Cíle: Prokázat změny ve fúzní vergenci do dálky a do blízka měřené prizmatickými lištami při kompenzaci přítomné heteroforie a použití aktuální korekce ametropie. Dále stanovit rozdíly v hodnotách AC/A poměru stanoveného heteroforickou (výpočetní) a gradientní metodou. Materiál a metody: Základní soubor obsahoval 19 subjektů s průměrným věkem 21,5 ±3,0 let (min. 18, max. 27). Heteroforii do dálky a do blízka jsme vyšetřovali pomocí Von Graefeho testu. Fúzní rezervy do dálky a do blízka jsme vyšetřovali pomocí prizmatických lišt a zaznamenávali v prizmatických dioptriích. Základní soubor jsme rozdělili do šesti výzkumných souborů dle velikosti heteroforie do dálky a do blízka. Jednalo se o soubor pacientů s ortoforií do dálky (D OR) a do blízka (B OR), dále o soubor pacientů s exoforií do dálky (D EX) a do blízka (B EX) a soubor pacientů s esoforií do dálky (D ES) a do blízka (B ES). Výsledky: V případě obou skupin s exoforií (dálka, blízko) došlo ke statisticky významnému zvýšení NFV (D EX, p = 0,01, respektive B EX, p = 0,02). Ve skupinách s esoforií ve skupině na dálku (D ES) se projevilo snížení průměrných hodnot obou fúzních rezerv. Tento výsledek ale nebyl statisticky významný (PFV D, p = 0,89 a NFV D, p = 0,07). Ve skupině s esoforií na blízko se ukázalo zvýšení průměrných hodnot obou fúzních rezerv. Výsledek nebyl významný na určené statistické hladině (PFV B, p = 0,83 a NFV B, p = 0,89). Závěr: Porovnáním hodnot fúzních vergencí u pacientů s exoforií a s ortoforií jsme prokázali, že při přítomnosti exoforie do dálky nebo do blízka dochází ke zvýšení stejnostranné fúzní vergence. Nález byl statisticky významný do dálky i do blízka (p = 0,01, respektive p = 0,02). Naopak se nám tento fakt nepodařilo prokázat ve skupině pacientů s esoforií. V naší studii jsme také prokázali statisticky významný rozdíl (p < 0,001) v hodnotách AC/A poměru měřeného gradientní a heteroforickou metodou. Hodnoty stanovené gradientní metodou jsou nižší (3,0 ±1,1 pD/D versus 5,8 ±0,9 pD/D) než u heteroforické metody.
Aims: To demonstrate changes in distance and near fusional vergence measured with prism bars, while compensating for present heterophoria using current ametropia correction. In addition, to determine the differences in values of the AC/A ratio determined by the heterophoric (calculation) and gradient methods. Material and methods: The basic sample includes 19 subjects with a mean age of 21.5 ±3.0 years (min. 18, max. 27). We used the Von Graefe technique for examination of distance and near phoria, and prism bars for examination of fusion vergences measured in prism diopters. We divided the basic cohort into six research sets according to the size of distance and near heterophoria. This was a cohort of patients with distance (D OR) and near orthophoria (N OR), a cohort of patients with distance (D EX) and near exophoria (N EX) and a set of patients with distance (D ES) and near esophoria (N ES). Results: In the case of both groups with exophoria (distance, near) we found a statistically significant result only for negative fusion vergence (NFV). There was a statistically significant increase in NFV in the sample with distance and near exophoria (D EX, p = 0.01 and B EX, p = 0.02, respectively). In our study, we also demonstrated a statistically significant difference (p < 0.001) in the values of the AC/A ratio measured by the gradient and heterophoric methods. The values determined by the gradient method are lower (3.0 ±1.1 pD/D versus 5.8 ±0.9 pD/D) than by the heterophoric method. Conclusion: By comparing fusion vergence values in patients with exophoria and orthophoria, we demonstrated that in the presence of distance or near exophoria there is an increase in ipsilateral fusion vergence. In the case of an increase in ipsilateral fusion vergence, the finding was statistically significant both distance and near (p = 0.01 and p = 0.02, respectively). By contrast, we were unable to prove this fact in the group of patients with esophoria. In our study, we also demonstrated a statistically significant difference (p < 0.001) in the values of the AC/A ratio measured by the gradient and heterophoric methods. The values determined by the gradient method are lower (3.0 ±1.1 pD/D versus 5.8 ±0.9 pD/D) than by the heterophoric method.
- MeSH
- astigmatismus diagnóza patologie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dospělí MeSH
- keratokonus * diagnóza patologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- optická koherentní tomografie metody přístrojové vybavení statistika a číselné údaje MeSH
- pachymetrie rohovky * metody přístrojové vybavení statistika a číselné údaje MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- klinická studie MeSH
Ciele: Cieľom práce autorov bolo zhodnotenie zmien refrakcie a axiálnej dĺžky oka v súbore detí a adolescentov navštevujúcich základnú školu v obci na severe Slovenska v období pred a po vrchole pandémie Covid-19. Následne bola hodnotená prevalencia myopie a premyopie v tomto súbore. Materiál a metódy: Zmeny sférického ekvivalentu a axiálnej dĺžky očí boli stanovované v rokoch 2019 a 2022 v skupine 47 detí a adolescentov, ktorí boli v čase prvého merania vo vekovom rozmedzí 7 až 12 rokov. U všetkých jedincov bolo realizované meranie refrakcie pomocou automatického keratorefraktometra bez použitia cykloplegických kvapiek, následne bola zmeraná axiálna dĺžka obidvoch očí pomocou optického biometra. Refrakcia bola meraná aj pomocou automatického keratorefraktometra po použití cykloplegických kvapiek. Výsledky: V našom súbore sme zaznamenali medzi rokmi 2019 a 2022 signifikantnú zmenu priemerného sférického ekvivalentu (1,02 ±1,16 D vs. 0,72 ±1,29) a axiálnej dĺžky očí (23,05 ±0,72mm vs. 23,30 ±0,74mm). Probandi vykazovali myopický posun sférického ekvivalentu v celom súbore -0,30 D (u chlapcov -0,24 D, u dievčat -0,38 D) a priemerná axiálna dĺžka vzrástla o 0,2 mm v celom súbore (o 0,3 mm u chlapcov a o 0,2 mm u dievčat). Percentuálny podiel myopov a premyopov sa zvýšil (4,3 % vs. 8,5 % a 31,9 % vs. 48,9 %). Záver: U školopovinných detí na Slovensku sme po pandémii Covid-19 zaznamenali zníženie sférického ekvivalentu a nárast axiálnej dĺžky očí v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Počas tohto obdobia stúpla prevalencia myopie a premyopie.
Aims: The aim of the authors' study was to determine the prevalence of myopia and premyopia in children and adolescents attending primary school in a village in the north of Slovakia in the period before and after the peak of the Covid-19 pandemic. Material and methods: Changes in the spherical equivalent and axial length of the eyes were measured in 2019 and 2022 in a group of 47 children and adolescents within the age range of 7–12 years at the time of first measurement. In all the individuals, refraction was measured using an automatic keratorefractometer without the use of cycloplegic eye drops, and axial length was measured with an optical biometer. Refraction was also measured using an automatic keratorefractometer after using cycloplegic eye drops. Results: We recorded a significant change in the mean spherical equivalent (1.02 ±1.16 D vs. 0.72 ±1.29) and the axial length of the eyes (23.05 ±0.72mm vs. 23.30 ±0.74mm) when comparing the measurements from 2019 to 2022. The probands manifested a myopic refractive shift of -0.30 D throughout the entire cohort (-0.24 D in boys and -0.38 D in girls), and the mean axial length increased by 0.2 mm in the entire cohort (by 0.3 mm in boys and 0.2 mm in girls). The percentage of myopic and premyopic eyes increased (4.3% vs. 8.5% a 31.9% vs. 48.9%). Conclusion: We noted a decrease in the spherical equivalent and increase in the axial length of the eyes after the Covid-19 pandemic compared to the period before the pandemic in Slovak school-aged children. During this period, the prevalence of myopia and premyopia increased.
