Používanie Valtrac prstenca od roku 1985 prinieslo v gastroenterochirurgii možnosť uľahčenia šitia anastomózy a skrátenie doby operácie. Ako každá metóda, aj používanie Valtrac metódy má svoje nevýhody. Autori prezentujú kazuistiku komplikácie, s ktorou sa doposiaľ v literatúre nestretli. 67ročný polymorbídny pacient po pravostrannej hemikolektómii a ileotransversoanastomóze pomocou Valtracu pre tubulárny adenokarcinóm absolvoval šeť mesiacov po operácii kontrolnú kolonoskopiu. Pri vyšetrení boli odpálené drobné polypy v sigme, colon descendens a transverze, pričom v mieste anastomózy sa našiel tkanivový pruh s ulceráciou, z ktorej bola odobratá bioptická vzorka. Následne pacient po aplikácii Fragminu mal masívnu enterorágiu, ktorá nebola zvládnutá ani opichom adrenalínu per kolonoskopiam. Pacient sa podrobil reresekcii ileotransverzoanastomózy, pričom v resekáte čreva bol nájdený prstenec tkaniva, ktorý vznikol na podklade cirkulárnej nekrózy v mieste seroserózneho spojenia biofragmentilného prstenca oboch lúmenov. V literatúre sa najčastejšie ako komplikácie po používaní Valtrac© metódy popisujú stenózy v mieste anastomózy, dehiscencie, krvácanie a fistulácia, pričom ich výskyt je porovnateľný s komplikáciami pri ručne šitých anastomózach. Napriek tomu sa dodnes všeobecne preferujú skôr ručne šité anastomózy. Túto prezentovanú extrémne vzácnu komplikáciu cirkulárnej nekrózy tkaniva v mieste seroserózneho spojenia by sme chceli dať do pozornosti všetkým chirurgom a gastroenterológom, ktorí vykonávajú endoskopické prehliadky u pacientov po týchto výkonoch.
The use of Valtrac Ring since 1985 has brought about the ability of easier anastomosis suturing and shortening of the operative treatment. As other methods, also Valtrac ring has its disadvantages. Authors present a case report of a complication previously not described in the literature. A 67 year old patient, after right hemicolectomy with ileotransversoanastomosis with the help of Valtrac due to adenocarcinoma, underwent a control colonoscopy six month after operation. Small polyps in colon sigmoideum, colon descendens and transverse were removed and a tissue stripe with ulceration was found during the examination. The bioptic sample was taken from this stripe. After the application of Fragmine, the patient had a massive enterorhagia, which was not even resolved by adrenaline per colonoscopy. The patient underwent re-resection of ileotrasversoanastomosis. A ring of tissue, created by circular necrosis in the place of seroserous connection of biofragmentile ring of both of the lumens, was found in the tissue sample. Stenosis of the anastomosis, dehiscence, bleeding and fistulation are described in the literature as the most common complications after Valtrac use. The incidence is comparable with complications during anastomosis sutured by hand. We would like to bring this extremely rare complication to the attention to all surgeons and gastroenterologists, who perform endoscopic examinations in patients after this surgical procedure.
- MeSH
- anastomóza chirurgická přístrojové vybavení škodlivé účinky MeSH
- ileum chirurgie MeSH
- kyselina polyglykolová MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- síran barnatý škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Úvod: Divertikulosis a diverticulitis appendicis vermiformis je raritná diagnóza s incidenciou 0,004–2 %. Pacienti vzhľadom na intermitentné bolesti a atypické obtiaže sú v porovnaní s pacientmi s akútnou apendicitídou chirurgicky revidovaní neskôr. Komplikácie v zmysle perforácie apendixu pri divertikulitíde bývajú o 27 % častejšie a mortalita pri následnej peritonitíde je až 30krát vyššia v porovnaní s jednoduchou apendicitídou. Pacienti: Autori prezentujú 0,13% incidenciu divertikulititídy apendixu v súbore 1496 pacientov s apendicitídou. Išlo o prípad muža a ženy (59, 61 rokov). V klinickom obraze dominovala dvoj až trojdňová bolesť s maximom v pravom podbrušku, pacienti boli afebrilní, jeden z nich mal anorexiu a zápchu, jeden hnačky. Mantrelsove skóre dosiahlo 7 a 5 bodov. V laboratórnych parametroch boli elevované zápalové markery (Leu: 11,5x109, 11,44x109/l; CRP: 182 mg/l, 96,3 mg/l). Ultrazvukové vyšetrenie stanovilo v jednom prípade diagnózu subakútnej apendicitídy, v druhom perforáciu divertikla sigmy, no nevylúčil ani možnú apendicitídu. U oboch pacientov bola vykonaná apendektómia s operačným nálezom gangrenóznej a flegmonóznej apendicitídy. Správna diagnóza divertikulitídy bola stanovená v oboch prípadoch až histopatologickým vyšetrením. Záver: Klinické ani laboratórne vyšetrenia nepreukázali markantný rozdiel v priebehu ochorenia divertikulitídy a jednoduchej apendicitídy. Bolo stanovené len vyššie CRP a o 35 rokov vyšší vekový priemer oproti kontrole. Ultrazvukové vyšetrenie nestanovilo ani v jednom prípade presnú diagnózu. Okamžitá chirurgická revízia však predišla frekventným komplikáciám uvádzaných v literatúre.
Background: Diverticulosis and diverticulitis of appendix vermiformis is a rare diagnosis with incidency of 0.004–2%. Because of intermittent pain and atypical problems patients with diverticulitis are surgically intervened later as patients with simplex appendicitis. Complications in regard to perforation of appendix are more frequent in 27% in diverticulitis and mortality of consequent peritonitis is 30 times higher than in simplex appendicitis. Patients: Authors present 0.1% incidency of diverticulitis of appendix in the group of 1496 patients with appendicitis. The case involved a man and a woman (age 59 and 61). In clinical picture predominated pain with the duration of two and three days with maximum in right lower abdomen. Patients showed no febrility, one of them had anorexia and constipation, one of them suffered from diarrhea. Mantrels score reached 5 and 7 points. In laboratory parameters elevated inflammatory markers (Leu: 11.5x109/l, 11.44x109/l; CRP: 182 mg/l, 96.3 mg/l) were detected. Ultrasonographic examination determined the diagnosis of subacute appendicitis in one case, a perforation of sigmoid diverticle in the second case. Appendectomy was performed in both patients, there was a finding of gangrenous and phlegmonous appendicitis. In both patients, a correct diagnosis of diverticulitis was determined only through histopathological examination Conclusion: Clinical and laboratory examinations did not showed a difference between progress of disease of diverticulitis and simplex appendicitis. In comparison to a control group, only a higher CRP was determined and also a 35 years higher age average. In neither case did the USG examination determine the exact diagnose. Urgent surgical operation prevented frequent complications presented in the literature.
Poukázať na extrémne zriedkavú komplikáciu kyretáže pri interrupcii a následné chirurgické riešenie tohto komplikovaného stavu. Kazuistika: U 32ročnej pacientky, multipary, pri pokuse o interupciu došlo pri kyretáži k perforácii v oblasti krčka maternice s aspiráciou tukového tkaniva z mezentéria. Pri opätovnej revízii bol do kanyly aspirovaný apendix vermiformis s jeho následnou protrúziou cez krčok maternice. Po revízii dutiny brušnej a ošetrení hemoperitonea privolaný chirurg vykonal apendektómiu lege artis. Pre závažnú devastáciu pravého vajíčkovodu bola vykonaná salpingektómia vpravo a bol ošetrený perforačný otvor v cervix uteri v dĺžke 3 cm. Rozsiahlá inkompletná ruptúra pokračujúca od perforačného otvoru bola suturovaná od ligamentum sacrouterinum l. dx. až po fundus uteri. Intaktný plod v 5,5 gestačného týždňa gravidity bol ponechaný in toto vzhľadom na veľké riziko porušenia steny maternice pri opätovnom pokuse o interupciu. Záver: Pri každom podozrení na poranenie maternice je nutná okamžitá revízia a interdisciplinárny prístup k riešeniu komplikácií.
Point to an extremly rare complication of a curettage during abortion and follow up surgical treatment of this complicated state. CASE: In the case of 32 years old woman, multipara, was perforated cervix uteri during the abortion curettage and fat tissue of mesentery was aspirated into canulla. Apendix vermiformis was aspirated into cannula with its protrusion through the neck of the womb during repeated revision. Surgeon made appendectomy lege artis after abdomen revision and looking after haemoperitoneum. Because of serious devastation of right fallopian tube, salpingektomy was performed. Perforation of cervix in the lenght of three cm was sutured. Extensive incomplete rupture continuing from perforation gap was sutured from ligamentum sacrouterinum I.dx to fundus uteri. Intact foetus of 5,5 week of gestation was leaved in toto because of the high risk of the womb wall disruption during repeatedly attempted abortion. CONCLUSION: In case of the suspection of the uterus injury a revision and interdisciplinary approach to the solution of complications is necessary.
Spontánna perforácia žlčových ciest je považovaná za vzácne ochorenie. V literatúre sú uvádzané iba jednotlivé kazuistiky. Vzhľadom na nízku úspešnosť predoperačnej diagnostiky je chirurgická revízia často odkladaná, čo vyúsťuje vo vysokom percente až do fatálnych komplikácií. Názory chirurgov na operačné riešenie sú kontroverzné, primárnou voľbou je však odľahčujúca drenáž žlčových ciest. Autori kazuistiky prezentujú prípad 71 ročnej ženy, prijatej na II. chirurgickú kliniku s diagnózou akútnej pankreatitídy. V druhý hospitalizačný deň bola pacientka indikovaná na urgentný chirurgický výkon pre známky rozvíjajúcej sa peritonitídy. Diagnóza spontánnej ruptúry ductus choledochus bola stanovená až perioperačne. Bola vykonaná drenáž ductus choledochus Kehrovým T drénom a cholecystostómia Malecoatovým katétrom. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, T drén bol odstránený na 28. pooperačný deň aMalecoatov katéter následne o dva dni neskôr. Pacientka je 3 roky po operácii v dobrej kondícii a podľa kontrolného ERCP vyšetrenia má voľný odtok žlče. Cieľom tejto práce je upozorniť na túto vzácnu, no o to závažnejšiu príčinu vzniku náhlej príhody brušnej za účelom jej vyššej záchytnosti v rámci predoperačného obdobia a následnej adekvátnej liečby pacienta.
Spontaneous perforation of biliary tree is a rare disease. There are only a few case- reports published in the literature. Due to little success in the preoperative diagnosis, surgical treatment is delayed, which in a high percentage results into fatal complications. Surgeons` opinions of operative treatment in such cases are controversial, but the primary choice is decompressing drainage of biliary tree. Authors of this report present a case of 71 years old woman admitted to the second surgical clinic with the diagnosis of acute pancreatitis. Because of developing signs of peritoneal irritation, the patient was referred for a surgical procedure with the finding of biliary peritonitis and the rupture of ductus choledochus. In the above case, the diagnosis was made peroperatively, where the surgical treatment consisted of drainage of ductus choledochus by Kehr T drain and cholecystestomy by inserting Malecoat catheter into gallbladder. Postoperative period was without complications, the T drain was removed on the 28th day after operation and Malecoat catheter was also removed two days later. Three years after the operation, the patient is in good physical condition with free bile passage according to ERCP. The aim of this report is to bring the attention to this rare, but more importantly serious cause of origin of sudden abdominal event, in order to increase the interception rate concerning preoperative periods and consequent satisfactory treatment.
Východisko. Cieľom retrospektívnej analýzy je zhodnotenie efektu predoperačnej parenterálnej prípravy u malnutričného pacienta na zníženie rizika komplikácií po resekčnom výkone na hornom gastrointestinálnom trakte. Metódy a výsledky. Do súboru bolo zaradených 57 pacientov s karcinómom pažeráka alebo žalúdka. Pacienti boli rozdelení do troch skupín: I. skupina: resekabilný tumor, parenterálna príprava, malnutrícia, II. skupina: neresekabilný tumor, parenterálna príprava, malnutrícia, III. skupina: resekabilný tumor, bez parenterálnej prípravy, bez malnutrície. Po 7 dňovej aplikácii aminokyselinových prípravkov a vakov All-In-One sa v skupine malnutričných pacientov zaznamenal štatisticky významný vzostup hodnôt bielkovín (I.: 62 ± 3,8›70 ± 1,75, II.: 59,7 ± 3,2›69,2 ± 1,2) a albumínu (I.: 32,6 ± 1,95›38,0 ± 1,09, II.: 31,1 ± 1,2›37,5 ± 0,9) pri p < 0,001. Komplikácie spojené so zavedením centrálneho venózneho katétra klesali v následovnom poradí: upchatie (17,6 %), lokálny erytém (7,5 %), pneumotorax (5 %), flebotrombóza (5 %), hemotorax (0,4 %). Pooperačné komplikácie v skupine I. až III. nezaznamenali na hladine p < 0,05 štatistickú významnosť. Najvyššia incidencia dehiscencií rán, anastomóz a sepsy bola zaznamenaná v skupine I., najnižšia v skupine III. Brochopneumónia mala najvyšší výskyt v II. skupine, najnižší v III. skupine. Závery. Predoperačná parenterálna nutrícia ako prevencia vzniku komplikácií po resekčnom výkone na žalúdku a pažeráku je vhodná u stredne a ťažko malnutričných pacientov aj na úkor vyšších ekonomických nákladov a predĺženej doby hospitalizácie vzhľadom na porovnateľné percento pooperačných komplikácií v skupine dobre živených pacientov s malnutričnými, pričom nutričná suplementácia by mala trvať aspoň sedem dní.
Background. The aim of this retrospective analysis was the evaluation of the effect of parenteral nutrition before surgery in malnourished patients on the reduction of risks during postoperative period after upper gastrointestinal tract resection. 57 patients with the diagnosis of oesophageal or stomach carcinoma were included into the selected group. Patients were divided into three groups: I. group: resecabile tumor, parenteral nutrition, malnutrition, II. group: nonresecabile tumor, parenteral nutrition, malnutrition, III. group: resecabile tumor, without parenteral nutrition, well nourished. Methods and Results. In the group of malnourished patients, seven days after the applied parental nutrition, a statistical significant difference in the elevated values of proteins (I.: 62 ± 3.8›70 ± 1.75, II.: 59.7 ± 3.2›69.2 ± 1.2) and albumin (I: 32.6 ± 1.95›38.0 ± 1.09, II.: 31.1 ± 1.2›37.5 ± 0.9) p < 0.001 were achieved. Complications associated with the insertion of central venous catheter decreased as follows: plugged catheter (17.6%), local erythema (7.5%), pneumothorax (5%), phlebotrombosis (5%), haemothorax (0.4%). Postoperative complications did not achieve statistical significance (p < 0,05) in the groups I.–III. The highest incidence of wound and anastomosis dehiscention and sepsis was noticed in the first group, the lowest in the third group. Brochopneumonia had the highest occurrence in the second group, the lowest in the third group. Conclusions. Preoperative parenteral nutrition as a prevention of complications after resection surgery on stomach and oesophagus is beneficial in the middle and high grade of malnourished patients, despite of higher costs and prolonged hospitalization, considering the comparable percentage of postoperative complications in the group of non-malnourished and malnourished patients. The nutritional supplementation should take at least seven days.
Cieľom práce je upozorniť na problémy spojené s diagnostikou akútnej apendicídy v gravidite. Prezentujeme vlastné skúsenosti s diagnostikou a liečbou tejto chirurgickej komplikácie počas gravidity. Nauzea, zvracanie a bolestivosť v podbrušku ako symptómy apendicitídy bývajú často zamenené za sprievodné príznaky I. trimestra gravidity. Zmena lokality bolesti a strata jej somatického charakteru pri akútnej apendicitíde v II. a III. trimestri spôsobuje diagnostický odklad a zvyšuje incidenciu perforácie apendixu. Bežný nález leukocytózy počas gravidity taktiež sťažuje diferenciálnu diagnostiku pri hodnotení laboratórnych parametrov v prípade podozrenia na apendicitídu. Ultrazvukové vyšetrenie má nižšiu senzitivitu a špecificitu v gravidite v porovnaní s bežnou populáciou. Materiál a výsledky: V priebehu rokov 1998–2007 podstúpilo na II. chirurgickej klinike FNLP v Košiciach apendektómiu 9 gravidných žien vo veku (25,6 I 3,9), čo predstavuje 0,60% incidenciu z 1496 pacientov operovaných pre túto diagnózu. U jednej pacientky bola indikovaná apendektómia s nálezom apendix simplex, u ostaných sa potvrdila 5x gangréna apendixu, 1x flegmóna, 2x katarálny zápal. K perforácii došlo u jednej pacientky. Pri fyzikálnom vyšetrení dominovala bolestivosť pravého hypogastria subfebrility a nauzea. USG vyšetrenie malo 40% úspešnosť diagnostiky. U všetkých gravidných pacientok bola nájdená leukocytóza, vrátane negatívnej apendektómie. Priemerná doba od začiatku hospitalizácie po operáciu bola 38 hodín. Ani v jednom prípade nedošlo k úmrtiu matky, či dieťaťa. Závery: Skorá chirurgická intervencia pôsobí ako prevencia fetálnej a maternálnej morbidity a mortality. Fyzikálne vyšetrenie je dôležité pri diferenciálnej diagnostike. Leukocytóza nie je prediktívnym znakom apendicitídy v gravidite na rozdiel od bežnej populácie. Vizualizácia apendixu ultrazvukom v III. trimestri je sťažená.
The aim of the study was to highlight the problems related to acute appendicitis in pregnancy. We present our own experiences with the diagnostics and therapy of this surgical complication during gravidity. Nausea, vomiting and pain in lower right abdomen as symptoms of appendicitis are often confused with the I. trimester gravidity symptoms. The change of pain locality and the loss of somatic pain in the II. and the III. trimester cause diagnostic delay and increase the incidence of appendiceal perforation. In case of suspected appendicitis, when evaluating laboratory parameters, the common finding of leucocytosis during gravidity further complicates the differential diagnosis. In comparison to common population, ultrasonography in gravidity displays lower sensitivity and specificity. Material and results: In the course of the last ten years, 9 gravid women in the age (25.6 I 3.9) underwent appendectomy in the 2nd surgical clinic FNLP in Košice. This represents 0.6 percentage incidence of appendicitis of 1496 patients operated because of this diagnosis. One of the patient turned out to be a case of negative appendectomy while the rest had histologically confirmed gangrenous (5x), phlegmonous (1x) and catarrhalis appendicitis (2x). Perforation was encountered in one patient. In the physical examination dominated pain in the right hypogastrium, nausea and subfebrility. The diagnostic success of USG examination reached 40%. In all gravid patients leucocytosis was found, including a negative appendectomy. The average duration from hospitalization to operation was 38 hours. No maternal or fetal loss was noted. Conclusions: Correct diagnostic and early surgical intervention prevents further fetal and maternal morbidity and mortality. Physical examination is important in differential diagnosis. Leucocytosis is not a predictive marker of appendicitis. Visualization of appendix through ultrasonography is rather difficult in the third trimester.
Diagnóza ilea spôsobeného žlčníkovým kameňom je raritná, vo svete sa pohybuje okolo 2 %. Táto komplikácia cholecystolitiázy spôsobená fistuláciou kameňa do gastrointestinálneho traktu a jeho následnou obštrukciou sa objavuje najmä u starších ľudí a má vysokú mortalitu. V priebehu desiatich rokov (1996–2006) bolo na II. chirurgickej klinike FNLP v Košiciach vykonaných 1640 cholecystektómií a 255 operácií pre obštrukčný ileus, pričom biliárny ileus sme zaznamenali v štyroch prípadoch. V dvoch prípadoch išlo o obštrukciu jejuna vycestovaným kameňom, v jednom prípade o mechanické zaklinenie kameňa v duodene a v poslednom prípade bola obturovaná rektosigma. Diagnostika je pomerne ťažká vzhľadom na nešpecifickú symptomatológiu a často negatívnu anamnézu predchádzajúcich ťažkostí so žlčníkovými kameňmi. Ako najspoľahlivejšia diagnostická metóda sa podľa literatúry uvádza CT vyšetrenie. V našom prípade bolo úspešné USG abdomenu, ktoré suponovalo túto diagnózu. Gastroskopické vyšetrenie lokalizovalo miesto obštrukcie, no nie jeho presnú príčinu a RTG snímka dvakrát zachytila aerobíliu. Pomocou MRCP sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť diagnózu. Podozrenie na diagnózu biliárneho ilea bolo predoperačne jednoznačne vyslovené iba v jednom zo štyroch prípadov, záchytnosť bola teda 25 percentná. Cieľom tejto retrospektívnej analýzy bolo porovnanie voľby diagnostických metód a ich miery úspešnosti pri stanovení tejto náhlej príhody brušnej na našom pracovisku s údajmi vo svetovej literatúre.
The diagnosis of ileus caused by biliary stones occurs very rarely, with the range of 2 % worldwide. This complication of cholecystolithiasis caused by the stone fistulation into gastrointestinal tract and its subsequent obstruction occurs mostly in elderly and has a high mortality rate. During the course of ten years (1996–2006) in the 2nd surgical clinic FNLP in Košice, 1640 cholecystectomies and 255 operations, due to the obstruction ileus, were performed. Biliary ileus was recorded in four cases. In two cases, the reason being an obstruction caused by a travelled stone into jejunum, one event was caused by a mechanic wedge of a stone in duodenum and in the last event rectosigma was obturated. The diagnostic is relatively difficult because of a nonspecific symptomatology and often negative anamnesis of previous problems with gallstones. According to literature, the most reliable diagnostic method is computer tomography (CT). In our case, abdominal ultrasonography was successful, which pointed out this diagnosis. Gastroscopy localized the place of obstruction, but not its cause and X- ray image showed aerobilia two times. By the use of magnetic resonance cholangiopancreatography (MRCP) the diagnosis was not positively confirmed. Only in one out of four cases, there was a suspicion of the diagnosis of the biliary ileus, which makes its detectability 25%. The aim of this retrospective analysis is the comparison of diagnostic method-options and their range of success in the diagnosis of acute abdomen in our clinic and the entries in the world literature
- MeSH
- biliární píštěl komplikace MeSH
- cholecystolitiáza komplikace terapie MeSH
- ileus diagnóza etiologie terapie MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
