Úvod: Malrotačné poruchy čreva sú u novorodencov jedny z najčastejších vývinových anomálií vyvolávajúcich klinické príznaky. Ich exaktné predoperačné rozpoznanie je aj pri použití širokého spektra zobrazovacích vyšetrení veľmi zložité, niekedy dokonca nemožné. Materiál a metodika: Autori retrospektívne (v období 12 mesiacov) analyzovali súbor pacientov hospitalizovaných na Klinike detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, ktorí boli operovaní pre ileózny stav a peroperačne sa u nich potvrdila malrotácia čreva. Zamerali sa na použitie rádiologických vyšetrovacích metód a ich prínos ku stanoveniu diagnózy. Výsledky: V uvedenom období bolo operovaných 5 pacientov s poruchou rotácie čreva, 4 z nich boli operovaní v novorodeneckom období, jedna pacientka ako tri a štvrť ročná. K indikácii chirurgickej revízie prispeli zo zobrazovacích vyšetrení najčastejšie tzv. „dynamické sonografické vyšetrenie“, v jednom prípade irigografické vyšetrenie gastrointestinálneho traktu, jedenkrát kontrastné CT vyšetrenie. Natívna snímka brucha ani štandardné ultrazvukové vyšetrenie sa neukázali ako dostatočne prínosné. Záver: V diagnostike intestinálnych malrotácií sa chirurg okrem lokálneho nálezu opiera aj o výsledky rádiologických vyšetrení. Aj keď diagnostická presnosť niektorých z nich je vysoká, naďalej platí, že lokálny klinický nález zostáva pri indikácii operačnej intervencie rozhodujúci.
Introduction: Intestinal malrotations in newborns are some of the most common congenital anomalies presenting with clinical symptoms. Their exact preoperative recognition despite using a wide range of imaging studies is very difficult, sometimes even impossible. Material and methods: The authors analyzed retrospectively (within 12 months) a group of patients admitted to the Pediatric Surgery Department, Children's University Hospital in Banska Bystrica, who were operated on for ileus with confirmed intestinal malrotation intraoperatively. The analysis was focused on the contribution of radiological examination methods in the diagnostics. Results: Five patients were operated on for intestinal malrotation during the period. 4 of them were neonates, one patient was 39 months old. The most relevant imaging studies proved so-called “dynamic ultrasound examination”, X-ray contrast enema (one case), contrast CT scan (one case). In contrary, the profit of conventional abdominal X-ray and standard ultrasound scans was almost negligible. Conclusion: In addition to clinical finding surgeon relies on the results of radiological examinations in the intestinal malrotation diagnostics. Although the diagnostic accuracy of some of them is high, we have to realize, that these are auxiliary methods. The local clinical finding remains crucial in the indication of surgical intervention.
- MeSH
- lidé MeSH
- mezenteriální cévní okluze diagnóza chirurgie patofyziologie MeSH
- novorozenec MeSH
- počítačová rentgenová tomografie * využití MeSH
- předškolní dítě MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- rentgendiagnostika břicha * využití MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- střevní obstrukce diagnóza chirurgie patofyziologie MeSH
- ultrasonografie * metody využití MeSH
- volvulus intestini * diagnóza chirurgie patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- novorozenec MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Kryptorchizmus je najčastejšia vrodená chyba mužských pohlavných orgánov znamenajúca neprítomnosť semenníkov v skróte. Pri narodení má približne 5 % donosených novorodencov nezostúpený semenník, vo veku 12 mesiacov je to už len 1 %. Keďže v 6. mesiaci dochádza k znižovaniu počtu zárodočných buniek a spontánny zostup po tomto období je vzácny, liečba kryptorchizmu už môže začať v tomto období a mala by byť ukončená do veku 18 mesiacov. Pri hmatnom semenníku je indikovaná operačná liečba – orchidopexia z inguinálneho prístupu, pri nehmatnom semenníku je indikovaná diagnostická laparoskopia – pri náleze nízko uloženého intraabdominálneho semenníka je možná jednodobá orchidopexia bez prerušenia testikulárnych ciev, pri vysoko uloženom intraabdominálnom semenníku sa pokračuje jednodobou alebo dvojdobou orchidopexiou s prerušením testikulárnych ciev. V súčasnosti získava v liečbe kryptorchizmu význam adjuvantná hormonálna liečba k operačnej liečbe, ktorá môže zlepšiť fertilitu. Hormonálna liečba je však stále kontroverzná a aj napriek pozitívnemu vplyvu na fertilitu má mnoho odporcov a zatiaľ nie je štandardnou liečbou kryptorchizmu.
