- Klíčová slova
- dermatózy, onychodystrofie,
- MeSH
- kožní nemoci * komplikace MeSH
- lidé MeSH
- malformované nehty diagnóza etiologie patofyziologie MeSH
- nemoci nehtů * diagnóza etiologie klasifikace terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Autori zistovali imunohistochemicky výskyt fibronektínu a βl-integrínového retazca v skupme 11 pacientovi s erythema exsudativum multiforme v derme a epiderme. V derme zistili zvýšenú expresiu fibronektínu v jej papilárnej častí. Zvýšená expresia βl-integrínového retazca (CD29) hola zistená v oblasti hydropicky degenerovanej epidermy.
The authors assessed the immunohistochemical incidence of fibronectin and the βl-integrin chain in a group of 11 patients with erythema exsudativum multiforme in the dermis and epidermis. In the dermis they found an increased expression of fibronectin in the papillary part. An increased expression of the βl-integrin chain (CD29) was found in the area of the hydropically degenerated epidermis.
- MeSH
- cytomegalovirové infekce diagnóza komplikace MeSH
- lidé MeSH
- mužská infertilita etiologie virologie MeSH
- sperma imunologie virologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kongresy MeSH
Súčasný vývoj poznatkov o bulóznych ochoreniach neustále prinášajúci definovanie novýchchorobných jednotiek s klinicky podobnou morfológiou, ale s odlišnou patogenézou a nárokmi naliečbu, kladie pred dermatologické pracoviská náročné úlohy adekvátne diagnostikovať uvedenéochorenia.Práca poskytuje prehľad aplikácie imunomorfologických metód, ktoré doporučujeme používaťna dermatologických pracoviskách s cieľom vyrovnať sa so zložitou diagnostikou bulóznych ochorení.Na stanovenie bulóznych ochorení sme používali metódu priamej imunofluorescencie na zisteniedepozitov IgG, IgA, C3 zložky komplementu v tkanivách, metódu nepriamej imunofluorescencie naopičom, resp. prasačom ezofágu, na salt split skin teste, na trypsínovom a dispázovom substrátochna zistenie cirkulujúcich protilátok v triedach IgG a IgA, imunobloting na zistenie, s ktorými antigénamitieto protilátky reagujú, a stanovenie architektoniky pľuzgiera pomocou laminínu, fibronektínua kolagénu typu IV.Na podklade našich skúseností doporučujeme nasledujúci postup laboratórneho stanovenia:1. Rutinně histologické vyšetrenie, ktoré umožňuje stanovenie prítomnosti subepidermálneho bulóznehoochorenia. 2. Priama imunofluorescenčná metóda, ktorá zisťuje depozity v IgG a IgA triedea umožňuje odlíšiť pemfigoidy od lineárnej IgA dermatózy a dermatitis herpetiformis. 3. Nepriamaimunofluorescencia s použitím separovanej kože v hypertonickom roztoku NaCl, ktorá v prípadeprítomnosti cirkulujúcich protilátok umožňuje diferenciálnu diagnózu pemfigoidov od epiligrínovéhopemfigoidu a epidermolysis bullosa acquisita, resp. lineárnej IgA dermatózy od IgA epidermolysisbullosa acquisita. 4. Použitie substrátov opracovaných trypsínom alebo dispázou, ktoré umožňujúdiferenciálnu diagnózu epiligrínového pemfigoidu od epidermolysis bullosa acquisita. 5. V prípadevýskytu cirkulujúcich autoprotilátok je možné použitie imunoblotingu za účelom zisteniaantigénov, s ktorými reagujú autoprotilátky pacientov. 6. Imunohistologické stanovenie lokalizáciepľuzgiera v zóne bazálnej membrány, ktoré je zvlášť významné pri chýbaní cirkulujúcich protilátok.
Contemporary development of findings concerning bullous diseases, associated with the steadyincrease of new pathological units with a clinically similar morphology but different pathogenesisand different therapeutic requirements, makes dermatological departments face pretentious tasksassociated with the diagnosis of these diseases.The objective of the present work is a review of immunomorphological methods recommendedby the authors to dermatological departments to cope with the diagnosis of bullous diseases. The authors used for assessment of bullous diseases the method of direct immunofluorescencefor estimation of deposits of IgG, IgA, the C3 component of complement in tissues, the method ofindirect immunofluorescence on the monkey and pig oesophagus resp., on the salt split skin test, ontrypsin and dispase substrates to assess circulating IgG andIgA antibodies,immunoblotting to detectwith which antigens these antibodies react and to assess the structure of the bulla by means oflaminine, fibronectin and collagen type IV.Based on their experience the authors recommend the following procedure: 1. Routine histologicalexamination which makes possible assessment of the presence of subepidermal bullous disease.2. Direct immunofluorescent method which assesses deposits in the IgG and IgA class and makes itpossible to differentiate pemphigoids from linear IgA dermatosis and dermatitis herpetiformis.3. Indirect immunofluorescence using separated skin in hypertonic NaCl solution which in case ofthe presence of circulating antibodies makes possible the differential diagnosis of pemhigoids fromepiligrine pemphigoid and epidermolysis bullosa acquisita and linear IgA dermatosis from IgAepidermolysis bullosa acquisita. 4. The use of substrates treated with trypsin or dispase which makepossible the differential diagnosis of epiligrine pemphigoid from epidermolysis bullosa acquisita.5. In case of the presence of circulating autoantibodies it is possible to use immunoblotting to assessantigens with which the patient’s autoantibodies react. 6. Immunohistological assessment of the siteof the blister in the zone of the basal membrane which is particularly important in the absence ofcirculating antibodies.
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- epidermolysis bullosa diagnóza MeSH
- fibronektiny diagnostické užití MeSH
- fluorescenční protilátková technika nepřímá metody využití MeSH
- fluorescenční protilátková technika přímá metody využití MeSH
- kolagen typu IV diagnostické užití MeSH
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Východisko. Histologická diagnostika granuloma anulare sa opiera o stanovenie palisádovitého granulómu a nekrobiózy. Autori sa pokúsili imunohistologickým stanovením zložiek extracelulárnej matrix o spresnenie diagnostiky uvedeného ochorenia. Metódy a výsledky. V súbore 15 pacientov s granuloma anulare stanovili imunoperoxidázovou metódou kolagény typov I, III, V a fibronektín. Zvýšený výskyt kolagénov typov III a V bol zistený v rozsahu palisádovitého granulómu, resp. v jeho okolí. V oblasti nekrobiózy nálezy uvedených kolagénov súviseli so stupňom vývoja nekrobiotických zmien (12 z 15 pacientov). Zvýšený výskyt kolagénu typu I bol len naznačený v okolí granulómov, resp. v rozsahu palisádovitého granulómu u 7 z 15 pacientov. Zvýšené nálezy fibronektínu sa vyskytovali v oblasti nekrobiózy, resp. v oblasti granulómatozného palisádovitého infiltrátu (12 z 15 pacientov). Závery. Podľa názoru autorov zvýšený výskyt kolagénov typov III a V v okolí palisádovitého granulómatozného infiltrátu, resp. v jeho rozsahu, ako aj nálezy fibronektínu v oblasti nekrobiózy a granulómatozného infiltrátu opodstatňujú použiť imunohistologické stanovenie uvedených zložiek extracelulárnej matrix ako doplnkové vyšet- renie v diagnostike uvedeného ochorenia.
Background. The histological diagnosis of granuloma annulare is based on assessment of a palisade-like granuloma and necrobiosis. The authors attempt to make a more accurate diagnosis of the disease based on immunohistological assessment of components of the extracellular matrix. Methods and Results. In a group of 15 patients with granuloma annulare the authors assessed, using the immunoperoxidase method, collagens type I, III and V and fibronectin. An increased amount of collagens type III and V was found within the palisade-like granuloma and its neighbourhood resp. In the area of the necrobiosis the findings of the mentioned collagens depended on the degree of necrobiotic changes (12 of 15 patients). An increased occurrence of collagen type I was only indicated in the vicinity of granulomas or within the palisade-like granuloma in 7 of 15 patients. Larger amounts of fibronectin were found in the area of the necrobiosis and in the area of the granulomatous palisade-like infiltrate resp. (12 of 15 patients). Conclusions. In the author’s opinion the higher incidence of collagens types III and V in the neighbourhood of the palisade-like granulomatous infiltrate and its size resp. as well as the finding of fibronectin in the area of necrobiosis and the granulomatous infiltrate justify the use of immunohistological assessment of the above constituents of the extracellular matrix as a supplementary examination in the diagnosis of the above disease.
- MeSH
- anulární granulom diagnóza MeSH
- dospělí MeSH
- fibronektiny MeSH
- imunohistochemie MeSH
- kolagen MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
The authors examined by immunofluorescence the presence of collagen type IV and fibronectin in a group of nine patients with lichen ruber planus. Collagen iyipe IV was present in the form of granules in the dermis of six patients. Fibronectin was in the region of the dermoepidermal junction at the base of teeth, acanthotic epidermis and the adjacent papillary dermis. As control the authors used 10 specimens of healthy skin from the Clinic of Plastic Surgery in Košice. The authors assume that the mentioned findings of collagen IV and fibronectin reflect damage of the basal membrane zone in lichen ruber planus.
- MeSH
- bazální membrána MeSH
- fibronektiny analýza MeSH
- kolagen analýza MeSH
- lichen planus patologie MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Background: Rylux BSUa fluorescent dye, a blancophore, is used for assessment of mycotic and parasitic diseases because of its affinity to chitin. In the submitted paper the authors used the dye for assessment of intercellular bridges. Methods and results: Intercellular bridges after staining with blancophore were assessed by fluorescent microscopy. The bridges were visualized readily in 10 healthy skin donors as well as in 11 patients with eczemdermatitis in the region of the spongiosa. Conclusions: The authors assume that it is possible to use the above method as a matter of routine for assessment of intercellular bridges in the epidermis, although so far the mechanism of the bond between the blancophore and the intercellular bridges is not clear.
