Nedokončená ošetrovateľská starostlivosť predstavuje bežný fenomén v zdravotníckych zariadeniach, a to najmä v dôsledku pôsobenia systémových faktorov, ako sú nedostatok personálu, či materiálu. Študenti ošetrovateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľských tímov a vnímajú tento fenomén, ako aj jeho príčiny počas svojej klinickej praxe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké sú názory študentov ošetrovateľstva bakalárskeho študijného programu na výskyt nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti počas ich poslednej klinickej praxe. Výskumný súbor tvorilo 49 študentov, ktorí odpovedali na otvorenú otázku v nástroji Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students. Zber údajov prebiehal medzi septembrom a decembrom 2023. Získané údaje boli analyzované pomocou sumatívnej obsahovej analýzy. Na jej základe sme identifikovali štyri nosné kategórie, ktoré reprezentovali príčiny výskytu nedokončenej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva, a to: Prístup sestier; Prístup lekárov; Manažment a kontrola; Nedostatok personálu. Z výsledkov je zrejmé, že študenti dokážu rozpoznať fenomén nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj príčiny, ktoré k nemu vedú. Výsledky, ktoré sme získali, sa vzťahujú najmä k manažmentu zdravotníckych zariadení, v ktorých študenti realizujú klinickú prax. Manažment týchto zariadení by mal prijať potrebné opatrenia s cieľom eliminácie nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z prostredia klinickej praxe. Ďalšie výskumy by sa mali zameriavať na detailnejšiu analýzu príčin nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva.
Unfinished nursing care represents a common phenomenon in healthcare facilities, primarily due to the influence of systemic factors such as understaffing and material shortages. Nursing students are integral members of nursing teams and perceive this phenomenon, along with its causes, during their clinical practice. Our study aimed to explore the perspectives of bachelor’s degree nursing students on the occurrence of unfinished nursing care during their latest clinical placement. The sample comprised 49 students who responded to an open-ended question in the Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students tool. Data collection took place between September and December 2023. The collected data were analyzed using summative content analysis. Based on this analysis, we identified four main categories representing the causes of unfinished care from the perspective of nursing students: Nurse attitude; Physician attitude; Management and control; Staff shortage. The results indicate that students can recognize the phenomenon of unfinished nursing care and its contributing factors. Our findings primarily relate to the management of healthcare facilities where students undertake clinical placement. Management of these facilities should take necessary measures to eliminate unfinished nursing care from the clinical practice environment. Further research should focus on a more detailed analysis of the causes of unfinished nursing care from the perspective of nursing students.
- Klíčová slova
- nedokončená ošetřovatelská péče,
- MeSH
- chybná zdravotní péče prevence a kontrola MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- ochrana zájmů pacientů MeSH
- ošetřovatelská péče normy organizace a řízení MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- řízení kvality MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
- studium ošetřovatelství bakalářské MeSH
In the presented contribution, we deal with the issue of simulation in the education of nurses. We characterize the simulation as an innovative method of the teaching process, which opens up the spac e to apply theoretical knowledge and practical skills, develops students' critical thinking, and at the same time enables immediate feedback and the teacher's response. Simulating real clinical cases improves mutual communication and enables practicing cooperation in a multidisciplinary team. We describe the creation of the basics of the simulation center. In individual European countries, simulation centers are becoming a standard tool for providing quality education in the health professions. The condition for building the center is the provision of modern patient simulators with the option of selecting a deteriorated health status, a system for recording patient care training and tools for training with virtual patients within the existing learning management systems (LMS). Creating the foundations of a simulation center for health professions at the Faculty of Social Sciences and Health, includes wireless nursing patient simulators, a system for recording simulation-based training. The realization of education based on experiential learning with the use of simulators and a simulation recording and recording system moves the education of nurses in a higher quality direction, although it requires a lot of study and preparation of situations, scenarios, teaching materials and tests on the part of educators.
V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou simulácie vo vzdelávaní sestier. Charakterizujeme simuláciu ako inovatívnu metódu vyučovacieho procesu, ktorá otvára priestor aplikovať teoretické vedomosti a praktické zručnosti, rozvíja kritické myslenie študentov a zároveň umožňuje okamžitú spätnú väzbu a reakciu učiteľa. Simulovanie reálnych klinických prípadov zlepšuje vzájomnú komunikáciu a umožňuje nácvik spolupráce v multidisciplinárnom tíme. Popisujeme kreovanie základov simulačného centra. Simulačné centrá sa stávajú v jednotlivých európskych krajinách štandardným nástrojom na poskytovanie kvalitného vzdelávania v zdravotníckych odboroch. Podmienkou vybudovania centra je zabezpečenie moderných simulátorov pacientov s možnosťou voľby zhoršeného stavu zdravia, systému pre nahrávanie nácviku starostlivosti o pacienta a nástrojov na cvičenie s virtuálnymi pacientmi v rámci existujúcich systémov riadenia učenia (LMS). Vytvorenie základov simulačného centra pre zdravotnícke odbory na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva obsahuje bezdrôtové ošetrovateľské simulátory pacienta, systém pre nahrávanie nácviku založeného na simulácii. Realizovanie vzdelávania založeného na zážitkovom učení s využitím simulátorov a systémom nahrávania a zaznamenávania simulácie posúva vzdelávanie sestier vyššie kvalitatívnym smerom, hoci si vyžaduje veľa štúdia a prípravy situácií, scenárov, učebných materiálov a testov zo strany pedagógov.
Cieľ: Zhodnotiť proces zvládania záťaže u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody (CMP) podľa teórie proaktívneho zvládania. Hodnotené boli rozdiely v stratégiách zvládania záťaže podľa pohlavia, veku a osobnostných charakteristík pacientov. Metódy: Pre zber dát boli použité sebahodnotiace dotazníky Greenglassovej dotazník PCI a Mini IPIP. Celkovo bolo dotazovaných 50 hospitalizovaných pacientov po CMP. Priemerný vek respondentov bol 70 rokov (SD = 9,86). Výskum bol schválený Etickou komisiou. Išlo o prierezový typ výskumu. Výsledky: Zistili sme, že u pacientov s CMP bolo proaktívne zvládanie záťaže využívané v menšej miere ako u všeobecnej populácie. Stratégie zvládania záťaže vykazovali štatisticky významné vzťahy s viacerými osobnostnými charakteristikami. Osobnostná charakteristika Neurotizmus vykazoval negatívny vzťah s proaktívnym zvládaním u pacientov po CMP. Záver: Zisteniami prispievame k poznaniu zastúpenia proaktívneho zvládania záťaže ako protektívnemu faktoru u pacientov po CMP, ktorý môže napomáhať v účinnejšej rehabilitácii v tejto skupine pacientov.
Aim: The aim of the present study was to evaluate the process of coping in patients after stroke according to the theory of proactive coping. Differences in selection of coping strategies in relation to gender, age and personality traits were evaluated. Methods: Self-assessment questionnaires Greenglass’s PCI (Proactive Coping Inventory) a Mini IPIP (International Personality Item Pool) were used for data collection. A total of hospitalized 50 stroke patients participated in the study. The average age of the respondents was 70 years (SD = 9.86). The study was approved by the Ethics Committee. The study was conducted as cross-section research. Results: Proactive coping in stroke patients was used to a lesser extent than in the general population. Coping strategies showed statistically significant relationships with personality characteristics. Neuroticism has shown negative relationship with proactive coping in patients after stroke. Conclusion: The findings contribute to the understanding of the representation of proactive coping as a protective factor in patients after stroke, which can help more effective rehabilitation in this group of patients.
Súhrn Cieľom štúdie bola validácia aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu u pacientov vyššieho veku. Práca má charakter retrospektívnej a komparatívnej štúdie. Na validáciu ošetrovateľskej diagnózy boli zvolené Fehringove modely - Model validity diagnostického obsahu a Na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity, pomocou ktorých sme zisťovali významnosť určujúcich znakov ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Do výskumu boli zaradené 2 výberové súbory: Prvý výberový súbor (n1) tvorilo 101 sestier - expertiek podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Druhý výberový súbor (n2) tvorilo 50 hospitalizovaných pacientov vyššieho veku, ktorí dosiahli menej ako 17 bodov (malnutričné indikačné skóre) v prvej a druhej časti štandardizovaného nástroja na hodnotenie stavu výživy - MNA (Mini Nutritional Assessment). Z celkového počtu 22 položiek sestry označili 1 za hlavnú - príjem potravy je menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,87). V súbore pacientov títo označili 6 položiek z celkového počtu 17 za hlavné. Sú to: nezáujem o jedlo (0,83), odpor k jedlu (0,82), zmenená chuť (0,78), znížená telesná hmotnosť (0,77), strata telesnej hmotnosti pri primeranom príjme potravy (0,77), príjem potravy menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,76). Vzhľadom k zisteniam navrhujeme zvážiť zaradenie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa zameriavajú na včasné rozpoznanie podvýživy u všetkých hospitalizovaných seniorov s menším potravinovým príjmom.
The aim of this study was to validate the actual nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements in older patients. It is a retrospective and comparative study. To validate the nursing diagnosis, we used the Fehring's models: the Diagnostic Content Validity Model and the Patient-Focused Clinical Diagnostic Validity Model. They were used to find out the significance of the defining characteristics of the nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements. After data collection, we calculated a weighted score (WS) for each defining characteristic. There were two samples in the study. The first sample (n1) consisted of 101 nurses - experts according to the modified Fehring's criteria. The second sample (n2) consisted of 50 hospitalized older patients who had fewer than 17 points (a score indicative of malnutrition) in the first and second parts of the standardised nutrition assessment tool - the MNA (Mini Nutritional Assessment). Out of 22 items, the nurses rated one item as major: food intake less than recommended daily allowance (0.87). In the sample of patients, they rated six items out of 17 as major. They are: insufficient interest in food (0.83), food aversion (0.82), alteration in taste sensation (0.78), decreased body weight (0.77), weight loss with adequate food intake (0.77), and food intake less than recommended daily allowance (0.76). As a result of this study, we suggest considering the inclusion of measurement tools that focus on early detection of malnutrition in all hospitalised older people with lower food intake.
- MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * statistika a číselné údaje MeSH
- podvýživa * diagnóza ošetřování MeSH
- senioři MeSH
- validační studie jako téma MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- senioři MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Kumulácia veľkého množstva stresorov u pacientov zaradených do dialyzačného programu a obavy z budúcnosti predstavujú intenzívnu stresovú situáciu, ktorá si vyžaduje priprave-nosť a odolnosť človeka na zvládnutie tejto situácie. Cieľom práce bolo zistiť, ktoré straté-gie zvládania záťaže preferujú pacienti s hemodialýzou, porovnať rozdiely podľa pohlavia a zistiť vzťah medzi preferovanými stratégiami zvládania záťaže, vekom a dĺžkou dialyzačnej liečby. Ide o prierezový dizajn výskumu. Metódou zberu dát bol dotazník Brief Cope. Výbe-rový súbor tvorilo 30 respondentov/pacientov zaradených do dialyzačného programu. Zis-tili sme, že najpoužívanejšou stratégiou zvládania záťaže u pacientov s hemodialýzou bola akceptácia (adaptívna stratégia). Celkovo ženy využívali všetky stratégie zvládania záťaže viac ako muži. Štatisticky významný rozdiel bol zistený iba v stratégii Ventilovanie (maladap-tívna stratégia) viac preferovanej u žien. Preferovanie stratégie Humor (adaptívna stratégia) vykazovalo vzťah s kratšie trvajúcou dialyzačnou liečbou. Pohlavie a dĺžka dialyzačnej liečby môžu ovplyvňovať typ preferovaných stratégií zvládania záťaže u pacientov s hemodialý-zou. Poznanie týchto faktorov treba zohľadňovať v individualizovanej starostlivosti o pa-cienta s hemodialýzou pre dosiahnutie optimálnych výsledkov u pacienta.
The accumulation of a large number of stressors in dialysis patients and fear of future represent an intense stressful situation that requires readiness and resilience to cope with this situation. The aim of the work was to find out which coping strategies are preferred in patients with hemodialysis, to compare gender differences and to find out relationships between coping strategies, age and duration of dialysis treatment. Cross-section research design was used. The Brief Cope questionnaire was used as data collection method. The sample of 30 respondents/patients enrolled in the dialysis program. We found that the most commonly used coping strategy in patients with hemodialysis was Acceptance (adaptive strategy). Overall, women used all of the coping strategies more than men. A statistically significant difference was found in the Ventilation strategy (maladaptive strategy) more preferred among women. The preference for the Humor strategy (adaptive strategy) has been associated with shorter duration of dialytic treatment. The gender and duration of dialysis treatment may affect the type of preferred coping strategies in patients with hemodialysis. Knowledge of these factors should be taken into account in the individualized care of a patient with hemodialysis to achieve optimal outcome in the patient.
Kolorektálny karcinóm je preventabilné ochorenie, na vzniku ktorého sa podieľajú endogénne faktory a faktory vonkajšieho prostredia. Cieľom výskumu bolo zmapovať výskyt vonkajších rizikových faktorov kolorektálneho karcinómu u laickej verejnosti vo vzťahu k veku. Kvantitatívny výskum bol realizovaný pomocou dotazníka Colon cancer doplneného o položky vlastnej konštrukcie. Štatistické spracovanie získaných údajov bolo uskutočnené algoritmami, ktoré sa nachádzajú v aplikáciách STATISTICA a MS Excel. Celkový súbor tvorilo 1715 respondentov zo všetkých krajov Slovenska mužského a ženského pohlavia vo veku 50–59 rokov (mladší respondenti v počte 1120) a vo veku 60 rokov a viac (starší respondenti v počte 595), bez prítomnosti nádorového ochorenia v osobnej anamnéze a bez zdravotníckeho vzdelania. Zistili sme vysoký výskyt niektorých vonkajších rizikových faktorov kolorektálneho karcinómu: nadhmotnosť a obezitu malo 60,36 % mladších a 75,12 % starších respondentov, 47,32 % mladších a 41,18 % starších respondentov uviedlo zvýšenú konzumáciu červeného mäsa, 76,52 % mladších a 73,61 % starších respondentov nekonzumovalo odporúčanú dennú dávku zeleniny, 47,77 % mladších a 57,65 % starších respondentov nemalo dostatočnú pohybovú aktivitu. Zistili sme, že existuje štatisticky významný vzťah medzi vekom a hodnotou BMI, konzumáciou červeného mäsa, fajčením a pohybovou aktivitou (p < 0,05). V prípade veku a premenných konzumácia zeleniny a konzumácia alkoholu nebol potvrdený štatisticky významný vzťah. V slovenskej populácii je vysoký výskyt vonkajších rizikových faktorov. Odporúčame realizovať stratégie primárnej prevencie na úrovni jednotlivca, komunity či spoločnosti.
Colorectal cancer is a preventable disease caused by endogenous and external environmental factors. The study objective was to map the incidence of exogenous risk factors for colorectal cancer among the lay public in relation to age. The quantitative study was conducted by using the questionnaire “Colon Cancer”, which was supplemented by self-designed items. To process the obtained data, we used several mathematical and statistical methods found in STATISTICA and MS Excel. The sample consisted of 1,715 respondents (males and females) from every region of Slovakia, including 1,120 younger respondents (50–59 years old) and 595 older respondents (60 years and older). They had no cancerous diseases in their medical history; and they had no healthcare education. We found a high incidence of some exogenous risk factors for colorectal cancer: 60.36% of the younger respondents and 75.12% of the older respondents were overweight and suffered from obesity; 47.32% of the younger respondents and 41.18% of the older respondents ate large amounts of red meat; 76.52% of the younger respondents and 73.61% of the older respondents did not eat the recommended daily allowance of vegetables; and 47.77% of the younger respondents and 57.65% of the older respondents did not do adequate physical activity. We found that there was a statistically significant relationship between age and BMI, red meat consumption, physical activity, and smoking (p < 0.05). The frequency of consumption of vegetables and alcohol did not depend on the respondents’ age. There is a high incidence of exogenous risk factors for colorectal cancer in the Slovak population. We recommend implementing preventive strategies against colorectal cancer in individuals, communities, and society.
Cieľ: V príspevku sa zameriavame na zhodnotenie zvládania záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ICHS). Zisťujeme rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže vzhľadom na dispozičné faktory - osobnostné charakteristiky a demografické faktory. Metódy: Pre hodnotenie stratégií zvládania záťaže bol použitý sebavýpoveďový dotazník Brief Cope, pre hodnotenie piatich osobnostných charakteristík dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool). Výberový súbor tvorilo 30 respondentov s diagnózou ICHS (I20 – I25), z toho bolo 14 žien a 16 mužov. Vekový priemer bol 61,07 roku. Výskum bol schválený etickou komisiou FN v Nitre. Výsledky: Niektoré stratégie zvládania záťaže súvisia s viacerými osobnostnými charakteristikami. Stratégia užívanie návykových látok súvisí najmä s nízkou extraverziou, prívetivosťou a svedomitosťou. Stratégia plánovanie súvisí s osobnostnou charakteristikou prívetivosť a stratégia viera s otvorenosťou. Ďalej sme zistili štatisticky významné rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže medzi mužmi a ženami. Ženy využívajú niektoré stratégie zvládania zameraného na problém a emócie viac ako muži. Stratégie humor a akceptáciu využívajú pre zvládanie záťaže skôr mladší pacienti. Záver: Osobnostné charakteristiky, pohlavie a vek sa ukazujú ako faktory ovplyvňujúce voľbu stratégií zvládania záťaže u pacientov s ICHS.
Aim: The paper aims to evaluate the use of coping strategies in patients with ischemic heart disease (IHD). The differences in coping strategies according to dispositional factors – personality characteristics and demographic factors gender and age are studied. Methods: The Self-report measure Brief Cope was used for evaluating coping strategies, The Mini IPIP (International Personality Item Pool) questionnaire was used for assessing Big Five personality factors. Sample consisted of 30 participants with IHD (I20 – I25), with 14 men and 16 women with the average age 61.07 years. The research was approved by the Ethics Committee of Faculty Hospital in Nitra. Results: Several coping strategies correlate with personality characteristics. The coping strategy Substance Use correlate with low Extraversion, Agreeableness and Conscientiousness. The coping strategy Planning correlate with Agreeableness and coping strategy Religion correlate with Openness. Statistically significant differences in coping strategies between men and women were found. Several problem focused and emotion focused strategies were used more by women. Humor and Acceptance strategies were used more by younger patients. Conclusion: Personality characteristics, gender and age are factors influencing the use of coping strategies in patients with IHD.
Sestra
1. vydání 208 stran ; 21 cm
- MeSH
- klinické kompetence MeSH
- ošetřovatelská diagnóza MeSH
- ošetřovatelství založené na důkazech MeSH
- zdravotní péče - hodnotící mechanismy MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- diagnostika
Sestra
1. vydání 144 stran : tabulky ; 21 cm
- MeSH
- mezinárodní spolupráce MeSH
- ošetřovatelská diagnóza MeSH
- terminologie jako téma MeSH
- validační studie jako téma MeSH
- výzkum MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- O autorovi
- NANDA International Autorita
- Klíčová slova
- klasifikační systémy, úloha sestry, zvládání zátěže, stres a zátěž, amputace dolní končetiny,
- MeSH
- ošetřovatelství MeSH
- výzkum MeSH
