Úvod: EMA (European Medicines Agency) schválila vinflunín v roku 2010 do 2. línie liečby pacientov s pokročilými urotelovými karcinómami v dobrom výkonnostnom stave (ECOG 0–1). Cieľom tejto prospektívnej observačnej štúdie bolo vyhodnotiť liečbu pacientov s pokročilými urotelovými karcinómami vinflunínom z pohľadu prežívania bez progresie, celkového prežívania a toxicity. Pacienti a metódy: V období apríl 2011–jún 2014 sme liečili vinflunínom 16 pacientov (100 %) s pokročilými urotelovými karcinómami. Medián veku bol 62 rokov (rozsah 43–80), medián Karnofskeho indexu bol 90 % (rozsah 80–100 %). Trinásť pacientov (81,25 %) malo urotelové karcinómy močového mechúra, dvaja pacienti (12,50 %) urotelové karcinómy močovodu a jeden pacient (6,25 %) urotelový karcinóm neznámeho pôvodu (histológia bola získaná z pečeňovej metastázy). Všetky primárne tumory boli stupňa 3 (100 %). Počet metastatických miest bol v rozmedzí 1–4 (medián počtu 3). Výsledky: Účinok liečby bol hodnotený v súlade s kritériami RECIST: dvaja pacienti (12,50 %) dosiahli parciálnu remisiu, traja pacienti (18,75 %) stabilizáciu, osem pacientov (50 %) progredovali priamo na liečbe a v jednom prípade bola terapia predčasne ukončená na žiadosť pacienta. Toxicita vinflunínu stupňa 3–4 zahrňovala neutropéniu u šesť pacientov (37,50 %), leukopéniu u štyroch chorých (25,00%), anémiu u jedného pacienta (6,25 %), zápchu u troch chorých (18,75 %) a febrilnú neutropéniu u jedného pacienta (6,25 %). Medián celkového prežívania bol 5,2 mesiacov (95% CI 3,4–8,8), medián prežívania bez progresie 2,3 mesiace (95% CI 2,1–3,2). Záver: Táto štúdia predstavuje prvú slovenskú skúsenosť s liečbou vinflunínom. Naše údaje potvrdzujú účinnosť liečby pacientov s pokročilými urotelovými karcinómami predliečenými platinovým režimom vinflunínom s akceptovateľnou toleranciou. Kľúčové slová: pokročilý urotelový karcinóm – vinflunín – prežívanie bez progresie – celkové prežívanie – nežiaduce účinky Práca bola podporená grantom VEGA č. 1/0614/12. Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy. Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů. Obdrženo: 30. 8. 2014 Přijato: 13. 10. 2014
Background: Based on the results of phase III trial, vinflunine was approved by European Medicines Agency in 2010 as second line treatment of advanced urothelial cancer in patients with good performance status (ECOG 0–1). The objective of this prospective observational study was to assess vinflunine treatment of advanced urothelial cancer patients in terms of progression free survival and overall survival, and to evaluate vinflunine toxicity. Patients and Methods: From April 2011 to June 2014 a total of 16 patients (100%) with advanced urothelial cancer were treated with vinflunine. The median age was 62 years (range 43–80) and the median Karnofsky index was 90% (range 80–100%). Thirteen patients (81.25%) had urothelial bladder cancers, two patients (12.50%) suffered from urothelial cancers of ureter, and one patient (6.25%) had urothelial cancer of unknown origin (histology was obtained from liver metastasis). Histologically, all the lesions were grade 3 tumors (100%). The number of metastatic sites ranged from 1–4 (median 3). Results: The effect of treatment was evaluated in accord with RECIST: two patients (12.50%) obtained partial remission, three (18.75%) stabilization, eight patients (50.00%) progressed, and treatment was suspended in one case at patient’s request. Vinflunine toxicity grade 3–4 included neutropenia in six patients (37.50%), leukopenia in four patients (25.00%), anemia in one patient (6.25%), constipation in three patients (18.75%), and febrile neutropenia in one patient (6.25%). Median overall survival was 5.2 months (95% CI 3.4–8.8) and median progression‑free survival was 2.3 months (95% CI 2.1–3.2). Conclusion: This study summarizes the first Slovak experience with vinflunine therapy. Our data confirmed the efficacy of vinflunine and its acceptable toxicity in the treatment of patients with advanced urothelial cancer previously treated with a platinum‑based regimen.
- Klíčová slova
- vinflunine,
- MeSH
- analýza přežití MeSH
- anemie chemicky indukované MeSH
- dospělí MeSH
- febrilní neutropenie chemicky indukované MeSH
- karcinom farmakoterapie MeSH
- Karnofského skóre MeSH
- leukopenie chemicky indukované MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory močového měchýře * farmakoterapie MeSH
- nádory močovodu * farmakoterapie MeSH
- neutropenie chemicky indukované MeSH
- přežití bez známek nemoci MeSH
- progrese nemoci MeSH
- prospektivní studie MeSH
- protinádorové látky terapeutické užití MeSH
- senioři MeSH
- vinblastin * analogy a deriváty aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- pozorovací studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Východiská: Adenokarcinóm rete testis je extrémne vzácna diagnóza popísaná asi u 70 pacientov vo svete. Prognóza ochorenia v metastatickom štádiu je veľmi zlá a neexistuje štandardná systémová liečba. Popis prípadu: V článku prezentujeme po prvýkrát kazuistiku 47-ročného pacienta s metastatickým adenokarcinómom rete testis, u ktorého sa dosiahla významná odpoveď štyrmi cyklami kombinácie paklitaxelu, ifosfamidu a cisplatiny. Chemoterapia bola podávaná v päťdňovom režime a pozostávala z 250 mg/m2 paklitaxelu v deň prvý, 20 mg/m2 cisplatiny v deň prvý až piaty a 1,2 g/m2 ifosfamidu deň prvý až piaty, každé tri týždne. Pegfilgrastim bol profylakticky podávaný po každom cykle TIP. Výsledky: Pacient dosiahol parciálnu remisiu trvajúcu 14 mesiacov. Liečba bola tolerovaná dobre bez významnej toxicity. Záver: Na základe tejto skúsenosti sa domnievame, že paklitaxel, ifosfamid a cisplatina môžu byť nové aktívne látky v liečbe adenokarcinómu rete testis. Kľúčová slová: adenokarcinóm – rete testis – chemoterapia – kazuistika – metastázujúci
Background: Adenocarcinoma of rete testis is an extremely rare diagnosis described in around 70 patients worldwide. The prognosis of the disease in metastatic stage is very poor and there is no standard systemic treatment available. Case: Herein we present a unique case report of a 47‑year‑old man with metastatic adenocarcinoma of rete testis who achieved substantial disease response after four cycles of paclitaxel, ifosfamide and cisplatin. The chemotherapy was administered in five‑day regimen, which comprised 250 mg/m2 of paclitaxel on day one, 20 mg/m2 of cisplatin on day one to five and 1,2 g/m2 of ifosfamide on day one to five, in a three‑week interval. The patient received prophylactic pegfilgrastim after each cycle of TIP. The treatment was well tolerated – without any significant toxicity. Result: Patient achieved a partial 14-month remission. Conclusion: On basis of this experience we suggest that paclitaxel, ifosfamide and cisplatin might be adopted as novel agents in treatment of rete testis adenocarcinoma.
- MeSH
- adenokarcinom * farmakoterapie chirurgie MeSH
- adjuvantní chemoterapie metody MeSH
- cisplatina aplikace a dávkování MeSH
- ifosfamid aplikace a dávkování MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- metastázy nádorů MeSH
- paclitaxel aplikace a dávkování MeSH
- přežití bez známek nemoci * MeSH
- progrese nemoci MeSH
- protinádorové látky aplikace a dávkování MeSH
- protokoly protinádorové kombinované chemoterapie * aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- rete testis * chirurgie patologie účinky léků MeSH
- testikulární nádory farmakoterapie chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Od uvedenia nových biologických cielených liekov (tyrozín-kinázových inhibítorov a mammalian target of rapamycin (mTOR) inhibítorov) do liečby renálneho karcinómu sme svedkami éry nových liečebných možností. U pacientov so vznikom mozgových metastáz pretrváva dilema ohľadne ďalšieho optimálneho liečebného postupu špeciálne u podskupiny pacientov bez progresie mimo centrálneho nervového systému. Cieľom prezentovanej kazuistiky je poukázať, že je možné pokračovať v tej istej liečbe cieleným liekom u pacienta po vzniku mozgových metastáz, ktorému bola aplikovaná lokálna rádioterapia na mozgové metastázy, s dosiahnutím zmysluplného celkového prežívania.
There is a new era of treatment options since introduction of new biological targeted therapies (tyrosine kinase inhibitors (TKIs) and mammalian target of rapamycin (mTOR) inhibitors) in renal cell cancer. However, in patients who developed brain metastases, there is still treatment dilemma about an optimal therapeutic scenario, particularly in the subgroup of patients without disease progression outside the central nervous system. The objective of this case report is to present that it is possible to continue the same targeted therapy after development of brain metastasis after application of local whole brain irradiation with meaningful overall survival.
- MeSH
- afázie etiologie MeSH
- hypertenze farmakoterapie MeSH
- indoly terapeutické užití MeSH
- interferon alfa MeSH
- leukoencefalopatie MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- metastázy nádorů * terapie MeSH
- nádory ledvin * komplikace terapie MeSH
- nádory mozku * komplikace radioterapie terapie MeSH
- paréza MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- přežití MeSH
- pyrroly terapeutické užití MeSH
- senioři MeSH
- tyrosinkinasy * antagonisté a inhibitory MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Karcinóm močového mechúra je najčastejšia malignita postihujúca uropoetický systém. Viac ako 90 % nádorov močového mechúra tvorí urotelový karcinóm a je predominantným histologickým typom v Európe. Menej často môže urotelový karcinóm vychádzať z renálnej panvičky, uretera alebo uretry. Približne 25 % pacientov má invazívny karcinóm infiltrujúci svalovinu a v čase diagnózy má metastatické ochorenie alebo časom dôjde k jeho rozvoju. Systémová chemoterapia je považovaná za štandardný liečebný prístup u pacientov s inoperabilným lokálne pokročilým alebo metastatickým urotelovým karcinómom. Hoci dosahované odpovede na iniciálnu kombinovanú cytostatickú liečbu sú pomerne vysoké (okolo 50 %), medián celkového prežívania dosahuje približne 15 mesiacov. Aj keď ide o zlepšenie oproti odhadovanému 6-mesačnému prežívaniu spred éry rozvoja modernej chemoterapie, napriek tomu 5-ročné prežívanie dosahuje okolo 15 % pri použití moderných chemoterapeutických režimov. Spôsob systémovej liečby metastatického urotelového karcinómu renálnej panvičky alebo iných močových ciest je odvodený z výsledkov klinických štúdií prevažne s pacientmi s urotelovým karcinómom močového mechúra. V článku je prehľad možností systémovej chemoterapie metastatického ochorenia a možnosti adjuvantnej a neoadjuvantnej chemoterapie v kombinácii s cystektómiou.
Bladder cancer is the most common malignancy involving the urinary system. Urothelial (transitional cell) carcinoma is a predominant histologic type in Europe, where it accounts for 90 % of all bladder cancers. Much less commonly, urothelial cancers can arise in the renal pelvis, ureter, or urethra. Approximately 25 % of patients have muscle-invasive disease and at the time of diagnostics they have either present or later developed metastases. Systemic chemotherapy is a standard approach for patients with inoperable locally advanced or metastatic urothelial malignancies. Although initial response rates are high (about 50 %), the median survival with multiagent chemotherapy is about 15 months. While this is superior to the estimated six-month survival with metastatic disease prior to the development of modern chemotherapy regimens, the five-year survival rate is about 15 % with contemporary regimens. The approach to systemic treatment for metastatic disease of urothelial cancer of the renal pelvis or ureter is based upon results from trials composed primarily of patients with urothelial carcinoma of the bladder. Systemic chemotherapy for metastatic urothelial cancer and the use of chemotherapy as a neoadjuvant or adjuvant combined with cystectomy is reviewed here.
Zavedenie biologických liečiv zo skupiny inhibítorov tyrozínkinázových receptorov do klinickej praxe zlepšilo prognózu viacerých nádorov, refraktérnych proti doterajšej terapii. Okrem pôsobenia na receptory tumoru však dochádza aj k ovplyvneniu receptorov zabezpečujúcich fyziologickú homeostázu viacerých tkanív a orgánových systémov. Výsledkom je pozorovaná toxicita rôzneho stupňa a charakteru. Jednou z najzávažnejších je kardiotoxicita, ktorej mechanizmy vzniku nie sú presne objasnené. Uvažuje sa o priamej toxicite liečiv na myokard. Z nepriamych príčin sa najviac diskutuje o artériovej hypertenzii. Z monoklonových protilátok okrem trastuzumabu je najviac dostupných údajov o kardiotoxicite bevacizumabu. Liečba je nešpecifická. Vždy je potrebné dôkladné zhodnotenie individuálneho rizika pacienta pred začatím potenciálne kardiotoxickej protinádorovej liečby.
The introduction of biological drugs from the group of tyrosine kinase inhibitors into clinical practice improved the prognosis of many tumours, refractory to previous therapies. However, except for the action on tumour receptors, receptors providing physiological homeostasis of various tissues and organ systems are being influenced as well. This results in toxicity of different kind and grade. One of the most serious is cardiotoxicity, which mechanisms of origin have not been fully clarified yet. Direct toxic effect of drugs to myocardium is being considered. From indirect causes, an arterial hypertension is being discussed most intensively. Besides trastuzumab, most available data concern the cardiotoxicity of bevacizumab within the group of monoclonal antibodies. Treatment is nonspecific. The proper assessment of individual patient risk before initiation of potentially cardiotoxic therapy is necessary.
Karcinóm močového mechúra predstavuje najčastejšie zhubné ochorenie uropoetického systému s pomaly vzrastajúcou incidenciou. Prínos neoadjuvantnej a/alebo adjuvantnej chemoterapie u pacientov s karcinómami močového mechúra infiltrujúcimi svalovinu je stále predmetom diskusie. Cieľom prehľadového článku je analyzovať publikované štúdie a formulovať odporúčania do klinickej praxe. Na základe dostupných údajov je v súčasnosti u každého chorého s karcinómom močového mechúra infiltrujúcim svalovinu, s plánovanou cystektómiou odporúčaná neoadjuvantná chemoterapia na báze cisplatiny (ak neexistuje kontraindikácia) vzhľadom na zlepšenie celkového prežívania. Rovnako by mala byť ponúknutá možnosť adjuvantnej systémovej liečby pacientom, ktorí sú po cystektómii pre T3-T4 karcinóm močového mechúra a/alebo mali pozitívne lymfatické uzliny. Zodpovedanie otázky optimálnej sekvencie neoadjuvantná/adjuvantná chemoterapia a chirurgický výkon sa očakáva od ďalších štúdií.
Bladder cancer is the most frequent malignant disease of urinary system with slowly increasing incidence. Neoadjuvant and/ or adjuvant chemotherapy in patients with muscle invasive bladder cancer is still discussed. The objective of the review is to analyse published clinical trials and formulate recommendations for clinical practitioners. On the basis of available data, neoadjuvant treatment with cisplatin is currently recommended in every patient with muscle invasive bladder cancer with planned cystectomy due to improved overall survival. Adjuvant chemotherapy is recommended to every patient after cystectomy for T3-T4 bladder cancer and/or positive lymphatic nodes. Another clinical trials should answer the question of optimal sequence neoadjuvant/adjuvant chemotherapy and surgical approach.
