Cieľ: Cieľom práce bolo validovať ošetrovateľskú diagnózu Chronická zmätenosť v podmienkach vybraných pracovísk. Súbor tvorilo 57 expertov. Za experta sme považovali sestry, ktoré získali min. 4 body podľa modifikovaných Fehringových kritérií pre podmienky Slovenska a Česka. Metódy: Na obsahovú validáciu sme použili Fehringov model validity diagnostického obsahu (Diagnostic Content Validity Model). Na posúdenie významnosti definujúcich charakteristík sme použili validačný nástroj, ktorý obsahoval 13 položiek. Pozostáva z 9 definujúcich charakteristík Chronickej zmätenosti z NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International), 3 položiek nástroja MMSE (Mini-Mental State Examination: Folsteinov test) a 1 neutrálnej charakteristiky. Výsledky: Za hlavné definujúce charakteristiky považovali experti zmeny v orientácii (0,89), dlhotrvajúcu kognitívnu poruchu (0,89), progresívnu kognitívnu poruchu (0,85), narušenú interpretáciu podnetov a reakcie na ne (0,83), neschopnosť plniť pokyny pri administrácii nástroja posudzujúceho kogníciu (0,78), klinicky podloženú organickú poruchu mozgu (0,77), neschopnosť pomenovať predmety (pri administrácii meracieho nástroja) (0,77) a poruchy krátkodobej pamäte (0,76). Dve položky neprítomná porucha vedomia (0,36) a zrýchlené myslenie (neutrálna položka) (0,20) boli vyradené. Záver: Experti potvrdili platnosť ôsmych definujúcich charakteristík chronickej zmätenosti.
Aim: The objective was to validate the nursing diagnosis Chronic Confusion in the selected facilities. The sample included 57 experts. The experts were the nurses who obtained minimally 4 points in accordance with the modified Fehring criteria for the conditions of the Slovak Republic and the Czech Republic. Methods: We used the Fehring´s Diagnostic Content Validity Model for content validation. To evaluate the significance of the defining characteristics, we used the validation tool that included 13 items. It consisted of 9 defining characteristics of Chronic Confusion from NANDA-I (North American Nursing Diagnosis Association International), 3 items from MMSE (Mini-Mental State Examination: Folstein) and 1 neutral characteristic. Results: The experts considered the major defining characteristics as follows: changes in orientation (0.89), longstanding cognitive impairment (0.89), progressive cognitive impairment (0.85), altered interpretation of and response to stimuli (0.83), inability to follow directions during administration of cognitive assessment tool (0.78), clinical evidence of organic cerebral impairment (0.77), inability to name objects (during administration of assessment tool) (0.77) and impaired short-term memory (0.76). Two items no change in level of consciousness (0.36) and thought acceleration (neutral item) (0.20) were rejected. Conclusion: The experts confirmed the validity of 8 defining characteristics of Chronic Confusion.
- MeSH
- chronická nemoc * klasifikace MeSH
- demence klasifikace MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * MeSH
- zmatenost * diagnóza klasifikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Written communication and continuous development of writing are an essential part of development of communicative competence that is a goal of modern foreign language learning. In education of healthcare workers we work with a group of people that has its specific needs and therefore it is inevitable to apply the approach known as English for Specific Purposes.
- MeSH
- financování organizované MeSH
- jazyk (prostředek komunikace) MeSH
- lidé MeSH
- lingvistika MeSH
- odbory MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psaní rukou MeSH
- statistika jako téma MeSH
- terminologie jako téma MeSH
- vzdělávání odborné MeSH
- zdravotnická komunikace metody MeSH
- zdravotničtí pracovníci MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Projekt „Použitie nových trendov ošetrovateľstva v komunitnej starostlivosti“ je určený na objasnenie problematiky Evidence-Based Practice (EBP) cez klasifikačný systém ošetrovateľských intervencií Nursing Interventions Classification (NIC), v ktorých je väčšina činnosti založených na dôkazoch. Cieľom príspevku je objasniť problematiku EBP a poukázať na názory a výhody použitia EBP v praxi. Výstupom by mala byť implementácia EBP do obsahu vzdelávania sestier pre rozvoj výskumu v ošetrovateľstve. Pre čiastočné zmapovanie problematiky EBP v našich podmienkach sme overovali uskutočňovanie vybraných intervencií v starostlivosti pri deficite sebaopatery u seniorov. Uskutočňovanie činností sestrami sme vyhodnotili z hľadiska vzdelania sestier, dĺžky ich odbornej praxe a úseku, kde starostlivosť vykonávajú.
Autorka sa venuje bolesti, geriatrickým pacientom a ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľom výskumu bolo vytvoriť efektívny manažment starostlivosti o geriatrického pacienta s nádorovou bolesťou v našich podmienkach. Pre štatistické vyhodnotenie na zistenie interferencie stupňa bolesti a narušenia psycho-sociálnych a fyzických aktivít u geriatrických pacientov s nádorovou bolesťou použila Studentov t-test pre dva závislé (párové) výbery a Mann-Whitneyho U-test. Výskumom sa podarilo zistiť, že existuje interferencia bolesti a psycho-sociálnych a fyzických aktivít geriatrických pacientov s bolesťou pri nádorových ochoreniach.
Úvod: V manažmente ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s Alzheimerovou demenciou predstavujeme použitie klasifikačných systémov ošetrovateľstva. Cieľom výskumu bolo porovnať sledované premenné v úrovni klasifikačných systémov ošetrovateľských intervencií (NIC) vo vybraných zariadeniach. Metodika: V úrovni NIC sme kvantitatívne premenné porovnali pomocou Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery medzi výberovými súbormi . Výsledky a diskusia: Vo všetkých činnostiach vybraných súborov z klasifikačného systému NIC sú signifikantné rozdiely medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou, výraznejšie v zariadeniach sociálnych služieb ako na psychiatrickej klinike. Záver: Použité vybrané súbory z klasifikačných systémov ošetrovateľstva sa javia ako efektívny nástroj v manažmente Alzheimerovej demencie.
Introduction: We introduce the use of the nursing classification systems in management of nursing care in the patients with Alzheimer's disease. The objective of the research was to compare the chosen variables in the level of the classification systems of nursing interventions (NIC) in the selected facilities. Methods: The quantity variables in the NIC level were compared with the use of the Student's t-test for two independent samples between the selected sets. Results and discussion: In all the activities of the selected NIC sets there are significant differences between the experimental and control groups; the differences are more significant in the social services facilities than in the psychiatric clinic. Conclusion: The used nursing classification systems appear as an effective tool in the Alzheimer's disease management.
- Klíčová slova
- ošetřovatelská péče,
- MeSH
- Alzheimerova nemoc MeSH
- ošetřovatelství založené na důkazech MeSH
Edition first 146 stran : ilustrace ; 30 cm
- MeSH
- babictví MeSH
- komunitní ošetřovatelská péče MeSH
- porodní asistentky MeSH
- Publikační typ
- studijní příručka MeSH
- Klíčová slova
- školní sestra, základní a mateřské školy,
- MeSH
- komunitní ošetřovatelská péče * metody organizace a řízení výchova MeSH
- lidé MeSH
- pediatrické ošetřovatelky psychologie výchova MeSH
- pediatrie metody pracovní síly výchova MeSH
- poradenství metody výchova využití MeSH
- preventivní lékařství metody výchova MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- školní ošetřovatelství metody výchova MeSH
- školy MeSH
- statistika jako téma MeSH
- zdraví MeSH
- zdravotní stav MeSH
- zdravotní výchova MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
