• MeSH
• dějiny 20. století MeSH
• dějiny lékařství MeSH
• nukleární lékařství dějiny   MeSH
• Check Tag
• dějiny 20. století MeSH

• Konspekt
• Lékařské vědy. Lékařství
• NLK Obory
• radiologie, nukleární medicína a zobrazovací metody
• dějiny lékařství
• NLK Publikační typ
• brožury

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Neuroendokrinné nádory (neoplázie (NEN) boli ešte pred 30 rokmi považované priam za raritné ochorenia. Ich incidencia vzhľadom na neustále sa zdokonaľujúcu diagnostiku, ale aj nezanedbateľný vplyv zhoršujúceho sa životného prostredia i neuvážené užívanie niektorých nových liekov, neustále narastá. Podľa odhadov bola incidencia NEN v roku 2013 7,5-násobne vyššia oproti roku 1980. NEN predstavujú veľmi heterogénnu skupinu onkologických ochorení so širokou paletou klinických príznakov. To je aj príčina ich oneskorenej diagnostiky. Priemerné obdobie od prvých príznakov po diagnózu trvá 5 – 8 rokov. Postihujú všetky tkanivá, v ktorých je zastúpený neuroendokrinný endoteliálny systém (NES). Najčastejšie je to gastrointestinálny trakt (70 – 80 %), ale NEN možno nájsť aj v pľúcnom, urogenitálnom trakte (ováriá) aj inde. Keďže tieto nádory majú vo väčšine prípadov lepšiu prognózu ako klasické karcinómy, enormne narastá najmä ich prevalencia (asi 20-násobne). V súčasnosti sa počet pacientov s NEN rovná súčtu žijúcich pacientov s rakovinou pankreasu, žalúdka a ezofágu. Zásadne sa zmenil i pohľad na dignitu NEN. V minulosti boli považované väčšinou za benígne, v súčasnosti ich považujeme všetky za potenciálne malígne. Napriek tomu pacienti liečení v špecializovaných centrách prežívajú až 15 – 20 rokov, čo v nedávnej minulosti nebolo možné. Na predĺžení a skvalitnení života majú zásluhu najmä dlho účinkujúce somatostatínové analógy. Keďže téma NEN presahuje možnosti článku v odbornom časopise, zamerali sa autori viac na nádory, s ktorými sa gastroenterológovia stretávajú v klinickej praxi, a zároveň upozorňujú na príznaky, ktoré by nemali prehliadnuť.

30 years ago, neuroendocrine neoplasias (NEN) were considered a rare group of tumours. The recent rise of their incidence is believed to be due to the constant perfection of diagnostic methods, as well as a significant impact of worsening life conditions and the growth of uncontrolled use of some newly introduced medicaments. According to new estimates, the incidence of NEN in 2013 were 7.5 -fold higher than that in 1980. NEN represent a very heterogeneous group of tumours with a wide variety of clinical symptoms. Such myriad of symptoms in many cases causes delay in diagnosis. The average time from which the first reported symptoms to the confirmed diagnosis is believed to be between 5-8 years. The disease usually affects all host´s endothelial tissues that are part of neuroendocrine system (NES). The most common is the gastrointestinal tract (70-80 %), NEN can also be found elsewhere e.g. in the pulmonary, urogenital tract etc. Although these tumours in the most cases have better prognosis than local cancer, however, there is enormous growth in their prevalence (approximately 20 fold) over the past decades. At present, the number of patients with NEN is equal to that of patients living with pancreatic, stomach, and oesophageal cancer. There is a fundamental change in our understanding of NEN. In the past, they were considered to be benign conditions, now we consider them to be potentially malignant. Nevertheless, patients treated in specialized centres could survive 15 to 20 years, which was not possible long ago. Somatostatin analogues particular long acting ones merit the recognition as the cause of longevity and improvement of life quality, in patients with NEN. The general topic of NEN is beyond the scope of this article, the authors focus on tumours which gastroenterologists face in clinical practice, and they warn about symptoms which should not be overlooked by physicians.

