Cieľ: Cieľom príspevku je poukázať na prínos lekára Michala Turčeka v boji proti alkoholizmu v povojnovom Československu. Z jeho iniciatívy vznikla Protialkoholická liečebňa v Bratislave-Dúbravke, prvá inštitúcia zameraná na dlhodobú liečbu pacientov závislých na alkohole na Slovensku v povojnovom období. Materiál a metóda: Pri spracovaní danej problematiky sme vychádzali z dostupných archívnych zdrojov, predovšetkým zo Slovenského národného archívu, z Archívu Rektorátu Univerzity Komenského a z dobovej časopiseckej literatúry. Pramene sme podrobili obsahovej analýze, historickej komparácii a kritickej reflexii. Výsledky: Psychiater Michal Turček sa v klinickej praxi dlhodobo venoval prevencii a liečbe alkoholizmu. Protialkoholickú liečebňu v Bratislave-Dúbravke založil v roku 1961. Zaviedol v nej viaceré progresívne formy liečby, nové farmakologické postupy, špeciálne metódy psychoterapie, ako aj terénnu a pracovnú terapiu. Liečebňa ukončila svoju činnosť v roku 1966. Záver: Psychiater M. Turček sa zaslúžil nielen o zriadenie protialkoholickej liečebne, ale svojou odbornou činnosťou vytvoril základy modernej adiktológie na Slovensku.

Aim: The aim of the contribution is to highlight the contribution of doctor Michal Turček in the fight against alcoholism in post-war Czechoslovakia. On his initiative was established the Alcoholism Treatment Centre in Bratislava-Dúbravka, the first institution focused on the treatment of chronic alcoholics in Slovakia in the post-war period. Material and method: When processing the issue, we used available archival sources, primarily from the Slovak National Archives, from the Archive of the Rectorate of the Comenius University and from periodical literature. We subjected the sources to content analysis, historical comparison and critical reflection. Results: Psychiatrist Michal Turček has long devoted himself to the prevention and treatment of alcoholism in clinical practice. He founded the Alcoholism treatment centre in Bratislava-Dúbravka in 1961. In it, as part of the complex treatment, he introduced several progressive forms of treatment, new pharmacological procedures, special methods of psychotherapy, as well as field and occupational therapy. The clinic closed its operations in 1966. Conclusion: Psychiatrist M. Turček was not only responsible for the establishment of an Alcoholism treatment centre, but with his professional activity he created the basics of modern addictionology in Slovakia.

Cieľ: Cieľom výskumu bolo preskúmať úlohu subjektívne vnímanej asertivity, sociálnych zručností a závažnosti symptómov ako prediktorov každodenného fungovania u pacientov s poruchami z okruhu schizofrenického spektra. Materiál a metóda: Výskumu sa zúčastnilo 30 pacientov s poruchami z okruhu schizofrenického spektra liečených v Psychiatrickom stacionári Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB. Na hodnotenie funkčnosti boli použité metódy: Škála špecifických úrovní fungovania SLOF a Škála osobnej a sociálnej výkonnosti PSP. Závažnosť symptómov sme vyhodnocovali prostredníctvom Škály globálneho klinického dojmu CGI upravenej pre pacientov so schizofréniou. Ako ďalšie metódy boli použité Dotazník asertivity, Dotazník mylných presvedčení a Dotazník komunikačných zručností. Výsledky boli spracované cez korelačnú a regresnú analýzu. Výsledky: Celková funkčnosť bola nižšia u ľudí so závažnejšou negatívnou symptomatikou (rs = -0,394, p = 0,031) a celkovou horšou závažnosťou ochorenia (rs = -0,436, p = 0,016). Celkovo symptómy vysvetľovali cca 19,8 % variability. V prípade subjektívnej funkčnosti meranej symptómy vysvetľovali cca adjR2 = 67,4 % pozorovanej variability. Ako významné prediktory sme identifikovali závažnosť pozitívnych (rs = -0,358, p = 0,003) aj negatívnych symptómov (rs = -0,652, p < 0,001). Asertivita nesúvisela s hodnotením funkčnosti. Záver: Výsledky preukázali, že najsilnejšími prediktormi funkčnosti u pacientov s poruchami schizofrenického spektra sú symptómy ochorenia, najmä závažnosť pozitívnych a negatívnych symptómov. Subjektívne vnímaná asertivita nepredikovala subjektívne vnímané ani objektívne posudzované psychosociálne fungovanie. Pacienti boli schopní relatívne presne hodnotiť úroveň svojho fungovania, najmä v pracovnej oblasti.

