• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Úvod: Primárne intrakraniálne germinatívne tumory predstavujú zriedkavú skupinu nádorov, ktoré sa vyskytujú v detstve a u mladých dospelých. WHO klasifikácia delí intrakraniálne tumory na germinómy a negerminómy. Najčastejšia lokalita týchto nádorov je pineálna a supraselárna oblasť. Klinické príznaky a symptómy závisia od lokalizácie tumoru, najčastejšie sú to príznaky v dôsledku zvýšeného intrakraniálnho tlaku, Parinaudov syndróm, bitemporálna hemianopsia, príznaky z endokrinného deficitu. Zobrazovacím vyšetrením voľby pri diagnostike intrakraniálnych germinatívnych tumorov je MRI vyšetrenie mozgu s použitím kontrastnej látky gadolinium. Zobrazovacie vyšetrenia však neposkytnú dostatočnú informáciu o type nádoru, k tomu je potrebná bioptizácia. Výnimkou sú prípady s charakteristicky zvýšenými hladinami nádorových markerov (AFP a β-hCG) stanovenými v sére a cerebrospinálnom moku. Klinický prípad: U 26-ročného pacienta so zhoršeným zrakom s poruchou zaostriť a svetloplachosťou, výraznou únavou a ospalosťou, nevoľnosťou, občasným zvracaním, s intermitentnými bolesťami hlavy a klinicky prítomným Parinaudovým syndróm sa zistil germinatívny nádor pineálnej oblasti. Zrealizované MR vyšetrenie mozgu ukázalo tumoróznu expanziu v pineálnej oblasti a v pravej časti mezencefala. Bola vykonaná radikálna exstirpácia tumoru v pineálnej oblasti. Pri kontrolnom MR vyšetrení mozgu sa zistila recidíva ochorenia. Pacient absolvoval kraniospinálne ožiarenie s následnou pooperačnou chemoterapiou (schéma cisplatina a etoposid), celkovo tri cykly. V súčasnej dobe je pacient 30 mesiacov po ukončení úspešnej onkologickej liečby v klinickej remisii ochorenia. Záver: Liečba a prognóza tohto nádorového ochorenia je rozdielna v jednotlivých skupinách. Germinómy majú lepšie prežívanie než negerminómy. 5-ročné prežívanie germinómov po aplikácii samotnej rádioterapie bolo > 90 %. Pridanie chemoterapie viedlo k zníženiu dávky a zmenšeniu ožarovanej oblasti, s dosiahnutím menších nežiadúcich účinkov a bez zníženia kurability. Negerminómy sú menej rádiosenzitívne než germinómy, ale použitím adjuvantnej chemoterapie sa dosiahlo zlepšenie prežívania. Naďalej však menežment týchto nádorov ostáva kontroverzný.

Background: Primary intracranial germ cell tumors represent a rare category of neoplasms, which occur in children and young adults. The WHO classification divides intracranial tumors into germinomas and non-germinomas. The most frequent locality of these tumors is pineal and suprasellar region. Clinical signs and symptoms depend on the localization of the tumour – they most commonly include signs of increased intracranial pressure, Parinaud’s syndrome, bitemporal hemianopsy and signs of endocrine deficiency. Gadolinium enhanced MRI scan of the brain is the imagining examination of choice in the diagnostic strategy of intracranial germ cell tumors. However, the imagining studies do not provide sufficient information about histological type; therefore, biopsy is necessary. The exception represents cases with characteristically increased levels of tumor markers (AFP and β-HCG) measured in the serum and cere­brospinal fluid. Case: A pineal germ cell tumor was observed in a 26-year-old male with pre­sentation of an eye-sight disorder with focusing difficulty and photophobia, accompanied by intensive fatigue and sleepiness, nausea with occasional vomiting, intermittent headaches and Parinaud’s syndrome. MRI examination of the brain showed tumor expansion in the pineal region and in the right part of the mesencephalon. Radical extirpation of the tumor in the pineal region was performed. The follow-up MRI scan of the brain revealed relapse of the disease. The patient underwent craniospinal radiation therapy with subsequent postoperative chemothe­rapy (regimen cisplatin and etoposide), three cycles in total. Currently, the patient is 30 months after finishing of oncological treatment in clinical remission of the disease. Conclusion: The treatment and prognosis of this neoplasm differ between particular categories. Germinomas have better survival rates than non-germinomas. A 5-year survival rate of germinoma patients after application of radiotherapy alone was > 90% of cases. The addition of chemotherapy lead to a decrease of the dose and minimalization of the irradiated area, with achievement of fewer side effects without a decrease of the curability. Non-germinomas are less radiosensitive than germinomas, but after the application of the adjuvant chemotherapy, survival benefit was achieved. However, the optimal management of these tumors remains controversial.

• MeSH
• adjuvantní chemoterapie MeSH
• adjuvantní radioterapie MeSH
• alfa-fetoproteiny sekrece   MeSH
• antitumorózní látky MeSH
• bolesti hlavy MeSH
• dospělí MeSH
• epifýza mozková chirurgie   patologie   MeSH
• gadolinium diagnostické užití   MeSH
• germinom * diagnóza   chirurgie   patologie   radioterapie   MeSH
• kombinovaná terapie MeSH
• lidé MeSH
• magnetická rezonanční tomografie MeSH
• nádorové biomarkery MeSH
• nádory mozku * diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• pinealom diagnóza   patologie   MeSH
• poruchy hybnosti oka etiologie   MeSH
• zvracení MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• přehledy MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Diseminované malignity sú zodpovedné za väčšinu úmrtí na rakovinu. Cirkulujúce nádorové bunky (circulating tumor cells – CTC) sú generované počas metastatického procesu. Prítomnosť CTC, epiteliálnych buniek nachádzajúcich sa v periférnej krvi, je povinný krok rozvoja vzdialených metastáz. Cirkulujúce epitelové bunky majú morfológiu malígnych buniek a ich počet v krvi koreluje s rozsahom nádorovej choroby. Na detekciu CTC v periférnej krvi sú využívané dva hlavné prístupy:1) metóda využívajúca reakciu s protilátkou a 2) na detekcii nukleových kyselín založené techniky. Nádorové bunky s HER- 2 overexpresiou sú často rezistentné na cytotoxickú liečbu a rádioterapiu. Širšie klinické použitie detekcie minimálnej zvyškovej choroby je čiastočne obmedzené nedostatkom štandardizovaných metód detekcie. Nedávne štúdie naznačujú, že okrem prognostického významu nádorových buniek môže byť ich stanovenie dôležité pri liečbe a následnom sledovaní pacienta, alebo ako potenciálne ciele pre cielenú terapiu. Perzistencia minimálnej reziduálnej/ zvyškovej choroby po primárnej liečbe môže byť indíciou na podanie rozsiahlej adjuvantnej liečby, aby sa zabránilo relapsu ochorenia. Detekcia CTC a využívanie prognostických markerov, ako je HER- 2 overexpresia, môže napomôcť lepšie pochopiť bio lógiu a klinický význam prítomnosti CTC u pacientov s karcinómom prsníka.

Disseminated malignancies are responsible for the majority of cancer-related deaths. During the metastatic process, circulating tumour cells (CTCs) are generated. The presence of CTCs, epithelial cells found in the peripheral blood, is an essential step in establishing distant metastases. Circulating epithelial cells have the morphology of malignant cells and their number in the blood correlates with tumour burden. To identify CTCs in peripheral blood, two major approaches are used involving additional antibodies and nucleic acid-based techniques. Tumour cells with HER- 2 overexpression are frequently resistant to cytotoxic drugs and radiotherapy. Wider clinical application of the detection of minimal residual disease is partly limited by the lack of standardized methods for detection. Recent studies suggest that in addition to the prognostic signifi cance of tumour cells, determination of CTCs may be important in therapy monitoring or as potential targets for targeted therapy. Persistence of minimal residual disease after primary treatment may be an indication for extensive adjuvant treatment in order to prevent relapse of the disease. Detection of CTCs and the use of prognostic markers such as HER- 2 overexpression may help us to better understand the bio logy and clinical signifi cance of the presence of CTCs in breast cancer patients.

• MeSH
• lidé MeSH
• lymfatické metastázy patofyziologie   MeSH
• metastázy nádorů patofyziologie   MeSH
• nádorové cirkulující buňky MeSH
• nádory prsu chirurgie   patologie   MeSH
• neoadjuvantní terapie MeSH
• prognóza MeSH
• reziduální nádor diagnóza   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Východiská: Za štandardnú liečbu pokročilého karcinómu ovária sa považuje primárna radikálna operácia s následným podaním chemoterapie v zložení paklitaxel a karboplatina. Dokázalo sa, že veľkosť reziduálneho tumoru po primárnej radikálnej operácii (debulkizácii) má prognostický význam. Ako optimálna primárna debalkizačná operácia sa hodnotí kompletná debalkizácia tumoru bez prítomnosti makroskopického rezidua. U určitej skupiny pacientok s pokročilým karcinómom ovária nie je možné túto operáciu vykonať vzhľadom na veľký rozsah ochorenia a zlý stav telesnej výkonnosti. Neo- adjuvantná chemoterapia a IDS predstavuje alternatívny postup v liečbe danej skupiny pacientok. Materiál a metódy: Autori v retrospektívnej analýze hodnotili efektivitu IDS v korelácii s časom do progresie ochorenia a celkovým prežívaním pacientok s pokročilým karcinómom ovária. Celkovo 38 pacientok sa primárne liečilo štandardnou chemoterapiou v schéme: paklitaxel 175 mg/ m2 a karboplatina 5– 6AUC podávanou každé tri týždne. Podľa klinickej odpovede sa zvážila IDS, po ktorej pacientky pokračovali v identickej chemoterapii. Pacientky, u ktorých nebola indikovaná IDS, pokračovali druholíniovou chemoterapiou. Výsledky: Zo súboru 38 pacientok po neo- adjuvantnej chemoterapii 24 pacientok dosiahlo parciálnu remisiu ochorenia a následne boli indikované na IDS. Optimálna odložená radikálna operácia bola vykonaná u 12 pacientok, suboptimálna u 12 pacientok. Z celého súboru 14 pacientok nedosiahlo adekvátnu odpoveď na primárnu liečbu, nebola u nich indikovaná odložená radikálna operácia a pokračovali v liečbe druhou líniou chemoterapie. Čas do progresie ochorenia u pacientok po optimálnej debalkizácii bol 11 mesiacov, medián celkového prežívania nebol dosiahnutý (OS > 42,5 mesiaca). U pacientok po suboptimálnej debalkizácii bol čas do progresie ochorenia 6 mesiacov a medián celkového prežívania 33 mesiacov. V skupine pacientok, u ktorých chirurgická liečba nebola indikovaná, bol medián celkového prežívania 21,5 mesiaca. Záver: Výsledky analýzy potvrdili, že neo- adjuvantná chemoterapia s následnou IDS je vhodný terapeutický postup v liečbe pokročilého iniciálne inoperabilného karcinómu ovária.

Backgrounds: Primary debulking surgery and chemotherapy (paclitaxel and carboplatin) remain the standard treatment for advanced ovarian cancer. The size of the residual tumour after primary debulking surgery has proved to be an important prognostic determinant. Complete tumour debulking without any macroscopic residual disease is considered the optimal primary debulking surgery. It is not possible to perform such an aggressive operation in patients with advanced ovarian cancer due to the bad performance status and extensive disease. Neo- adjuvant chemotherapy and interval debulking surgery seem to be an effective treatment strategy in this group of patients. Material and Methods: The retrospective analysis evaluated the efficiency of interval debulking surgery in correlation with progression-free and overall survival in patients with advanced ovarian cancer. 38 patients were treated with standard chemotherapy: paclitaxel 175 mg/ m2 and carboplatin 5– 6 AUC every three weeks. According to the clinical response, surgical debulking was considered, after which postoperative chemotherapy was given. Ineligible patients for interval debulking were treated with 2nd line chemotherapy. Results: After neo- adjuvant chemotherapy, 24 patients of the group of 38 achieved partial remission and interval debulking surgery was indicated. Optimal interval debulking surgery was performed in 12 patients, suboptimal debulking surgery in 12 patients. Of the entire group, 14 patients did not show any adequate response to the primary treatment, they did not have interval debulking surgery indicated and they were treated with 2nd line chemotherapy. Progression-free survival in patients after optimal debulking was 11 months, median overall survival was not achieved (OS > 42.5 months). Progression-free survival in patients after suboptimal debulking was 6 months and median overall survival was 33 months. Median overall survival in patients without surgical treatment was 21.5 months. Conclusion: The results of the study confirm that neo- adjuvant chemotherapy with subsequent interval debulking surgery is a suitable therapeutic approach in primary inoperable patients with advanced ovarian cancer.

• MeSH
• karboplatina aplikace a dávkování   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• míra přežití MeSH
• nádory vaječníků farmakoterapie   chirurgie   mortalita   MeSH
• neoadjuvantní terapie MeSH
• paclitaxel aplikace a dávkování   MeSH
• přežití po terapii bez příznaků nemoci MeSH
• protokoly antitumorózní kombinované chemoterapie terapeutické užití   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH