PURPOSE: Anterior and posterior reconstructions of pelvic structures are used during a robot-assisted radical prostatectomy to obtain better continence outcomes. This study was conducted to evaluate the Advanced Reconstruction of Vesicourethral Support (ARVUS), a novel postprostatectomy reconstruction technique. METHODS: The study was designed as a prospective, controlled, partially randomized and blinded experiment. The statistical analysis was based on the generalized linear modeling (GLM) framework with random effects: the logit link was used to model the probability of achieving continence and the logarithmic link was used to evaluate the overall score of the International Consultation on Incontinence Questionnaire-Short Form (ICIQ-SF). The significance of the fixed effects and all possible two-way interactions was tested using the critical level of 0.05. RESULTS: The probability of achieving the continence significantly depends on the neurovascular bundle sparing (p < 0.001) and the time after the surgery (p < 0.001). Analogously, the expected ICIQ-SF score significantly depends on the nerve-sparing status (p = 0.035) and the time after the surgery (p < 0.001). No statistically significant difference between the unilateral or bilateral nerve sparing was found. The ARVUS technique seems to perform slightly worse with respect to the expected continence, but this difference is within the margins of random fluctuations (p = 0.715). CONCLUSIONS: The study demonstrates a significant positive association between the nerve-sparing approach and the patient's continence, however, regardless of the unilateral or bilateral approach. In terms of the continence rate, no statistically significant benefits of ARVUS were observed.

• MeSH
• anastomóza chirurgická metody   MeSH
• časové faktory MeSH
• inkontinence moči epidemiologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• močový měchýř chirurgie   MeSH
• nádory prostaty chirurgie   MeSH
• pooperační komplikace epidemiologie   MeSH
• prospektivní studie MeSH
• prostatektomie metody   MeSH
• roboticky asistované výkony * MeSH
• senioři MeSH
• uretra chirurgie   MeSH
• urologické chirurgické výkony metody   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• randomizované kontrolované studie MeSH

• MeSH
• nádory prostaty diagnóza   chirurgie   terapie   MeSH
• prostatektomie přístrojové vybavení   MeSH
• roboticky asistované výkony MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

BACKGROUND: This article reviews the potential of magnetic resonance imaging (MRI) in prostate cancer diagnosis. METHODS: Systematic scan of Pubmed, Ovid, Medline, Elsevier search engines was used, additional information was found through bibliographic review of relevant articles. Results. Substantial progress has been made in the imaging of prostate cancer in MR imaging, as well as in advanced MR spectroscopy. CONCLUSIONS: MRI is a non-invasive and direct imaging modality useful for cancer staging, therapy response, detection of recurrence and guided biopsy in previous negative biopsies. MRI with 3.0T system, whole-body MRI, dynamic contrast enhanced MRI, diffusion-weighted imaging (DWI) and MR spectroscopy (MRS) have improved tumor staging, assessment of tumor volume, aggressiveness or recurrence. Implementation of endorectal/phased array superficial MRI findings on 1.5 or 3.0T systems into nomograms for prostate pretreatment prediction is warranted. Surface phasedarray coil MRI accurately defines prostate cancer with elevated risk of extraprostatic disease.

• MeSH
• lidé MeSH
• lymfatické metastázy MeSH
• lymfatické uzliny patologie   MeSH
• magnetická rezonanční tomografie metody   MeSH
• nádory prostaty diagnóza   MeSH
• semenné váčky patologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• přehledy MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Na konkrétnom prípade poukázať na histomorfologické a klinické charakteristiky zriedkavého sarkomatoidného karcinómu (SC) s heterológnou osteosarkomatóznou diferenciáciou v močovom mechúri. Išlo o 78-ročného muža s masívnou makroskopickou hematúriou a s ultrasonograficky a CT potvrdeným nádorom močového mechúra velkosti 50 x 45 mm, bez dokázaných známok diseminácie do vzdialených orgánov. V materiáli z transuretrálnej resekcie bol histologický potvrdený malígny bifázický nádor s karcinómovou zložkou z prechodného epitelu s vysokým stupňom malignity a s osteosarkómovým mezenchymálnym komponentom. Imunohistochemickou analýzou bola dokázaná expresia epitelových markerov (cytokeratíny epitelový membránový antigén) v karcinómovom komponente, pričom v osteosarkómovej zložke nebola dokázaná pozitivita týchto antigénov. Pre komorbiditu bolo upustené od ďalšej chirurgickej liečby a pacient následne podstúpil kombinovanú rádioterapiu s chemoterapiou. SC s heterológnou osteosarkómovou diferenciáciou je zriedkavým nádorom v močovom mechúre, na ktorý je treba myslieť vrámci spektra tumoróznych lézií, pretože sa vyznačuje rýchlym rastom a agresívnym správaním.

To point at morphological and clinical features of the rare sarcomatoid carcinoma (SC) with heterologous osteosarcomatous differentiation occurred in the urinary bladder. This is a case of a 78-year-old man with massive macroscopic hematuria and a tumour in the urinary bladder sized 50 x 45 mm, confirmed by ultrasonography and computer tomography, without any signs of dissemination to distant sites. In the material obtained from transurethral resection there was histologically proved malignant biphasic tumour with components of the high-grade carcinomatous (urothelial) and mesenchymal (osteosarcomatous) type. Immunohistochemical analysis showed positive staining of the epithelial markers in carcinomatous component (cyto-keratins, epithelial membrane antigen) , which was not proved in the sarcomatous part of the tumour. According to polymorbidity of the patient planned radical surgical therapy was stopped and patient underwent combined radiotherapy and chemotherapy. SC with heterologous osteosarcomatous differentiation is very rare neoplasm in the urinary bladder, which is characterized by rapid growth and aggressive behaviour, therefore it is very important to include it into diagnostic considerations.

• MeSH
• antitumorózní látky terapeutické užití   MeSH
• hematurie diagnóza   komplikace   MeSH
• karcinosarkom diagnóza   klasifikace   MeSH
• klinický obraz nemoci MeSH
• lidé MeSH
• mezinárodní klasifikace nemocí MeSH
• nádory močového měchýře diagnóza   klasifikace   terapie   MeSH
• obstrukce hrdla močového měchýře MeSH
• osteosarkom diagnóza   klasifikace   MeSH
• počítačová rentgenová tomografie využití   MeSH
• radioterapie metody   využití   MeSH
• retence moči MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Cieľ: Zúženiny močovej trubice dlhšie ako 2 až 3 cm sa najčastejšie riešia použitím tkanivového štepu. V súčasnosti je najviac používanou náhradou močovej trubice bukálna sliznica. V práci opisujeme naše prvé skúsenosti s použitím bukálnej sliznice v liečbe zúženín močovej trubice spôsobom zadnej onlay plastiky. Metódy: V roku 2009 sme operovali piatich pacientov so zúženinou močovej trubice metódou zadnej onlay plastiky použitím štepu z bukálnej sliznice. Priemerný vek pacientov bol 42 rokov, priemerná dĺžka zúženiny 3,6 cm. Traja pacienti mali zúženinu po inštrumentálnom výkone, resp. zavedení uretrálnej cievky. U dvoch pacientov bola príčina nejasná. Všetci piati mali opakovane riešené zúženiny močovej trubice dilatáciou alebo vnútornou optickou uretrotómiou. Operačný výkon simultánne vykonávali dva tímy (odber bukálnej sliznice a uretroplastika). Výsledky: Priemerný operačný čas bol 95 minút. Neboli zaznamenané žiadne peroperačné, resp. včasné pooperačné komplikácie, či už v prípade odberu bukálnej sliznice, alebo v prípade uretroplastiky. Pacienti mali ponechanú uretrálnu cievku počas dvoch týždňov. Traja pacienti sú po operácii bez ťažkostí, s dobrou mikciou a bez objektívnych príznakov zúženiny (uroflowmetria, uretrografia). Jeden pacient mal mesiac po operácii infekčnú komplikáciu (lokálny absces) s dobrým konzervatívnym liečebným výsledkom. Jeden pacient má recidívu zúženiny. Priemerná doba sledovania je 10 mesiacov. Záver: Využitie štepu bukálnej sliznice v liečbe zúženiny močovej trubice, kde nie je možná resekčná operácia s anastomózou end to end, je vhodnou liečebnou metódou s minimálnou komorbiditou a dobrým výsledným efektom.

Objective: Buccal mucosa is the most frequently used tissue in the urethroplasty for urethral strictures longer than 2-3 cm. We describe our first experience with buccal mucosa using dorsal onlay urethroplasty Methods: Five patients with a mean age of 42 years underwent urethroplasty with dorsal onlay buccal mucosa graft in the year 2009 in our institution. Mean stricture lengths was 3.2 cm. Three patients had stricture after instrumental intervention or catheterisation. In 2 patients the cause of stricture was unknown. All 5 patients were treated with dilatation or inner urethrotomy in the past. Procedure was performed simultaneously by two surgical teams (one taking the tissue harvesting and the second performing urethroplasty). Result: The mean operative time was 95 minutes. No intraoperative or early postoperative complications were observed. Patients had urinary catheter inserted for 2 weeks. Three patients after urethroplasty are in good condition (uroflowmetry, urethrography). One patient had an infectious complication after surgery (local abscess) and one has a restricture. Mean follow up period is 10 months. Conclusion: Dorsal onlay urethroplasty with buccal mucosa graft is treatment of option in longer strictures with minimum commorbidity and good therapeutic effect

Ciel'. Posúdiť přínos MR zobrazovania v stagingu karcinomu prostaty, porovnat' predoperačné a pooperačné histologické nálezy s MR nálezom so zretelom detekcie extra-kapsulárneho šírenia nádoru. Metoda. V rokoch 2004-2007 bolo zarade-ných 75 pacientov s novodiagnostikovaným karcinómom prostaty na základe transrektálnej biopsie prostaty pod TRUS (transrektálnej ultrasonografie). Porovnali sme predoperačné a pooperačné histologické nálezy a s MR nálezmi. Všetci pacienti boli vyšetření na MR přístroji 1,5 T, s použitím pelvic phased-array cievky, bez použitia kontrastnej látky, T2 FRFSE váž. obrazy v 3 rovinách, axiálna T1 FSE váž. obraz na posúdenie lymfatických uzlin. Kontrastná látka sa použila len v případe recidívy a duplicitnej malignity použitím DCE MRI (dynamic contrast enhanced MRI). Hodnotenie MR nálezu vychádzalo z TNM klasifikácie rovnako aj hodnotenie patologa. Výsledky. Zo 75 pacientov s novodiagnostikovaným karcinómom prostaty - 19 pacientov (25,3 %) pre pokročilost' MR nálezu nebolo operovaných po absolvovaní MR vyšetrenia (PSA od 10-188 ng/ml, Gleason scóre 6-8, T2a-T2c), po MR vyšetření hodnotené ako T3a-c. 5 pacientov (6,7%) absolvovalo TURP (transuretrálna resekcia prostaty) - 3 pre pokročilost' nálezu, 2 odmietli RAPE (radikálna prostatektomia). 34 (45,3 %) pacientov absolovovalo RAPE (T1c--T2c, PSA od 3-10 ng/ml, Gleason skóre 3-7). V 5 prípadoch (6,7 % z 75 pacientov) sme podhodnotili T stupeň (T2a-c, pooperačné T3 a-b), 4 pacienti čakajú na RAPE (5,3 %). V sledovanom období v skupině po RAPE nebola zaznamenaná recidíva, v pokročilom stádiu (T3, duplicita) nezomrel nikto. 13 pacientov (17,3 %) neboli manažovaní cez našu onkourologickú ambulanciu - nevieme porovnat naše výsledky s pooperačnými nálezmi. Záver. Staging karcinomu prostaty aj s použitím MR zobrazovania má jednoznačný význam. Jeho prínosom je určenie prognózy pacienta a optimálnej liečebnej strategie.

Aim. To review the efficacy of MR imaging in prostate cancer staging, to compare preoperative and postoperative histologie findings with MRI findings with regard to detection of extracapsular tumourous extension. Method. Between 2004 and July 2007, seventy five patients with newly diagnosed prostate cancer confirmed by transrectal biopsy under TRUS (transrectal ultrasonography) guidance were enrolled. We compared pre-operative and postoperative histologie findings with MRI findings. All patients were examined on 1.5T MR system, using pelvic phased-array coil, by using T2-weighted FSE images in three planes and Tl-weighted FSE in axial plane for lymphonode detection. Contrast medium was used only in cases of suspected tumourous recurrence or other malignancy using DCE (dynamic contrast enhanced) MR imaging. Both MRI and histological findings were reported in terms of TNM classification. Results. Of 75 patients with newly diagnosed prostate cancer, 19 patients (25.3%) did not undergo surgery due to advanced MRI findings (pT3a-c), originally reported as pT2a-c (PSA ranging from 10 to 188 ng/ml, Gleason score 6-8. Five patients (6.7%) underwent TURP (transurethral prostate resection) because of advanced disease, two patients refused RAPE (radical prostatectomy). Thirty four (45.3%) patients underwent RAPE (T1c-T2c, PSA from 3 to 10 ng/ml, Gleason score 3-7). Five cases (6.7%) were underdiagnosed in T classification (T2a-c before and T3a-b after surgery), four patients are waiting for RAPE (5.3%). During the follow-up of subjects after RAPE, there was no tumourous recurrence noted, in the group of advanced disease (pT3, concomitant malignancy) nobody died. Thirteen patients (17.3%) were not operated/followed-up at our institution after MRI examination, therefore we were not able to compare our results with postoperative findings. Conclusion. Staging of prostate carcinoma using MR imaging has unambiguous value. It contributes to proper determination of the patients prognosis and selection of the optimal therapeutical strategy.

• MeSH
• biopsie metody   využití   MeSH
• gadolinium diagnostické užití   MeSH
• magnetická rezonanční tomografie metody   využití   MeSH
• nádory prostaty komplikace   patologie   sekundární   MeSH
• prognóza MeSH
• prostatický specifický antigen izolace a purifikace   krev   MeSH
• senzitivita a specificita MeSH
• staging nádorů metody   využití   MeSH
• ultrasonografie metody   využití   MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Nádor v solitárnej obličke je ochorenie náročné na možnosti chirurgickej liečby pri zachovaní onkologickej radikality na strane jednej a zachovaní obličkovej funkcie na strane druhej. Klinický súbor a metódy:V rokoch 1999 až 2004 sme liečili 11 pacientov s nádorom v solitárnej obličke. V jednom prípade sme indikovali radikálnu nefrektómiu, v siedmych prípadoch konzervatívnu chirurgickú liečbu in situ /nephron sparing surgery/ a v troch prípadoch sme indikovali operáciu ex vivo /bench surgery/ a následnú autotransplantáciu. Výsledky: Počas sledovaného obdobia 10 pacientov žije bez potreby dialyzačnej liečby. Jeden pacient zomrel na generalizáciu ochorenia. Závery: Radikálna nefrektómia, nefrón šetriaca operačná technika, „bench surgery“ a autotransplantácia predstavujú spôsoby liečby, ktoré odstránia malígne lézie obličiek a umožnia zachovať obličkovú funkciu.

Introduction: Renal cell carcinoma in the solitary kidney is rare disorders. There are two distinct goals in the treatment. The ongological radicalness on the one hand and saves most functional kidney parenchyma on the other. Clinical collection and methods: Between 1999- 2004 eleven patients with renall cell carcinoma in solitary kidney were treated. In one case we performed radical nephrectomy, in 7 cases nephron sparing surgery and in tre cases we performed bench surgery and autotransplantation. Results: One patient died from disease reccurence and ten patients are alive without nedeed of hemodialysis. Conclusions: Radical nephrectomy, nephron sparing surgery, bench surgery and autotransplantation are the steps to eradication of all tumor lesions present in the kidneys. The results confirm that renal function has been preserved with this method.