• MeSH
• atropin aplikace a dávkování   farmakokinetika   MeSH
• autonomní nervový systém fyziologie   účinky léků   MeSH
• beta blokátory aplikace a dávkování   farmakokinetika   MeSH
• dospělí MeSH
• fyziologický stres patofyziologie   MeSH
• krevní tlak genetika   MeSH
• lidé MeSH
• spektrální analýza metody   MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH

• MeSH
• atropin MeSH
• cystamin toxicita   MeSH
• experimenty na zvířatech MeSH
• hematopoéza účinky léků   účinky záření   MeSH
• myši MeSH
• radioprotektivní látky toxicita   MeSH
• tenké střevo cytologie   účinky léků   účinky záření   MeSH
• Check Tag
• myši MeSH

• MeSH
• akční potenciály MeSH
• beta blokátory MeSH
• dospělí MeSH
• elektrokardiografie MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• srdeční arytmie farmakoterapie   patofyziologie   MeSH
• sympatický nervový systém účinky léků   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• akční potenciály MeSH
• beta blokátory MeSH
• dospělí MeSH
• elektrokardiografie MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• srdeční arytmie farmakoterapie   patofyziologie   MeSH
• sympatický nervový systém účinky léků   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• baroreflex fyziologie   MeSH
• financování organizované MeSH
• hypertenze diagnóza   etiologie   MeSH
• lidé MeSH
• měření krevního tlaku metody   využití   MeSH
• mladiství fyziologie   MeSH
• obezita metabolismus   patofyziologie   MeSH
• parasympatický nervový systém patofyziologie   MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• statistika jako téma metody   MeSH
• studie případů a kontrol MeSH
• sympatický nervový systém patofyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladiství fyziologie   MeSH

• MeSH
• elektrokardiografie metody   využití   MeSH
• experimenty na lidech MeSH
• financování organizované MeSH
• kardiovaskulární systém MeSH
• lidé MeSH
• neuronové sítě MeSH
• parasympatický nervový systém fyziologie   MeSH
• počítačové zpracování signálu MeSH
• software MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• teoretické modely MeSH
• výzkumné techniky MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Cholinergický systém v srdci môže byť buď neuronálneho, alebo neneuronálneho pôvodu. Neuronálny cholinergický systém v srdci je reprezentovaný pregangliovými parasympatikovými dráhami, parasympatikovými intrakardiálnymi gangliami a postgangliovými parasympatikovými neurónmi, ktoré projektujú predovšetkým do oblastí predsiení, SA uzla a AV uzla. Neneuronálny cholinergický systém je tvorený samotnými kardiomyocytmi, ktoré majú kompletnú výbavu pre syntézu a vylučovanie acetylcholínu. Podľa súčasných poznatkov neneuronálny cholinergický systém v srdci má vplyv na reguláciu srdcovej činnosti v priebehu aktivácie sympatiku a zohráva úlohu aj pri energetickom metabolizme kardiomyocytov. Acetylcholín či už neuronálneho alebo neneuronálneho pôvodu pôsobí v srdci prostredníctvom muskarínových a nikotínových receptorov. Účinok acetylcholínu v srdci je ukončovaný prostredníctvom cholínesteráz, acetylcholínesterázy a butyrylcholínesterázy. V poslednej dobe čoraz viac odborných publikácii naznačuje, že zvýšenie cholinergického tonusu v srdci prostredníctvom inhibítorov cholínesteráz má pozitívny vplyv pri niektorých ochoreniach kardiovaskulárneho systému, ako je napríklad zlyhávajúce srdce. Z toho dôvodu by sa inhibítory cholínesteráz mohli v budúcnosti úspešne používať pri terapii niektorých ochorení kardiovaskulárneho systému.

The cholinergic system of the heart can be either of neuronal or non-neuronal origin. The neuronal cholinergic system in the heart is represented by preganglionic parasympathetic pathways, intracardiac parasympathetic ganglia and postganglionic parasympathetic neurons projecting to the atria, SA node and AV node. The non-neuronal cholinergic system consists of cardiomyocytes that have complete equipment for synthesis and secretion of acetylcholine. Current knowledge suggests that the non-neuronal cholinergic system in the heart affects the regulation of the heart during sympathetic activation. The non-neuronal cholinergic system of the heart plays also a role in the energy metabolism of cardimyocites. Acetylcholine of both neuronal and non-neuronal origin acts in the heart through muscarinic and nicotinic receptors. The effect of acetylcholine in the heart is terminated by cholinesterases acetylcholinesterase and butyrylcholinesterase. Recently, papers suggest that the increased cholinergic tone in the heart by cholinesterase inhibitors has a positive effect on some cardiovascular disorders such as heart failure. For this reason, the cholinesterase inhibitors might be used in the treatment of certain cardiovascular disorders in the future. Key words: cholinergic system • heart innervation • non-neuronal cholinergic system of the heart • receptors • cholinesterases in the heart

• MeSH
• acetylcholin sekrece   MeSH
• acetylcholinesterasa fyziologie   metabolismus   MeSH
• butyrylcholinesterasa fyziologie   metabolismus   MeSH
• cholin-O-acetyltransferasa fyziologie   MeSH
• cholinergní vlákna fyziologie   MeSH
• cholinesterasové inhibitory farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• cholinesterasy fyziologie   MeSH
• ganglia parasympatická fyziologie   MeSH
• kardiomyocyty fyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• neurony cholinergní * fyziologie   MeSH
• nikotinové receptory fyziologie   MeSH
• parasympatická vlákna postgangliová fyziologie   MeSH
• parasympatický nervový systém * fyziologie   MeSH
• receptory muskarinové fyziologie   MeSH
• srdce * inervace   MeSH
• srdeční selhání farmakoterapie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Poruchy príjmu potravy patria medzi závažné medicínske ochorenia v detskom a adolescentnom veku. Do popredia vystupuje zmena hmotnosti – obezita alebo podvýživa (napr. pri mentálnej anorexii), ktoré majú vplyv na takmer všetky fyziologické funkcie organizmu vrátane aktivity autonómneho nervového systému. V súčasnosti je málo prác, zaoberajúcich sa problematikou mentálnej anorexie a zmien autonómneho nervového systému. Typickým nálezom pri mentálnej anorexii je bradykardia so zvýšenou parasympatikovou aktivitou, ktorá sa však pri dlhšom trvaní ochorenia môže výrazne až abnormálne znížiť. Závery týkajúce sa hodnotenia sympatikovej aktivity nie sú zatiaľ jednoznačné. Na sledovanie zmien aktivity sympatikovej a parasympatikovej časti autonómneho nervového systému sa v súčasnosti používajú lineárne a nelineárne metódy analýzy variability frekvencie srdca a tlaku krvi, ako aj vyšetrenie kardiovaskulárnych testov. Aj kvôli pokračujúcemu nárastu a závažnosti porúch príjmu potravy v detskom a adolescentnom veku je potrebné pokračovať v monitorovaní zmien aktivity autonómneho nervového systému, ako aj sledovať efekt liečby a terapeutických postupov.

Disorders of food intake belong to serious medical diseases at the child and adolescent age. The most prominent symptom is changed body mass – obesity or malnutrition (e.g. in mental anorexia), which influence almost all physiological functions of the organism including activity of autonomic nervous system. At the present time there are few papers dealing with the problem of mental anorexia and changes in autonomic nervous system. Bradycardia with increased parasympathetic activity is a typical finding in mental anorexia and may decrease significantly or even abnormally after some time. The conclusions concerning the evaluation of sympathetic activity are not unambiguous. The determination of changes in the activity of sympathetic and parasympathetic part of autonomic nervous system presently employs linear and nonlinear methods for analysis of variability in heart rate and blood pressure as well as the examination by cardiovascular tests. It is also for the increasing rate and severity of food intake disorders at the child and adolescent age that monitoring of the changes in autonomic nervous activity should be continued and the effects of therapy and therapeutic procedures should be investigated.

• MeSH
• autonomní nervový systém patofyziologie   patologie   MeSH
• bradykardie diagnóza   etiologie   MeSH
• finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
• komorbidita MeSH
• krevní tlak genetika   MeSH
• lidé MeSH
• mentální anorexie komplikace   metabolismus   MeSH
• nemoci autonomního nervového systému etiologie   MeSH
• parasympatický nervový systém abnormality   fyziologie   metabolismus   MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• sympatický nervový systém abnormality   fyziologie   metabolismus   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Epidemiologické štúdie z posledných rokov ukázali, že obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je nezávislým rizikovým faktorom rozvoja artériovej hypertenzie, cievnych mozgových príhod a ischemickej choroby srdca. U pacientov so zlyhaním srdca je OSA rizikovým faktorom progresie dysfunkcie ľavej komory. V patogenéze nepriaznivých kardiovaskulárnych dôsledkov OSA zohrávajú kľúčovú úlohu nasledujúce mechanizmy: aktivácia sympatikového a pokles aktivity parasympatikového nervového systému v dôsledku intermitentnej hypoxémie a zobúdzacích reakcií, zvýšenie afterloadu ľavej komory pri opakujúcich sa vzostupoch systémového krvného tlaku pri ukončení apnoe a endotelová dysfunkcia. V súčasnosti je výskum kardiovaskulárnych dôsledkov OSA zameraný tiež na sledovanie vzťahov medzi závažnosťou spánkových porúch dýchania a oxidačným stresom, systémovým zápalom, hormonálnymi zmenami a zmenami hemokoagulácie. Základom liečby spánkového apnoe je pravidelná aplikácia neinvazívnej ventilácie počas spánku. U pacientov s koexistenciou spánkového apnoe a zlyhania srdca je potrebné optimalizáciou farmakologickej liečby docieliť aj zníženie sympatikovej aktivity a krvného tlaku.

Recent epidemiologic studies suggest that obstructive sleep apnea (OSA) is an independent risk factor of arterial hypertension, stroke and ischemic heart disease. In patients with congestive heart failure, sleep apnea is a risk factor for the progression of left ventricular dysfunction. In the pathogenesis of the negative cardiovascular consequences of OSA, following mechanisms are involved: sympathetic activation and parasympathetic withdrawal resulting from intermitent hypoxemia at night and arousals from sleep, increases in left ventricular afterload due to increases in systemic blood pressure at the termination of apnea, and endothelial dysfunction. In addition, oxidative stress, systemic inflammation, hormonal changes and impairment in the hemocoagulation system may be involved. Noninvasive ventilation is the cornerstone in the management of OSA. In patients with coexisting sleep apnea and arterial hypertension or heart failure, the therapeutic goal is to reduce nocturnal sympathetic nervous system activity and blood pressure by improving the pharmacological therapy of these diseases, and elimination of sleep apnea by noninvasive ventilation.