The main goal of our prospective randomized study was comparing compare the effectiveness of ventilation control method "Automatic proportional minute ventilation (APMV) "versus manually set pressure control ventilation modes in relationship to lung mechanics and gas exchange. 80 patients undergoing coronary artery bypass grafting (CABG) were randomized into 2 groups. 40 patients in the first group No.1 (APMV group) were ventilated with pressure control (PCV) or pressure support ventilation (PSV) mode with APMV control. The other 40 patients (control group No.2) were ventilated with synchronized intermittent mandatory ventilation (SIMV-p) or pressure control modes (PCV) without APMV. Ventilation control with APMV was able to maintain minute ventilation more precisely in comparison with manual control (p<0.01), similarly deviations of ETCO(2) were significantly lower (p<0.01). The number of manual corrections of ventilation settings was significantly lower when APMV was used (p<0.01). The differences in lung mechanics and hemodynamics were not statistically significant. Ventilation using APMV is more precise in maintaining minute ventilation and gas exchange compared with manual settings. It required less staff intervention, while respiratory system mechanics and hemodynamics are comparable. APMV showed as effective and safe method applicable on top of all pressure control ventilation modes.
- MeSH
- hemodynamika fyziologie MeSH
- koronární bypass metody MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mechanika dýchání fyziologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- umělé dýchání metody MeSH
- ventilace umělá s výdechovým přetlakem metody MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
Study of the relationship between ventilation parameters: monitored expiratory time constant - tau(edyn) and breathing - trigger frequency (f(trig)) and time of breathing cycle (T(cy)) are main goals of this article. Parameters were analyzed during last 4+/-2 h before weaning from ventilation in 66 patients ventilated in pressure support mode (PSV). We have found out, that there exist mathematical relationships, observed during adequate gas exchange, yet not described. Monitored parameters are represented by tau(edyn), f(trig) and T(cy). The analysis showed close negative correlation between T(cy) and f(trig) (R(2)=0.903). This implies that each increasing of tau(edyn) causes decreasing of f(trig) and vice versa. The calculation of regression equation between tau(edyn) and T(cy) outlined that T(cy) = 5.2625 * tau(edyn) + 0.1242 (R(2)=0.85). Regulation of respiratory cycles by the respiratory center in the brain is probably based on evaluation of tau(edyn) as the tau(edyn) probably represents a regulatory element and T(cy) regulated element. It can be assumed, that respiratory center can optimize the work of breathing in order to minimize energy in system patient + ventilator. The unique relationship, described above could be useful in clinical practice for development of new ventilation modes.
- MeSH
- časové faktory MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mechanika dýchání fyziologie MeSH
- odpojení od ventilátoru metody MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- umělé dýchání metody MeSH
- ventilace umělá s výdechovým přetlakem metody MeSH
- vydechnutí fyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Dexmedetomidin je účinný, vysoko selektívny a špecifický α2-adrenergný agonista, ktorý má sedatívny, analgetický a sympatolytický účinok. Vyznačuje sa vysokou selektivitou α2:α1 v pomere 1600 : 1. Hypnotický účinok dexmedetomidinu je sprostredkovaný hyperpolarizáciou noradrenergných neurónov lokalizovaných v locus coeruleus. Dexmedetomidin pôsobí cez s G-proteínom spriahnutý receptor, ktorý navodzuje inhibíciu adenylátcyklázy, čo v konečnom dôsledku vedie k poklesu tvorby cAMP. Výsledkom je inhibícia uvoľňovania noradrenalínu, ktorá vedie k poklesu excitácie, najmä v locus coeruleus. Dexmedetomidin zmierňuje neurokognitívnu dysfunkciu a znižuje prevalenciu delíria. Taktiež znižuje vyplavovanie noradrenalínu do systémového obehu, čím zlepšuje hemodynamickú stabilitu a pozitívne vplýva na zásobenie myokardu kyslíkom, čím sa podieľa na ochrane myokardu. Protektívny efekt α2-adrenergných agonistov na myokard spočíva vo zvýšení hladín cAMP, čo umožní adenozínom navodenú vazodilatáciu koronárnych artérií. α2-adrenergné agonisty zmierňujú stresovú odpoveď organizmu na chirurgickú intervenciu, a tým počas operácie srdca znižujú počet ischemických epizód a ich podanie je asociované so zníženým rizikom vzniku infarktu myokardu. Svojim protizápalovým účinkom, stabilizáciou sympatikového nervového systému a zmierňovaním ischemicko-reperfúzneho poškodenia sa dexmedetomidin vyznačuje ochranným účinkom na funkciu srdca, mozgu, obličiek a imunitného systému. Hoci má dexmedetomidin sedatívny, analgetický a anxiolytický účinok, na rozdiel od iných sedatív nespôsobuje útlm dýchania a poskytuje respiračnú stabilitu počas anestézie. Primárnym miestom pôsobenia α2-adrenergných agonistov je locus coeruleus a nie mozgová kôra, ako tomu je v prípade použitia GABA-mimetík. To je dôvod, prečo táto skupina účinných látok navodzuje odlišný typ sedácie v porovnaní s benzodiazepínmi a propofolom. Nezvyčajná subkortikálna forma sedácie navodená dexmedetomidinom sa vyznačuje rýchlou a ľahko dosiahnuteľnou stratou vedomia, ktorá pripomína prirodzený spánok.
Dexmedetomidine is a potent, highly selective and specific α2-adrenergic agonist with sedative, analgesic and sympatholytic effect. It is characterized by high selectivity of α2:α1 at a ratio of 1600:1. Dexmedetomidine acts through the G-protein coupled receptor, which induces inhibition of adenylate cyclase, which in turn leads to a decrease in cAMP. The result is inhibition of the release of norepinephrine, which leads to a decrease of excitation in particular in the locus coeruleus. It also reduces the release of norepinephrine into the systemic circulation, thereby improving the haemodynamic stability, and has a positive effect on the myocardial oxygen supply, which contributes to the protection of the myocardium. α2-adrenergic agonists alleviate the stress response of the organism to the surgical intervention, thus during heart surgery they reduce the number of ischemic episodes and their administration is associated with a decreased risk of myocardial infarction. By its anti-inflammatory effect, stabilization of the sympathetic nervous system and the mitigation of ischemia-reperfusion damage, dexmedetomidine is characterized by a protective effect on the function of the heart, brain, kidney and the immune system. Although dexmedetomidine has sedative, analgesic and anxiolytic effects, in contrast to other sedatives it does not cause respiratory depression and provides respiratory stability during anaesthesia. The primary site of action of α2-adrenergic agonists is the locus coeruleus and not the cortex, like it is in the case of GABA-mimetics. The unusual subcortical form of sedation induced by dexmedetomidine is characterized by quickly and easily reached loss of consciousness, which resembles natural sleep.
- MeSH
- alfa-2-adrenergní receptory - agonisté farmakologie terapeutické užití MeSH
- dexmedetomidin * farmakologie terapeutické užití MeSH
- hrudní chirurgie MeSH
- hypnotika a sedativa farmakologie terapeutické užití MeSH
- kardiochirurgické výkony MeSH
- lidé MeSH
- neopioidní analgetika farmakologie terapeutické užití MeSH
- perioperační péče * metody MeSH
- pooperační komplikace * farmakoterapie prevence a kontrola MeSH
- pooperační péče metody MeSH
- premedikace anestezie metody MeSH
- premedikace metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Cieľ: Krátkodobé až strednedobé výsledky záchovných operácií aortálnej chlopne na našom pracovisku. Metodika: V období od I/2008 do VIII/ 2010 bolo na Klinike srdcovej chirurgie VÚSCH, a.s., a LF UPJŠ v Košiciach vykonaných celkovo 17 chirurgických rekonštrukcií koreňa aorty, respektíve aortálnej chlopne. Do pooperačného sledovania bolo zaradených 15 pacientov, jeden pacient exitoval vo včasnom pooperačnom období a u jedného pacienta bola potrebná včasná reoperácia s vykonaním náhrady aortálnej chlopne. Priemerný vek operovaných pacientov bol 55 ± 9 rokov, priemerný stupeň predoperačnej aortálnej regurgitácie (AR) bol 2,44 ± 1,2. Dilatácia aortálneho koreňa ako príčina AR bola diagnostikovaná u 12 pacientov, u dvoch pacientov bola aortálna regurgitácia zapríčinená akútnou disekciou typu A a u troch pacientov bola regurgitácia spôsobená malkoaptáciou cípov aortálnej chlopne. V piatich prípadoch bola vykonaná suprakoronárna náhrada vzostupnej aorty, v ôsmich náhrada vzostupnej aorty s reimplantáciou aortálnej chlopne, v ďalších dvoch remodelácia aortálního koreňa a u dvoch pacientov izolovaná plastika aortálnej chlopne. Všetky výkony na koreni aorty boli kombinované s výkonom na cípoch chlopne. K pooperačnej kontrole sa dostavilo 11 pacientov (73,3 %). Výsledky: Priemerná dĺžka mimotelového obehu (MTO) bola 159 ± 44 min a kardioplegickej zástavy srdca 126 ± 48 min. V pooperačnom období exitoval jeden pacient, s diagnózou akútnej disekcie typu A, na následky multiorgánového zlyhania pri hypoperfúzii splanchnických orgánov z dôvodu malperfúzie (MOF). Skorá reoperácia z dôvodu zlyhania rekonštrukčného výkonu bola indikovaná u jedného pacienta. Stupeň aortálnej regurgitácie sa znížil z 2,44 ± 1,2 predoperačne na 0,81 ± 0,56 pooperačne (p < 0,01). Pooperačné sledovanie trvalo 10 (3–28) mesiacov. Z počtu pacientov, ktorí sa dostavili k pooperačnej kontrole, malo AR < 2 deväť pacientov (81,8 %), u ďalších dvoch (18,2 %) bola AR 2. Za obdobie VIII/2010 až I/2011 sme vykonali úspešné rekonštrukcie aortálnej chlopne u ďalších štyroch pacientov, títo ale zatiaľ neboli do súboru zaradení. Záver: Na základe našich prvých skúseností sa domnievame, že rekonštrukčné výkony aortálnej chlopne, napriek vyššej technickej náročnosti, je možné vykonávať s prijateľnou mierou pooperačnej morbidity a mortality a v indikovaných prípadoch predstavujú zaujímavú terapeutickú alternatívu oproti náhrade chlopne s potenciálnymi výhodami pre operovaných pacientov.
Aim: To evaluate short- to mid-term outcomes of aortic valve sparing operations performed at our hospital. Methods: In the period from January 2008 to August 2010, the total of aortic root reconstructions including aortic valve sparing operations were performed at the Clinic of Cardiac Surgery, University Hospital UPJŠ, Košice. Only 15 patients were included in the follow-up, one patient died in an early postoperative period and one patient required early reoperation with aortic valve replacement. The average age of the patients was 55 ± 9 years. The average grade of aortic regurgitation before the surgery was 2.44 ± 1.2. Dilatation of aortic root, as a cause of aortic regurgitation, was detected in 12 patients, in two patients acute aortic dissection was the cause, and in three cases there was a simple malcoaptation of the leafl ets of aortic valve. In fi ve cases we performed supracoronary graft replacement of ascending aorta, in eight cases graft replacement of ascending aorta combined with reimplantation of aortic valve, in next two remodeling of aortic root and fi nally the isolated aortic valve repair was performed in two patients. All of the root procedures were combined with the leafl et procedures. The follow-up was completed in 11 patients (73.3%). Results: The average duration of extracorporeal circulation (ECC) was 159 ± 44 min, the average time of cardioplegic arrest was 126 ± 48 min. One death occurred in a patient with an acute dissection due to multiorgan failure (MOF) caused by malperfusion syndrome. Early reoperation was required in one patient as a result of a repair failure. The average grade of aortic regurgitation was decreased from 2.44 ± 1.2 before the surgery to 0.81 ± 0.56 in postoperative period (p < 0.01). The follow-up lasted 10 (3–28) months. Analysis of all patients who completed the follow-up shows that aortic regurgitation < 2 was verifi ed in nine patients (81.8%), aortic regurgitation = 2 in two patients (18.2%). In the period from August 2010 to January 2011, we performed successful aortic valve sparing operations in additional four patients, however, they have not been included in our study group yet. Conclusion: According to our results we can conclude that even though the aortic valve sparing operations require greater technical skills they can be performed with an acceptable postoperative morbidity and mortality ratio, and in certain cases they represent interesting alternative to a valve replacement with potential advantages for patients.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Prvým cieľom práce bola experimentálna aplikácia krátkodobej inhalačnej anestézie xenónom a zvládnutie techniky a technológie jej podávania. Druhým cieľom bolo sledovanie objektívnych fyziologických a laboratórnych parametrov, ako aj subjektívnych pocitov experimentálnych subjektov – anestéziológov, ktorí sa podrobili anestézii. Autori v práci opisujú prvé experimentálne podanie xenónovej inhalačnej anestézie na dobrovoľníkoch. Pracovisko: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Dizajn: Klinický experiment (Súhlas etickej komisie č. 21082009). Materiál a metodika: Na skupine 5 dobrovoľníkov sme sledovali účinky xenónovej anestézie, jej objektívnych účinkov na fyziologické premenné, laboratórne výsledky a subjektívne prežívanie anestézie do štádia, kedy dôjde k strate vedomia. Dva experimentálne subjekty voviedli do prvých dvoch štádií hĺbky anestézie, ďalšie 3 subjekty do 3–4. štádia xenónovej anestézie. Pacienti boli štandardne monitorovaní a zabezpečení. Výsledky:V parametroch laboratórnych biochemických a hematologických vyšetrení, porovnávali výsledky odberov pred anestéziou a cca 15 min po anestézii. Rozdiely medzi výsledkami pred anestéziou a po anestézii nezistili. Výsledky boli v tolerancii fyziologických hodnôt. Počas anestézie boli sledované parametre obehu (TK a P) stabilné a nedošlo k významným zmenám pulzu a TK. Ventilačné parametre sa v úvode do anestézie mierne menili, dýchanie sa spomalilo a prehĺbilo, ale po nástupe III a IV štádia anestézie „spánku“ sa parametre prakticky vrátili na pôvodné hodnoty. Monitorovaná SpO2 bola stabilná, okolo 97–100 %. ETCO2 sa pohybovalo od 5,2 do 4,6 %. Autori hodnotia subjektívne pocity anestézovaných subjektov, a to v momente dosiahnutia relatívne stabilnej koncentrácie xenónu v dýchacom okruhu pri 10, 20, 30, 40 a 50%. Záver: Autori konštatujú, že pre získanie určitej skúsenosti s aplikáciou xenónu, ako aj technologických zručností bol tento experiment veľkým prínosom. Z pohľadu experimentálnych osôb – anestéziológov, to bola nenahraditeľná skúsenosť. Autori predpokladajú skoré zavedenie xenónu do anestéziologickej praxe v indikovaných prípadoch na vlastnom oddelení.
Objective:We describe the first experimental administration of xenon inhalational anaesthesia in volunteers. The primary aim was administering a short inhalational xenon anaesthesia and learning the technique and technology of its administration. The secondary aim was observing objective physiological and laboratory parameters and the subjective feelings of the subjects who had undergone the anaesthesia. Setting: Department of Anaesthesia and Intensive Medicine. Design: Clinical experiment (Approval No. 21082009 of the Ethical Committee). Materials and methods:The objective effects of xenon anaesthesia on the physiological variables and laboratory tests and its subjective perception until the loss of consciousness by the subjects were tested in a group of 5 volunteers. Two subjects reached the first two depth levels of anaesthesia and the remaining subjects reached levels 3 and 4 of xenon anaesthesia. All the subjects were monitored and managed in a standard fashion. Results: The laboratory tests were performed prior to and 15 minutes after the anaesthesia. There were no significant differences found in the results before and after the anaesthesia. No result exceeded the normal range. Blood pressure and heart rate were stable, without significant changes, during the course of anaesthesia. Ventilatory parameters showed minor changes, the heart rate decreased and breathing became temporarily deeper but after reaching anaesthesia depth-levels 3 and 4, all the parameters became normal again. SpO2 was stable, oscillating between 97 and 100%, ETCO2 reached 4.6–5.2 kPa. The authors evaluated the subjective perception by the anaesthetized persons at the moments when xenon concentration in the airways reached a relatively stable concentration at 10, 20, 30, 40 and 50%. Conclusion: This experiment is one of the first ones in the field of gaining technical skills and experience in performing xenon anaesthesia. For the volunteers, all of whom are anaesthetists, this was a unique personal experience. The authors expect early implementation of xenon anaesthesia into their clinical anae - sthetic practice in indicated cases.
- MeSH
- celková anestezie metody využití MeSH
- experimenty na lidech etika normy zákonodárství a právo MeSH
- hodnocení léčiv MeSH
- inhalační anestezie dějiny metody využití MeSH
- lidé MeSH
- peroperační monitorování metody využití MeSH
- probouzení z anestezie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- xenon aplikace a dávkování škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Cieľ práce: Cieľom práce bola aplikácia katétrovej vysokofrekvenčnej ventilácie pľúc (K-VFDV) pri translaryngeálnej (retrográdnej) tracheostómii podľa Fantoniho a nahradenie konvenčnej ventilácie endotracheálnou (ET) kanylou s balónikom majúcou vysoký prietočný odpor, ako aj zlepšenie techniky tracheostómie. Autori v práci opisujú použitie katétrovej vysokofrekvenčnej ventilácie pľúc pri translaryngeálnej (retrográdnej) tracheostómii podľa Fantoniho (TLT). Typ štúdie: Prospektívna observačná štúdia. Materiál a metodika: K TLT autori použili flexibilný a Translaryngeal Tracheostomy Kit (Malincrodt Medical GmbH, Hennef, Germany). Zaistenie účinnej ventilácie počas TLT zabezpečili katétrovou vysokofrekvenčnou ventiláciou pľúc (K-VFDV) dvojcestným ventilačným katétrom (prototyp). V skupine 10 pacientov sledovali parametre výmeny plynov, ako aj zmeny v technike tracheostómie. Výsledky: Pri sledovaní základných vitálnych funkcií žiadne významnejšie zmeny neregistrovali ani v jednom prípade. Pri porovnaní zmien pH , SpO2, PaO2 a PaCO2 pred pripojením na K-VFDV a tesne po odpojení z K-VFDV, štatisticky významné rozdiely medzi výsledkami nezistili. PEEPi, ktorý vznikal bol cca 4–5 cm H2O oproti PEEPi 15–17 cm H2O, ktorý vznikal pri aplikácii originálnej ET kanyly. Z hľadiska techniky tracheo - stómie zistili zjednodušenie výkonu a jeho skrátenie oproti technike využívajúcej dlhú ET kanylu dodávanú v sete. Záver: Autori konštatujú, že vylepšenie Fantoniho metódy tracheostómie je efektívne nielen z hľadiska UVP, ale aj z hľadiska zlepšenia a zrýchlenia technológie vlastnej operačnej procedúry.
Objective:The main goal of this work was trying to replace conventional ventilation using an original, small internal diameter, long-cuffed endotracheal (ET) tube with a high flow resistance, by high-frequency jet ventilation applied via a special catheter (C-HFJV). The authors describe the use of high-frequency jet ventilation applied via a catheter for a translaryngeal (retrograde) tracheostomy by Fantoni (TLT). Type of study: Prospective observational study. Setting: Department of Anaesthesia and Intensive Medicine. Materials and methods: The authors were using the following equipment for TLT: a flexible bronchoscope, a HFJV ventilator witch a catheter and the Translaryngeal Tracheostomy Kit (Malincrodt Medical GmbH, Hennef, Germany). Sufficient ventilation for performing the TLT was achieved by high-frequency jet ventilation delivered through a 2-way prototype ventilation-catheter (C-HFJV) in a group of 10 patients. Results: There was no significant negative impact on the basic vital signs in any of the cases. A comparison of pH, SpO2, PaO2 and PaCO2 changes before and after the application of C-HFJV did not show a statistically significant difference. PEEPi generated during C-HFJV did not exceed 4–5 cm H2O, whereas during conventional ventilation via the original ET tube it was fluctuating between 15–17 cm H2O. Conclusion:The authors conclude that this modification of the Fantoni tracheostomy method improves the ventilation parameters and shortens the procedure.
Cieľ práce: Vyskúšať, či pri výrazne nehomogénnej distribúcii plynov v ťažko patologicky postihnutých pľúcach je možné trojhladinovou UVP zlepšiť distribúciu plynov do tzv. pomalých bronchoalveolárnych kompartmentov pri znížení objemového zaťaženia tzv. rýchlych kompartmentov a zlepšiť výmenu plynov v pľúcach pri zachovaní zásad „netraumatizujúcej ventilácie“. Názov a sídlo pracoviska: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Materiál a metóda: Autori aplikovali v skupine 12 pacientov s nehomogénnym pľúcnym postihnutím trojhladinovú umelú ventiláciu pľúc. Trojhladinovú ventiláciu definujú ako spôsob (modifikáciu) UVP, pričom základnú hladinu ventilácie tvorí ventilačný režim CMV, PCV alebo PS (ASB) a nadstavbu, tzv. ventiláciu na pozadí tvoria dve hladiny PEEP. PEEP (konštantný) a PEEPh (PEEP high) s meniteľnou frekvenciou a trvaním (striedaním) prechodu medzi jednotlivými hladinami PEEP. Výsledky: U 12 pacientov s ťažkým nehomogénnym poškodením pľúc (atypická pneumónia a ARDS/ALI) zaviedli po málo úspešnej ventilácii v režime PCV, po recruitment manévri (PaO2/FiO2 = 5–6 kPa), trojhladinovú ventiláciu pľúc (3LV). Po zavedení 3LV s frekvenciou fPCV = 26 ± 4 d . min-1 a PEEPh s frekvenciou fpeeph = 7 ± 2 d . min-1 pri dosiahnutej minútovej ventilácii MV = 12 ± 4 l . min-1 nastali počas 1–4 hodín výrazne pozitívne zmeny vo výmene plynov v pľúcach. Pri porovnaní zmien po zavedení 3LV došlo k zníženiu pľúcneho skratu z 50 ± 5 % na hodnoty okolo 30 ± 5 %. Zvýšila sa eliminácia CO2 s poklesom PaCO2 na hodnoty pod 6 ± 0,3 kPa oproti pôvodnej hodnote 7,8 ± 0,5 kPa a stúplo PaO2 na hodnoty 7,5 ± 1,2 kPa oproti pôvodnej hodnote 5,4 ± 0,4 kPa, pri znížení FiO2 na 0,8–0,4.(PaO2/FiO2 = 5,5 vs. 13 kPa). Recruitment pľúc pôsobením PEEP = 1,2 ± 0,4 kPa, prejavujúci sa aj zvýšením statickej poddajnosti Cst z hodnôt 0,18 ± 0,02 l/kPa na 0,3 ± 0,02 l/kPa a neskôr až 0,38 ± 0,05 l/kPa, prispel k zlepšeniu výmeny plynov. Odpor dýchacích ciest (Raw) klesol o viac ako 30 %. Zlepšenú aeráciu pľúc hodnotia autori ako prejav aj zlepšenej distribúcie plynov do oblastí s dlhou časovou konštantou. Pacienti boli prevedení po 5 ± 1 dňoch na ventilačný režim PS, s postupným znižovaním ventilačnej podpory boli odpojení od ventilátora a preložení na základné oddelenie. Záver: Napriek malému súboru klinické výsledky prinajmenšom podporujú výsledky teoretickej matematickej simulácie 3LV v matematickom a fyzikálnom modeli. 3LV zlepšila výmenu plynov v pľúcach v porovnaní s PCV aplikovanej počas prvých 2–4 hodín UVP a môže tak byť nádejným spôsobom pre ventiláciu pľúc postihnutých difúznym nehomogénnym patologickým procesom
Objective: To test whether in cases of considerably non-homogenous gas distribution in acute pathological lung conditions it is possible to improve gas distribution into slow broncho-alveolar compartments while decreasing the volume load of the fast compartments, and to improve gas exchange in the lungs while sustaining the principles of “non-injurious ventilation“, by using tri-level (3LV) IPPV. Setting: Department of Anaesthesiology and Intensive Care Unit. Materials and methods: Authors applied 3LV ventilation to a group of 12 patients with non-homogenous lung injury. Tri-level ventilation is defined as a type (modification) of IPPV consisting of background ventilation using the CMV, PCV or PS (ASB) ventilation mode and an added level called “on-background ventilation“ consisting of multiple levels of PEEP: PEEP (constant) and PEEPh (PEEP high) with variable frequency and duration of transition between individual levels of PEEP. Results: The study population consisted of 12 patients with severe non-homogenous lung injury/disorder (atypical pneumonia and ARDS/ALI) who failed to achieve successful ventilation in the PCV mode after a recruitment manoeuvre (PaO2/FiO2 = 5–6). After the application of 3LV with respiratory rate of fPCV = 26 ± 4 b . min-1 and PEEPh with frequency of fpeeph = 7 ± 2 b . min-1 reaching minute ventilation (MV) of 12 ± 4 b . min-1, a considerable improvement in gas exchange was observed within 1–4 hours. Pulmonary shunt decreased from 50 ± 5% to approx. 30 ± 5%. Elimination of CO2 improved from 7.8 ± 0.5 kPa to less than 6.0 ± 0.3 kPa and PaO2 increased from 5.4 ± 0.4 kPa to 7.5 ± 1.2 kPa while FiO2 could be reduced to 0.8–0.4. Alveolar recruitment due to PEEP of 1.2 ± 0.4 kPa which was manifested by an increase in static compliance Cst from 0.18 ± 0.02 l/kPa to 0.3 ± 0.02 l/kPa and later on 0.38 ± 0.05 l/kPa helped to improve gas exchange. Airway resistance (Raw) decreased by more than 30%. The improved aeration of the lungs is considered to be a manifestation of improved gas distribution to the areas with a long time constant. Patients were weaned to pressure support ventilation in 5 ± 1 and later successfully weaned off the ventilator and transferred to a standard ward. Conclusions: The clinical results support the mathematical and physical simulation results of ventilation using 3LV. The authors conclude that 3LV improved pulmonary gas exchange compared to PCV in 2–4 hours. Tri-level ventilation could be a promising ventilatory mode for the lungs affected by a diffuse non-homogenous pathological process.
