Dehiscence of colorectal anastomosis is a serious complication that is associated with increased mortality, impaired functional and oncological outcomes. The hypothesis was that anastomosis reinforcement and vacuum trans-anal drainage could eliminate some risk factors, such as mechanically stapled anastomosis instability and local infection. Patients with rectal cancer within 10 cm of the anal verge and low anterior resection with double-stapled technique were included consecutively. A stapler anastomosis was supplemented by trans-anal reinforcement and vacuum drainage using a povidone-iodine-soaked sponge. Modified reinforcement using a circular mucosa plication was developed and used. Patients were followed up by postoperative endoscopy and outcomes were acute leak rate, morbidity, and diversion rate. The procedure was successfully completed in 52 from 54 patients during time period January 2019-October 2020. The mean age of patients was 61 years (lower-upper quartiles 54-69 years). There were 38/52 (73%) males and 14/52 (27%) females; the neoadjuvant radiotherapy was indicated in a group of patients in 24/52 (46%). The mean level of anastomosis was 3.8 cm (lower-upper quartiles 3.00-4.88 cm). The overall morbidity was 32.6% (17/52) and Clavien-Dindo complications ≥ 3 grade appeared in 3/52 (5.7%) patients. No loss of anastomosis was recorded and no patient died postoperatively. The symptomatic anastomotic leak was recorded in 2 (3.8%) patients and asymptomatic blind fistula was recorded in one patient 1/52 (1.9%). Diversion ileostomy was created in 1/52 patient (1.9%). Reinforcement of double-stapled anastomosis using a circular mucosa plication with combination of vacuum povidone-iodine-soaked sponge drainage led to a low acute leak and diversion rate. This pilot study requires further investigation.Registered at ClinicalTrials.gov.: Trial registration number is NCT04735107, date of registration February 2, 2021, registered retrospectively.

• MeSH
• anastomóza chirurgická MeSH
• drenáž MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nádory rekta * chirurgie   MeSH
• netěsnost anastomózy MeSH
• pilotní projekty MeSH
• rektum * chirurgie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• sliznice MeSH
• vakuum MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Pri rozhodovaní o taktike liečby Morbus Crohn (MC) nie je dôležitá otázka, či bude použitá medikamentózna, alebo chirurgická liečba. Rovnako nemožno očakávať, že chirurgický manažment vyrieši každý problém súvisiaci s ochorením. Všeobecne možno povedať, že starostlivé posúdenie a výber medikamentóznej liečby, prípadne v kombinácii s chirurgickou liečbou, poskytuje najlepšiu modalitu liečby MC. Vylúčenie alebo oneskorenie indikácie niektorej možnosti vedie k neadekvátnej liečbe a zbytočne prolongovanému a mnohokrát komplikovanému priebehu.

When we decide on CD treatment strategy, it is not important to ask if to use pharmacotherapy or surgical treatment. It cannot be even expected that the surgical management will solve every problem associated with the disease. Generally it might be said that careful assessment and selection of conservative therapy or possibly in combination with surgical treatment provides the best treatment modality of Crohn’s disease. Elimination or delay in the indication options leads to inadequate treatment and unnecessarily prolonged and often complicated course.

Transplantácia hepatocytov je procedúra, ktorá sľubuje veľkú nádej na liečbu niektorých ochorení pečene, ktoré bolo doteraz možné riešiť iba ortotopickou transplantáciou pečene. Potenciálne výhody transplantácie hepatocytov zahrňujú jednoduchšiu, bezpečnejšiu, lacnejšiu liečbu a v niektorých prípadoch aj možnosť upustiť od imunosupresie. Prvú transplantáciu hepatocytov u človeka vykonali Mito a Kusano v roku 1993 v Japonsku. Najnovšie klinické štúdie ukazujú, že transplantácia hepatocytov sa môže uplatniť v liečbe akútneho zlyhania pečene, cirhózy pečene a pri niektorých vrodených poruchách metabolizmu pečene. Je veľmi dôležité zvládnuť samotnú izoláciu pečeňových buniek a ich transplantáciu, ako aj techniku uskladnenia hepatocytov. V článku sú opísané základné princípy transplantácie hepatocytov, možnosti ich uskladnenia zmrazovaním, ako aj perspektívy výskumu do budúcnosti.

Hepatocyte transplantation is a procedure promising a great hope for the treatment of certain diseases of the liver which have been treatable only by orthotopic liver transplantation so far. Potential benefits of hepatocytes transplantation include easier, safer, cheaper treatment and also in certain cases to waive immunosuppression. The first transplantation of hepatocytes in humans was realized by Mito and Kusano in Japan in 1993. Recent clinical studies have shown that transplantation of hepatocytes can be used in the treatment of acute liver failure, liver cirrhosis and some congenital disorders of liver metabolism. It is very important to handle isolation of liver cells and their transplantation technique as well as storage of hepatocytes. The article describes the basic principles of transplantation of hepatocytes, the possibility of freezing in storage of hepatocytes, as well as prospects for future research.

Caroliho choroba je zriedkavé dedičné ochorenie charakterizované intra- a extrahepatálnou dilatáciou žlčových ciest. Ochorenie je spojené s tvorbou kameňov v žlčových cestách. Autori vo svojej práci predkladajú súbor 5 pacientov s týmto ochorením. Retrospektívne spracovali údaje o pacientoch s Caroliho chorobou, ktorí boli liečení na Klinike transplantačnej a cievnej chirurgie UNM a JLF UK Martin v období od roku 2005 do roku 2010, a prezentujú svoje skúsenosti s chirurgickou liečbou tohto ochorenia. Na základe vlastných skúseností autori odporúčajú resekčnú chirurgickú liečbu ako potenciálne kuratívny spôsob liečby pacientov s Caroliho chorobou.

Caroli disease is a rare inherited disease characterized by intra and extrahepatic biliary dilatation. The disease is associated with the formation of stones in the biliary tract. The authors in their work present their own group of 5 patients with this disease. They retrospectively processed the data on patients with Caroli disease who were treated at the Department of Transplant and Vascular Surgery UNM and JLF UK Martin, in the period from 2005 to 2010 and present their experience with surgical treatment of this disease. According to their own experience, the authors recommend resection surgical treatment as potentially curative method of treating patients with Caroli disease.

V súčasnosti dochádza ku zmene názorov na radikálnosť liečby aj pri malígnych nádoroch žlčových ciest. Je to spôsobené jednak pokrokmi vo vývoji medicínskych techník a jednak zlepšením predoperačnej prípravy a pooperačnej starostlivosti o pacientov aj po veľkých kombinovaných resekčných výkonoch. V období od decembra 2003 do decembra 2008 bolo na Klinike transplantačnej a cievnej chirurgie JLF UK v Martine operovaných 89 pacientov s primárnym cholangiocelulárnym karcinómom (CCC) žlčových ciest. Intrahepatálny CCC sa vyskytol v 12 prípadoch (13 %), perihilárny typ – Klatskinov tumor u 39 pacientov (44 %), karcinómy cholecysty u 17 (19 %) a karcinómy distálneho choledochu u 21 pacientov (24 %). Radikálne chirurgické resekcie pečene a žlčových ciest a proximálna pankreatoduodenektómia (PDE) boli vykonané u 58 (65 %) pacientov. Jednoročné a trojročné prežívanie pacientov po radikálnych chirurgických výkonoch bolo 65 % a 51 %, R-0 resekcie dosiahli 3-ročné prežívanie až 68 %. Z hľadiska lokalizácie najlepšie prežívanie mali intrahepatálne cholangiokarcinómy a najhoršie karcinómy žlčníka. Komplikácie po chirurgických výkonoch sa vyskytli u 16 pacientov (18 %). Boli to abscesy, dehiscencie biliodigestívnej anastomózy, pooperačná dysfunkcia pečene (PDP), biliárna fistula a krvácanie do gastrointestinálneho traktu. Mortalita do 30 dní po chirurgickom výkone bola nulová. Na základe našich výsledkov považujeme za metódu voľby pri terapii cholangiokarcinómov žlčových ciest radikálnu resekciu nádoru s dosiahnutím histologicky negatívnych resekčných okrajov (R 0), ktoré majú podstatne vyššie prežívanie ako paliatívne by-passové alebo drenážne výkony.

Currently a different view has been taken to radical therapy of malignant tumors of the bile ducts. It is the result of development of medical techniques one side and on the other side the improvement of preoperative preparation and postoperative care of patients after large combined resection procedures. In the period from December 2003 to December 2008 at the Clinic of Transplant and Vascular Surgery JLF UK in Martin 89 patients with primary cholangiocellular carcinoma (CCC) of the bile duct were operated. Intrahepatal CCC developed in 12 patients (13 %), perihilar type – Klatskin´s tumor in 39 patients (44 %), cholecyst carcinomas in 17 patients (19 %) and distal choledochus carcinomas in 21 patients (24 %). Radical resection of liver and bile ducts and proximal pancreatoduodenectomy (PDE) were performed in 58 pts (65 %). One-year and three-year surviving after radical surgical procedures was 65 % and 51 % respectively. R-B resections had surviving of 68 %. As far as the location is concerned the best surviving was reported in intrahepatal cholangiocarcinomas and the worst in gall bladder carcinomas. Postoperative complications occurred in 16 pts (18 %). They were abscesses, dehiscences of biliodigestive anastomosis, postoperative dysfunction of liver, biliar fistule and gastrointestinal tract bleeding. Mortality up to 30 days after surgical procedure was zero. On basis of our results the method of choice of therapy of cholangiocarcinomas of bile ducts is radical resection of tumor with histological negative resection borders (R-B) which have markedly higher surviving rate than palliative bypass or drainage procedures.

Cieľ: Zhodnotiť vplyv podávania NAC pred mozgovou panangiografiou u darcov s mozgovou smrťou na následnú funkciu obličkového štepu. Pacienti a metodika: Hodnotili sme všetkých darcov orgánov a príjemcov obličiek od 1. júna 2003 do 31. decembra 2007. Darcovia boli rozdelení do troch skupín: skupina A (n = 19) – mozgová panangiografia bez podania NAC, skupina B (n = 37) – NAC v dávke 600 mg podaný intravenózne tesne pred mozgovou panangiografiou, skupina C (n = 24) – len klinická diagnostika smrti mozgu. Priemerný vek darcov bol 44 ± 2,9 vs. 40,7 ± 2,5 vs. 41,8 ± 3 rokov (p = ns), najlepšia glomerulárna filtrácia (Cocroft - Gault) 2,0 ± 0,18 vs. 2,27 ± 0,11 vs. 1,67 ± 0,11 ml/s (B vs. C p < 0,01), S-Na pred odberom 147 ± 3 vs. 143 ± 1 vs. 144 ± 2 mmol/l (p = ns). Príjemcovia boli rozdelení do troch skupín korešpondujúcich s ich darcami. Priemerný vek bol 44,5 ± 2,8 vs. 49 ± 1,6 vs. 47,8 ± 2,3 rokov (p = ns), doba studenej ischémie 883 ± 56 vs. 768 ± 63 vs. 703 ± 69 min. (p = ns), medián indexu kompatibility 9,5 vs. 13 vs. 12 (p = ns). Rozsah glomerulárnej sklerózy, atrofie tubulov, intersticiálnej fibrózy a arteriosklerózy v nultej biopsii bol porovnateľný vo všetkých skupinách. Nepozorovali sme významný rozdiel v oneskorenej funkcii štepu a ani v počte rejekcií medzi jednotlivými skupinami príjemcov. Výsledky: Jednotlivé skupiny príjemcov sa signifikantne líšili v zbieranom, 24 hodinovov klírense kreatinínu prepočítanom na telesný povrch. Na 7. deň po transplantácii: CrCl 0,49 ± 0,08 vs. 0,87 ± 0,08 vs. 0,94 ± 0,1 ml/s (p < 0,01); 1. mesiac: 0,72 ± 0,05 vs. 0,93 ± 0,07 vs. 1,14 ± 0,1 ml/s (p < 0,01); 3. mesiac: 0,75 ± 0,07 vs. 0,97 ± 0,05 vs. 1,19 ± 0,07 ml/s (p < 0,001) a 1. rok (hodnotená len skupina A a B): 0,84 ± 0,09 vs. 1,26 ± 0,13 (p < 0,05). Záver: Naše výsledky svedčia o tom, že funkcia štepu do jedného roka po transplantácii bola signifikantne lepšia u darcov, ktorí boli pred mozgovou panangiografiou predliečení NAC. Skupina príjemcov, ktorí dostali obličku od darcov s klinickou diagnostikou smrti mozgu, mala počas celého sledovania klírens kreatinínu najvyšší.

Aims: To evaluate influence of NAC administration before cerebral angiography (AG) in brain death donors on subsequent kidney graft function. Patients and methods: We evaluated all organ donors and kidney transplant recipients from 1st of June 2003 to 31st of December 2007. Organ donors were divided into 3 groups: group A (n = 19) – cerebral AG without NAC, group B (n = 37) – 600 mg of NAC administrated IV immediately before AG, group C (n = 24) – clinical determination of brain death only. Mean age was 44 ± 2.9 vs. 40.7 ± 2.5 vs. 41.8 ± 3 years (p = ns), best glomerular filtration rate (GFR) (Cocroft – Gault formula) 2.0 ± 0.18 vs. 2.27 ± 0.11 vs. 1.67 ± 0.11 ml/s (B vs. C p < 0,01), S-Na before harvesting 147 ± 3 vs. 143 ± 1 vs. 144 ± 2 mmol/l (p = ns). Kidney recipients were divided into 3 groups corresponding with their donors. Mean age was 44.5 ± 2.8 vs. 49 ± 1.6 vs. 47.8 ± 2.3 years (p = ns), cold ischemia time 883 ± 56 vs. 768 ± 63 vs. 703 ± 69 min. (p = ns), median compatibility index 9.5 vs. 13 vs. 12 (p = ns). Extent of glomerular sclerosis, tubular atrophy, interstitial fibrosis and arteriolar hyalinosis in zero biopsies were comparable between all groups. Neither the numbers of delayed graft function nor rejection episodes were significantly different. Results: After transplantation, we found significant differences in 24-hour creatinine clearance corrected for body surface area between 3 groups of recipients. At day 7: CrCl was 0.49 ± 0.08 vs. 0.87 ± 0.08 vs. 0.94 ± 0.1 ml/s (p < 0,01); at the 1st month: 0.72 ± 0.05 vs. 0.93 ± 0.07 vs. 1.14 ± 0.1 ml/s (p < 0.01); at the 3rd month: 0.75 ± 0.07 vs. 0.97 ± 0.05 vs. 1.19 ± 0.07 ml/s (p < 0.001) and at one year (group A and B available only): 0.84 ± 0.09 vs. 1.26 ± 0.13 (p < 0.05). Conclusion: Our results suggest that kidney graft function up to one year after transplantation was significantly better if brain death donors were pre-treated with NAC before cerebral angiography. However, kidney graft function from donors pre-treated with NAC was still slightly worse that from donors with clinical determination of brain death only.

Cystický feochromocytóm je zvláštnym subtypom nádorov drene nadobličky, ktorý sa líši klinickým priebehom, symptomatológiou, obrazom pri CT a MR vyšetrení a histologickým nálezom. Toto vedie veľmi často k chybnej diagnóze a zvýšenému riziku pri chirurgickom výkone. Autori popisujú pacienta s cystickým tumorom pravého laloka pečene, ktorý vyvolal pri laparoskopickom pokuse o fenes- tráciu hypertonickú krízu s kardiálnou dekompenzáciou a pľúcnym edémom. Takisto pri pokuse o embolizáciu tumoru znova došlo k hypertonickej kríze, a to aj napriek príprave ako pri operácii pre feochromocytóm. Až kompletné chirurgické odstránenie tumoru definitívne zbavilo pacienta klinických ťažkostí. V diskusii autori rozoberajú problémy diagnostiky a terapie tohto zvláštneho a raritného subtypu feochromocytómu a navrhujú radikálne chirurgické riešenie po štandardnej predoperačnej príprave pre feochromocytóm.

Cystic feochromocytoma is a special subtype of supraadrenal tumors, with a specific clinical course, symptomatology, CT and MRI pictures and histological findings. The above factors frequently contribute to a wrong diagnosis and increased risk during its surgery. The authors present a case review of a patient with a cystic tumor of the right liver lobe. Its laparoscopic fenestration attempt resulted in hypertonic crisis with cardial decompensation and lung edema. Furthermore, attempts to embolize the tumor resulted in another hypertonic crisis, despite of the preoperative care as appropriate in feochromocytoma procedures. Only complete surgical removal of the tumor relieved the patient of the clinical symptoms. The authors discuss diagnostic and therapeutical problems of this specific and rare feochromocytoma subtype and suggest radical surgical management following a standard preoperative care as appropriate in all feochromocytoma procedures.

• MeSH
• cysty diagnóza   MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• feochromocytom diagnóza   chirurgie   patologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nádory jater diagnóza   chirurgie   patologie   MeSH
• nemoci jater diagnóza   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Peter Bánovčin V kazuistike autori prezentujú anulárny pankreas u dospelého, ako zriedkavú príčinu vzniku peptického vredu duodéna, ktorý bol zdrojom recidivujúceho krvácania z horného gastrointestinálneho traktu. Vred bol hodnotený ako stagnačný pri kompresívnom syndróme duodéna.

The authors present a case of an annular pancreas in the adult as rare cause of origin of the peptic ulcer of the duodenum, as a source of recurrend bleeding from the upper gastrointestinal tract.The peptic ulcer was evaluated as stagnant by duodenal outlet syndrom.

Karcinoidy sú pomerne zriedkavé nádory a vznikajú z chromafinných neuroendokrinných Kultchitského buniek gastrointestinálneho traktu, ktoré sú súčasťou difúzneho neuroendokrinného systému (APUD). Tieto bunky produkujú veľmi rôznorodé hormonálne aktívne substancie, ktoré vytvárajú často až bizarné klinické obrazy. Autori uvádzajú kazuistiky troch pacientov, ktorí boli liečení na II. chirurgickej klinike MFN JLF UK od 1. 1. 2004. Dvaja pacienti mali symptomatickú formu malígneho karcinoidu a jeden pacient bol asymptomatický. U prvého pacienta sa darí kontrolovať ochorenie elimináciou pečeňových metastáz pomocou rádiofrekvenčnej ablácie (RFA), u druhého došlo po radikálnej chirurgickej terapii a následnej RFA reziduálneho metastatického ložiska k eliminácii symptómov ochorenia a pacient je aj objektívne 30 mesiacov bez známok recidívy základného ochrenia. U tretieho pacienta s paliatívnou resekciou sa nepodarilo zastaviť progresiu základného ochorenia a ani podstatne zmierniť klinickú symptomatológiu a pacient exitoval 9 mesiacov po chirurgickej intervencii. Možno povedať, že starostlivosť o pacientov s malígnym karcinoidom s metastázami do pečene patrí na špecializované gastroenterologické pracovisko so skúsenosťami s manažmentom pacientov s neuroendokrinnými nádormi, ktoré je napojené na chirurgické oddelenie so skúsenosťami s chirurgiou pečene.

Carcinoids present rare tumors originating from chromaffine neuroendocrine Kultchitsky cells of the gastrointestinal tract which are components of diffuse neuroendocrine system (APUD). The cells produce various hormonally active substances that form often bizarre clinical pictures. Authors present case reports of three patients treated at the 2nd surgical klinic of Teaching hospital in Martin (MFN JLF UK) from January 1st 2004. Two patients had symptomatic form of malignant carcinoid and one patient was asymptomatic. The disease of one patient was controlled by eliminating hepatometastases by the use of radiofrequent ablation (RFA), the other one has been objectively for 30 months without any signs of relapse of the basic illness after radical surgical therapy and RFA of residual metastatic focus and elimination of symptoms of the illness. Progression of the illness of the third patient with palliative resection failed to be stopped so as relieving of clinical symptomatology and the patient died 9 months after surgical intervention. We can say that care of patients with malignant carcinoid with hepatometastases belongs to specialized gastroenterological workplace with experience in management of patients with neuroendocrine tumors and cooperating with surgical department experienced in liver surgery.