INTRODUCTION: Shortages of healthcare workers in Czech and Slovak Republics are associated with factors such as raised migration of professional nurses, decreased number of nurse graduates and ageing workforce. The specific problem is migration of Slovak nurses to the Czech Republic, motivated by higher salaries. AIM: The study aims to investigate the relationship between turnover intentions and job satisfaction among Czech and Slovak nurses and to determine how the related variables differ between the two groups. DESIGN: A cross-sectional descriptive survey was used to investigate the intended turnover and job satisfaction relationship among 1055 hospital nurses recruited from the Czech and Slovak Republics. METHODS: Data were collected using a set of questionnaires that included questions regarding leaving intentions of nurses and The McCloskey/Mueller Satisfaction Scale; three further sets of questionnaires were used. For determining the associations between variables, the Pearson correlations and multiple regression analyses were used. For group comparisons, one-way and multifactorial analysis of variance and Pearson's Chi-square test procedure were performed. FINDINGS: The intention to leave the workplace, the nursing profession and work abroad were predicted by the levels of satisfaction of nurses with their control/responsibility and scheduling. Czech nurses reported higher satisfaction in all subscales of the job satisfaction and less frequent intention to work abroad. An inverse relationship was confirmed between age and turnover intentions. Job satisfaction was positively associated with age and years of experience. Job satisfaction differed by all of three turnover intentions. CONCLUSION: Results highlight the importance of understanding nurses' leaving intentions and related factors and their impact on nurses' lives in both countries so that health care organizations can implement effective strategies to improve the retention of their nursing workforce.

• MeSH
• analýza rozptylu MeSH
• dospělí MeSH
• fluktuace zaměstnanců statistika a číselné údaje   MeSH
• lidé MeSH
• mzdy a přídavky statistika a číselné údaje   MeSH
• pracovní uspokojení * MeSH
• průřezové studie MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rozdělení chí kvadrát MeSH
• zdravotní sestry psychologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• Geografické názvy
• Česká republika MeSH
• Slovenská republika MeSH

Cieľ: Autorka sa v práci zaoberá hodnotením záťaže opatrovateľa a problematikou kvality života rodín pri starostlivosti o zomierajúceho z hľadiska pohlavia. Metodika: Na zber empirických informácií boli použité validné, reliabilné dotazníky Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, s. 343–348), Caregiver Quality of Life Index – Cancer (Weitzner & McMillan, 1999, s. 55–63) a FAMCARE (Kristjanson et al, 1993, s. 693–701). Do výskumu bolo zaradených 100 respondentov, ktorí poskytujú paliatívnu starostlivosť zomierajúcemu. Výsledky: Na základe analýzy získaných údajov autorka zistila štatisticky významné rozdiely z hľadiska pohlavia, vo vzťahu k fyzickej a emocionálnej doméne kvality života. Signifi kantné rozdiely sa nepotvrdili vo vzťahu k záťaži a spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou. Výsledky korelačnej analýzy potvrdzujú vzájomnú závislosť medzi záťažou a kvalitou života rodín, avšak lineárny vzťah medzi kvalitou života a spokojnosťou s poskytovanou starostlivosťou sa nepotvrdil. Záver: Systematické posudzovanie miery záťaže opatrovateľa, jeho kvality života a realizácia intervencií vo vzťahu k nemu môže prispieť k prevencii vzniku syndrómu citového vyhorenia.

Aim: Author concerns in work assessment burden and quality of life of family in providing care to dying relative. Methods: For research author used standardized questionnaires Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, p. 343–348), Caregiver Quality of Life Index – Cancer (Weitzner & McMillan, 1999, p. 55–63) and FAMCARE (Kristjanson et al, 1993, p. 693–701). Th is research included the sample size of 100 respondents, who provide palliative care. Results: Following analyses receives entry author found out, signifi cant statistical diff erences of the gender of the caregiver, in physiologic and emotional aspects. We didn’t fi nd signifi cant statistical diff erences in the burden of a caregiver. Th e results of correlation analysis confi rm, that burden infl uence quality of life, but relationship between quality of life and satisfaction with palliative care is not important. Conclusion: Ca

• MeSH
• fyziologický stres MeSH
• kvalita života psychologie   MeSH
• lidé MeSH
• odhad potřeb MeSH
• osoby pečující o pacienty psychologie   MeSH
• péče o umírající psychologie   statistika a číselné údaje   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychický stres prevence a kontrola   MeSH
• psychometrie MeSH
• rodina psychologie   MeSH
• sebepojetí MeSH
• sexuální faktory MeSH
• sociální opora MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Práca je zameraná na spracovanie problematiky rodín v starostlivosti o nevyliečiteľne chorého člena rodiny. Našim cieľom bolo zistiť, ako vnímajú túto záťažovú situáciu a následne, aké copingové stratégie v starostlivosti o zomierajúceho využívajú. Vo výskume bol použitý štandardizovaný dotazník Coping Strategies Inventory (CSI). Na základe analýzy získaných údajov sme zistili, že rodinní príslušníci najčastejšie využívali príklonové copingové stratégie zamerané na emócie (stratégiu sociálnej podpory) a príklonové copingové stratégie zamerané na problém (stratégia kognitívna reštrukturalizácia, stratégia riešenie problému). Ženy skôr využívajú pri starostlivosti o nevyliečiteľne chorého člena rodiny copingové stratégie zamerané na emócie ako muži.

Work is orientated in processing family problems in caring of terminally sick member of family. Our goal was to find out, how they perceive this strain situation and follow up what they coping strategies in care of terminally ill member of family are used. For our research we used standardized questionnaire Coping Strategies Inventory (CSI). Following analyses receives entry we have found out, that familiar member at frequents make use of reception coping strategy bearing on emotion (strategy social support) and reception problem – solving strategies (strategy cognitional rescheduling, strategy problem solution). Women oftener than not make use of care of dying patient emotional strategies than men.

• MeSH
• adaptace psychologická MeSH
• domácí ošetřování metody   pracovní síly   psychologie   MeSH
• dospělí MeSH
• interpretace statistických dat MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• paliativní péče metody   pracovní síly   psychologie   MeSH
• péče o umírající metody   pracovní síly   psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychický stres prevence a kontrola   psychologie   MeSH
• rodina psychologie   MeSH
• senioři MeSH
• umírající psychologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• adaptace psychologická MeSH
• domácí ošetřování * MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• péče o umírající * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

• MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelská péče * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychometrie MeSH
• rodina * MeSH
• umírající MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Cieľ: Rodiny, ktoré sú konfrontované prítomnosťou stresorov sú z hľadiska zvládania záťaže rizikovou skupinou. Jedným zo stresorov, ktorý môže narušiť smer rodinného fungovania a tým negatívne ovplyvniť kvalitu života opatrovateľa je diagnóza závažného ochorenia člena rodiny vyžadujúca si následnú starostlivosť v domácom i nemocničnom prostredí. Príspevok je zameraný na hodnotenie kvality života opatrovateľov pri starostlivosti o zomierajúceho príbuzného v domácom prostredí, na oddelení paliatívnej starostlivosti a pri poskytovaní kombinovanej starostlivosti. Metodika: Na zber empirických údajov bol použitý nástroj Caregiver Quality of Life Index Cancer. Vzorku tvorilo 263 opatrovateľov, ktorí poskytujú kombinovanú starostlivosť, starostlivosť v domácom prostredí a na oddelení paliatívnej starostlivosti. Výsledky: Výsledky dokazujú štatisticky významné rozdiely v miere záťaže opatrovateľov a v ich celkovej kvalite života medzi uvedenými skupinami z hľadiska formy a dĺžky starostlivosti, veku a rodinnej príslušnosti opatrovateľa k zomierajúcemu (p = ?0,05). Z hľadiska pohlavia sa potvrdili štatisticky významné rozdiely len v sociálnej a ekonomickej oblasti kvality života. Záver: Výsledky výskumu korešpondujú so závermi viacerých štúdií, z ktorých vyplýva, že starostlivosť o zomierajúceho má negatívny vplyv na fyzickú, psychickú, sociálnu a ekonomickú oblasť kvality života opatrovateľa. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie stavu opatrovateľa a následná realizácia intervencií vo vzťahu k nemu, by mali byť súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti, a môžu prispieť k efektívnemu zvládaniu záťaže opatrovateľa.

Aim: Families who are confronted by the presence of stressors in terms of their risk present management group. One of the stressors that can affect the direction of family functioning is a diagnosis of serious illness of a family member and subsequent care in the home and hospital environment. The aim of this study is assessment of the quality of life for caregivers in providing care for a dying relative at home, at the palliative ward and for caregivers, who provided combined care. Method: As a method for empirical data used instruments Caregiver Quality of Life Index Cancer. Research sample consisted of 263 caregivers who provide combined care, home care and palliative care units. Results: Following analyses receives entry authors found out, significant statistical differences of the age, of the relationship between caregiver and dying, of the form, and length of providing care of the caregiver, in burden and in all domains of quality of life. (p = <0.05). The results show statistically significant differences of the gender only in the economic and social domains of quality of life. Conclusion: The results of our study accept the conclusion of several systematic reviews. Caregiving can have a negative effect on the caregiver’s mental and physical health and can entail social and economic costs. The results need to address this issue, as the assessment of burden and quality of life of caregiver leads to the identification of problems and needs of caregivers and provides strategies and interventions aimed at minimizing the burden and improvement of their quality of life.

• MeSH
• časové faktory MeSH
• domácí ošetřování psychologie   MeSH
• dospělí MeSH
• kvalita života psychologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelský výzkum MeSH
• osobní újma zaviněná nemocí MeSH
• osoby pečující o pacienty psychologie   statistika a číselné údaje   MeSH
• péče o umírající metody   psychologie   MeSH
• péče v hospici MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychický stres MeSH
• reprodukovatelnost výsledků MeSH
• rodina psychologie   MeSH
• senioři MeSH
• socioekonomické faktory MeSH
• zdraví rodiny MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Cieľ: Príspevok má design prierezovej štúdie, s parciálnym cieľom testovať psychometrické vlastnosti nástroja kvality života (Caregiver Quality of Life Index Cancer) opatrovateľov v starostlivosti o zomierajúcich z hľadiska formy poskytovanej starostlivosti. Metodika: Výskumný súbor tvorilo 263 neprofesionálnych opatrovateľov, poskytujúcich starostlivosť zomierajúcemu v podmienkach domácej, kombinovanej a paliatívnej/hospicovej starostlivosti v troch krajoch Slovenskej republiky (Prešovský, žilinský, Banskobystrický). Psychometrické vlastnosti nástroja použitého v našej štúdii boli testované na základe analýzy spoľahlivosti, korelačnej a faktorovej analýzy. Výsledky: Faktorovou analýzou sa v našom výskume podarilo potvrdiť 4-faktorovú štruktúru nástroja CQOLC (záťaž/narušenie životného štýlu; sociálna opora; pozitívna adaptácia; finančná situácia). Extrahované faktory na základe odpovedí respondentov v našom výskumnom súbore nie sú úplne identické s originálnou verziou škály CQOLC. Najlepšiu konštruktovú validitu a vnútornú konzistenciu škály CQOLC sme potvrdili u respondentov, ktorí poskytujú domácu starostlivosť zomierajúcemu príbuznému. Záver: Psychometrickou analýzou dotazníkov sme zistili, že reliabilita a konštruktová validita nami použitého nástroja je porovnateľná s originálnou verziou, napriek odchýlkam v lokalizácii niektorých položiek. Nástroj CQOLC je použiteľný na posúdenie kvality života neprofesionálnych opatrovateľov v kontexte starostlivosti o zomierajúcich v domácom prostredí.

Aim: The paper has the design of the cross-sectional study. The aim of the study was to test the psychometric properties of the quality of life (Caregiver Quality of Life Index of Cancer) the caregivers who provide care of the dying patients in terms of forms of care. Methods: The sample of our research consisted of 263 non-professional caregivers, providing home care of the dying, combined care and palliative care in three districts of the Slovak Republic (Prešovský, Ţilinský, Banskobystrický). Psychometric properties of the instrument used in our study were tested on the basis of the analysis of the reliability, of the correlation analysis and factor analysis. Results: Factor analysis of questionnaire CQOLC in our research confirmed the fourfactor structure of the instrument CQOLC (burden/lifestyle disruption; social support; a positive adaptation; the financial concerns). Extracted the factors on the basis of the answers of the respondents in our research are not completely identical with the original version CQOLC. The best construct validity and reliability of the CQOLC we have confirmed with the caregivers, who provide a home care of the dying patients. Conclusion: Psychometric analysis of the questionnaires we found that, the reliability and construct validity is comparable to the original version of CQOLC, despite variations in the location of some items. The CQOLC could thus form the basis for the implementation of the assessment of the quality of life of nonprofessional caregivers in the context of care for the dying at home.

• Klíčová slova
• Caregiver Quality of Life Index-Cancer,
• MeSH
• domácí ošetřování MeSH
• dospělí MeSH
• faktorová analýza statistická MeSH
• financování organizované MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• osoby pečující o pacienty psychologie   MeSH
• paliativní péče psychologie   MeSH
• péče o umírající psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychometrie MeSH
• rodina psychologie   MeSH
• senioři MeSH
• služby domácí péče MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľ: Autorka sa v práci zaoberá posúdením ako starostlivost o zomierajúceho ovplyvňuje vybrané aspekty kvality života - fyzické zdravie opatrovateľa, spirituálnu a emocionálnu oblasť, ekonomický stav a sociálnu oblasť; hodnotením záťaže a spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou z hľadiska formy poskytovanej starostlivosti (domáca vs. inštitucionálna paliatívna starostlivosť). Metódy: Na zber empirických informácií boli použité validné, reliabilné dotazníky, Caregiver Quality of Life Index - Cancer, (Weitzner & McMillan, 1999, s. 55-63), Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, s. 343–348) a FAMCARE (Kristjanson et al., 1993, s. 693-701). Do výskumu bolo zaradených 100 respondentov, ktorí poskytujú paliatívnu starostlivosť zomierajúcemu. Výsledky: Výsledky štatistickej analýzy dokazujú signifikantné rozdiely v miere záťaže ako aj vo všetkých doménach kvality života medzi opatrovateľmi z hľadiska formy poskytovanej starostlivosti. Signifikantné rozdiely medzi uvedenými skupinami sa nepotvrdili v spokojnosti opatrovateľov s poskytovanou starostlivosťou. Záver: Výsledky výskumu korešpondujú so závermi viacerých prehľadových štúdií, z ktorých vyplýva, že systematické posudzovanie miery záťaže a kvality života opatrovateľa, realizácia ošetrovateľských intervencií vo vzťahu k nemu ako aj hodnotenie ich efektívnosti môže prispieť k lepšej kvalite života rodín a k prevencii vzniku syndrómu citového vyhorenia.

Aim: Author concerns in work assessment as providing care of dying relative influence the aspects of quality of life – physical health, spiritual and emotional aspects, financial and social status; monitoring degree of the caregiver burden and satisfaction with providing care to dying relative in light of form in providing care (home care vs. institutional palliative care). Methods: For research author used standardized questionnaires Caregiver Quality of Life Index – Cancer (Weitzner & McMillan, 1999, p. 55-63), Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, p. 343–348), and FAMCARE (Kristjanson et al, 1993, p. 693-701). This research included the sample size of 100 respondents, who provide palliative care. Results: Following analyses receives entry author found out, significant statistical differences of the form of providing care of the caregiver, in all domains of quality of life. We didn’t find significant statistical differences in the burden of a caregiver. Conclusion: The results of our study accept the conclusion of several systematic reviews. Caregiver burden assessment and also quality of life assessment, realization nursing interventions and monitoring effectivity of interventions can improve quality of life of caregiver and can prevent development of burnout syndrome.

• Klíčová slova
• ošetřovatel, zátěž, spokojenost,
• MeSH
• domácí ošetřování MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé středního věku MeSH
• péče o umírající MeSH
• péče v hospici MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• umírající MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Klíčová slova
• pečující osoby, zátěž, psychosociální zátěž,
• MeSH
• kvalita života MeSH
• paliativní péče MeSH
• péče o umírající MeSH

• Klíčová slova
• pečující osoby, výzkumné šetření, potřeby pečujících rodin,
• MeSH
• péče o umírající MeSH