The endothelin system may play a role in the pathogenesis of vasovagal syncope (VVS) because it is implicated in blood pressure regulation. We hypothesized that endothelin-related genetic polymorphisms might modulate susceptibility to VVS. This study aimed to evaluate the possible influence of endothelin-1 (EDN1) and endothelin receptor A (EDNRA) gene variants on the occurrence of tilt-induced VVS and autonomic nervous system activity during the head-up tilt test (HUT). Results were expressed as mean +/- SEM. In 254 patients with recurrent syncope (age 45.33+/-1.22 years, 94 males, 160 females), heart rate variability (HRV) was measured during HUT. EDN1 rs5370 G>T and EDNRA rs5333 T>C gene polymorphisms were assessed using high-resolution melting analysis. There was no statistically significant association between polymorphisms EDN1 rs5370 and EDNRA rs5333 and positivity of HUT or hemodynamic types of VVS. Patients with GT or TT genotypes at the rs5370 locus of the EDN1 had significantly higher values of high-frequency (HF) and the standard deviation of the average NN intervals at the time of the syncope, and they tended to have lower low-frequency (LF) and LF/HF ratio when compared to homozygotes (GG). No statistically significant differences were found in HRV parameters concerning the EDNRA rs5333 genotypes. Our findings suggest the potential role of EDN1 rs5370 variants in regulating autonomic nervous activity and pathogenesis of VVS.
- MeSH
- dospělí MeSH
- endotelin-1 * genetika MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- polymorfismus genetický genetika MeSH
- receptor endotelinu A genetika MeSH
- srdeční frekvence genetika MeSH
- test na nakloněné rovině MeSH
- vazovagální synkopa * diagnóza genetika MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Adenozín je nukleozid, ktorý sa podieľa na regulácii mnohých fyziologických, ale aj patologických pochodov v organizme. Je produkovaný takmer všetkými bunkami organizmu, metabolizuje sa hlavne enzýmom adenozíndeaminázou (ADA) a účinok je sprostredkovaný troma typmi adenozínových receptorov. Tzv. adenozínergický systém významne ovplyvňuje činnosť kardiovaskulárneho systému, zohráva kľúčovú úlohu v riadení cirkadiánneho rytmu na úrovni centrálneho nervového systému, reguluje kostný metabolizmus a aktiváciu imunitného systému. Adenozín sprostredkúva účinok niektorých hormónov, ale zároveň sám má autokrinné, parakrinné a systémové účinky. Dysbalancia hladín endogénneho adenozínu, resp. zmena senzitivity jeho receptorov, sa uplatňuje v etiopatogenéze mnohých chorôb, preto terapeutické ovplyvnenie adenozínergického systému predstavuje nové možnosti liečby vo viacerých oblastiach medicíny.
Adenosine is a nucleoside regulating many physiological and pathological processes in human organism. It is produced by almost all cells and is metabolised by adenosinedeaminase enzyme. Effect of adenosine is mediated by three types of adenosine receptors. Adenosinergic system significantly influences function of cardiovascular system, furthemore it plays a key role in sleep homeostasis, in regulation of bone metabolism and activation of immune system. Adenosine mediates effect of various hormones, but also adenosine itself has its own autocrine, paracrine and systemic effects. Changes in endogenous adenosine levels, or changes of adenosine receptor sensitivity, may play a role in ethiopathogenesis of many diseases. Thus adenosinergic system can become a target for new therapeutical possibilities in many fields of medicine.
