snižuje morbiditu nemocných a náklady na léčbu. Nemocní léčeni touto metodou a také personál, který o ně pečuje, jednoznačně preferují radiální přístup. Tento článek přináší souhrn výhod a nevýhod radiálního přístupu jako jsou délka hospitalizace, preference nemocných, pracovní zátěž středně zdravotnického personálu, komplikace, výuková křivka.
Fifteen years ago Ferdinand Kiemeneij performed the first percutaneous coronary intervention by the transradial approach (TRA). After that TRA has spread through the interventional community and many centers have had TRA as the first arterial access of choice. The benefits of the TRA have been documented in a large number of studies in the past few years. Access site complication rates are lower and early discharge reduces patient morbidity and procedural cost. Patiens undergoing the procedure and staff caring for these patients clearly prefer the radial approach. This review focuses on the benefits and drawbacks of the TRA such as length of hospital stay, patient preference, nurse workload, complications, learning curve.
- MeSH
- ambulantní chirurgické výkony metody trendy využití MeSH
- arteria radialis MeSH
- balónková koronární angioplastika metody trendy využití MeSH
- kardiovaskulární chirurgické výkony škodlivé účinky trendy využití MeSH
- lidé MeSH
- pooperační komplikace klasifikace MeSH
- přehledová literatura jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Cíl: Cílem práce je charakteristika levosíňových tachykardií (LST) recidivujících po předchozí katetrové nebo chirurgické ablaci fibrilace síní (FS) a výsledky katetrové ablace LST. Metodika: Ablaci LST podstoupilo 40 pacientů (11 žen, 58 ± 10 let) ve 42 výkonech. Po předchozí ablaci paroxyzmální, perzistentní nebo permanentní FS bylo 13, 3 a 22 pacientů a po chirurgické kryoablaci byli dva pacienti. Stabilní LST byly mapovány a cíleny ablací selektivně, nemapovatelné vícečetné střídající se LST byly cíleny substrátovým přístupem. Cílovými momenty výkonu bylo ukončení LST a dosažení nevyvolatelnosti žádné arytmie. Výsledky: Vícečetné tvary LST byly od počátku přítomny v 11 (26 %) výkonů, zatímco stabilní vstupní LST byla zmapována ve 31 (74 %) výkonech. Ve čtyřech případech nebylo možné stanovit z obrazu komplexního reentry jedno kritické místo LST a použila se substrátová ablace. V jiných dvou případech nebyl mapováním stanoven jasný reentry okruh, protože LST vycházela z myokardu koronárního sinu. V dalších dvou případech byl nalezen ektopický zdroj poblíž antra pravé dolní plicní žíly. V ostatních 23 případech byly zmapovány různé formy reentry okruhů. V 7 případech šlo o makroreentry využívající celou levou síň (LS), v 11 případech o lokalizované reentry zahrnující méně než polovinu LS a v 5 případech šlo o mikroreentry z rozhraní antra plicních žil. LST se podařilo ukončit u 39 pacientů ve 41 výkonech, z nichž ve 33 výkonech bylo dosaženo nevyvolatelnosti arytmie a v 8 výkonech nebyla vyvolatelnost testována. Po dobu sledování 16,4 ± 9,5 měsíců je 35 (88 %) pacientů bez recidivy arytmie. Závěr: LST vznikající po předchozí katetrové nebo chirurgické ablaci FS mají převážně reentry mechanismus a jsou odstranitelné selektivní nebo substrátovou mapovací a ablační strategií s vysokou dlouhodobou účinností.
Aims: The aim of the study was to characterize left atrial tachycardia (LAT) after previous catheter or surgical ablation of atrial fibrillation (AF), and to present results of catheter ablation of LAT. Methods: Ablation of LAT was performed in 40 patients (11 females, 58 ± 10 years) in 42 procedures. Thirteen, 3, and 22 patients underwent previous ablation for paroxysmal, persistent, and permanent AF, respectively, and 2 patients were after surgical cryo-ablation. Stable LAT was mapped and ablated selectively, unmappable alternating multiple LATs were targeted using a substrate approach. The end point of the procedure was termination of LAT and noninducibility of any tachyarrhythmia. Results: Multiple alternating forms of LAT were initially present in 11 (26%) procedures, while stable LAT was mapped in 31 (74%) procedures. In 4 cases, a critical isthmus of a complex reentry could not be determined, and substrate ablation was used. In 2 cases, endocardial mapping did not reveal a clear reentry circuit, and the LAT source was finally found in the coronary sinus. In another 2 cases, an ectopic source of LAT was found in the vicinity of the right lower pulmonary vein. In the remaining 23 cases, different reentry circuits were mapped. Macroreentry was found in 7 cases, localized reentry utilizing less than half of the left atrium in 11 cases, and microreentry from the border of the pulmonary vein antrum in 5 cases. LAT was terminated in 39 patients and 41 procedures. Noniducibility of any tachyarrhythmia was achieved in 33 procedures, while it was not tested in the other 8 procedures. During a follow-up period of 16.4 ± 9.5 months, 35 (88%) patients are free of any arrhythmia in the long term. Conclusion: LATs arising after previous catheter or surgical ablation of AF exhibit a predominantly reentry mechanism and can be eliminated by a selective or substrate mapping and ablation strategy with a high long-term efficacy.
Defekt septa komor (ventricular septal defect VSD) v dospělosti patří k málo častým, nově diagnostikovaným zkratovým vadám. Vrozené VSD jsou dlouhodobě řešeny již v dětství chirurgicky nebo v poslední době katetrizačně. Získané VSD tvoří většinou poinfarktové defekty, jejichž počet klesl zavedením trombolytické léčby a akutní angioplastiky. Rozebíráme základní anatomické, funkční, diagnostické a terapeutické postupy u dospělých pacientů s tímto onemocněním. Jsou popsány principy a postup při katetrizačních uzávěrech defektů.
Ventricular septal defect (VSD) in adults is seldom newly diagnosed shunt disorder. Inborn VSD are closed in childhood surgically or in last year's also via catheters. Acquired VSD are mainly post myocardial infarction events. Their amount decreased due to thrombolytic treatment and direct angioplasty. We analyse basics of anatomy, function, diagnostics and therapy in such patients. We describe VSD closure principles and procedure based on catheter approach.
- MeSH
- angiografie využití MeSH
- defekty komorového septa farmakoterapie klasifikace terapie MeSH
- diagnostické techniky kardiovaskulární trendy využití MeSH
- dospělí MeSH
- echokardiografie transezofageální metody trendy využití MeSH
- kardiovaskulární chirurgické výkony metody trendy využití MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie metody využití MeSH
- počítačová rentgenová tomografie metody využití MeSH
- srdeční katetrizace metody využití MeSH
- vrozené srdeční vady diagnóza chirurgie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dysfunkce levé srdeční komory diagnóza MeSH
- echokardiografie MeSH
- kardiomyopatie diagnóza farmakoterapie radiografie MeSH
- koronární angiografie MeSH
- lidé MeSH
- psychický stres komplikace MeSH
- radioisotopová ventrikulografie MeSH
- ženy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH