Východiska: Karcinom thymu (thymic carcinoma – TC) je vzácným podtypem malignity thymu epiteliálního původu. Stěžejní součástí léčby TC je chirurgická resekce, zatímco radioterapie a chemoterapie jsou modality, které se používají v adjuvantním nebo paliativním režimu. Checkpoint inhibitory, kam patří protilátky proti receptoru programované buněčné smrti 1 (programmed cell death 1 – PD-1), představují nově vznikající modalitu léčby TC, nicméně jejich podávání může být spojeno s život ohrožující toxicitou. Případ: Prezentujeme případ 59leté ženy s grade III TC, které byla podána neoadjuvantní chemoterapie, po které následoval chirurgický zákrok a následně byla podána adjuvantní radioimunoterapie s checkpoint inhibitorem, nivolumabem. V článku sdělujeme naše zkušenosti s toxicitou podávaného přípravku. Výsledky: Čtrnáct dní po první dávce nivolumabu a 21. den po zahájení radioterapie (v celkové dávce 40 Gy) se u pacientky rozvinula fulminantní myokarditida s následným srdečním selháním. I přes imunosupresivní terapii vysokodávkovými glukokortikoidy a mykofenolát mofetilem a přes intenzivní podpůrnou terapii pacientka během 6 dní od nástupu prvních symptomů zemřela. Závěr: Lékaři by měli mít na paměti tyto extrémně vzácné, avšak potenciálně fatální komplikace imunoterapie.
Background: Thymic carcinoma (TC) is a rare subtype of thymic epithelial malignancy. Surgical resection is a mainstay in the treatment of TC, while radiotherapy and chemotherapy are modalities used in adjuvant or palliative setting. Immune checkpoint inhibitors (ICI) including anti-PD-1 (programmed cell death 1) antibodies represent an emerging treatment modality in TC; however, their administration could be associated with life-threatening toxicity. Case: We present a case of a 59-year-old female with grade III TC, who had received neoadjuvant chemotherapy followed by surgery and subsequent adjuvant radio-immunotherapy with an ICI, nivolumab. We provide our experience with the toxicity of an administered treatment. Results: Fourteen days after the first dose of nivolumab and on 21st day after starting of radiotherapy (total dose of 40 Gy), the patient developed fulminant myocarditis with subsequent heart failure. Despite immunosuppressive therapy with high-dose glucocorticoids and mycophenolate mofetil and intensive support, the patient died within 6 days after the onset of first symptoms. Conclusion: Physicians should be aware of these extremely rare, but potentially fatal complications of immunotherapy.
- MeSH
- imunoterapie MeSH
- inhibitory kontrolních bodů škodlivé účinky MeSH
- kardiotoxicita MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- myokarditida * chemicky indukované MeSH
- nádory brzlíku * terapie MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- nivolumab * škodlivé účinky MeSH
- protinádorové látky imunologicky aktivní škodlivé účinky MeSH
- smrt MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Narastajúci objem dát a skúseností s použitím priamych orálnych antikoagulancií (DOAK) v primárnej aj sekundárnej prevencii venózneho tromboembolizmu u onkologických pacientov (CAVTE) viedol ku zmenám v početných medzinárodných odporúčaniach. Reflektujeme tieto zmeny s ohľadom na podmienky v SR. V primárnej prevencii CAVTE rozlišujeme onkologických pacientov na tých, ktorí podstupujú v súvislosti s ochorením chirurgický zákrok a na nechirurgických pacientov: hospitalizovaných a ambulantne liečených. Za základné liečivá v primárnej prevencii naďalej považujeme heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou (LMWH). V liečbe a sekundárnej prevencii CAVTE odporúčame uvažovať vždy aj o možnosti použiť DOAKy ako z hľadiska účinnosti rovnocennú alternatívu LMWH. LMWH je potrebné preferovať pred DOAKmi aj warfarinom u všetkých pacientov s klinicky nestabilnou situáciou s vysokým rizikom krvácania a vysokým rizikom interakcie so systémovou liečbou. Predovšetkým ide o pacientov s intraluminálnymi nádormi hornej časti gastrointestinálneho traktu a urogenitálnymi malignitami s vysokým rizikom krvácania. Pre nedostatočný objem dát sú LMWH stále preferované aj u pacientov s primárnymi nádormi a metastatickým postihnutím centrálnej nervovej sústavy a u hematoonkologických pacientov.
The increasing volume of the data and experience with direct oral anticoagulants (DOACS) in the primary and secondary prevention of venous thromboembolism in oncologic patients (CAVTE) has recently lead to changes in several international guidelines. We reflect these changes within the conditions in Slovak republic. In the primary prevention of CAVTE we recognise oncosurgical patients and nonsurgical patients: hospitalised and out patients. Low molecular weight heparins are still dominant in the primary prevention of CAVTE. Regarding the treatment and the secondary prevention of CAVTE, we recommend always to consider the possibility to use DOACs as they proved to be non inferior to LMWH. However, LMWH should be prefered over DOACs as well as over warfarin (VKA) in all patients who are in a clinically unstable condition with the high risk of bleeding and/or interaction with the systemic treatment. Primarily in the patients with intraluminal tumours of the upper part of the gastrointestinal tract and genitourinary tumours with the high risk of bleeding. As for the lack of data, LMWH are still preferd also in patients with primary tumours and metastatic disease of the central nervous system and in hemato oncology.
Východiská: Koronavírusová choroba 2019 (COVID-19), infekcia dýchacích ciest s ťažkým akútnym respiračným syndrómom spôsobená koronavírusom s názvom SARS-CoV-2, sa pôvodne objavila v Číne na konci roku 2019. Rýchle globálne rozšírenie tohto nového vírusu viedlo Svetovú zdravotnícku organizáciu k vyhláseniu pandémie s > 30 000 000 potvrdenými prípadmi, 946 000 úmrtiami a > 21 000 000 uzdraveniami hlásenými k 18. septembru 2020 (podľa informačného centra pre koronavírusy Johns Hopkins University). Počiatočné správy z Ázie naznačili, že starší pacienti s viacpočetnými komorbiditami, konkrétne napr. s diabetom, hypertenziou, obezitou ako aj ďalšími ochoreniami mali po infekcii SARS-CoV-2 zvýšené riziko vzniku závažného priebehu COVID-19. S vývojom údajov o týchto rizikách sa čoraz viac ukazuje, že pacienti s onkologickým ochorením sú obzvlášť zraniteľnou skupinou. Účinky rôznych skresľujúcich faktorov, vrátane populácie starších pacientov s častými sprievodnými ochoreniami, kam patrí aj oslabený imunitný systém a/alebo hyperkoagulačný stav, sa však dajú ťažko odlíšiť od príznakov jednotlivých onkologických ochorení. Pre klinikov sú rovnako mätúce bežné príznaky SARS-CoV-2 vrátane dyspnoe, kašľa, horúčky, únavy, dysgeúzie a menej často hnačky alebo syndrómu systémovej zápalovej odpovede, čo sú všetko aj možné príznaky rakoviny a toxických účinkov protinádorovej terapie. Rádiologická dilema rozlišovania medzi pneumóniou vyvolanou inhibítorom imunitného kontrolného bodu alebo iným inovatívnym preparátom a pneumóniou spôsobenou infekciou SARS-CoV-2 a protichodné údaje o účinkoch určitých druhov terapií na výsledky pacientov s COVID-19 spôsobili, že klinici boli a stále sú značne neistí v snahe ako optimálne riešiť pacientov s akútnymi alebo zhoršujúcimi sa symptómami. Predpokladané zvýšenie úmrtnosti na onkologické ochorenia vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu nezohľadňuje len zníženie aktivít v oblasti výskumu rakoviny v dôsledku toho, že niektoré centrá onkologického výskumu dočasne zatvorili svoje výskumné laboratóriá a presmerovali svoje aktivity do reálneho manažmentu pacientov, ale dočasne sa pozastavili aj registrácie do prebiehajúcich klinických štúdií, či už výskumnými spoločnosťami alebo lokálnymi autoritami. Zredukovali sa i možnosti cestovať za liečbou do špecializovaných onkologických centier, ktorých aktivita je nevyhnutná tak pre poskytovanie ako aj pre dosiahnutie vyššej kvality starostlivosti o pacientov. Počas prenosu a šírenia sa môžu vyskytovať aj vírusové mutácie, čo vedie ku konštatovaniu, že SARS-CoV-2 zostane dlhšie obdobie hrozbou pre onkologickú komunitu. Je potrebné nezabúdať na to, že samotná rakovina je pandémia s celosvetovo ročne diagnostikovanými > 18 000 000 ľudí. Mnoho spoločností, vrátane Európskej spoločnosti pre medicínsku onkológiu a Americkej spoločnosti klinickej onkológie, poskytuje klinické odporúčania pre liečbu pacientov s rakovinou v tomto náročnom období, pretože si uvedomujú, že pokračovanie v precíznej terapii našich pacientov je pre zdravotníkov to najdôležitejšie. Cieľ: Cieľom prezentácie je poukázať na styčné resp. prelínajúce sa oblasti oboch uvedených chorobných entít za účelom možného zjednodušenia diagnostického a terapeutického manažmentu onkologického pacienta s podozrením na infekciu COVID-19 alebo už s dokázaným covidovým ochorením.
Background: Coronavirus disease 2019 (COVID-19), a respiratory tract infection caused by the severe acute respiratory syndrome coronavirus named SARS-CoV-2, initially emerged in China in late 2019. The rapid global spread of this novel virus led the World Health Organization declare a pandemic with > 30,000,000 confirmed cases, 946,000 deaths and > 21,000,000 recoveries reported as of 18 September 2020, according to the Johns Hopkins Coronavirus Resource Center. Initial reports from Asia suggested that elderly patients with multiple comorbidities, specifically diabetes, hypertension, and obesity were at an increased risk of developing severe COVID-19 following a SARS-CoV-2 infection. As data on these risks have evolved, evidence has increasingly shown that patients with cancer are indeed a particularly vulnerable group. However, the effects of various confounding factors, including an older than average patient population who often have underlying comorbidities including a suppressed immune system and/or a hypercoagulable state, have been difficult to separate from the effects of having cancer. Common presenting symptoms of SARS-CoV-2 including dyspnoea, cough, fever, fatigue, dysgeusia and, less commonly, diarrhoea and/or a hyperinflammatory syndrome are equally confusing to clinicians as they all are common symptoms of both cancer and toxicity from anti-cancer therapy. Furthermore, the radiographic dilemma of distinguishing between immune-checkpoint inhibitor-induced pneumonitis from that caused by SARS-CoV-2 infection and conflicting data on the effects of certain therapies on patient outcomes has left clinicians with considerable angst on how to help patients with acute or worsening symptoms in an optimal way. Predicted increase in mortality follows not only from the delay in discovery and progress resulting from temporary closing of research laboratories at cancer centers but also from diversion of resources to patient care and temporary suspension of clinical trial enrolment both by companies and local institutions. The possibilities of travelling to specialized medical centers whose activities are essential for the delivery and improvement of patient care were reduced, too. Viral mutations might also occur during transmission and spread; this leads to a statement that SARS-CoV-2 will forever remain a looming threat to the oncological community. What is crucial to remember is that cancer itself is a pandemic with > 18,000,000 people diagnosed worldwide every year. Many societies, including the European Society for Medical Oncology and the American Society of Clinical Oncology, are providing clinical recommendations for the management of patients with cancer during this challenging time, recognizing that continuation in the precise treatment of our patients is critical for our role of physicians. Purpose: The aim of the presentation is to point out the contact or overlapping areas of both mentioned disease entities for the purpose of possible simplification of diagnostic and therapeutic management of a cancer patient with suspected or already proven COVID-19 disease.
- MeSH
- C-reaktivní protein analýza MeSH
- COVID-19 * patofyziologie MeSH
- hemokoagulace MeSH
- horečka MeSH
- leukocyty MeSH
- lidé MeSH
- nádory * patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Východiská: Infekcia novým SARS-CoV-2 predstavuje vysoké riziko pre komorbídných pacientov a pacientov liečiacich sa na onkologické ochorenia. Prípad: V tejto kazuistike uvádzame 75-ročného pacienta s lokalizovaným adenokarcinómom žalúdka, ktorý je v súčasnosti liečený perioperačným cytostatickým režimom. Pre kontakt s rodinným členom, ktorý cestoval v tom čase do rizikovej krajiny, bolo realizované rT-PCR, s pozitívnym výsledkom na prítomnosť SARS-CoV-2. Pacientovi boli následne realizované laboratórne a rádiologické vyšetrenia s cieľom posúdiť závažnosť ochorenia, avšak nálezy neboli v súlade s nálezmi spojenými s ochorením COVID-19. Výsledky: U pacienta bol priebeh infekcie bez výraznejších komplikácií. Počas hospitalizácie bol zaznamenaný jeden výstup teploty s miernou zimnicou a kašľom. Následne bola zahájená farmakoterapia s použitím hydroxychlorochínu v kombinácii s azitromycínom. Po liečbe došlo k zlepšeniu stavu. Počas desiateho dňa hospitalizácie bol zopakovaný test na prítomnosť RNA vírusu SARS-CoV-2, pričom výsledky boli negatívne. Na detekciu protilátok bol použitý nový test od firmy Acro Biotech inc., ktorého výsledky boli 57 dní po ukončení hospitalizácie tak isto negatívne. Pacient je od vtedy bez ťažkostí v zmysle príznakov ochorenia COVID-19. Záver: Aj napriek komorbiditám a aktívnej protinádorovej liečbe bol priebeh ochorenia COVID-19 u prezentovaného pacienta mierny. Rýchla diagnostika a následne liečba tohto ochorenia bola pravdepodobne aj v tomto prípade dôvodom mierneho priebehu ochorenia a je základom dobrého manažmentu pacientov s infekciou SARS-CoV-2.
Background: In December 2019 a new strain of coronavirus SARS-CoV-2 has emerged and affected health care worldwide. Patients with cancer and other comorbidities are at increased risk for adverse outcomes in this infection. Case: In this case report we present a 75-year-old patient with a localized gastric adenocarcinoma, currently treated by perioperative chemotherapy regimen, who had an rT-PCR proven novel coronavirus SARS-CoV-2 infection. Laboratory and radiologic assessments were performed in order to assess disease severity; however, the findings were not altered in accordance with the findings associated with COVID-19 disease. Results: On the first hospital day the patient had a low grade fever with chills. Subsequently a pharmacological therapy with hydroxychloroquine and azithromycin was started. After pharmacologic and symptomatic treatment, the patient was reassessed for SARS-CoV-2, with negative results. At discharge, the patient was ordered a 14-day mandatory quarantine. After 57 days of follow-up, the patient underwent a new rapid antibody test by Acro Biotech inc., which gave negative results for IgM and IgG. Conclusion: An infection with SARS-CoV-2 is associated with a more severe disease in patients with comorbidities and cancer; however, this case patient had a mild course of COVID-19 disease. The aim of this case report is to share the information on the clinical course and outcomes of a patient with malignancy. Rapid spreading of information is crucial in the management of COVID-19.
- Klíčová slova
- SARS-CoV2,
- MeSH
- Betacoronavirus MeSH
- COVID-19 * MeSH
- komorbidita MeSH
- koronavirové infekce MeSH
- lidé MeSH
- nádory žaludku * terapie MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
