Východisko: Pacienti s cirhózou tvoria nezanedbateľnú časť hospitalizovaných pacientov a sú častokrát opakovane hospitalizovaní. Cieľom našej práce bolo zistiť, čo sa deje s pacientami po prepustení z nemocnice do ambulantnej starostlivosti, ako často sú opakovane hospitalizovaní, akú majú prognózu a aké sú rizikové faktory týchto udalostí. Metódy: Údaje o po sebe nasledujúcich pacientoch hospitalizovaných s komplikáciou cirhózy na V. internej klinike boli zaznamenané do databázy. Sledovali sme demografické, sociálne a základné laboratórne parametre spolu s prognostickými indexami. Zaznamenávali sme mieru prvej udalosti po prepustení do 30 a 90 dní, ktorým mohla byť hospitalizácia alebo úmrtie. Následne sme vyhodnotili mortalitu do 30 a 90 dní podľa prvej udalosti a nakoniec aj rizikové faktory úmrtia a opakovanej hospitalizácie po prepustení. Výsledky: Počas sledovaného obdobia 2 rokov sme zaznamenali údaje o 110 hospitalizovaných pacientov. U všetkých pacientov prebehlo minimálne 6 mesiacov od registrácie do databázy do vyhodnotenia udalostí po prepustení, alebo cenzúry dát. Z celého súboru bolo 54 pacientov (49,1 %) opakovane hospitalizovaných, počet opakovaných hospitalizácií bol od 1 do 8. Ďalej, 27 pacientov (24,5 %) zomrelo bez opakovanej hospitalizácie a 29 pacientov (26,4 %) prežilo sledované obdobie bez opakovanej hospitalizácie. Opakovanú hospitalizáciu do 30 a 90 dní sme zaznamenali u 12 (11 %) a 32 (29,1 %) pacientov. Spomedzi 54 opakovane hospitalizovaných pacientov sme zaznamenali 30 a 90-dňovú mortalitu u 2 (3,7 %) a 9 (16,7 %). Spomedzi 27 pacientov, ktorí zomreli bez opakovanej hospitalizácie, sme zaznamenali 30 a 90-dňovú mortalitu u 16 (59,3 %) a 21 (77,8 %). V multivariantnej analýze pre konkurujúce udalosti počas sledovania (opakovaná hospitalizácia vs. úmrtie) sme zistili, že nezávislým rizikovým faktorom opakovanej hospitalizácie boli akútna alkoholová hepatitída (HR = 0,0), INR (HR = 0,42), počet ľudí žijúcich v domácnosti s pacientom (HR = 1,36), trombocyty (HR = 0,99) a cholelitiáza (HR = 2,51). Nezávislými rizikovými faktormi úmrtia boli MELD-Na skóre (HR = 1,09), CLIF-ACLF skóre (HR = 1,99) a status bezdomovca (HR = 2,99). Záver: Opakovaná hospitalizácia do 1 a 3 mesiacov od prepustenia bola častá, avšak takmer štvrtina pacientov zomrela bez rehospitalizácie. Rizikovými faktormi opakovanej hospitalizácie boli INR, počet ľudí žijúcich v domácnosti s pacientom, trombocyty a cholelitiáza. Pacienti s akútnou alkoholovou hepatitídou boli opakovane hospitalizovaní len raritne.
Background: Patients with cirrhosis make up a non-negligible part of hospitalized patients and are often hospitalized repeatedly. The aim of our work was to find out what happens to patients after being discharged from the hospital to outpatient care, how often they are re-hospitalized, what their prognosis is, and what are the risk factors for these events. Methods: Data on consecutive patients hospitalized with complications of cirrhosis at the V. internal clinic were recorded in the database. We monitored demographic, social and basic laboratory parameters along with prognostic indices. We recorded the rate of the first event after discharge within 30 and 90 days, which could be hospitalization or death. Subsequently, we evaluated mortality within 30 and 90 days according to the first event, and finally also the risk factors of death and repeated hospitalization after discharge. Results: During the monitored period of 2 years, we recorded data on 110 hospitalized patients. For all patients, a minimum of 6 months passed from registration in the database to the evaluation of events after discharge or data censoring. From the whole set, 54 patients (49.1%) were repeatedly hospitalized, the number of repeated hospitalizations was from 1 to 8. Furthermore, 27 patients (24.5%) died without repeated hospitalization and 29 patients (26.4%) survived the observed period without repeated hospitalization. We recorded repeated hospitalization within 30 and 90 days in 12 (11%) and 32 (29.1%) patients. Among 54 repeatedly hospitalized patients, we recorded 30- and 90-day mortality in 2 (3.7%) and 9 (16.7%). Among 27 patients who died without re-hospitalization, we recorded 30- and 90-day mortality in 16 (59.3%) and 21 (77.8%). In multivariate analysis for competing events during follow-up (rehospitalization vs. death), we found that acute alcoholic hepatitis (HR=0.0), INR (HR=0.42), number of people living in the patient's household (HR=1.36), platelets (HR=0.99), and cholelithiasis (HR=2.51) were independent risk factors for rehospitalization. Independent risk factors for death were MELD-Na score (HR=1.09), CLIF-ACLF score (HR=1.99), and homeless status (HR=2.99). Conclusion: Rehospitalization within 1 and 3 months of discharge was common, but nearly a quarter of patients died without rehospitalization. Risk factors for repeated hospitalization were INR, number of people living in the patient's household, platelets and cholelithiasis. Patients with acute alcoholic hepatitis were repeatedly hospitalized only rarely.
Úvod a ciele: Slovensko patrí na popredné priečky v počte odvrátiteľných úmrtí, avšak systematická analýza podielu úmrtí na zhubné nádory (ZN) tráviacej sústavy v posledných rokoch chýbala. V našej práci sme analyzovali údaje o mortalite na ZN tráviacej sústavy za jednu dekádu s dôrazom na predčasné úmrtia, rozdiely medzi pohlaviami a časové trendy pre jednotlivé lokalizácie. Materiál a metódy: Analyzovali sme revidované údaje z rokov 2011–2020 z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na kódy diagnóz MKCH-10 C15–C26 agregované podľa vekových podskupín (<50 rokov, <65 rokov, <75 rokov), pohlavia a jednotlivých lokalizácií. Hrubá úmrtnosť bola prepočítaná na 100 tis. obyvateľov, trendy sme analyzovali pomocou lineárnej regresie ako priemernú ročnú percentuálnu zmenu. Výsledky: Spolu sme analyzovali úmrtia u 46 508 prípadov, z toho 27 146 mužov a 19 362 žien v priemernom veku 70,5 ± 11,6 roka. Podiel úmrtí do 50, 65 a 75 rokov zo všetkých úmrtí na ZN tráviacej sústavy tvoril 4,1; 29,8 a 60,4 %. Zo všetkých úmrtí na ZN do 65 rokov života tvorili úmrtia na ZN tráviacej sústavy u mužov jednu tretinu a u žien jednu štvrtinu. V podskupine do 75 rokov dominoval v roku 2020 kolorektálny karcinóm (41 %), nádory pankreasu (21 %), nádory žalúdka (12,8 %) a pečene (10 %). Priemerný vek úmrtia bol u mužov významne nižší ako u žien, a medzi rokmi 2011 a 2020 sa tento vek zvýšil pre všetky lokalizácie. U žien bol trend rovnaký, s výnimkou pečene, IH žlčovodov (pokles o 1 rok), ostatných žlčových ciest a žalúdka (bez zmeny). V podskupine do 65 rokov sme pre všetky lokalizácie spolu zistili priemerný ročný pokles mortality o 1,7 %. U mužov bol pokles v lokalizácii pažerák, žalúdok, kolorektum (–1,8 %/rok), pečeň a žlčník, u žien v lokalizácii kolorektum (–1,8 %/rok) a žlčník (–6 %/rok). Naopak, v celej populácii došlo u oboch pohlaví ku vzostupu úmrtnosti na lokalizáciu pankreas (+2,3 až 2,8 %/rok) a žlčové cesty (+4,4 až 7,3 %/rok). Záver: ZN tráviacej sústavy sú významným bremenom spôsobujúcim úmrtia, ktoré sú odvrátiteľné (a to najmä, ak sa týkajú predčasných úmrtí). Niektoré priaznivé trendy (žalúdok, žlčník) sú súčasne sledované nepriaznivými (žlčové cesty, pankreas). Starnutie populácie a čoraz dlhšia expozícia rizikovým faktorom by mali byť vyvážené zavedením účinných preventívnych opatrení a flexibilnou adaptáciou systémov zdravotnej starostlivosti.
Introduction and objectives: Slovakia ranks among the leaders in preventable deaths, but a systematic analysis of the share of digestive system cancers (DSCs) and their trends has been lacking. We analyzed data on mortality from DSCs in Slovakia in the years 2011–2020 with an emphasis on premature deaths, sex differences, and trends for individual locations. Material and methods: Data in the years 2011–2020 by ICD-10 codes C15–C26 aggregated by age subgroups (<50 years, <65 years, <75 years), sex, and individual locations were available. The crude death rate was calculated per 100,000 inhabitants and linear regression was used for the annual percentage change in mortality. Results: We recorded 46,508 deaths; 27,146 were men and 19,362 women with an average age of 70,5 ±11,6. Deaths under the age of 50, 65, and 75 made up 4.1%, 29.8%, and 60.4% of all deaths from DSCs. Among all deaths due to cancer under the age of 65, deaths from DSCs accounted for one-third in men and one-quarter in women. Under the age of 75, colorectal (41%), pancreatic (21%), stomach (12.8%), and liver (10%) cancers dominated the proportions of locations. The average age of death was significantly lower in men and increased over the decade for all locations. In women, the trend was identical, except for the liver, intrahepatic bile ducts (decrease by 1 year), bile ducts, and stomach (no change). Under the age of 65 in all cases, the average annual mortality rate decreased by 1.7%. In men, it decreased for locations in the esophagus, stomach, colorectum (–1.8%/year), liver, and gallbladder. In women, for colorectum (–1.8%/year) and gallbladder (–6%/year). In contrast, in the entire population mortality increased for locations in the pancreas (+2.3 to 2.8%/year) and bile ducts (+4.4 to 7.3%/year). Conclusion: DSCs are significant burden causing preventable deaths. Some favorable trends (stomach, gall bladder) are simultaneously followed by unfavorable ones (biliary tract, pancreas). In the global context of an aging population and increasingly longer exposure to risk factors, we need to introduce effective societal preventive measures as well as flexible adaptation of our healthcare systems.
- MeSH
- gastrointestinální nádory * mortalita MeSH
- lidé MeSH
- mortalita trendy MeSH
- nádory jater mortalita MeSH
- nádory jícnu mortalita MeSH
- nádory slinivky břišní mortalita MeSH
- nádory žaludku mortalita MeSH
- nádory žlučového ústrojí mortalita MeSH
- střevní nádory mortalita MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Narastajúci objem dát a skúseností s použitím priamych orálnych antikoagulancií (DOAK) v primárnej aj sekundárnej prevencii venózneho tromboembolizmu u onkologických pacientov (CAVTE) viedol ku zmenám v početných medzinárodných odporúčaniach. Reflektujeme tieto zmeny s ohľadom na podmienky v SR. V primárnej prevencii CAVTE rozlišujeme onkologických pacientov na tých, ktorí podstupujú v súvislosti s ochorením chirurgický zákrok a na nechirurgických pacientov: hospitalizovaných a ambulantne liečených. Za základné liečivá v primárnej prevencii naďalej považujeme heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou (LMWH). V liečbe a sekundárnej prevencii CAVTE odporúčame uvažovať vždy aj o možnosti použiť DOAKy ako z hľadiska účinnosti rovnocennú alternatívu LMWH. LMWH je potrebné preferovať pred DOAKmi aj warfarinom u všetkých pacientov s klinicky nestabilnou situáciou s vysokým rizikom krvácania a vysokým rizikom interakcie so systémovou liečbou. Predovšetkým ide o pacientov s intraluminálnymi nádormi hornej časti gastrointestinálneho traktu a urogenitálnymi malignitami s vysokým rizikom krvácania. Pre nedostatočný objem dát sú LMWH stále preferované aj u pacientov s primárnymi nádormi a metastatickým postihnutím centrálnej nervovej sústavy a u hematoonkologických pacientov.
The increasing volume of the data and experience with direct oral anticoagulants (DOACS) in the primary and secondary prevention of venous thromboembolism in oncologic patients (CAVTE) has recently lead to changes in several international guidelines. We reflect these changes within the conditions in Slovak republic. In the primary prevention of CAVTE we recognise oncosurgical patients and nonsurgical patients: hospitalised and out patients. Low molecular weight heparins are still dominant in the primary prevention of CAVTE. Regarding the treatment and the secondary prevention of CAVTE, we recommend always to consider the possibility to use DOACs as they proved to be non inferior to LMWH. However, LMWH should be prefered over DOACs as well as over warfarin (VKA) in all patients who are in a clinically unstable condition with the high risk of bleeding and/or interaction with the systemic treatment. Primarily in the patients with intraluminal tumours of the upper part of the gastrointestinal tract and genitourinary tumours with the high risk of bleeding. As for the lack of data, LMWH are still preferd also in patients with primary tumours and metastatic disease of the central nervous system and in hemato oncology.
V súčasnosti máme dosť nástrojov na relatívne rýchle a presné zhodnotenie svalovej sily a funkčného stavu u pacienta s cirhózou. Je možné konštatovať, že diagnostické kritériá sarkopénie a krehkosti sa postupne z praktických dôvodov približujú. Obe sú rovnako negatívnym prediktorom priebehu choroby u hospitalizovaných pacientov s cirhózou pred rozhodnutím o indikácii transplantácie pečene, u pacientov na čakacej listine a tiež po transplantácii. Sarkopénia a krehkosť predstavujú silný a od štádia choroby nezávislý prediktívny faktor mortality u všetkých pacientov s cirhózou. Nediagnostikovaná a neliečená sarkopénia a krehkosť zvyšujú aj riziko pádov a zlomenín, narušujú prirodzenú schopnosť vykonávať činnosti každodenného života, zvyšujú mieru závislosti od iných, sú asociované so znížením kognitívnych funkcií, s vyšším rizikom objavenia sa komplikácií choroby, so zníženou kvalitou života a s predĺženou hospitalizáciou. Ich včasná identifikácia umožní optimalizáciu manažmentu pacienta s neodkladným nasadením nutričnej podpory a prehabilitácie s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu funkčného stavu a vyhnúť sa nepriaznivým dôsledkom choroby.
At present, we have enough tools for quick and accurate assessment of the muscle strength and functional status of a patient with cirrhosis. In recent years, the diagnostic criteria for sarcopenia and frailty are gradually merging into one, primarily for practical reasons. Both of them are equally negative predictors of disease development in hospitalized patients with cirrhosis regardless of the decision on the indication of liver transplantation, but also in patients on the waiting list, and in those after liver transplantation. Sarcopenia and frailty are strong and disease stage-independent predictors of mortality. Undiagnosed and untreated sarcopenia or frailty also increase the risk of falls and fractures, impair the natural ability to perform daily activities, and increase the degree of dependence on others. They are associated with a reduced cognitive function, higher risk of complications, reduced quality of life and prolonged hospitalization. Their early identification will enable the optimization of patient management with the immediate use of nutritional support and pre-habilitation in order to prevent further deterioration of functional status and avoid adverse consequences of the disease. Conflict of Interest: The authors declare that the article/ manuscript complies with ethical standards, patient anonymity has been respected, and they state that they have no financial, advisory or other commercial interests in relation to the subject matter. Publication Ethics: This article/ manuscript has not been published or is currently being submitted for another review. The authors agree to publish their name and e-mail in the published article/ manuscript. Dedication: The article/ manuscript is not supported by a grant nor has it been created with the support of any company. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers.
- MeSH
- jaterní cirhóza * komplikace MeSH
- křehkost MeSH
- lidé MeSH
- management nemoci MeSH
- nutriční stav MeSH
- prognóza MeSH
- sarkopenie * diagnóza MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