Cryptorchidism is the most common congenital anomaly of the male genitalia meaning the absence of testicles in the scrotum. Approximately 5% of full-term newborn males have undescended testicle, at the age of 12 months it is only 1%. As in the 6th month there starts a decrease of germ cell count and the spontaneous descent after this age is rare, the therapy of cryptorchidism should start already at this age and should be completed until the age of 18 months. If the testicle is palpable the orchidopexy from the inguinal approach is indicated. If the testicle is unpalpable the diagnostic laparoscopy is indicated. If a low intra-abdominal testicle is found, one-stage orchidopexy without transection of testicular vessels is possible, if a high intra-abdominal testicle is found one or two stage orchidopexy with the transection of testicular vessels is performed. At the present time the postoperative hormonal treatment becomes significant in the treatment of the cryptorchidism and may have a beneficial effect on fertility. The hormonal treatment is still controversial and has many opponents despite the positive influence on the fertility, yet it is still not a standard treatment for cryptorchidism.
- MeSH
- choriogonadotropin škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- fyzikální vyšetření metody MeSH
- hormon uvolňující gonadotropiny škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- kojenec MeSH
- kombinovaná terapie MeSH
- kryptorchismus * diagnóza epidemiologie etiologie terapie MeSH
- laparoskopie metody MeSH
- látky působící na reprodukci škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- mužská infertilita prevence a kontrola MeSH
- orchidopexe metody MeSH
- předškolní dítě MeSH
- testikulární nádory prevence a kontrola MeSH
- testis embryologie chirurgie růst a vývoj účinky léků MeSH
- urologické chirurgické výkony u mužů metody MeSH
- zárodečné buňky růst a vývoj MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- předškolní dítě MeSH
Jedným z najčastejších dôvodov návštevy detských lekárov sú krčné rezistencie, ktoré nezriedka vzbudzujú obavy rodičov. Za zdanlivo jednoduchým problémom sa môže ukrývať zložitý diferenciálnodiagnostický algorytmus. Autori prezentujú zriedkavú príčinu vzniku krčnej rezistencie.
One of the most common reason of visiting pediatrician are cervical tumors, which use to concern parents. Behind a simple problem we can find a very difficuld differential diagnostic algorithm. The authors are presenting very rare cause of neck tumor.
Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je jedným z najzávažnejších ochorení predčasne narodených novorodencov a je najčastejšou náhlou chirurgickou príhodou v tomto veku. Incidencia NEC u predčasne narodených novorodencov je približne 7 %. Mortalita je stále vysoká a dosahuje 15 až 30 %. Novorodenci, ktorí prežijú NEC, sú vzhľadom k ich nezrelosti ohrození mnohými komplikáciami, ako bronchopulmonálnou dyspláziou, retinopatiou predčasne narodených novorodencov, trpia malnutríciou, zaostávajú v raste a vo vývoji. Etiológia a patogenéza NEC sú aj napriek úsiliu vedcov stále nejasné. Najdôležitejším etiologickým faktorom je štruktúrna a imunologická nezrelosť gastrointestinálneho traktu. Pridruženými faktormi pri rozvoji NEC u predčasne narodených novorodencov je aj perinatálna asfyxia, intrauterinná retardácia rastu, polycytémia, katetrizácia umbilikálnych ciev, vrodené chyby srdca (najmä cyanotické), výmenná transfúzia krvi, preťaženie stravou nevhodného zloženia (bielkoviny kravského mlieka, hyperosmolárna strava), podávanie teofylínu a indometacínu, abúzus drog u matiek (kokaín) a preeklampsia(23). V snahe o zníženie mortality a incidencie tejto zákernej choroby sa stáva prevencia NEC kľúčovou stratégiou. Podľa ostatných randomizovaných štúdií sa zdá účinné najmä včasné kŕmenie materským mliekom a suplementácia probiotikami. Účinnosť a použitie ostatných preventívnych stratégií, ako perorálneho podávania imunoglobulínov, antibiotík, prenatálne podávanie kortikoidov, používanie glutamínu, arginínu, laktoferínu, ako aj podávanie rastového faktora, erytropoetínu, vyžaduje rozsiahlejšie štúdie(12). Kľúčové slová: nekrotizujúca enterokolitída, predčasne narodený novorodenec, novorodenec s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou
Necrotizing enterocolitis (NEC) is one of the most critical morbidities in preterm infants and the most frequent surgical intervention. The incidence of NEC is approximately 7% in very-low-birth weight infants, and its mortality is is still high, about 15% to 30%. Infants who survive NEC could have various complications, such as malnutrition, growth failure, are endangered with bronchopulmonary dysplasia, retinopathy of prematurity, and neurodevelopmental delays. Aetiology and patogenesis of NEC is despite the effort of researches unknown. The most important etiological factor of NEC is structural and immunological intestinal immaturity. Associated factors in the development of NEC in premature infants is also perinatal asphyxia, IUGR (Intrauterine Growth Retardation), polycythemia, umbilical vessel catheterization, congenital heart defects (especially cyanotic), blood exchange transfusion, overloading improper diet composition (cow´s milk protein, hyperosmolar food), drug abuse by mothers (cocaine) and preeclampsia(23). In order to reduce the mortality and incidence of this insidious disease has become a key strategy for prevention of NEC. According to recent large randomized studies seem to be particularly effective early feeding with breast milk and administration of probiotics. The efficacy and use of other preventive strategies such as oral administration of immunoglobulins, antibiotics, prenatal administration of glucocorticoids, use of glutamine, arginine, lactoferrin, as well as administration of growth factors, erythropoietin, require more extensive study(12). Key words: necrotizing enterocolitis, premature infant, VLBW (Very Low Birth Weight) infant
PURPOSE OF THE STUDY Bone overgrowth of the femur after fracture in childhood treated either conservatively or surgically is well documented. The aim of this study was to investigate the frequency of bone overgrowth in childhood fractures treated by elastic stable intramedullary nailing (ESIN), to evaluate it in relation to conservative treatment and to compare its presence in the youngest age categories. MATERIAL AND METHODS A total of 49 patients, age range 4 to 17 years, with femoral shaft fracture treated in our department by ESIN osteosynthesis between 2001 and 2005 were asked to appear for a follow-up not earlier than one year after the fracture had healed to be examined for the presence of bone overgrowth. The results were statistically analysed and compared with agroup of 99 patients treated conservatively (CONS) between 1987 and 1997. RESULTS In the ESIN group, femoral overgrowth ranging from 5 to 22 mm was found in 15 out of 49 patients. It was most frequent in children up to 6 years of age; with an increasing age overgrowth frequency decreased. In the CONS group, overgrowth was recorded in 30 out of 99 patients and ranged from 4 to 20 mm. Similarly to the ESIN group, it was most frequent in the youngest age category (up to 6 years). In relation to age categories, there were no significant differences in overgrowth values between surgical and conservative treatment. DISCUSSION ESIN osteosynthesis is currently the most universal method of surgical treatment for long-bone fracture. Although it has undisputable benefits, it may also be associated with longitudinal femoral overgrowth. Children in youngest age categories are often not indicated for ESIN for the fear of bone overgrowth. CONCLUSIONS The use of ESIN for treatment of femoral fractures in childhood is not associated with a higher risk of long-bone overgrowth, as compared with conservative therapy. Moreover, the authors? experience shows that the method of retrograde insertion of osteosynthetic material is safe even in distal diaphyseal fractures and does not increase risk of bone overgrowth.
- MeSH
- diafýzy chirurgie patologie zranění MeSH
- dítě MeSH
- femur patologie MeSH
- fraktury femuru chirurgie komplikace terapie MeSH
- hojení fraktur MeSH
- intramedulární fixace fraktury MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- následné studie MeSH
- předškolní dítě MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Dysfagické ťažkosti u detí môžu mať viacero príčin. Diagnostika preto niekedy nebýva ľahká. Autori prezentujú v práci prípad 8-ročného dievčaťa, u ktorého klinicky dominovali ťažkosti pri prehĺtaní potravy. Pacientka mala verifikovanú Chiariho malformáciu I. typu a v neskoršom veku stenózu pažeráka. Chirurgický prístup sme v I. dobe zamerali na riešenie stenózy pažeráka a až v II. dobe, v prípade neúspechu, na Chiariho malformáciu (CHM). Primárne indikované dilatácie pažeráka nepriniesli očakávaný efekt. Po operácii – myotómii a discízii stenotického úseku sa klinický stav pacientky upravil. Chiariho malformácia riešená nebola. Dilatácie pažeráka na podklade stenózy mávajú zväčša krátkodobý efekt. U našej pacientky nepriniesli žiadny efekt. Dysfagické ťažkosti po operácii stenózy pažeráka ustúpili. Preto sme neindikovali ďalšiu intervenciu – riešenie CHM. Dobrý klinický stav pacientky, vymiznutie dysfagických ťažkostí po vyriešení stenózy pažeráka potvrdzuje správnosť postupu. Ďalší priebeh ukáže, či bude potrebné riešiť CHM.
Dysphagial disorders in children can have more causes. Diagnosis is not easy. The authors present a case report of an 8-year-old girl with foods swallowing problems. The patient had verified Chiari´s malformation type 1 and later stenosis of the esophagus. At the beginning we focused on surgical intervention of stenosis of the esophagus and then, in case of failure, we focused on Chiari´s malformation (CHM). Primarily indicated dilation of the esophagus did not bring the expected effect. After the operation – myotomy and discision of stenostic segment, the clinical status of the patient was better. Dilations of the esophagus induced by stenosis have usually short-term effect. They were not effective in our patient. Dysphageal disorders subsided after operation of stenosis of the esophagus. And we did not indicate further intervention of CHM. Good clinical condition of the patient, subsided dysphageal disorders after surgical intervention of stenosis of the esophagus confirms our correct procedure. Later we can decide about intervention in case of CHM.
Conditio sine qua non pri riešení otvorených defektov neurálnej rúry je uzavrieť všetky vrstvy pri plastike s čo možno najmenším napätím v oblasti sutúry – ako prevenciu skorých, ale aj dlhodobých pooperačných komplikácii. Autori pri veľkých fasciálnych defektoch použili k jej rekonštrukcii Gore-Tex záplatu, ako alternatívu myofasciálnych alebo fasciokutánnych lalokov. Pacienti a metódy: Na Klinike detskej chirurgie v Bratislave bolo v období od januára 2004 do januára 2008 operačne riešených 23 pacientov s otvoreným typom spina bifida. Uzatváranie fascie bolo v 17 prípadoch realizované sutúrou po myofasciálnej eliberácii, v ďalších 2 prípadoch sa sutúra poistila tkanivovým lepidlom. V 4 prípadoch bola na zabezpečenie „tension free“ plastiky implantovaná Gore-Tex záplata; 2krát Gore-Tex Dual Mesh a 2krát Gore-Tex Spinal. Výsledky: U dvoch pacientov, u ktorých sa pri uzávere fascie použil Gore-Tex Dual Mesh, sa v neskoršom pooperačnom období objavila sekvestrácia. Pri reoperácii autori v oboch prípadoch Gore-Tex Dual Mesh extrahovali. Pod ním však našli pevnú väzivovú membránu, s predpokladanou dostatočnou protektívnou funkciou voči durálnemu vaku. Naopak, obaja pacienti, kde bol pri plastike použitý Gore-Tex Spinal, sa zahojili bez komplikácii. Záver: Naše skúsenosti ukazujú, že napriek implantácii lege artis sa Gore-Tex Dual Mesh nejaví ako materiál vhodný k náhrade fascie pri plastike otvoreného typu spina bifida; či bude alternatívou Gore-Tex Spinal ukáže čas, doterajší priebeh u 2 pacientov je však povzbudivý.