- MeSH
- COVID-19 * MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mydriatika MeSH
- myopie * diagnóza epidemiologie MeSH
- oční roztoky MeSH
- pandemie MeSH
- progrese nemoci MeSH
- refrakce oka MeSH
- školy MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Ciele: Cieľom práce bolo retrospektívne zhodnotiť zmeny videnia po implantácii trifokálnych (tVOŠ) alebo rotačne asymetrických multifokálnych umelých vnútroočných šošoviek (mVOŠ) u pacientov podstupujúcich operáciu z refrakčných dôvodov. Hlavným cieľom bolo zistiť, či sa centrálna zraková ostrosť mení po správnej korekcii pri ročnom sledovaní. Ďaľšími cieľmi bolo zistenie rozdielu medzi skupinami s implantovanou difrakčnou a rotačne asymetrickou umelou vnútroočnou šošovkou, takisto ako zhodnotiť riziko správnej korekcie u pacientov, ktorý väčšinu života prežili "nedokorigovaní". Materiál a metódy: V našej práci predstavujeme retrospektívne longitudidálne hodnotenie výsledkov u pacientov po implantácií umelej vnútroočnej šošovky. V období 2013 až 2020 sme vyhodnotili zmenu videnia 22 pacientov vo veku 39–59 rokov, z toho bolo 18 žien a 5 mužov. Priemerná predoperačná refrakcia tupozrakých očí bola +5,7 ±2,13 Dsf a +1,24 ±0,86 Dcyl. U amblyopických očí bolo implantovaných 7 kusov difrakčných šošoviek a 15 kusov rotačne asymetrických šošoviek. Výsledky: Nekorigovaná zraková ostrosť do diaľky bola pred operačným výkonom (OV) a 1R po OV 0,13 ±0,09 vs. 0,57 ±0,28 (p < 0,001); najlepšia korigovaná zraková ostrosť do diaľky bola pred OV a 1R po OV 0,53 ±0,22 vs. 0,62 ±0,29 (p = 0,024); nekorigovaná zraková ostrosť do blízka bola pred OV a 1R po OV 0,06 ±0,06 vs. 0,48 ±0,32 (p < 0,001); najlepšia korigovaná zraková ostrosť do blízka bola pred OV a 1R po OV 0,45 ±0,27vs. 0,55 ±0,35 (p = 0,014). Záver: Implantovanie tVOŠ a mVOŠ šošoviek bolo u pacientov v našej skupine s amblyopiou efektívne, teda zlepšuje nekorigovanú zrakovú ostrosť do diaľky aj do blízka a bez závažných nežiadúcich účinkov. Zároveň hodnotíme, že zmena refrakcie a odstránenie anizometropie vedie k signifikantnej zmene najlepšej korigovanej zrakovej ostrosti do diaľky a do blízka v jedno ročnom sledovaní.
Aims: The aim of the study was to retrospectively evaluate changes in vision after the implantation of trifocal (tIOL) or rotationally asymmetric multifocal artificial intraocular lenses (mIOL) in patients undergoing clear lens extraction. The main goal was to determine whether changes to central visual acuity occur after the implantation of an IOL at a follow-up examination after one year. Other objectives were to determine the difference between the groups with implanted diffractive and rotationally asymmetric artificial intraocular lenses, as well as to evaluate the risk of accurate correction in patients who had lived most of their lives "undercorrected". Material and methods: In our study, we present a retrospective longitudinal evaluation of results in patients after the implantation of an artificial intraocular lens. In the period from 2013 to 2020, we evaluated changes in the vision of 22 patients aged 39–59 years, of whom 18 were women and 5 were men. The average preoperative refraction of myopic eyes was +5.7 ±2.13 Dsf and +1.24 ±0.86 Dcyl. In amblyopic eyes, 7 diffractive lenses and 15 rotationally asymmetric lenses were used. Results: Uncorrected distance visual acuity before surgery and one year (1Y) after was 0.13 ±0.09 vs. 0.57 ±0.28 (p < 0.001); the best corrected distance visual acuity before and 1Y after was 0.53 ±0.22 vs. 0.62 ±0.29 (p = 0.024); uncorrected near visual acuity before and 1Y after was 0.06 ±0.06 vs. 0.48 ±0.32 (p < 0.001); the best corrected near visual acuity before and afér the surgical procedure was 0.45 ±0.27vs. 0.55 ±0.35 (p = 0.014). Conclusion: Implantation of tIOL and mIOL lenses was effective in our group of patients with amblyopia, thus improving uncorrected distance and near visual acuity and without serious adverse effects. At the same time, we evaluate that the change in refraction and the removal of anisometropia lead to a significant change in the best corrected visual acuity for distance or near vision at the one-year follow-up examination.
Ciele: Sivý zákal je hlavnou príčinou slepoty celosvetovo. Dodnes nebol objavený konzervatívny spôsob ako zabrániť vzniku a progresii kalenia šošovky. Fakoemulzifikácia je zlatým štandardom v chirurgickom riešení sivého zákalu. Cieľom práce bolo porovnať pooperačné výsledky techniky fakoemulzifikácie v porovnaní s femtosekundovým laserom asistovanou operáciou katarakty (FLACS). Material a metódy: Práca retrospektívne hodnotí výsledky pacientov po výmene umelej vnútroočnej šošovky pre kataraktu od mája 2017 do marca 2019. V štúdii bolo celkovo hodnotených 80 implantovaných šošoviek u 47 pacientov, operovaných dvomi chirurgami. Zo 47 pacientov bolo 28 žien. Priemerný vek v skupine bol v čase operácie 63,7 rokov, v rozmedzí 34–79 rokov. Pacienti si mohli zvoliť operáciu šošovky FLACS (n = 45) alebo štandardnú fakoemulzifikáciu (n = 35) šošovky. Výsledky: Porovnaním skupiny v nekorigovanom videní do diaľky 12 mesiacov po operácii v skupine FAKO KATARAKTY 0,85 ±0,18 vs. 0,93 ±0,12 v skupine FEMTO KATARAKTY (p = 0,021), porovnateľne nekorigovaný vízus do blízka bol 12 mesiacov po operácii 0,77 ±0,18 vs. 0,84 ±0,17 v skupine FEMTO KATARAKTY (p = 0,034). Rozdiel v použití fakoemulzifikačnej energie (OZIL) u pacientov s fakoemulzifikáciou 3,5 ±3,1 a pri použití femtosekundového lasera 2,2 ±3,1, (p = 0,005). Vo všetkých prípadoch bola implantovaná trifokálna šošovka AT LISA 839 (Carl Zeiss Meditec, Nemecko). Záver: Femtosekundová platforma pomáha chirurgovi pri operácii katarakty s kapsulorexou a prefragmentáciou šošovkového jadra, čo môže byť výhodne najmä u komplikovaných katarákt. V skupine FLACS sme zaznamenali signifikantne vyššiu nekorigovanú zrakovú ostrosť do diaľky aj do blízka a signifikatne nižšiu hodnotu použitej energie pri fakoemulzifikácii.
Aims: Cataracts continue to be the leading cause of blindness worldwide. Phacoemulsification is the gold standard in the treatment of cataracts. The aim of the study was to compare the postoperative results of the phacoemulsification technique in comparison with femtosecond laser-assisted cataract surgery (FLACS). Material and Methods: Our work retrospectively evaluates the results of patients after implantation of an artificial intraocular lens for cataract from May 2017 to March 2019. The study evaluated a total of 80 implanted lenses in 47 patients operated on by two surgeons. Of the 47 patients, 28 were women. The mean age in the group at the time of surgery was 63.7 years, ranging from 34–79 years. Patients could choose FLACS (n = 45) surgery or standard phacoemulsification procedure (n = 35). Results: Upon a comparison of the group regarding uncorrected distal visual acuity (UCDVA) up to 12 months after surgery, the group FAKO CATARACTS recorded 0.85 ±0.18 vs. 0.93 ±0.12 in the FEMTO CATARACTS group (p = 0.021), comparably uncorrected near visual acuity (UCNVA) was 0.77 ±0.18 vs. 0.84 ±0.17 (p = 0.034) respectively. A difference in the use of phacoemulsification energy (OZIL) was measured in patients with phacoemulsification 3.5 ±3.1 and in the use of femtosecond laser 2.2 ±3.1, (p = 0.005). In all cases, an AT LISA 839 trifocal lens (Carl Zeiss Meditec, Germany) was implanted. Conclusion: The femtosecond platform assists the surgeon in cataract surgery with capsulorhexis and pre-fragmentation of the lens nucleus, which can be advantageous especially for complicated cataracts. We recorded significantly higher uncorrected distance and near visual acuity in the FLACS group, and also a significantly lower value of the phacoemulsification energy used.
Aims: To analyse the changes in endothelial cell density (ECD) after pars plana vitrectomy (PPV) and to identify the factors implicated. Patients and Methods: This was a prospective, consecutive, and non-randomised, case-control study. All 23-gauge vitrectomies were performed by a single surgeon at a tertiary centre. ECD was measured at baseline before surgery and on postoperative Days 30, 90, and 180. The fellow eye was used as the control eye. The primary outcome was a change in ECD after PPV. Results: Seventeen patients were included in this study. The mean age of the patients was 65 years. The mean ECD count at baseline was 2340 cells/mm2. The median ECD loss in the vitrectomised eye was 3.6 %, 4.0 %, and 4.7 % at Days 30, 90, and 180, respectively, compared to +1.94 %, +0.75 %, +1.01 %, respectively, in the control eye. The relative risk of ECD loss after PPV was 2.48 (C.I. 1.05–5.85, p = 0.0247). The pseudophakic eyes lost more ECD than the phakic eyes, but this was not statistically significant. There were no significant differences in diagnosis, age, surgical time, or tamponade used after surgery. Conclusions: Routine pars plana vitrectomy had an impact on the corneal endothelial cells until Day 180 post-op. The phakic status was slightly protective against ECD loss after PPV, although it was not statistically significant. The pathophysiology of corneal cell damage after routine PPV remains unclear. Further studies are required to confirm these findings.
Cieľ: Amblyopia patrí medzi najrozšírenejšie ochorenie detského veku. Priemerná prevalencia amblyopie u detí sa odhaduje na 2-5 %. Vzniká v detskom veku približne do šiesteho roku života, pri neliečení pretrváva aj v dospelom veku. Cieľom našej práce je retrospektívna analýza výsledkov liečby anizometropickej amblyopie pomocou dichoptického tréningu vo virtuálnej realite u dospelých amblyopických pacientov. Metodika a súbor: Náš súbor tvorilo 84 amblyopických pacientov s anizometropickou amblyopiou s priemerným vekom 33,8 ± 9,4 rokov. Pacienti hrali 2xkrát týždenne video hru v 3D virtuálnej realite Oculus Rift. Spolu absolvovali 8 dichoptických tréningov, pričom jeden tréning trval 60 minút. Pred a po skončení tréningu sme hodnotili najlepšiu korigovanú zrakovú ostrosť (NKZO). Diskusia: V celej skupine sme pozorovali zlepšenie NKZO o 0,1 z hodnoty 0,48 na hodnotu 0,58 Sloan tabuľky (p < 0,05). 17% pacientov pred trénin-gom a 31% po vizuálnom tréningu dosiahlo NKZO ≥ 0,9, pričom 56 % (n = 47) dospelých pacientov reagovalo na liečbu. Záver: Naše výsledky naznačujú, že v dospelom mozgu je možné odhaliť určitú mieru neuroplasticity vo vizuálnom kortexe a tým zlepšiť zrakovú ostrosť u amblyopických pacientov aj v dospelosti.
Purpose: Amblyopia is one of the most common childhood disease. The average prevalence of amblyopia in children is estimated at 2-5 %. It arises during the child development until the age of six, if not treated then, it persist throught adulthood. The aim of our work is to retrospectively analyze the results of treatment of anisometropic amblyopia using dichoptical training in virtual reality in adult amblyopic patients. Materials and Methods: Our group consisted of 84 amblyopic patients with anisometropic amblyopia with an average age of 33.8 ± 9.4 years. Patients played a video game twice a week in the Oculus Rift 3D virtual reality. Together they completed 8 visual trainings, with one training lasting 60 minutes. Before and after the training we evaluated the best corrected visual acuity (BCVA). Discussion: Throughout the group, we observed an improvement of 0.1 BCVA from 0.48 to 0.58 Sloan table (p <0.05). 17% of patients before training and 31% after visual training reached BCVA better or equal to 0.9. The overall response rate was 56% in adult patients (n = 47).Conclusion: Our results suggest that a certain degree of residual neuro-plasticity in the visual cortex can be revealed in the adult brain, thereby improve visual acuity in adult amblyopic patients.
PURPOSE: The aim of this work was to study the association of serum ionized calcium with retinal photoreceptor apoptosis on spectral domain optical coherence tomography (SD-OCT) in diabetic retinopathy (DR). METHODS: Sixty consecutive cases with Type 2 diabetes mellitus were categorized into three groups: no diabetic retinopathy; non-proliferative DR; proliferative DR. The eye with more severe form of the disease was considered. Twenty healthy controls were also included. Best corrected visual acuity (BCVA) was measured on logMAR scale. Retinal photoreceptor apoptosis was defined as disruption of retinal photoreceptor ellipsoid zone (EZ). Ellipsoid zone disruption was assessed using SD-OCT. Serum levels of total and ionized calcium were measured using standard protocol. RESULTS: EZ disruption was found to be positively associated with serum total calcium and ionized calcium. Also, EZ disruption was found to be positively associated with logMAR BCVA. CONCLUSION: Increased serum ionized calcium induces retinal photoreceptor apoptosis resulting in increased EZ disruption in DR.
- MeSH
- apoptóza * MeSH
- diabetická retinopatie krev patologie MeSH
- fotoreceptory obratlovců patologie MeSH
- homeostáza MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- optická koherentní tomografie MeSH
- vápník krev MeSH
- zraková ostrost MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Anizokória je definovaná ako nerovnaká šírka zreníc, pričom existuje široké spektrum vyvolávajúcich príčin, od benígnych až po život ohrozujúce. Určenie anatomickej príčiny vzniku je pri diferenciálnej diagnostike kľúčové. Porozumenie anatomickým, fyziologickým a farmakologickým faktorom ovplyvňujúcim pupilomotoriku je nevyhnutné. Autori práce priblížia problematiku diferenciálnej diagnostiky anizokórie v detskom veku na zaujímavých kazuistikách 2 detských pacientiek. Príčiny vzniku jednostrannej mydriázy sú u dievčat odlišné, ale v obidvoch prípadoch ide o prechodnú poruchu so spontánnou úpravou bez potreby terapie. V rámci pátrania po etiológii anizokórie autori v práci vysvetlia tiež využitie farmakologických testov s použitím Pilokarpínu. Farmakologické diagnostické testy sú efektívnou metódou na vylúčenie medikamentózne navodenej anizokórie. Dôsledne odobratá anamnéza, častokrát s cielenými otázkami na kontakt s niektorými liekmi či rastlinami v uplynulom čase je nezanedbateľnou súčasťou vyšetrenia pacienta. Niekedy je potrebné myslieť aj na zriedkavú nozologickú jednotku – benígnu epizodickú unilaterálnu mydriázu.
Anisocoria is a condition characterized by an unequal size of the eyes' pupils. There is a broad spectrum of aetiological factors including benign and also lifethreatening situations. The most important point is the ability to find the anatomical location of the pathology. Understanding to the anatomical, physiological and pharmacological influences helps us to solve the diagnostic challenge. In the article authors present the issue of the anisocoria in the childhood through two case presentations. Causes of an unequal size of the eyes' pupils are in this two cases different. In both of the cases the anisocoria is temporary with spontaneous resolution without any therapy. Diagnostic challenge is welldescribed with the analysis of important Pilocarpin pharmacological tests. Pharmacological diagnostic tests are a very effective method to differentiate between the pharmacological mydriasis and the mydriasis caused by another factor. Strictly taken patient´s history with targeted questions searching for recent contact with some drugs, plants or medications is crucial. Sometimes it is necessary to consider an unusual diagnosis – benign episodic unilateral mydriasis.
Botulotoxín A (BT-A) sa používa v neurooftalmologických indikáciách ako terapia esenciálneho blefarospazmu a faciálneho hemispazmu, už viac ako 20 rokov. Napriek tomu, že dlhodobý efekt opakovaných aplikácií BT-A bol opakovane potvrdený, názory na vplyv BT-A na produkciu a retenciu sĺz nie sú jednoznačné. V našej práci sme sledovali vplyv lokálne aplikovaného BT-A u pacientov s esenciálnym blefarospazmom a hemifaciálnym spazmom na výsledky Schirmerovho testu a osmolaritu sĺz. Hodnotili sme zmeny vo výsledkoch Schirmerovho testu a osmolarity sĺz pred a 14 dní po lokálnej aplikácií BT-A (Botox inj, Allergan, Irvine, USA) do musculus orbicularis oculi v rámci terapie neurooftalmologických ochorení. Použili sme dávky 16-18 U u unilaterálnej a 32-36 U u bilaterálnej aplikácie. Priemerná hodnota Schirmerovho testu bola pred aplikáciou BT-A 8,38 ± 0,63 mm (n = 50), 2 týždne po aplikácií BT-A bola 7,12 ± 0,6 mm (n = 50). Pred podaním BT-A bola osmolarita sĺz 305,4 ± 9,2 mOsm (n = 13), 14 dní po podaní BT-A ostala osmolarita sĺz na úrovni 305,2 ± 8,6 mOsm (n = 13). Zistili sme signifikantný rozdiel medzi oboma skupinami v kvantite (p < 0,012), ale nie v kvalite sĺz (p > 0,05). Vplyv aplikácie BT-A na výsledky Schirmerovho testu sa prejavil v zmysle zníženia množstva sĺz. Uvedené výsledky potvrdzujú, že empirické klinické skúsenosti vedúce k doporučeniu aplikácie umelých sĺz u pacientov po aplikácii BT-A v neurooftalmologických indikáciách majú racionálny základ.
Botulinum toxin type A (BT-A) is used in the treatment of neuroophthalmologic disorders such as essential blepharospasm and facial hemispasm for more than 20 years. Although the long-term effect of repeated application of the BT-A was confirmed, the BT-A effect on tears production and retention is not clear. In our work we investigated whether applied BT-A in patients with blepharospasm and hemifacial spasm affect tears production. Tears quality was measured with Schirmer’s and tear osmolarity test during neuro-ophthalmologic diseases treatment, which was evaluated before and 14 days after application of BT-A (Botox inj, Allergan, Irvine, USA) into the orbicularis oculi muscle. BT-A doses of 16-18 U with unilateral and 32 to 36 U bilateral applications were used. The mean tear production in Schirmer’s test before BT-A application was 8.38 ± 0.63 mm, and 2 weeks after BT-A application was 7.12 ± 0,6 mm (n = 50). Tear osmolarity was 305.4 ± 9.2 mOsm before BT-A application, and 2 weeks after BT-A application it was 305.2 ± 8,6 mOsm (n = 13). We found significant difference between two groups in tear quantity (p < 0.012), but not quality (p > 0.05). Application of the BT-A reduced the amount of tears measured by Schirmer’s test. These results confirm rational basis of the empirical clinical experience where an artificial tears substitution is recommended for patients with neuro-ophthalmologic disorders treated by BT-A.
- Klíčová slova
- Schirmerův test, suché oko,
- MeSH
- blefarospazmus * terapie MeSH
- botulotoxiny * terapeutické užití MeSH
- dospělí MeSH
- hemifaciální spazmus terapie MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- osmolární koncentrace MeSH
- senioři MeSH
- slzy účinky léků MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Chronický edém mihalníc môže byť príznakom rôznorodých ochorení. K najčastejším patria autoimunitné ochorenia ako napr. pseudotumor orbity, vaskulitídy, sarkoidóza, alebo zhoršený vaskulárny a lymfatický odtok. Zriedkavo sa udáva ako prejav lymfómu mihalníc. Lymfóm mihalníc predstavuje osobitnú klinickú entitu v spektre hematologických malignít.V predkladanej práci prezentujeme naše klinické skúsenosti s lymfómami mihalníc. V prvom prípade išlo o 76 ročnú pacientku s bilaterálnym edémom horných mihalníc, nereagujúceho na štandarnú protizápalovú terapiu. Po histologizácii bol stav diagnostikovaný ako lymfóm z pláštových buniek. V druhom prípade išlo o solitárne ložisko "edému" na dolnej mihalnici u 58 ročného pacienta, kde bola po histologizácii stanovená diagnóza lymfóm MALT typu. Následná diagnostika oboch prípadoch odhalila, že nešlo o solitárny tumor mihalníc, ale o systémové ochorenie s viacpočetnou lymfadenopatiou a infiltráciou kostnej drene. Následná liečba bola vykonaná v spolupráci s hemato-onkológom.
Chronic eyelid edema may be a symptom of different disease. The most common are autoimmune diseases such as orbital pseudotumor, vasculitis, sarcoidosis, or impaired vascular or lymphatic drainage. Rarely has it been reported as the sole manifestation of the lymphoma. Eyelid lymphoma is a special clinical entity in the spectrum of hematological malignancies. Here we present our clinical experience with eyelids lymphomas. First case is a 76-year-old female patient with bilateral edema of upper eyelid non-responding to anti-inflammatory therapy. Histological examination diagnosed mantle cells lymphoma. In the second case, 58-year-old patient was diagnosed with solitary unilateral tumor of the lower eyelid, where primary biopsy was ordered and diagnosis of MALT lymphoma was established after histological examination. In both cases, it was not solitary eyelid tumor, but systemic disease with multiple lymphadenopathy and bone marrow infiltration were found in follow-up examinations. Subsequently, patients care was given to the hemato-oncologist.
- MeSH
- B-buněčný lymfom * diagnóza farmakoterapie MeSH
- bendamustin hydrochlorid aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- edém diagnóza MeSH
- histologické techniky MeSH
- imunoterapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- lymfom z plášťových buněk diagnóza farmakoterapie MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- oční víčka patologie MeSH
- orbita diagnostické zobrazování MeSH
- protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie MeSH
- rituximab terapeutické užití MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