Study aims: The aim of this research was to examine the role of assertiveness, social skills and the role of symptom severity as predictors of psychosocial functioning in patients with schizophrenia spectrum disorders. Material and method: Thirty patients with schizophrenia spectrum disorders treated in the Psychiatric Inpatient Unit of the Psychiatric Clinic of the Faculty of Medicine of the Comenius University and the UNB participated in the study. The following methods were used for functional assessment: the SLOF Specific Levels of Functioning Scale and the PSP Personal and Social Performance Scale. Symptom severity was evaluated using the CGI Global Clinical Impression Scale adapted for patients with schizophrenia. The Assertiveness Questionnaire, the Mistaken Beliefs Questionnaire, and the Social Skills Questionnaire were used as additional methods. The results were analyzed through correlation and regression analysis. Results: Overall functioning was lower in those with more severe negative symptoms (rs = -0.394, p = 0.031) and overall lower severity of illness (rs = -0.436, p = 0.016). Overall, symptoms explained approximately 19.8% of the variability. For subjective, symptoms explained approximately adjR2 = 67.4% of the observed variability. We identified severity of both positive (rs = -0.358, p = 0.003) and negative symptoms (rs = -0.652, p < 0.001) as significant predictors. Assertiveness was not related to functional assessment. Conclusion: The results showed that the strongest predictors of functionality in patients with schizophrenia spectrum disorders are symptoms of the illness, especially the severity of positive and negative symptoms. Subjectively perceived assertiveness did not predict either subjectively perceived or objectively assessed psychosocial functioning. Patients were able to assess their level of functioning relatively accurately, particularly in the work domain.

• Klíčová slova
• SLOF, PSP, CGI,
• MeSH
• asertivita MeSH
• činnosti denního života MeSH
• klinické zkoušky jako téma MeSH
• komunikace MeSH
• lidé MeSH
• metaanalýza jako téma MeSH
• schizofrenie * diagnóza   MeSH
• škály posuzující chování * statistika a číselné údaje   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• MeSH
• dějiny 18. století MeSH
• dějiny 19. století MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• porodní asistentky * MeSH
• vyučování MeSH
• vzdělávání odborné klasifikace   metody   MeSH
• Check Tag
• dějiny 18. století MeSH
• dějiny 19. století MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• Publikační typ
• historické články MeSH
• Geografické názvy
• Československo MeSH

Slovensko po vzniku Československej republiky prevzalo z rakúsko-uhorského obdobia len niekoľko psychiatrických zariadení, ktoré boli zväčša súčasťou väčších nemocníc, napr. v Bratislave a Nitre. Rozšírená bola aj forma laického opatrovania duševne chorých v cudzích rodinách. V medzivojnovom období sa postupne budovali neuropsychiatrické oddelenia verejných nemocníc v Trenčíne, Nitre a Levoči, k intenzívnejšej výstavbe samostatných psychiatrických liečební sa nepristúpilo. V Plešivci a Pezinku vznikli súkromné psychiatrické ústavy, ktoré boli po vojne poštátnené. V povojnových rokoch boli zriadené psychiatrické liečebne a primariáty v Čajakove, Plešivci, Dolnej Krupej, Liptovskom Mikuláši, Rimavskej Sobote, Ličartovciach a Prešove, pre detských pacientov v Hrani. V roku 1960 bolo na Slovensku 9 psychiatrických liečební s kapacitou 2017 lôžok, čo bolo ešte stále nedostatočné. Problematické bolo aj personálne obsadenie väčšiny týchto zariadení a celkovo nízka kvalita psychiatrickej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v roku 1960 vykonalo generálnu previerku existujúcich psychiatrických liečební, ktorá takmer vo všetkých zariadeniach skonštatovala závažné nedostatky, problémy s personálnym zabezpečením, nízku kvalitu lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Previerka poukázala aj na nevhodnosť ubytovacích priestorov, nesplnenie hygienických požiadaviek, ako i ďalšie problémy. Príspevok je ťažiskovo zameraný na celkový stav psychiatrických liečební na Slovensku v zrkadle záverov generálnej previerky a na prvé kroky na odstránenie zistených nedostatkov.

After the establishment of the Czechoslovak Republic, Slovakia took over only a few psychiatric facilities from the Austro-Hungarian period, which were mostly part of larger hospitals, e.g. in Bratislava and Nitra. It was extended also a form of lay care of mentally ill in foreign families. In the interwar period, neuropsychiatric hospitals in Trenčín, Nitra and Levoča were gradually built, the intensive construction of separate psychiatric treatment centres was not started. Private psychiatric constitutions were established in Plešivec and Pezinok, which were nationalized after the war. In the post-war years, psychiatric treatment centres and psychiatric hospitals were gradually established in Čajakovo, Plešivec, Dolná Krupá, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota, Ličartovce and Prešov, for child patients in Hraň. In 1960, there were 9 psychiatric treatment centres in Slovakia with a capacity of 2017 beds, which was still insufficient. It was also problematic the staffing of most of these facilities and the overall low quality of psychiatric care. The Ministry of Health in 1960 carried out a general inspection of existing psychiatric treatment censers, which found serious deficiencies, problems with personnel security and low quality of medical and nursing care. The inspection pointed out also on the unsuitability of the accommodation, failure to meet hygiene requirements, as well as other problems. The contribution is focused on the overall state of psychiatric treatment centres in Slovakia in the light of the conclusions of the general inspection and on the first steps to eliminate the detected deficiencies.

• MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• duševní poruchy MeSH
• lidé MeSH
• poskytování zdravotní péče MeSH
• ústavy pro duševně nemocné * dějiny   MeSH
• Check Tag
• dějiny 20. století MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• historické články MeSH
• Geografické názvy
• Československo MeSH

Cieľ: Cieľom príspevku je priblížiť skúsenosti s tréningom asertivity a sociálnych zručností v prirodzených podmienkach denného stacionára. Zisťovali sme, nakoľko programy zamerané na nácvik sociálnych zručností a asertivity viedli k pozitívnym zmenám v asertivite, k zlepšeniu komunikačných zručností a k redukcii maladaptív-nych presvedčení a či súviseli tieto zmeny s demografickými a klinickými ukazovateľmi. Materiál a metóda: Výskum sme realizovali v rokoch 2017 až 2020 u pacientov liečených v Dennom stacionári na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Súbor tvorila intervenčná skupina (62 pacientov) a kontrolná skupina (12 pacientov). U pacientov sme použili Dotazník asertivity, Dotazník mylných presvedčení a Dotazník komunikačných zručností pred a po intervenciách. Výsledky: Štatisticky významné rozdiely medzi skupinami vo vzťahu k sledovaným oblastiam sa nepotvrdili. Intervenčná skupina nepreukázala výraznejšie zlepšenie ako kontrolný súbor. V celom súbore sa ale počas liečby v dennom stacionári potvrdilo zlepšenie asertívneho správania a komunikačných zručností a súviselo so zlepšením sebadôvery a sebahodnotenia. Záver: Výsledky naznačujú pozitívny efekt tréningu asertivity. Dlhodobejšia realizácia tréningov asertivity a nácvikov sociálnych zručností môže uľahčiť proces resocia-lizácie a úzdravy, zlepšiť funkčnosť a kvalitu života u pacientov s vážnymi psychickými poruchami. Limity našich predbežných zistení, súvisiace s veľkosťou vzorky a podmienkami realizácie, sú diskutované.

Background: The aim of the study is to examine experiences with assertivity and social skill training in natural conditions of daily outpatient center. We focused whether training lead to improvements in communication skills, assertive behavior, and changes in maladaptive beliefs. Secondary aim was to find out whether changes were related to clinical and demographic characteristics. Methods: The study was carried out from 2017 to 2020 on the sample of patients from Daily Outpatient Centre of Psychiatric Clinic of Medical Faculty CU and UHB. The sample consisted of intervention group (62 patients) and control group (12 patients). We used Assertivity Questionnaire, Communication Skills Questionnaire and Maladaptive Beliefs Questionnaire at baseline and follow-up. Results: We did not find significant differences among groups in variables of interest. We did not find that group with intervention has a larger improvement than control group. In whole sample, we found positive changes during treatment in communication skills and assertivity. These changes were related to higher self-esteem and self-confidence. Discussion: Results suggested positive effect of assertivity training. Long-term administration of training might improve resocialization, recovery, and improve functional outcomes and quality of life in patients with severe mental illness. Limitations of our preliminary findings are related to sample size of control group and due to natural setting or research. All of this is discussed.

• MeSH
• asertivita * MeSH
• denní péče o pacienty MeSH
• lidé MeSH
• psychiatrická rehabilitace MeSH
• služby péče o duševní zdraví MeSH
• sociální dovednosti * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• klinická studie MeSH

Profesori Z. Mysliveček a Z. Klimo patrili k významným psychiatrom v bývalom Československu, ktorí v svojej výskumnej práci a klinickej praxi uplatňovali fyziologický a neurologický prístup k psychiatrii. Autori príspevku opisujú a porovnávajú ich vedecké dráhy a odborné pôsobenie, všímajú si napr. faktory, ktoré ovplyvnili ich orientáciu na výskumné i klinické problémy. Predstavujú najmä výsledky ich výskumných prác vo vzťahu k nosným témam a problémom biologicky orientovanej psychiatrie. Dotýkajú sa aj iných oblastí ich pôsobenia - budovania a vedenia psychiatrických kliník, klinickej praxe a pedagogickej činnosti. V závere príspevku sumarizujú spoločné oblasti ich aktivít a poukazujú na ich prínos pre rozvoj neuropsychiatrie na Slovensku a sčasti aj v Československu.

Professors Z. Mysliveček and Z. Klimo were among the important psychiatrists in the former Czechoslovakia, who applied a physiological and neurological approach to psychiatry in their research work and clinical practice. The authors describe and compare their scientific careers and professional work, noting e.g. factors that influenced their orientation to research and clinical problems. They mainly represent the results of their research work in relation to the main topics and problems of biologically oriented psychiatry. They also touch on other areas of their activities - establishment and management of psychiatric clinics, clinical practice, and pedagogical activities. They summarize the common areas of their activities and point out their contribution to the development of neuropsychiatry in Slovakia and partly in Czechoslovakia in the conclusion of the article.

• MeSH
• dějiny lékařství MeSH
• neuropsychiatrie MeSH
• psychiatrie metody   výchova   MeSH
• Publikační typ
• historické články MeSH
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

• O autorovi
• Mysliveček, Zdeněk, 1881-1974 Autorita
• Klimo, Zoltán, 1905-1974 Autorita

Medzi prvé kultúrne opatrenia mladého československého štátu patrilo zriadenie československej štátnej univerzity v Bratislave (1919), ktorá krátko po svojom založení bola pomenovaná Univerzita Komenského. Lekárska fakulta vznikla ako prvá z jej fakúlt, svoju činnosť začala 21. septembra 1919. Pri jej vzniku a budovaní sa v prvých desaťročiach výraznou mierou podieľali českí lekári, pretože na Slovensku chýbalo personálne zázemie na vytvorenie takejto inštitúcie. V Bratislave síce vznikla krátko pred prvou svetovou vojnou uhorská štátna univerzita s lekárskou fakultou, tá však bola po vzniku Československej republiky presťahovaná do Maďarska. Odchod maďarských profesorov ďalej prehĺbil všeobecný nedostatok odborníkov, ktorý sa prejavoval aj v medicíne, vrátane psychiatrie. Významnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o založenie a vybudovanie Psychiatrickej kliniky na Lekárskej fakulte UK, boli českí profesori Zdeněk Mysliveček, ktorú kliniku viedol od jej vzniku do roku 1930, jeho nástupca Miroslav Křivý, a od roku 1937 Stanislav Krákora.

One of the first cultural measures of the young Czechoslovak state was establishment the Czechoslovak State University in Bratislava, which was shortly after its foundation (in 1919) was named Comenius University. The Faculty of Medicine was established as the first of its faculties and started its activities on 21 September 2019. During its establishment and development in the first decades, Czech doctors contributed significantly, because in Slovakia there was a lack of staff to create such an institution. Although the Hungarian State University with its medical faculty was established in Bratislava shortly before the First World War, it was moved to Hungary after the establishment of the Czechoslovak Republic. The departure of Hungarian professors further aggravated the general lack of experts, which was also reflected in medicine, including psychiatry. Czech professors Zdeněk Mysliveček led the Psychiatric department from its inception to 1930, its successor Miroslav Křivý, and from 1937 Stanislav Krákora. In the interwar period, the above-mentioned Czech professors contributed to building a system of teaching psychiatry in medical studies, establishing the foundations of Slovak Psychiatry as a department and educated their Slovak followers who worked in the management of the department after their departure, as well as followers for other psychiatric workplaces in Slovakia. The study is focused on the contribution of the mentioned Czech professors in terms of teaching and professional development of psychiatry in Slovakia.

• MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• lidé MeSH
• psychiatrie * dějiny   výchova   MeSH
• univerzity * MeSH
• Check Tag
• dějiny 20. století MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• historické články MeSH
• Geografické názvy
• Československo MeSH

Autori v príspevku opisujú podmienky vzniku a vývoj Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a analyzujú jej činnosť od založenia až do súčasnosti. Pozornosť venujú aj odborným organizáciám, ktoré boli jej predchodkyňami a vytvorili podmienky pre vznik a činnosť samostatnej Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Slovenskí lekári, medzi nimi aj psychiatri, sa v období prvej Československej republiky združovali v Ústrednej jednote československých lekárov. Za najstaršiu psychiatrickú spoločnosť v bývalom Československu sa považuje Purkyňova spoločnosť pre štúdium duše a nervstva, ktorá bola založená v roku 1918 a niektoré svoje aktivity vykonávala aj na Slovensku - až do vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Spolupráca s Purkyňovou spoločnosťou sa v dôsledku politických zmien počas obdobia Slovenskej republiky prerušila. Vznikol Spolok lekárov Slovenskej krajiny, v ktorom sa mohli angažovať aj psychiatri. Hlavné funkcie spolku neskôr prevzala Lekárska komora. V spoločnom štáte, obnovenom po 2. svetovej vojne, začala v roku 1949 pôsobiť Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyně. Pôvodná Purkyňova spoločnosť pre štúdium duše a nervstva sa stala jej odbornou sekciou a neskôr sa rozdelila na dve samostatné sekcie: neurologickú a psychiatrickú. Na Slovensku v rokoch 1952-1953 vznikli slovenské pobočky uvedených sekcií, ktoré organizačne zastrešoval Slovenský výbor Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyné v Bratislave. Slovenská psychiatrická spoločnosť vznikla v roku 1969 ako súčasť zmien, ktoré sa uskutočnili v rámci snáh o federatívne usporiadanie štátu. Podobne ako sa konštituovali iné inštitúcie v štáte, bola v roku 1969 v Prahe vytvorená aj Československá psychiatrická spoločnosť zložená z oboch národných spoločností. Novovytvorená spoločnosť reprezentovala československú psychiatriu na domácich a zahraničných podujatiach až do roku 1992, do rozdelenia republík. Rokom 1993 došlo aj k jej rozdeleniu na národné zložky. Slovenská psychiatrická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti - už ako samostatná odborná spoločnosť - aj naďalej odborne a metodologicky zastrešovala disciplínu. Od svojho vzniku až do súčasnosti sa venuje organizovaniu vedeckých a odborných podujatí, formovaniu koncepcie odboru, vypracovávaniu stanovísk k aktuálnym problémom, postgraduálnemu vzdelávaniu a ďalším aktivitám, pričom aktívne spolupracuje aj s inými odbornými spoločnosťami, včítane zahraničných.

The authors describe the conditions of the origin and development of the Slovak Psychiatric Association of the Slovak Medical Association and analyse its activities from its establishment to the present. Attention is paid to professional organizations that have been its predecessors and created the conditions for the activities of the Slovak Psychiatric Association as an independent professional association. Slovak doctors, including psychiatrists, were associated in the Central Unity of Czechoslovak Doctors during the first Czechoslovak Republic. The oldest psychiatric association in the former Czechoslovakia was the Purkynés Association for the study of Psyche and Nerves, which was founded in 1918 and some of its activities were performed in Slovakia - until the establishment of the first Slovak Republic in 1939. The cooperation with Purkynés association was interrupted as a result of political changes during the period of the Slovak State. The Association of Physicians of the Slovak Republic was established, where psychiatrists could also be involved. Later the main functions of the association were taken over by the Medical Chamber. In 1949, the Czechoslovak Medical Association of J. E. Purkyné began to work in the renewed State. The original Purkynés Association for Studying Psyche and Nerves became integrated expert section of the Czechoslovak Medical Association and later on divided into two separate sections: neurological and psychiatric. In Slovakia, during 1952-1953, Slovak branches of the mentioned sections were created, which was organized by the Slovak Committee of the Czechoslovak Medical Association of J. E. Purkyné in Bratislava. The Slovak Psychiatric Association was founded in 1969 as part of the changes that took place during efforts about the federal arrangement of the State. Analogously to other institutions, the Czechoslovak Psychiatric Association was established in Prague composed of both national association in 1969. The newly created association represented the Czechoslovak psychiatry at domestic and foreign events until 1992, to the division of the Czechoslovak republic into two separate republics. In 1993 the Czechoslovak Psychiatric Association was divided into national associations. The Slovak Psychiatric Association of the Slovak Medical Association - already as a separate professional association - continued to professionally and methodically cover the discipline. The association has been involved and is currently organizing scientific and professional events, forming a concept of psychiatry, preparing opinions on current issues, postgraduate education and other activities. Finally, it is actively cooperating with other professional association in the specific field, including foreign ones.

• MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• dějiny lékařství MeSH
• psychologie * dějiny   organizace a řízení   MeSH
• Check Tag
• dějiny 20. století MeSH
• Publikační typ
• historické články MeSH
• Geografické názvy
• Československo MeSH
• Slovenská republika MeSH

BACKGROUND: In post-war Czechoslovakia, as in other countries, alcoholism was one of the gravest social problems. In addition to medical interventions, legislative and organisational measures were needed to deal with this problem, including the creation of specialised facilities for the long-term treatment of alcoholics. AIMS: To shed light on the process of the establishment and shaping of the Alcoholism Treatment Centre of the Municipal Institute of National Health in Bratislava-Dúbravka and to analyse its activities over the period 1961-1966. METHOD: This work is based on the study and content analysis of original archive materials, especially those stored at the Slovak National Archive in Bratislava, as well as focused articles from the specialist literature of the period. The authors’ aim is to place the Alcoholism Treatment Centre in Bratislava-Dúbravka into the legislative and institutional developmental framework of the battle against alcoholism in Czechoslovakia and in Slovakia. RESULTS AND CONCLUSION: Since the attention of psychiatric clinics and departments was especially dedicated to the treatment of acute complications linked to alcoholism and other addictions, the establishment of specialised facilities for the long-term treatment of alcoholics was a very valuable step. The Alcoholism Treatment Centre of the Municipal Institute of National Health in Bratislava--Dúbravka was founded in 1961 by Michal Turček, MD, who headed it until 1965. The centre, with a capacity of 25 beds, provided comprehensive healthcare to patients with an alcohol addiction. In addition to the inpatient care, the centre also included outpatient care with alcohol counselling and sobering-up centres. After the Treatment Centre closed in 1966, its inpatient section was transferred to the Regional Psychiatric Treatment Centre in Pezinok. Despite its short-lived operation, the activity of the Treatment Centre was considered to have made a positive contribution, and it represents a significant period in the development of the prevention and treatment of alcoholism in Slovakia.

Cieľ: Psychiatri predstavujú z hľadiska výskytu syndrómu vyhorenia mimoriadne rizikovú skupinu. V roku 2017 sme na Slovensku realizovali výskum, ktorý monitoroval syndróm vyhorenia u lekárov na psychiatrických klinikách. V snahe získať komplexnejší obraz o problematike sme začiatkom roka 2018 vykonali nadväzujúci výskum u lekárov na ostatných psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Materiál a metóda: Použili sme dotazník Maslach Burnout Inventory a Dotazník pracovného stresu a vyhorenia. Lekárov sme oslovili prostredníctvom databázy členov Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a zber dát prebehol online. Do výskumu sa zapojilo 100 lekárov z psychiatrických pracovísk Slovenska. Zisťovali sme stupeň emocionálneho vyčerpania, depersonalizácie a osobného uspokojenia a príznaky vyhorenia. Zároveň nás zaujímali individuálne rozdiely v jednotlivých subškálach. Výsledky: Polovica zúčastnených psychiatrov trpela vysokým emocionálnym vyčerpaním, tri desatiny vykazovali vysokú úroveň depersonalizácie a pätina pociťovala nízku úroveň osobného uspokojenia. U 56 zúčastnených sme našli aspoň jeden z troch kritických príznakov syndrómu vyhorenia. Desiati participanti vykazovali kritické hodnoty všetkých dimenzií súčasne, a devätnásti boli na opačnom konci spektra. Identifikovali sme rozdiely z hľadiska regiónu a typu pracoviska, nie však podľa rodu, veku, praxe a vykonávania ústavnej pohotovostnej služby. Záver: Keďže sme zistili prítomnosť aspoň jedného z príznakov vyhorenia u väčšiny psychiatrov, situácia si vyžaduje adresnejšie využívanie preventívnych opatrení v klinickej praxi.

Aim: Psychiatrists are an exceptionally risky group in terms of the burnout syndrome. In 2017, we conducted a research in Slovakia that monitored burnout in physicians at psychiatric clinics. In the beginning of 2018 we conducted a survey with physicians at the other psychiatric workplaces in Slovakia, to get a more comprehensive picture of the issue. Material and method: We used the Maslach Burnout Inventory and the Questionnaire for identification of work-related stress and burnout. We contacted the physicians through the Slovak Psychiatric Society database, and collected data online. One hundred physicians from the Slovak psychiatric workplaces participated in our research. We measured their emotional exhaustion, depersonalization and personal accomplishment, burnout symptoms, and various individual differences. Results: Half of the participants suffered from high emotional exhaustion, thirty percent showed a high level of depersonalization, and a fifth felt a low level of personal accomplishment. We found at least one of the three critical burnout symptoms in 56 participants. Ten participants showed critical values in all dimensions. We identified differences in terms of region and type of workplace, yet not by gender, age, practice, and emergency service duties. Conclusion: Our findings call for more efficient and tailored prevention in clinical practice.

• MeSH
• emoce MeSH
• individualita MeSH
• lidé MeSH
• profesionální vyhoření * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychiatrie * statistika a číselné údaje   trendy   MeSH
• výzkumný projekt MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH