Q112532835
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Aim: Stress negatively affects studentsʼ health, self-esteem, and clinical performance. Although stress has been analyzed on a long-term basis and many clinical stressors are known, some of the factors potentially triggering stress have not been adequately studied, and the results are not consistent. Our research focused on an assessment of the stress intensity that nursing and midwifery students experience and the impact of ward type, difficulty in providing nursing care, and previous experience on perceptions of stress. Design: Cross-sectional study. Methods: The study sample (n = 258) consisted of 65.5% nursing and 34.5% midwifery students who had completed their clinical training in basal pediatric (36.5%), surgical (27.5%), and medical (36.0%) wards. We analyzed stress intensity (0-10), perception of the difficulty in providing nursing care from the studentʼs perspective (0-10), and their previous experience. Results: Across the entire group of students, the stress intensity was 3.84 (SD = 2.71). Students providing care in pediatric wards (M = 4.72) experienced the highest stress intensity, especially when compared to students in medical wards (M = 2.69), (p < 0.001). The provision of care is most demanding in pediatric wards (M = 4.91) compared to surgical (M = 2.97) and medical wards (M = 3.08), (p < 0.001). Difficulty in providing care is significantly associated with stress intensity (r = 0.548). Previous clinical experience reduces the perception of stress. However, we found a significant decrease only in surgical and medical wards. Conclusion: To reduce the perception of stress in pediatric wards, attention needs to be paid to the quality of pre-clinical training focused on pediatric patient care. At the same time, it is important to increase the effectiveness of clinical education in pediatric wards.
- MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- nemocniční oddělení klasifikace MeSH
- poskytování zdravotní péče MeSH
- pracovní stres klasifikace prevence a kontrola MeSH
- průřezové studie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychický stres * etiologie prevence a kontrola MeSH
- studenti ošetřovatelství * psychologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Úvod: V 21. storočí výrazne narastá počet chronických ochorení. Doktor Wagner a kolektív predstavili najvplyvnejší teoretický model starostlivosti o chronicky chorých – Chronic Care Model – CCM.Dizajn: Predkladaný príspevok analyzuje výsledky získane kvantitatívnym výskumom.Cieľ: Cieľom kvantitatívneho výskumu bolo zistiť, aká je efektívnosť jednotlivých elementov Wagnerovho modelu (CCM) v sta-rostlivosti o pacientov s diabetes mellitus v závislosti od typu liečby.Metodika: Celkový súbor tvorilo 1511 respondentov. Výber respondentov bol realizovaný na základe stratifikovaného výberu. Použitým nástrojom pre zber dát bol štandardizovaný dotazník PACIC+.Výsledky: Skúmaním závislosti hodnotenia efektívnosti starostlivosti o pacienta s DM od typu liečby sme zistili, že medzi premen-nými je signifikantný vzťah. Väčšinu elementov CCM hodnotia najlepšie pacienti, ktorí využívajú inzulínovú pumpu. Naopak, najhoršie hodnotenie uvádzajú pacienti liečení prostredníctvom antidiabetik. Najväčšie rozdiely sme zistili pri spokojnosti pa- cientov s celkovou organizáciou starostlivosti. Najviac spokojní sú pacienti s inzulínovou pumpou (priemer 3,60), menej pacienti na inzulínových perách (priemer 3,33) a najmenej pacienti liečení PAD (priemer 3,17).Záver: Wagnerov model má potenciál na zlepšenie efektivity starostlivosti o pacientov s ochorením diabetes mellitus bez toho, aby negatívne ovplyvnil výsledky pacientov.
Introduction: In the 21st century, the number of chronic diseases has increased significantly. Doctor Wagner and his team presented the most influential theoretical model of care for the chronically ill - the Chronic Care Model - CCM. Design: The presented paper analyses the results obtained by quantitative research. Objective: The objective of this quantitative research was to find out the effectiveness of individual elements of Wagner's model (CCM) in the care of patients with diabetes mellitus, depending on the type of treatment. Methods: The total sample consisted of 1,511 respondents. The selection of respondents was based on stratified selection. The data collection tool used was the standardized PACIC+ questionnaire. Results: By examining the effectiveness of evaluation of care for DM patients (depending on the type of treatment) we found that there is a significant relationship among variables. Patients, who use an insulin pump, positively evaluate most of the elements of CCM. On the contrary, patients treated with anti-diabetics report the worst rating. The greatest differences were found in patients' satisfaction with the overall organization of care. Patients with an insulin pump were most satisfied (mean 3.60), patients on insulin pens were less satisfied (mean 3.33), and the least satisfied were patients treated with PAD (peroral anti-diabetics) (mean 3.17). Conclusion: Wagner's model has the potential to improve the efficiency of care for patients with diabetes mellitus without an adverse effect on patient outcomes.
[Nursing job satisfaction - the comparative study]
Úvod: Hlavným cieľom komparatívnej štúdie bolo zistiť, ako na činnosť sestier vplývajú motivačné alebo demotivačné činitele. Materiál a metodika: Výberový súbor tvorili sestry z Nemocnice Jána Evangelistu Purkyně v Uherskom Hradišti (Česká republika) a sestry z Kliniky geriatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove (Slovenská republika). Zistili sme vplyv pracovnej spokojnosti na činnosť sestier prostredníctvom štandardizovaného Dotazníka pracovnej spokojnosti, ktorý sme získali so súhlasom autora [Vévoda, J. et al., 2010]. Nástoj vychádza z Herzbergovej dvojfázovej motivačnej teórie. Obsahovo ide o faktory exogénne a endogénne, ktoré sa stali základom pre zostavenie dvoch škál v prehľadnom dotazníku. Výsledky: Výsledky štúdie potvrdzujú, že u slovenských sestier sú motivačné činitele saturované vo väčšej miere (Mzda = -10,47). České sestry majú rovnakú mieru saturácie pre motivačné a demotivačné činitele (Image zariadenia = 7,67). Záver: Manažment zdravotníckych zariadení by sa mal primárne zaoberať predovšetkým exogénnymi faktormi: mzda, istota pracovného miesta, spolupráca na oddelení, prístup k informáciám, podniková klíma, sociálne výhody. V rámci endogénnych faktorov by malo ísť najmä o nefinančné ohodnotenie sestier.
IIntroduction: The main objective of the comparative study was to find out how motivating or demotivating factors affect the activity of nurses. Material and methods: The sample consisted nurses from Hospital of Ján Evangelista Purkyně in Uherské Hradiště (Czech republic) and nurses from the Geriatrics Clinic of Faculty Hospital with Policlinic of Ján Adam Reiman in Prešov (Slovak republic). We find the impact of work satisfaction on the activity of nurses through a standardized Questionnaire of Job satisfaction which we obtained with the consent of the author [Vévoda, J. et al. 2010]. Tool is based on Herzberg’s two-phase theory of motivation. These are exogenous and endogenous factors, which have become the basis for compiling two scales in transparent questionnaire. Results: The results of the study confirm that in Slovak nurses the motivation factors are more saturated (Salary = -10.47). Czech nurses have the same degree of saturation for motivational and demotivational factors (Image of facility = 7.67). Conclusion: The management of healthcare facilities should primarily address exogenous factors: salary, job security, departmental cooperation, access to information, business climate, social benefits. Endogenous factors should include in particular the non-financial rating of nurses.
- MeSH
- lidé MeSH
- motivace MeSH
- pracovní uspokojení * MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- zdravotní sestry v klinické praxi * psychologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
Implikácie pre konceptualizáciu pokročilej praxe sa kreovali v rámci dialógov odborníkov s cieľom dosiahnuť národný a medzinárodný konsenzus definície, výkonu a regulácie pokročilej praxe v ošetrovateľstve. Kritickými prvkami boli objasnenie, čo pokročilá prax v ošetrovateľstve je, čo je úlohou graduálneho vzdelávania, certifikácie a licencovania, zabezpečenie uznania a integrácie pokročilej praxe do procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti, redukcia bariér pri mobilizácii sestier do iných štátov, podpora dialógov odborníkov o téme a problémoch, a zjednotenie regulácie pokročilej praxe v rámci štátov. Hamricovej model (1996), ako jeden z najstarších modelov využíva termíny „rola“ a „spôsobilosť“, je považovaný za najintegratívnejší v porovnaní s ostatnými, pretože berie do úvahy všetky role pokročilej praxe. Cieľom príspevku je popísať a priblížiť tento univerzálny model orientovaný na pokročilú prax v ošetrovateľstve.
V 21. storočí výrazne narastá počet chronických ochorení. V roku 1999 Wagner a kolektív predstavili azda najvplyvnejší teoretický model starostlivosti chronicky chorých - Chronic Care Model - CCM. Cieľom tohto príspevku je popísať model starostlivosti o chronicky chorých, jeho špecifické využitie u pacientov s ochorením diabetes mellitus, keďže toto ochorenie bolo prototypom pre vznik tohto modelu. Chronic care model má potenciál na zlepšenie efektivity starostlivosti o pacientov s diabetes mellitus bez toho, aby negatívne ovplyvnil výsledky pacientov.
Chronic diseases markedly increase in the 21st century. In 1999, Wagner and colleagues presented perhaps the most influential theoretical model for the care of chronically ill- Chronic Care Model - CCM. The aim of this thesis is to describe the model of care for the chronically ill, its specific use in patients with diabetes mellitus as this disease has been the prototype for the model development. We refer to the issue of care for the chronically ill and the role that a nurse plays in it. Chronic care model has the potential to improve efficiency of management of patients with diabetes mellitus without adversely affecting the results of the patients.
V 21.storočí výrazne narastá počet chronických ochorení. V roku 1999 Wagner a kolektív predstavili azda najvplyvnejší teoretický model starostlivosti o chronicky chorých –Chronic Care Model – CCM. Cieľom príspevku je popísať tento model starostlivosti o chronicky chorých, jeho špecifické využitie u pacientov s diabetes mellitus, keďže toto ochorenie bolo prototypom pre vznik tohto modelu. Poukazujeme na problematiku selfmanažmentu v starostlivosti o chronicky chorých a úlohu, ktorú v nej zohráva sestra. Chronic care model má potenciál na zlepšenie efektivity starostlivosti o pacientov s diabetes mellitus bez toho, aby negatívne ovplyvnil výsledky pacientov. Dôležitú úlohu tu zohrávajú sestry, ktoré majú nezastupiteľne miesto pri vykonávaní elementov modelu starostlivosti a to hlavne v rámci plánovaných návštev v prirodzenom prostredí pacienta.