- MeSH
- adenosin * fyziologie metabolismus terapeutické užití MeSH
- adenosindeaminasa MeSH
- antiarytmika MeSH
- diabetes mellitus 2. typu MeSH
- ghrelin fyziologie MeSH
- imunitní systém patologie MeSH
- infarkt myokardu farmakoterapie MeSH
- kardiovaskulární systém účinky léků MeSH
- kosti a kostní tkáň metabolismus MeSH
- lidé MeSH
- srdeční arytmie farmakoterapie MeSH
- štítná žláza účinky léků MeSH
- synkopa diagnóza klasifikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Úvod: Resynchronizačná liečba zlepšuje symptómy a prežívanie pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním. Prítomnosť dyssynchrónnej elektrickej aktivácie komôr na elektrokardiografickom zázname (EKG) pacientov je nevyhnutnou podmienkou na zavedenie resynchronizačnej liečby (CRT). Napriek tomu, požadovaný prínos resynchronizačnej liečby u 1/3 indikovaných pacientov nie je možné štandardne dosiahnuť. Cieľom práce bolo sledovanie relevantných EKG parametrov a ich zmien vplyvom implantácie CRT, ako aj určenie ich vzťahu k predikcii priaznivej odpovede na CRT. Metodika: 52 symptomatických pacientov (vek 62,2 ? 10,5 rokov; 39 mužov) so závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory (ejekčná frakcia 26,3 ? 6,9 %) s QRS komplexom ≥ 120 ms boli indikovaní k CRT. Pred a po implantácii CRT bola na EKG zaznamenaná šírka a morfológia QRS komplexu (kompletná a atypická blokáda ľavého Tawarovho ramienka (BĽTR), nešpecifická porucha vnútrokomorovej vodivosti), veľkosť R a S kmitov vo zvode V1. Po 6 mesiacoch, ako priaznivo odpovedajúcich pacientov na CRT (respondérov) sme označili tých, ktorých ejekčná frakcia ľavej komory stúpla o viac ako 5 % alebo endsystolický objem sa zmenšil o viac ako 15 %. Výsledky: Výskyt BĽTR (kompletného alebo atypického) pred implantáciou CRT bol vyšší v skupine respondérov v porovnaní s non-respondérmi (64 % vs 35 %; p = 0,036), ktorí mali častejšie nešpecifikovanú poruchu vnútrokomorového vedenia. Po implantácií CRT v skupine respondérov sme dokumentovali významné zúženie QRS komplexu, pričom u non-respondérov sa šírka QRS komplexu nezmenila (∆QRS -18 ? 22 ms vs 1 ? 27 ms; p = 0,018). Veľkosť zúženia QRS komplexu stredne významne korelovala s nárastom ejekčnej frakcie (r = 0,47; p = 0,001) a redukciou endsystolického objemu ĽK po 6 mesiacoch od implantácie CRT (r = 0,42; p = 0,004). ∆R a ∆S kmitu sa medzi respondermi a non-respondermi štatisticky nelíšili (p = 0,598 resp. p = 0,685). Záver: Prítomnosť kompletného BĽTR na EKG pred implantáciu CRT je spojená s lepšou odpoveďou na CRT v porovnaní s inou poruchou vnútrokomorového vedenia. Postimplantačné zúženie QRS komplexu sa ukazuje byť skorým prediktorom priaznivej odpovede na CRT.
Background: Cardiac resynchronization therapy (CRT) improves symptoms and survival in patients with chronic heart failure. The presence of electrocardiographic (ECG) signs of electrical dyssynchrony during ventricular contractions are an essential criterion for the implantation of CRT. Nevertheless, 1/3 proportion of patients who undergo CRT do not seem to respond favorably. Aim of study was to investigate the relevant ECG parameters prior to CRT (as well as their postimplantation changes) and to determine their relation to predicting favorable response to CRT. Methods: 52 symptomatic patients (age 62.2 ? 10.5 years, 39 men) with severe left ventricular (LV) systolic dysfunction (ejection fraction 26.3 % ? 6.9 %) with QRS ≥ 120 ms underwent CRT implantation. In early pre- and postimplantation CRT period the following ECG parameters were recorded: QRS complex width and morphology (complete and atypical left bundle branch block, nonspecific intraventricular conduction delay), the size of R and S wave. After 6 months of CRT, responders were definied by improvement of LV ejection fraction > 5 % and/or reduction of end-systolic LV volume > 15 %. Results: The incidence of left bundle branch block (complete or atypical) prior to CRT implantation was higher in responders compared to non-responders group (64 % vs 35 %, p = 0.036). After implantation of CRT, responders showed significant narrowing of the QRS complex, while non-responder`s QRS complex width remained unchanged (∆QRS -18 ? 22 ms vs 1 ? 27 ms, p = 0.018). Furthermore QRS complex reduction led to increase in LV ejection fraction (r = 0.47, p = 0.001) and to reduction of LV end-systolic volume (r = 0.42, p = 0.004). ∆R and ∆S changes between responders and non-responders did not differ (p = 0.598 respectively, P = 0.685). Conclusion: The presence of complete left bundle branch block before CRT implantation is associated with a better response to CRT compared to other myocardial intraventricular conduction disturbances. Post-implantation narrowing of QRS complex appears to be an early predictor of favorable response to CRT.
- MeSH
- blokáda Tawarova raménka patofyziologie terapie MeSH
- defibrilátory implantabilní * využití MeSH
- echokardiografie MeSH
- elektrokardiografie * využití MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- předoperační péče MeSH
- senioři MeSH
- srdce patofyziologie MeSH
- srdeční komory patofyziologie MeSH
- srdeční selhání * diagnóza prevence a kontrola terapie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Poruchy atrioventrikulárneho a intraventrikulárneho vedenia vzruchov vznikajú pri spomalení alebo pri úplnom prerušení vedenia vzruchov prevodovým systémom srdca. Poruchy atrioventrikulárneho prevodu môžu viesť k bradykardii. Poruchy intraventrikulárneho vedenia vzruchov majú za následok asynchrónnu kontrakciu srdcových komôr vedúcu k zhoršeniu prejavov srdcového zlyhávania. Základom diagnostiky je elektrokardiografická dokumentácia poruchy prevodu a odlíšenie suprahisovej od infrahisovej poruchy prevodu. Lokalizácia miesta AV blokády je dôležitá z hľadiska prognózy a manažmentu pacienta. Symptomatické alebo prognosticky závažné poruchy vedenia vzruchov sú indikáciou na trvalú kardiostimuláciu. Srdcová resynchronizačná terapia je indikovaná u selektovanej skupiny pacientov so srdcovým zlyhávaním a súčasnou intraventrikulárnou poruchou vedenia vzruchov.
Atrioventricular and intraventricular conduction disorders occur as a result of delayed or interrupted conduction through conduction system of the heart. Atrioventricular blocks could lead to bradycardia. Intraventricular blocks lead to asynchronous ventricular contraction resulting in worsening of the heart failure. Diagnostics is based on electrocardiographic documentation of conduction disorder and differentiation between a suprahisal and infrahisal block. Localisation of the site of AV blocks is important for the prognosis and the management of the patient. Symptomatic or prognostically serious blocks are considered as an indication for permanent cardiac pacing. The cardiac resynchronisation therapy is indicated in a selected group of patients with heart failure and simultaneous intraventricular conduction disorder.
V klinickej medicíne je dokázaný vzťah porušenej rovnováhy autonómneho nervového systému (ANS) a nepriaznivej prognózy v teréne štrukturálneho poškodenia srdca. Do praxe bolo zavedených viacero metód na posúdenie aktivity ANS s cieľom vyhľadania pacientov s rizikom náhlej srdcovej smrti. Turbulencia srdcovej frekvencie (HRT) opisuje krátkodobé rozkolísanie frekvencie sínusového rytmu po komorovej extrasystole. Je relatívne novou, ale už akceptovanou neinvazívnou EKG metodikou určenou na predikciu rizika. Bola potvrdená silná predikcia smrti vo veľkej populácii pacientov po infarkte myokardu. Predpovedná hodnota v ďalších skupinách chorých s vysokým rizikom nie je jednoznačne stanovená. Budú nutné ďalšie doplňujúce štúdie na spresnenie miesta metodiky v stratifikačnej schéme rôznych klinických stavov.
Certain abnormalities of an autonomic function in the setting of a structural cardiovascular disease have been associated with adverse prognosis. Various markers of autonomic activity have received increased attention as methods for identifying patients at risk for sudden death. Heart rate turbulence (HRT) describes short-term fluctuations in sinus cycle length that follow ventricular premature complexes. It is a relatively new but already well-established non-invasive ECG risk predictor. It has been confirmed as a strong predictor of mortality in large populations of post-infarction patients. There have been contradictory results regarding its predictive value in other high-risk population. Further studies are needed to establish the need for more precise place of methodology in stratification scheme of different clinical conditions.
Choroba sínusového uzla je charakterizovaná nefyziologickými zmenami v sínusovom rytme, ktoré môžu spúšťať arytmie a môžu viesť k symptómom. Príčiny dysfunkcie SA uzla sú vonkajšie (extrinsické) zapríčinené liekmi alebo systémovými ochoreniami a vnútorné (intrinsické), ktoré vznikajú ako následok štrukturálneho poškodenia samotného SA uzla. Diagnostika vychádza predovšetkým z elektrokardiografického monitorovania, možné je tiež použitie ergometrie, elektrofyziologického vyšetrenia alebo farmakologických testov. Symptomatické formy choroby sínusového uzla sú indikáciou na trvalú kardiostimuláciu, súčasným trendom je použitie dvojdutinovej stimulácie s frekvenčnou adaptáciou a minimalizáciou komorovej stimulácie.
The sinus node disease is characterised by non - physiological changes in the sinus rhythm which could lead to cardiac arrhythmias and symptoms. Causes of the sinus node dysfunction are extrinsic (drugs, systemic diseases) or intrinsic (structural damage of the node itself). The diagnosis is based mainly on the electrocardiographic monitoring but exercise testing, electrophysiological testing or pharmacological tests can be also used. The symptomatic sinus node disease is the indication for cardiac pacing; the current trend is the rate adaptive dual-chamber pacing mode with the implementation of the minimal ventricular pacing algorithm.
Úvod: Kontraktilná rezerva myokardu je silným prognostickým faktorom u pacientov so srdcovým zlyhávaním. Prítomnosť signifikantného množstva myokardiálnej fibrózy môže viesť k nedostatočnej odpovedi na resynchronizačnú liečbu. Predpokladali sme, že predimplantačné vyšetrenie globálnej kontraktilnej rezervy dokáže predikovať odpoveď na resynchronizačnú liečbu. Metodika: 25 symptomatických pacientov (NYHA III) so závažnou systolickou dysfunkciou [ejekčná frakcia (EF) 28,9 ± 6,9 %] so známkami elektrickej dyssynchrónie (QRS ≥ 120 ms) absolvovali dobutamínovú záťažovú echokardiografiu pred resynchronizačnou liečbou. Zmena EF v pokoji a na vrchole farmakologickej záťaže dobutamínom (40 μg/kg/min) určila globálnu kontraktilnú rezervu. Po 3 mesiacoch od zavedenia resynchronizačnej liečby ako priaznivo odpovedajúcich („responderov“) sme označili tých, ktorých EF stúpla o viac ako 5 % a/alebo endsystolický objem sa zmenšil o viac ako 15 %. Výsledky: Počas dobutamínovej záťažovej echokardiografie responderi vykazovali väčší nárast EF v porovnaní s nonrespondermi (Δ 12,8 ± 7,4 % vs Δ 3,4 ± 7,1 %, p = 0,0042). Taktiež globálna kontraktilná rezerva myokardu signifikantne korelovala s nárastom EF po 3 mesiacoch od zavedenia resynchronizačnej liečby (r = 0,67, p = 0,007). 6% nárast EF počas dobutamínovej záťažovej echokardiografie predikoval responderov na resynchronizačnú liečbu so senzitivitou 83 % a špecificitou 75 %. Záver: Globálna kontraktilná rezerva môže zohrávať dôležitú úlohu v predikcii odpovede na resynchronizačnú liečbu.
Introduction: Contractile reserve of the myocardium is a strong prognostic factor in patients with heart failure. The presence of a significant amount of myocardial fibrosis might lead to insufficient response to resynchronization therapy We assumed that pre-implantation examination of global contractile reserve will allow prediction of the response to resynchronization treatment. Methods: 25 symptomatic patients (NYHA III) with severe systolic dysfunction [ejection fraction (EF) 28.9 ± 6.9%] with signs of electric asynchrony (QRS ≥ 120 ms) went through dobutamine echocardiography prior to resynchronization treatment. The global contractile reserve was determined from the change to EF at rest and at the peak of pharmacological burden (40 μg/kg/min). Patients with a rise in EF of more than 5% and/or endsystolic volume reduction of more than 15% after three months of resynchronization treatment were considered responders. Results: Compared to non-responders, responders had higher increase in EF during dobutamine stress echocardiography (Δ 12.8 ± 7.4 % vs. Δ 3.4 ± 7.1 %, p = 0.0042). Three months from the initiation of resynchronization therapy, the global myocardial contractile reserve also significantly correlated with EF increase (r = 0.67, p = 0.007). The 6% increase in EF during dobutamin stress echocardiography predicted responders to resynchronization therapy with 83% sensitivity and 75% specificity. Conclusion: The global contractile reserve may play an important role in prediction of a response to resynchronization therapy.
- MeSH
- dobutamin farmakologie terapeutické užití MeSH
- echokardiografie statistika a číselné údaje využití MeSH
- fibróza komplikace MeSH
- lidé MeSH
- myokard patologie MeSH
- prognóza MeSH
- srdeční resynchronizační terapie metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- srdeční selhání chirurgie mortalita terapie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Fibrilácia predsiení (FP) je jednou z najčastejších komplikácií po operácii srdca. Cieľom práce bolo overiť, či existuje vzťah medzi markermi zápalu, oxidačným stresom a pooperačnou arytmiou. Metodika: 45 pacientov s ischemickou chorobou srdca (12 žien a 33 mužov, priemerný vek 62,3 ? 9,4 rokov) podstúpilo chirurgickú revaskularizáciu myokardu. Peroperačne bol mimotelový obeh (ECC) použitý u 30 pacientov, bez mimotelového obehu bolo revaskularizovaných 15 pacientov. V období prvých 3 pooperačných dní bol stanovený výskyt a dĺžka trvania FP, laboratórne markery zápalu (CRP, leukocyty, TNFα), marker oxidačného stresu (malóndialdehyd – MDA). Výsledky: Demografické údaje a pridružené ochorenia boli u týchto pacientov podobné. Vznik FP sme dokumentovali u 30 pacientov (66,7 %). U pacientov s pooperačnou FP boli významne vyššie hladiny zápalových parametrov (leukocyty 13,6 ? 3,6 vs 11,3 ? 3,6; 14,7 ? 3,9 vs 12,5 ? 2,9; 13,7 ? 4,1 vs 11,4 ? 13,7; p ≤ 0,05; CRP 138,1 ? 41,1 vs 69,9 ? 25,8; p ≤ 0,001; TNFα 11,3 ? 14,3 vs 8,7 ? 3,6; 12,1 ? 14,5 vs 8,7 ? 3,1; p ≤ 0,05) v porovnaní s pacientmi, u ktorých sa FP nevyskytla. Hodnoty MDA sa signifikantne nelíšili. Záver: Pacienti s pooperačne prítomnou fibriláciou predsiení mali vyššie hladiny zápalových markerov v porovnaní s pacientmi so sínusovým rytmom, avšak nevýznamné rozdiely v hladinách markeru oxidačného stresu.
Introduction: Atrial fibrillation (AF) is one of the most common complications following heart surgery. The aim of this work was to verify the relationship between inflammatory markers, oxidative stress and postoperative arrhythmia. Methods: 45 patients with ischemic heart disease (12 women and 33 men, mean age 62.3 ? 9.4 years) underwent surgical myocardial revascularization. The extracorporeal circulation (ECC) was used in 30 patients, without ECC was 15 patients. During the first 3 postoperative days was determining the incidence and duration of the AF, laboratory markers of inflammation (CRP, leukocytes, TNFα), malondialdehyde (MDA). Results: Demographic data and associated disease were in this patients similar. The incidence of AF we documented in 30 patients (66.7%). In patients with postoperative AF were significantly higher levels of inflammatory markers (leukocytes 13.6 ? 3.6 vs 11.3 ? 3.6; 14.7 ? 3.9 vs 12.5 ? 2.9; 13.7 ? 4.1 vs 11.4 ? 13.7; p ≤ 0.05; CRP 138.1 ? 41.1 vs 69.9 ? 25.8; p ≤ 0.001; TNFα 11.3 ? 14.3 vs 8.7 ? 3.6; 12.1 ? 14.5 vs 8.7 ? 3.1; p ≤ 0.05) compared with patients who were free from AF. Values of MDA were not significantly different. Conclusion: Patients with postoperative atrial fibrillation were higher levels of inflammatory markers compared with patients with sinus rhythm but no significant differences in the levels of oxidative stress.
- MeSH
- biologické markery analýza krev MeSH
- C-reaktivní protein * analýza MeSH
- fibrilace síní * epidemiologie etiologie MeSH
- lidé MeSH
- malondialdehyd * diagnostické užití MeSH
- mimotělní oběh * škodlivé účinky využití MeSH
- oxidační stres * fyziologie MeSH
- počet leukocytů * MeSH
- pooperační komplikace * epidemiologie etiologie MeSH
- revaskularizace myokardu * metody škodlivé účinky MeSH
- TNF-alfa * diagnostické užití MeSH
- zánět * krev MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH