Despite the progress in the quantification of xenobiotics, the development and validation of methods designed for endogenous substances still remain challenging due to the natural presence of the analytes in a biological matrix, leading to the inability to obtain a blank sample. Several generally recognized procedures are described to solve this issue, like using surrogate or analyte-depleted matrices or surrogate analytes. However, the workflows used do not always meet the requirements for developing a reliable analytical method or are cost-intensive. This study aimed to design an alternative approach for preparing validation reference samples using authentic analytical standards while preserving the nature of the biological matrix and solving the problem with the inherent presence of analyzed compounds in a studied matrix. The methodology used is based on the standard-addition type procedure. However, unlike the original method, the addition is modified according to a previously measured basal concentration of monitored substances in the pooled biological sample to obtain a predefined concentration in reference samples according to the European Medicines Agency (EMA) validation guideline. The study shows the advantages of described approach on an example of LC-MS/MS analysis of 15 bile acids in human plasma and compares it with other methods commonly used in this field. The method was successfully validated according to the EMA guideline with lower limit of quantification of 5 nmol/L and linearity in the range of 5 - 2000 nmol/L. Finally, the method was used in a metabolomic study on a cohort of pregnant women (n = 28) to confirm intrahepatic cholestasis, the major liver disease observed in pregnancy.
3-Quinuclidinyl benzilate (QNB) is an anticholinergic compound that affects the nervous system. Its hallucinogenic action has led to its potential utility as an incapacitating warfare agent, and it is listed in Schedule 2 by the Organization for the Prohibition of Chemical Weapons. Although this compound has been known for a long time, limited information is available regarding its metabolism and mass spectrometric data of the metabolites, the information that could facilitate the identification of QNB in case of suspected intoxication. To the best of our knowledge, the analytical methods previously described in the literature are based on outdated procedures, which may result in a significantly lower number of observable metabolites. The aim of this work was to obtain deeper insight into QNB biotransformation using a combination of in vitro and in vivo approach. The development of a suitable method for the separation and detection of metabolites using mass spectrometry together with the identification of reliable diagnostic fragments for the unambiguous identification of QNB metabolites in the different biological matrices are also presented in this work. A screening of rat plasma, urine and tissue homogenates revealed 26 new metabolites related to the cytochrome P450 biotransformation pathway, which involves N-oxidation and hydroxylation(s) followed by O-methylation and O-glucuronosylation within phase II of the metabolism. A study showed that the brain is not metabolically active in the case of QNB and that the metabolites do not cross the blood-brain barrier; thus, the toxicodynamic effects are due to QNB itself. In addition, in vitro experiments performed using isolated human liver microsomes revealed N-oxidation as the principal metabolic pathway in human tissue. In light of current global events, the abuse of QNB by terrorists or para-military groups is a real possibility, and our findings may improve the detection systems used in laboratories involved in postexposure investigations.
- MeSH
- biotransformace MeSH
- chinuklidinylbenzilát MeSH
- hmotnostní spektrometrie MeSH
- krysa rodu rattus MeSH
- mozek * MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- krysa rodu rattus MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- MeSH
- dialýza metody MeSH
- dítě MeSH
- ethanol metabolismus MeSH
- fruktosa aplikace a dávkování MeSH
- glukosa aplikace a dávkování MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- otrava alkoholem diagnóza patofyziologie terapie MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- terapie metody MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
V súvislosti so zavedením centrálnych žilových katétrov (ďalej CZK) literatúra uvádza výrazne vyššie riziko infekcie v porovnaní s periférnym žilovým prístupom. Jej liečba je veľmi komplikovaná a môže viesť k zvýšeniu morbidity aj mortality kriticky chorých pacientov. Preto je v súčasnej dobe kladený dôraz na prevenciu týchto ťažkých komplikácií. Starostlivosť o centrálny žilný katéter si počas akejkoľvek manipulácie s katétrom vyžaduje prísne dodržiavanie antisepsy. Prevencia katétrovej sepsy, ako aj kontaminácie a kolonizácie centrálneho žilového katétra, spočíva v zavedení katétra za aseptických podmienok a jeho sterilnom ošetrovaní, starostlivosti o spojovacie systémy, v sterilnej príprave infúznych roztokov a liekov, správnom výbere miesta vpichu, ako aj v ponechaní katétra in situ iba na potrebnú dobu. Najväčší efekt v prevencii katétrových infekcií sa prejavil zavedením tzv. maximálnych bariérových opatrení pri zavádzaní CŽK.
According to literary data the use of central venous catheters (CVC) is burdened with a significantly higher number of complications than a periferal venous approach. The management of these complications is difficult and may increase the morbidity and even mortality of critically sick patients. This is why there is such emphasis on the prevention of these serious complications. Strict antiseptic procedures are an absolute must when handling such catheters. To prevent catheter sepsis, as well as any contamination and colonization of a central venous catheter, it is essential to insert such a catheter under aseptic conditions; it calls for handling in a sterile manner and the same applies to all tubing and other connecting systems and to the preparation of infusion liquids and drugs. Moreover, the site of insertion has to be correctly selected and the catheter left in place only for the absolutely necesary time. Most effective in the prevention of catheter infections are the so-called maximum barrier measures appllied to the insertion ofCVCs.
Úvod: Centrálny žilový katéter (CŽK) predstavuje okrem výrazných výhod pre pacienta aj riziko možnej infekčnej komplikácie. Cieľom práce bolo zhodnotiť z mikrobiologického hladiska 5-ročný súbor detských pacientov so zavedeným UŽK. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 218 CŽK zavedených 165 deťom v priebehu 5 rokov. Viaclúmenových katétrov bolo 26 (11,927 %) a 192 jednolúmenových (88,073 %). Priemerná doba ponechania katétra bola 10,1 dní na 1 CŽK. Krv na mikrobiologické vyšetrenie odoberal lekár z CŽK po dezinfekcii ústia katétra za dodržaní sterilných štandardných podmienok do komerčnej odberovej nádoby HEMO D (Imuna, Šarišské Michaľany, SR) alebo do nádoby automatizovaného hemokultivačného systému Bactec Peds PLUS/F (Becton Dickinson and Comp., Spark, MA, USA). Pri odoberaní špičky CŽK sme okolie vpichu dezinfikovali pred vybratím CŽK isopropylom alebo etylénalkoholom. CŽK sme uvolnili od fixácie a po 1 min. od dezinfekcie CŽK vytiahli a koniec katétra resp. špičku (cca 1-3 cm zo špičky katétra) sterilné odstrihli do sterilnej skúmavky. Na stanovenie diagnózy infekčných komplikácií bola použitá klasifikácia podľa Sirges-Serra z roku 1995 a CDC kritéria. Výsledky: V priebehu 5 rokov (1995-1999) sme zaznamenaU celkom 71 infekčných komplikácií. Kontaminovaných katétrov bolo 31, katétrových sepsí 27 a llx išlo o katétrovú bakteriémiu. Infekčné komplikácie sme nezistili pri 147 katétroch (67,43 %.). Dominantnými mikróbami boli Staphylococcus epidermidis (celkom 32 prípadov - U z hemokultúry (HK) a 21 z CŽK) a Candida spp. (celkom analyzovaného súboru chorých zomrelo celkom 41 (24,8 %) detí. Kauzálna súvislosť medzi CŽK a príčinou smrti sa dokázala u 6 detí (3,636 % pacientov s CŽK). Záver. Mikrobiologické nálezy v tomto súbore zodpovedajú literárnym údajom. Významným faktorom zníženia výskytu infekčných komplikácií je minimalizovanie odberov z CŽK V prípade dodržania sterilných podmienok pri zavádzaní CŽK a dodržaní zásad aseptického ošetrovania vstupov do centrálneho riečiska riziko vzniku infekčnej komplikácie sa minimalizuje.
Introduction: Besides their obvious advantages for the patient, central venous catheters (CVC) also carry the risk of possible infectious complications. The purpose of our investigation was to carry out a microbiological evaluation of a 5-year set of paediatric patients with indwelling CVC.s Patients and methods: In the group were 218 CVCs inserted to 165 children over a period of 5 years. There were 26 multi-lumen catheters (11.927 %) and 192 single-lumen catheters (88.073 %). The mean indwelling period was 10.1 days per 1 CVC. Blood for microbiology was removed by a physician from the CVC after disinfecting its opening under standard sterile conditions into a commercial sampling vessel HEMOD (Imuna, Šarišské Michaľany, Slovak Republic) or into a vessel of an automated haemoculture system BactecPeds PLUS/F (Becton Dickinson and Comp., Spark,MA, USA). When removing the tip of the CVC we disinfected, before removing the CVC, the area around the insertion with isopropyl or ethyl alcohol. We released the fixed CVC and 1 minute after disinfection we pulled out the CVC and cut off the end or rather the tip of the catheter (approx. 1-3 cm of the tip) into a sterile test tube. To establish the diagnosis of infectious complications we used the 1995 Sirges-Serra classification and the CDC criteria. Results: In 5 years (1995-1999) we had 71 infectious complications. There were 31 contaminated catheters, 27 cases of catheter sepsis and II cases of catheter bacteraemia. With 147 catheters (67.43%) there were no infectious complications. Dominant microbes were StaphyJococcus epidermidis (32 cases - 11 from haemocultures and 21 from CVCs) and Candida spp. (30 cases, 17 from haemocultures and 13 from CVCs). Among the microbiological agents of catheter sepsis predominated Gram-negative bacteria. Out of the whole analysed group 41 children (24.8 %) died. CVC as the cause of death was demonstrated in 6 children (3.636 % of patients with CVC). Conclusions: Microbiological findings in our group are in line with literary data. To reduce the incidence of infectious complications it is important to limit samphng from CVC to a minimum. Insertion of CVCs under strict sterile conditions and aseptic handling of all entries into the central bloodstream reduces to a minimum the risk of infectious complications.
- MeSH
- bakteriální endokarditida diagnóza mikrobiologie prevence a kontrola MeSH
- bakteriemie diagnóza mikrobiologie prevence a kontrola MeSH
- dítě MeSH
- infekce diagnóza mikrobiologie MeSH
- jednotky intenzivní péče pediatrické MeSH
- lidé MeSH
- mikrobiologické techniky metody MeSH
- sepse diagnóza mikrobiologie prevence a kontrola MeSH
- zaváděcí katétry MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
- MeSH
- chylotorax chirurgie MeSH
- diagnostické techniky a postupy statistika a číselné údaje MeSH
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- lymfatické nemoci diagnóza etiologie farmakoterapie MeSH
- somatostatin aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- přehledy MeSH
Autori prezentujú výsledky 5-ročného sledovania infekčných komplikácií centrálnych žilových katétrov u detí. Hodnotia závislosť vzniku infekčných komplikácií a kanylovanej cievy. V zhode s literatúrou konštatujú, že najrizikovejšími cievami ostávajú v. jugularis interna a v. femoralis.
The authors present the results of 5-years follow-up of infectious complications of central venous catheters in children. They evaluated the relationship between infectious complications and the cannulated vessel. In agreement with the literature they marked the internal jugular vein and the femoral vein as the most dangerous vessels.
V poslednom období vzrastajú medzi dospievajúcou mládežou otravy rastlinami, medzi ktorými zvláštne miesto zaujíma durman obyčajný (Datura stramonium). Autori analyzujú jeho účinky na ľudský organismus a dokumentujú ich vlastnými skúsenosťami. Otrava durmanom obyčajným sa klinicky prejavuje ako otrava atropínom a vyvoláva halucinácie. Prognóza tejto otravy je väčšinou dobrá, príznaky odoznievajú do 12–24 hodín, mydriáza môže pretrvávať ešte niekoľko hodín. Po odznení príznakov pretrváva amnézia na obdobie halucinácií.
In the last years there is increasing number of plant poisoning in teenagers. The poisoning with Datura stramonium belongs among intoxications. The authors review its effects in human and describe their own experiences. The clinical picture of poisoning with Datura stramonium is identical to atropine intoxication including hallucinations. The prognosis is usually good. The symptoms disappear within 12–24 hours but mydriasis can last several days. After disappearing of symptoms there is amnesia on hallucination period.
Infekcie v súvislosti s centrálnym žilovým katétrom (ďalej CŽK) predstavuju stále aktuálny problém, ktorý je podmienený výrazným nárastom používania CŽK. Autori použili pre definíciu infekčních komplikácií charakteristiku podľa Sitges-Serra a podľa CDC (Centrum for Disease Control). Ide o katétrovú sepsu, kontamináciu, kolonizáciu, infekciu v mieste vpichu, tunelovú infekciu a katétrovú bakteriémiu. Diagnóza týchto infekcií nie je lahká a zakladá sa na vyšetrení hemokultury a kultivácie špičky vybratého CŽK. V etiopatogenéze zohrávajú významnú úlohu koaguláza-negatívne stafylokoky, potom gramnegatívne baktérie a menej často kvasinky a plesne. Nález baktérií v krvi z intravaskulárneho katétra je konečným výsledkom komplexního procesu, který zodpovídá patogeneze a vzniku katétrovej infekcie: kontaminácia katétra, adherencia mikroorganizmov na vnútorný povrch katétra, bakteriálny rast a pasáž do krvného ručiska. Klinické příznaky sú nespecifické. Významnými faktormi pre vznik infekcie CŽK sú: rozhodnutie o jeho zavedení s poscením možných rizízík pre daného pacienta, voľba miesta vpichu a jeho dezinfekcia a použitie aseptických ochranných pomôcok při zavádzaní CŽK. Najrizikovejšou sa ukazuje vena jugularis interna. Rovnako aj vena femoralis je riziková pre možný prenos infekcie z genitoanálnej oblasti. CŽK je treba ponechať in situ iba čo najkratšiu dobu, po 10. dni od zavedenia výrazne stúpa riziko vzniku akejkoľvek infekčnej komplikácie. Dôležitým faktorom zníženia výskytu infekčních komplikácií je aj minimalizovanie odberov z CŽK.
Infecfions related to central velus lines represent an everlasting problem due, among other causes, mostly to thein increasing use. To define infectious complications in this petting, Sitges – Serra and CDC kriteria were used and cases dividend into catheter-related sepsis, catheter contamination, catheter colonization, exit site infection, tunnel infection and catheter-related bacteremia, accordingly. The diagnosis of this sort of infections is difficult and is based on blood and catheter tip cultures. Coagulase-negative staphylococci, gramnegative bakteria and less frequentely fungi play an important role as etiologic agents. The presence of bakteria in the blood drawn from the indwelling line is the result of a komplex process leading to infection: contamination of the catheter, adherence of bakteria to its inner surface, multiplication of bacteria and thein penetration to the blood stream. The clinical fingings are uncharacteristic. The known risk factors are the decision to insert the line itself, the site of insertion, degrese of adhering to aseptic techniques and specific risks related to an individual patient. Inner jugular vein poses considerable risk as well as the femoral vein that can be readily infected from the anogenital region. Central velus lines should be left in site for the shortest possible time, after 10 days the risk of infectious complications rises considerably. Blood withdrawals from the line should be kept to a minimum.
- MeSH
- bakteriální infekce a mykózy komplikace krev mikrobiologie MeSH
- bakteriemie etiologie přenos MeSH
- gramnegativní bakteriální infekce komplikace krev mikrobiologie MeSH
- infekce komplikace krev mikrobiologie MeSH
- katetrizace centrálních vén škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- sepse etiologie přenos MeSH
- stafylokokové infekce komplikace krev mikrobiologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