Úvod: Papilárny karcinóm štítnej žľazy (PTC) je najčastejšou malignitou štítnej žľazy. Celosvetovo sa pozoruje kontinuálny nárast incidencie karcinómov štítnej žľazy v populácii. Napriek tomu sa s diagnózou papilárny karcinóm štítnej žľazy pediater stretáva zriedkavo, karcinómy štítnej žľazy predstavujú asi 3 % zo všetkých malignít v detskom veku. Súbor pacientov: V detskej endokrinologickej ambulancii JLF UK a UNM v Martine sledujeme 5 pacientov s diagnózou PTC, 4 dievčatá a 1 chlapca. 80 % našich pacientov malo v histologickom náleze okrem PTC potvrdenú diagnózu autoimunitnej tyreoiditídy. U 3 pacientov bola diagnóza stanovená v 1. štádiu, operácia bola indikovaná pre rast uzla napriek benígnej alebo nehodnotiteľnej cytológii. U všetkých 3 pacientov bola realizovaná primárne hemityreoidektómia s rýchlou peroperačnou histológiou bez známok malignity. Na základe definitívnej histológie PTC bola indikovaná totálna tyreoidektómia s disekciou centrálneho kompartmentu. Dvom pacientkam bola diagnóza PTC stanovená vo 4c. štádiu. Po primárne indikovanej totálnej tyreoidektómii s disekciou lymfatických uzlín a preparáciou okolitých štruktúr bola odporučená opakovaná ablácia rádiojódom. Všetci pacienti sú liečení tyreosupresnou dávkou levotyroxínu. Výsledky: V priebehu sledovania pacientov s PTC má veľký význam sledovanie tyreoglobulínu (Tg) v sére a krčná ultrasonografia. Vzostup bazálnej koncentrácie Tg o viac ako 2-násobok koreloval so vznikom recidívy ochorenia. Záver: Počas 5 rokov bolo diagnostikovaných v SR 28 detských pacientov s karcinómom štítnej žľazy. Vzhľadom na nízky počet detí a adolescentov s karcinómom štítnej žľazy, ako aj na úskalia diagnostiky a terapie autori suponujú potrebu centralizácie manažmentu detských pacientov do 3-4 centier v rámci Slovenska.

MANAGEMENT OF CHILDREN WITH DIAGNOSIS OF PAPILLARY THYROID CANCER Introduction: Papillary thyroid carcinoma (PTC) is the most frequent malignancy of thyroid gland. Worldwide incidence of thyroid cancers is continuously rising in population. Despite it, the diagnosis of papillary carcinoma is rare in paediatric practice, approximately 3 % of all malignancies in childhood are thyroid cancers. Patients: We observed 5 patients with PTC, 4 girls a 1 boy. 80 % of our patients had histological diagnosis of autoimmune thyroiditis except of PTC. Diagnosis was done in the first stage in three patients, surgery was recommended due to nodule growth despite of benign or non-evaluable cytology. All 3 patients underwent primary hemithyroidectomy with benign per-surgical histology. Based on definitive histology of PTC, total thyroidectomy with central lymph node dissection was indicated. Two patients with PTC were diagnosed in IV c stage. After primary total thyroidectomy with lymph node dissection, repeated radioiodine ablations were recommended. All patients are treated by thyreosuppressive dose of levothyroxin. Results: The important point in observation of patients with PTC is put on serum thyreoglobulin and neck ultrasonography. More than double increase of basal serum thyreoglobulin correlates with recurrence of disease. Conclusion: 28 paediatric patients with thyroid carcinomas were diagnosed in Slovak Republic in the range of 5 years. In respect to low number of children and adolescents with thyroid cancers as well as diagnostic and therapeutic problems, the authors suggest the centralized management of paediatric patients in three to four centres in Slovakia.

Neuroendokrinné nádory (NET) tráviaceho traktu sú veľmi rôznorodé ochorenia väčšinou s lepšou prognózou ako klasické karcinómy. Napriek výraznému vzostupu ich incidencie sú stále považované za raritné ochorenia. Treba však na ne myslieť, pretože veľa pacientov zbytočne dlho trpí, kým sa príde na príčinu ich problémov. Priemerný čas potrebný na ich diagnostiku je 5 až 7 rokov a časť pacientov sa správnej diagnózy ani nedožije. Príčinou sú veľmi rôznorodé príznaky, ako aj malá veľkosť nádoru, často pod detekčnými možnosťami klasických zobrazovacích metód – abdominálna ultrasonografia (USG), výpočtová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR), angiografia (AG), pozitrónová emisná tomografia (PET). V práci uvádzame najčastejšie príčiny, prečo pacienti s neuroendokrinnými nádormi navštevujú svojich lekárov. Taktiež navrhneme postup diagnostických metód a možností praktického gastroenterológa, ale aj situácie, keď je vhodnejšie zaslať pacienta na špecializované pracovisko. Štatistické údaje jednoznačne potvrdzujú oveľa dlhšie a kvalitnejšie prežívanie pacientov s NET liečených v centrách, oproti pacientom liečených jednotlivými odborníkmi.

Neuroendocrine tumours (NET) of the gastrointestinal tract are quite heterogeneous disorders often with better prognosis than classic cancers. Despite the significant rise in NETs incidence, they are still considered rare diseases. Due to the rare nature of NET, many patients suffer needlessly for very long time before the cause of their problem is detected, thus it is important to think about NET in such settings. The average time needed for the diagnoses of NET is 5 to 7 years, unfortunately in some cases a large proportion of patients will not out-live to know their proper diagnosis. This fact about NET is attributed to their diverse symptomatology, as well as to their small-size that could be beyond the capability of classic tumour imaging methods (such as CT, MR, PET, and USG, AG) to detect them. In this article we highlight the most common reasons why patients with neuroendocrine tumours visit their doctors; we also propose sequence of diagnostic methods and possibilities for practitioner gastroenterologists, as well as situations where it is better to send patients for a higher specialised centre. Statistical data clearly show a far longer and better survival rate for centres treated NET patients, compared to those treated by experts individually.

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Neuroendokrinné tumory gastro-entero-pankreatického traktu (GEP-NET) svoju rôznorodosťou a rozmanitosťou klinického prejavu fascinujú nielen klinických, ale aj ambulantných lekárov a výskumných pracovníkov. Ich rôznorodá klinická manifestácia závisí od funkčnosti nádoru. To je od schopnosti produkovať a do okolia uvoľňovať biologicky aktívne látky. Pre mnohotvárnu klinickú manifestáciu sú pacienti často sledovaní odborníkmi z rôznych klinických odborov a môžu mať stanovených mnoho nesprávnych diagnóz len na základe bohatej symptomatológie. Preto doba do stanovenia správnej diagnózy trvá v priemere 5-7 rokov. GEP NETy sa môžu vyskytovať aj dedične, ale väčšina nádorov vzniká sporadicky. Za ostatných 30 rokov sa incidencia NETov zvýšila 5 násobne. Najužitočnejší diagnostický marker je Chromogranín A, pretože je to univerzálny marker takmer pre všetky GEP NETy. Užitočné je aj stanovovanie kyseliny hydroxy indol octovej (5-HIAA/5-HIOK) a neurón špecifickej enolázy. Za najsenzitívnejšiu zobrazovaciu diagnostickú metódu na NETy pankreasu a žalúdka považujeme endoskopickú ultrasonografiu: Veľký význam má aj somatostatínová receptorová scintigrafia, ale aj CT, MRI, PET/CT a artériový stimulačný test. Väčšina GEP NET má pomalú rastovú aktivitu, ale značný malígny potenciál. Len kompletné chirurgické odstránenie nádoru môže byť považované za kuratívne. Pri pokročilých štádiách dobre diferencovaných NE karcinómov s metastázami je metódou voľby bioterapia somatostatínovými analógmi. Je vysoko efektívna, avšak hlavnou výhodou je ich všeobecne dobrá tolerancia. Regionálna rádioterapia a systémová chemo-rádio terapia je vyhradená pre zle diferencované NETy v pokročilom štádiu. V ostatnej dobe sú dostupné aj nové možnosti liečby pacientov. Je to tzv. targetová (na SST receptory cielená) rádioterapia. Tento prehľad sa zameriava na klinické príznaky, diagnostiku, lokalizáciu a manažment GEP NET. Jeho cieľom je poukázanie na symptómy a laboratórne vyšetrenia, ktoré uľahčia a urýchlia stanovenie správnej diagnózy.

Despite their diversity and variety of their clinical presentations Neuroendocrine Tumours of Gastro-Entero-Pancreatic Tract (GEP NET) are fascinating not only for clinicians but also for many physicians and clinical investigators. Their various clinical presentations depend on tumour functionality. That is on their ability to reproduce and to release biologically active substances. For the sake of their multiform clinical manifestation patients are often monitored by professionals from various clinical disciplines and they can have determined a lot of incorrect diagnoses just on the basis of rich symptomatology. Therefore time to a correct diagnosis lasts 5-7 years on average. GEP NETs can occur also hereditary, but most of tumours occur sporadically. Within last 30 years NET incidence has increased five times. The most useful diagnostic marker is Chromogranin A, because it is a universal marker almost for all GEP NETs. Determination of hydroxyl-indol acetic acid (5-HIAA/5-HIOK) and neuronspecific enolase is also useful. As the most sensitive and specific imaging method for pancreas and stomach NETs we consider endoscopic ultrasound: of a significant importance is also Somatostatin receptor scintigraphy, but also CT, MRI, PET/CT and stimulation arterial tests. Most GEP-NETs are relatively indolent in growth but ultimately with a significant malignant potential. Only complete surgical tumour resection can be considered as curative. In advanced stages of highly differentiated NE carcinomas with metastases the method of choice is bio-therapy with Somatostatin analogues. It is highly effective but its main advantage is that it is well tolerated in general. Regional radiotherapies and systemic chemo-radiotherapies are reserved for badly differentiated NETs in advanced stages. Recently, new kinds of therapies are available for patients. It is so-called targeted (to SSP receptors) radiotherapy. This overview is focused on clinical symptoms, diagnostics, localization and management of GEP NETs. Its aim is to point out to symptoms and laboratory investigations which will ease and accelerate right diagnosis stating.

Na neuroendokrinné nádory treba myslieť pri každodennej klinickej praxi, nakoľko ich výskyt v ostatných 5 rokoch prekročil aj spoločný výskyt pacientov s karcinómom pažeráka, žalúdka a pankreasu. Včas a správne diagnostikovaní pacienti s neuroendokrinnými nádormi majú reálnu šancu na úplné vyliečenie. Diagnostika bola ešte v nedávnom minulom storočí značne neefektívna (vyše 40 % nádorov aj po vyšetrení USG, CT, MR a AG ostávalo nelokalizovaných, t. j. okultných). Až posledné 2 desaťročia priniesli zásadný obrat v ich diagnostike. Najmä zavedenie somatostatínovej receptorovej scintigrafie (SRS) a endoskopickej ultrasonografie (EUS) zvýšili senzitivitu lokalizačnej diagnostiky až k 90 %. V našej práci porovnávame úspešnosť lokalizačnej diagnostiky u 22 pacientov s operačne a histologicky potvrdenou diagnózou NETu pankreasu a duodena. Týmto pacientom bola urobená SRS, a spoločne s ňou aj CT a/alebo NMR, ale aj klasické USG a EUS. Z nášho porovnania vyšla jednoznačne ako najefektívnejšia endoskopická ultrasonografia s 90% senzitivitou.

In daily clinical practice it's important to think of neuroendocrine tumors, since their prevalence for the past 5 years exceeded even the common occurrences of stomach, esophageal and pancreatic cancers. Patients diagnosed early and accurately with NET, have a greater chance for complete cure. The diagnostic tools over the past century were significantly inefficient in diagnosing NET i.e. (40% of tumors were not localized after USG, CT, MRI, AG investigations). Until the past 2 decades that major turnover in diagnostic methods has been achieved. In particular, the introduction of the somatostatine receptor scintigrafy (SRS) and endoscopic ultrasonography (EUS) have increased sensitivity of localization diagnostics up to 90%. Our work is to test the success of the localization diagnostics in 22 patients with surgically and histologically confirmed NET of the pancreas and duodenum. These patients fulfilled jointly SRS, CT and/or MRI, but also classic USG and EUS. From our comparison, clearly endoscopic USG is the most efficient tool with 90% sensitivity.

• MeSH
• biologické markery MeSH
• časná detekce nádoru metody   statistika a číselné údaje   MeSH
• diagnostické techniky gastrointestinální MeSH
• diagnostické zobrazování MeSH
• endosonografie MeSH
• lidé MeSH
• magnetická rezonanční tomografie MeSH
• management nemoci MeSH
• nádory duodena diagnóza   epidemiologie   MeSH
• nádory slinivky břišní diagnóza   epidemiologie   MeSH
• nádory trávicího systému diagnóza   epidemiologie   MeSH
• neuroendokrinní nádory diagnóza   epidemiologie   klasifikace   MeSH
• počítačová rentgenová tomografie MeSH
• prognóza MeSH
• radioisotopová scintigrafie MeSH
• senzitivita a specificita MeSH
• ultrasonografie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH

BACKGROUND: The aim of this paper is to present our experience concerning cooperation in the treatment of Slovak patients with differentiated thyroid cancer in Slovak and Czech hospitals. The objectives of this study were to demonstrate the means of this cooperation and the results of therapy. MATERIAL AND METHODS: From September 1991 to October 2005 in the Department of Nuclear Medicine in Ostrava 357 patients from the Slovak Republic with differentiated thyroid cancers (follicular and papillary) underwent complex therapy. They were diagnosed and operated due to the cancer (near-total thyroidectomy and removal of lymph node metastases) in Slovak hospitals. Then they were sent to the Department of Nuclear Medicine in Ostrava in the Czech Republic. In this department a radioiodine ablation of thyroid remnants, by means of the treatment amount of radioiodine of a standard activity of 3.7 GBq, was performed, and then a suppression and substitution therapy of thyroid hormones was started. After 3-6 months some patients were examined by means of diagnostic whole body scintigraphy after application of 300 MBq 131I. Some patients were treated by means of a standard activity of 7.4 GBq 131I and after 5 days whole body scintigraphy (WBS) was performed. In both of these groups of patients the diagnostic or therapeutic radioiodine application was done after withdrawal of thyroid hormone treatment. If thyroglobulin levels were low and WBSs were negative, patients were followed up in the Department of Nuclear Medicine in Martin. Patients with radioiodine accumulated metastases were again treated with radioiodine in Ostrava. If indicated, external radiation therapy targeted on the neck and upper mediastinum was performed in the Slovak Republic, in the University Hospital in Martin. Newly formed lymph node metastases were surgically treated in Slovakia, too. Generally we have very good treatment results. Also, economically our partnership is cost effective. Our collaboration also successfully continues after entrance of the Slovak Republic and the Czech Republic to the European Union in 2004. CONCLUSIONS: The results of this multi-centre study show that international Czech and Slovak cooperation in the complex therapy of patients with differentiated thyroid cancers is successful, with high efficacy. The treatment results were very similar to therapeutic results in our patients from the Czech Republic.

• MeSH
• celotělové zobrazování MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• lymfatické metastázy MeSH
• metastázy nádorů MeSH
• nádory štítné žlázy chirurgie   radioterapie   MeSH
• radioisotopová scintigrafie metody   MeSH
• radioizotopy jodu terapeutické užití   MeSH
• senioři MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• multicentrická studie MeSH
• randomizované kontrolované studie MeSH
• Geografické názvy
• Česká republika MeSH
• Slovenská republika MeSH