Aim: “Conditio sine qua non“ in the management of open neural tube defects includes closure of all layers with as minimum as possible tension left within the suture region, in order to prevent early, as well as long-term postoperative complications. In extensive fascial defects, the authors used the Gore-Tex patch as an alternative to myofascial or fasciocutaneous flaps. Patients and Methods: From January 2004 to January 2008, 23 patients suffering from open spina bifida underwent surgery in the Bratislava Pediatric Surgery Centre. In 17 subjects, the fascia was sutured following a myofascial release, in 2 subjects the suture was secured with tissue adhesive. In 4 subjects, the Gore-Tex patch was implanted to secure the „tension free“ plasty; the Gore-Tex Dual Mesh was used in 2 subjects as well as the Gore-Tex Spinal. Results: Two subjects, who had the Gore-Tex Dual Mesh implanted, developed sequestration of the implant during the late postopertive period. Upon reoperation, the authors removed the Gore-Tex Dual Mesh in the both subjects. However, they found a firm fibrous membrane, which was considered sufficient to protect the dural sac. On the contrary, the both subjects who had the Gore-Tex Spinal implanted, healed with no complications recorded. Conclusion: Based on the experience, the Gore-Tex Dual Mesh, although implanted lege artis, does not appear a suitable material for fascia replacements in open spina bifida plastic procedures. Further experience will give more evidence, whether Gore-Tex Spinal would be a suitable alternative, however, the courses in the 2 subjects have hitherto been encouraging.
Akútne skrótum (AS) je klinický syndróm, u ktorého indikujeme včasnú chirurgickú exploráciu mieška. Cieľom retrospektívnej analýzy súboru 354 pacientov za obdobie 10 rokov (1997–2006) bolo posúdiť predoperačné závery s nálezom pri operácii a prípadne aktualizovať diagnostické a terapeutické postupy. Pacienti a metodika: Sledovali sme viaceré parametre: vek chlapcov a výskyt jednotlivých nozologických jednotiek akútneho skróta. Porovnali sme klinickú diagnózu s operačným nálezom. Výsledky: Zo súboru 354 chlapcov sme operovali 334 pacientov. Najčastejšia incidencia AS bola u chlapcov vo veku 8–12 rokov (55 %). Najčastejším operačným nálezom bola torzia apendixu testis alebo epidydimis, u 204 pacientov (59 %). Sonografický nález sa v tejto skupine zhodoval s operačným u 120 detí (65 %). Torziu semenníka (TS) sme zaznamenali u 74 pacientov, z toho 30 novorodencov. Sonografický nález sa zhodoval u všetkých pacientov (100 %). U 40 chlapcov s TS sme vykonali abláciu žľazy pre známky avitality, zväčša pri second look operácii o 2–3 dni. U 10 chlapcov bol nález tumoru testis. V súbore 334 operovaných pacientov sme nezaznamenali závažnejšie komplikácie. Diskusia: Najzávažnejší nález, pre ktorý indikujeme operačnú revíziu je TS a tumor testis. Naproti tomu najčastejším nálezom je torzia apendixu testis alebo epididymis, u ktorej iní autori volia i konzervatívny postup. Záver: Vyhodnotením pacientov sme aktualizovali pravidlá, podľa ktorých postupujeme v starostlivosti o pacienta s akútnym skrótom. Urgentnú chirurgickú intervenciu u chlapcov s AS považujeme naďalej za metodiku voľby.
Acute scrotum (AS) is a clinical syndrome, in which authors indicate a surgical exploration of the scrotum. We retrospectively analyzed the group of 354 patients in 10 years (1997–2006) to compare the preoperative findings with the diagnosis of surgical exploration. The aim was to actualize diagnostics and therapeutic management. Patients and methods: We focused on the age of patients, incidence of nosological units of AS and preoperative and surgical diagnosis. Results: 334 boys were operated on from the whole group – 354 patients. Most frequent incidence of AS was in the age group 8–12 (55%). Torsion of testicular appendix or epididymis is the most frequent cause of AS in our group – 204, 59%. In this group of patients ultrasound confirmed the diagnosis only in 120 patients, 65%. Testicular torsion was managed in 74 boys (30 neonates), in 40 of them we decided, mostly at the second look operation after 48–72 hours, for testicle ablation caused by the organ avitality. In all patients with testicular torsion ultrasound confirmed the diagnosis, 100%. In 10 boys we found testicular tumor. In the group of 334 patients operated on, there were no serious complications. Discussion: Testicular torsion and tumor are the units in which the surgical exploration is performed without discussion. Beside that, torsion of the testicular or epididymic appendix is the most frequent occurring diagnosis. There is a group of surgeons, who performed in this unit conservative management. Conclusions: after the analysis of the group of our patients we actualized the guidelines used in the management of AS in children. Urgent surgical exploration in boys with AS still seems to be the method of choice.
