Náhle cievne mozgové príhody tvoria skupinu ochorení charakterizovanú náhle vzniknutým alebo rýchlo sa rozvíjajúcim deficitom mozgových funkcií v dôsledku poruchy cievneho zásobenia mozgu. Predstavujú závažný zdravotnícky a sociálno-ekonomický problém vyspelých spoločností, pretože po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu sú treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou príčinou invalidity pacientov na Slovensku. Cieľom príspevku je priblížiť faktory ovplyvňujúce prognózu pacienta s cievnou mozgovou príhodou v akútnom štádiu.
Acute strokes are a group of diseases characterized by a sudden or rapidly developing deficit in brain function due to a disorder of the vascular supply to the brain. They represent a serious health and socio-economic problem in advanced societies, because after cancer and myocardial infarction, they are the third most common cause of death and the first cause of disability in patients in Slovakia. The aim of the paper is to present the factors influencing the prognosis of a patient with an acute stage stroke.
Východiská: Aj napriek proklamovanému významu nutričnej podpory u pacientov v kritickom stave majú podľa literárnych údajov nutričný screening a zabezpečenie adekvátnej výživy nižšiu prioritu v porovnaní s ostatnou starostlivosťou. Zahraničné výskumy odhalili aj variabilitu v spôsobe hodnotenia nutričného stavu, čo môže viesť k nedostatočnému energetickému a nutričnému príjmu pacienta. Cieľ: Cieľom prospektívnej štúdie bolo zistiť, či existujú v závislosti od typu zdravotníckeho zariadenia rozdiely v hodnotení nutričného stavu sestrou. Metodika: Údaje boli získané pomocou výskumných protokolov približujúcich jednotlivé intervencie realizované na vzorke 182 pacientov fakultných a 191 pacientov nefakultných nemocníc hospitalizovaných na oddelení anestéziológie a intenzívnej starostlivosti a chirurgickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Štatistická analýza bola realizovaná pomocou Chí kvadrát testu na hladine významnosti 0,001. Výsledky: Medzi fakultnými a nefakultnými nemocnicami sa signifikantné rozdiely potvrdili v zisťovaní časového intervalu zmeny telesnej hmotnosti (27,6 % vs 11,0 %, AR = 4,1, resp. -4,1), zisťovaní zažívacích ťažkostí (46,1 % vs 25,7 %, AR = 4,1, resp. -4,1) a v zisťovaní dôvodov obmedzenia príjmu potravy (43,1 % vs 15,2 %, AR = 5,9, resp. -5,9). Významne vyšší bol podiel sestier fakultných nemocníc na používaní štandardizovanej posudzovacej škály. Záver: Autori považujú za jednu z možností skvalitnenia nutričnej starostlivosti vyššiu zaangažovanosť sestier na odbere nutričnej anamnézy, používanie modifikovaných posudzovacích škál a vyšší dôraz kladený na získavanie zručností sestier pri fyzikálnom vyšetrení zameranom na prejavy malnutrície.
Introduction: Despite the important role that the nutritional support plays in medical preventative care for patients hospitalized in the intensive care units, the nutritional screening and appropriate nutrition of critical state patients are of lower preference than other types of hospital care. These findings are stated in some literary sources. Several inquiries carried out abroad revealed differences in evaluating the nutritional state which may cause unsatisfactory nutritional and energy intake of such patient. Aim: The aim of the prospective study was to determine the differences in nursing interventions related to the measuring of the nutritional status. Methodology: Empirical data were obtained through the research protocols which analyzed the individual interventions that had been applied to sample of 182 patients in teaching hospitals and 191 patients in non teaching hospitals, all hospitalized in critical care departments and surgical intensive care units. Statistical analysis was performed using Chi-square test of independence for the contingent table on a significance level of 0.001. Results: Comparing the practices between teaching and non teaching hospitals proved the statistic importance in differences of nurse's participation in evaluating patient's nutritional condition: in timing of changes of body weight (27.6 % vs 11.0 %, AR = 4.1 or -4.1), revealing indigestion (46.1 % vs 25.7 %, AR = 4.1 or -4.1) and revealing causes of limited food intake (43.1 % vs 15.2 %, AR = 5.9 or -5.9). Ratio of nurses from teaching hospitals in using standardized measurement scale differed significantly. Conclusion: The authors of the research suggest several ways how to improve the nutritional care: involvement of nurses in measuring the nutritional status, use of adapted measurement scale and extra skilled nurses for examining signs of malnutrition.
Východiská: Aj napriek proklamovanému významu nutričnej podpory u pacientov v kritickom stave majú podľa literárnych údajov nutričný screening a zabezpečenie adekvátnej výživy nižšiu prioritu v porovnaní s ostatnou starostlivosťou. Zahraničné výskumy odhalili aj variabilitu v spôsobe hodnotenia nutričného stavu, čo môže viesť k nedostatočnému energetickému a nutričnému príjmu pacienta. Cieľ: Cieľom prospektívnej štúdie bolo zistiť, či existujú v závislosti od typu zdravotníckeho zariadenia rozdiely v hodnotení nutričného stavu sestrou. Metodika: Údaje boli získané pomocou výskumných protokolov približujúcich jednotlivé intervencie realizované na vzorke 182 pacientov fakultných a 191 pacientov nefakultných nemocníc hospitalizovaných na oddelení anestéziológie a intenzívnej starostlivosti a chirurgickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Štatistická analýza bola realizovaná pomocou Chí kvadrát testu na hladine významnosti 0,001. Výsledky: Medzi fakultnými a nefakultnými nemocnicami sa signifikantné rozdiely potvrdili v zisťovaní časového intervalu zmeny telesnej hmotnosti (27,6 % vs 11,0 %, AR = 4,1, resp. -4,1), zisťovaní zažívacích ťažkostí (46,1 % vs 25,7 %, AR = 4,1, resp. -4,1) a v zisťovaní dôvodov obmedzenia príjmu potravy (43,1 % vs 15,2 %, AR = 5,9, resp. -5,9). Významne vyšší bol podiel sestier fakultných nemocníc na používaní štandardizovanej posudzovacej škály. Záver: Autori považujú za jednu z možností skvalitnenia nutričnej starostlivosti vyššiu zaangažovanosť sestier na odbere nutričnej anamnézy, používanie modifikovaných posudzovacích škál a vyšší dôraz kladený na získavanie zručností sestier pri fyzikálnom vyšetrení zameranom na prejavy malnutrície.
Introduction: Despite the important role that the nutritional support plays in medical preventative care for patients hospitalized in the intensive care units, the nutritional screening and appropriate nutrition of critical state patients are of lower preference than other types of hospital care. These findings are stated in some literary sources. Several inquiries carried out abroad revealed differences in evaluating the nutritional state which may cause unsatisfactory nutritional and energy intake of such patient. Aim: The aim of the prospective study was to determine the differences in nursing interventions related to the measuring of the nutritional status. Methodology: Empirical data were obtained through the research protocols which analyzed the individual interventions that had been applied to sample of 182 patients in teaching hospitals and 191 patients in non teaching hospitals, all hospitalized in critical care departments and surgical intensive care units. Statistical analysis was performed using Chi-square test of independence for the contingent table on a significance level of 0.001. Results: Comparing the practices between teaching and non teaching hospitals proved the statistic importance in differences of nurse’s participation in evaluating patient’s nutritional condition: in timing of changes of body weight (27.6 % vs 11.0 %, AR = 4.1 or -4.1), revealing indigestion (46.1 % vs 25.7 %, AR = 4.1 or -4.1) and revealing causes of limited food intake (43.1 % vs 15.2 %, AR = 5.9 or -5.9). Ratio of nurses from teaching hospitals in using standardized measurement scale differed significantly. Conclusion: The authors of the research suggest several ways how to improve the nutritional care: involvement of nurses in measuring the nutritional status, use of adapted measurement scale and extra skilled nurses for examining signs of malnutrition.
Príspevok prináša teoretickú reflexiu potrieb pacientov v terminálnom štádiu chronického ochorenia. Zameriava sa na potreby, ktoré autori považujú za kľúčové a ktoré sú naplnením snahy o humánnu starostlivosť rešpektujúcu ľudskú dôstojnosť a autonómiu umierajúceho. V úvodných častiach stručne definujú pojem „ terminálne štádium ochorenia“, približujú základné atribúty paliatívnej starostlivosti a závere sa sústreďujú na vybrané potreby patriace do roviny psychosociálnej a spirituálnej.
The paper provides a theoretical reflection of the needs of patients in the terminal stage of chronic disease. It focuses on the needs that the authors consider to be key and which are the fulfillment of the human care efforts respecting the human dignity and the autonomy of the dying. In the introductory sections, they briefly define the term "terminal stage of the disease", approximate the basic attributes of palliative care, and focus on selected needs in the psychosocial and spiritual plane.
Malígna hypertermia je zaraďovaná do skupiny život ohrozujúcich ochorení. Je vyvolaná niektorými liekmi, najčastejšie ide o depolarizujúce svalové relaxanciá, prípadne aj inhalačné anestetiká. Jedná sa o vrodené, autozomálne dominantne dedičné ochorenie, ktoré je charakteristické prudkým výstupom telesnej teploty ako následku hypermetabolizmu ako následku nekontrolovaného uvoľnenia kalcia predovšetkým zo svalových buniek. Prežitie pacienta je závislé na včasnom rozpoznaní a rýchlom zahájení liečby.
Malignant hyperthermia is included in a group of life-threatening diseases. It is caused by some medicines, most often depolarizing muscle relaxants, or inhaled anesthetics. It is a congenital, autosomal dominant hereditary disease characterized by a steep body temperature output as a consequence of hypermetabolism as a consequence of uncontrolled release of calcium, especially from muscle cells. Patient survival depends on timely recognition and rapid onset of treatment.
- MeSH
- celková anestezie metody škodlivé účinky MeSH
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- maligní hypertermie * diagnóza prevence a kontrola terapie MeSH
- nedepolarizující myorelaxancia farmakologie škodlivé účinky MeSH
- ošetřovatelství na operačním sále metody MeSH
- peroperační komplikace diagnóza terapie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
Vývoj medicínskej techniky neustále pokračuje, ale aj napriek tomu zohráva v ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta najvýznamnejšiu úlohu ľudský faktor. Aj napriek snahe čo najviac skvalitniť ošetrovateľskú starostlivosť dochádza v zdravotníctve k situáciám, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú celkový priebeh liečby pacienta. Aj ventilátorová pneumónia je považovaná za vážnu komplikáciu hospitalizovaných pacientov na oddeleniach s intenzívnou starostlivosťou. Dodržiavaním štandardizovaných ošetrovateľských postupov, ako aj využívaním bariérovej ošetrovateľskej starostlivosti je možné výskyt ventilátorovej pneumónie u pacientov výrazne znížiť, čo je prospešné nielen pre pacienta samotného, ale aj pre personál zabezpečujúci ošetrovateľskú starostlivosť. Autorky v príspevku približujú problematiku vzniku ventilátorovej pneumónie a zameriavajú sa na jednotlivé faktory, ktoré ju spôsobujú. Informovanosť zdravotníckych pracovníkov o prevencii ventilátorovej pneumónie považujú za najvýznamnejší faktor, ktorý môže prispieť k zníženiu jej výskytu.
The development of medical technology is continuing, but nonetheless plays a major role in nursing care for the patient as a human factor. In spite of trying to improve nursing care as much as possible, healthcare situations are in place that significantly affect the overall course of treatment for the patient. Even ventilator pneumonia is considered a serious complication of hospitalized patients in intensive care units. By complying with standardized nursing practices and by using barrier nursing care, the incidence of ventilator-induced pneumonia in patients can be greatly reduced, which is beneficial not only for the patient alone but also for nursing staff. The authors comment on the phenomenon of ventilator pneumonia and focus on the individual factors that cause it. Informing healthcare workers about the prevention of ventilator pneumonia is considered to be the most important factor that may contribute to reducing its incidence.
Trendom v oblasti akútnej starostlivosti je vytváranie komplexov označovaných ako urgentné príjmy alebo oddelenia urgentnej medicíny. Ich úlohou je zabezpečiť neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri náhlej zmene zdravotného stavu, kedy je ohrozený život alebo niektorá z bazálnych vitálnych funkcií. Naplniť zámery, pre ktoré sú UP zriaďované si vyžaduje vybavenie modernou prístrojovou technikou, využívanie nových technológií, postupov ale aj erudovaný personál disponujúci odbornými vedomosťami, praktickými zručnosťami a schopnosťou pracovať pod časovým stresom. Cieľom príspevku je priblížiť najčastejšie rizikové faktory psychosociálneho charakteru, s ktorými sa pracovníci UP denne stretávajú a ich dopad na poskytovanú zdravotnú starostlivosť.
The contemporary emergency medicine make efforts to found specialized medical treatment facilities known as emergency departments (ED) or accident & emergency departments (A&E). Their role is to provide acute care of patients who exhibit signs of being in immediate danger of life and require immediate attention or whose essential body functions fail. Use of up-to-date technologies, modern appliances and equipment along with knowledgeable staff mastering practical skills who is very often greatly pressed for time are vital to meet the objectives for which the emergency departments are founded. Aim of this paper is to highlight the most common psychosocial encounters with which ED staff daily struggles and their impact on their work.
- MeSH
- adherence pacienta MeSH
- časové faktory MeSH
- hygiena práce MeSH
- lidé MeSH
- medikační omyly psychologie MeSH
- pracovní stres epidemiologie prevence a kontrola MeSH
- psychický stres epidemiologie prevence a kontrola MeSH
- téměř pochybení ve zdravotní péči MeSH
- urgentní služby nemocnice pracovní síly MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Zdravie dieťaťa je výsledkom multifaktoriálnych vplyvov, ktoré sa stali predmetom nášho záujmu pri sledovaní životného štýlu detí školského veku v súvislosti s poruchami vývinu ich chrbtice. Vďaka možnosti získať objektívne výsledky o zakrivení chrbtice špeciálnym prístrojom „Zebris“, sme získali zaujímavé výsledky. Značná časť detí mala nesprávne držanie tela. Môžeme hovoriť o funkčných poruchách chrbtice. Zamerali sme sa na prenatálny, perinatálny a postnatálny vývin dieťaťa vzhľadom na chrbticu a zisťovali sme postoj matky k dieťaťu v tomto období, ktorý bol vcelku pozitívny. Vo vzťahu k vývinu chrbtice sme hľadali rizikové faktory v životnom štýle detí školského veku. Dospeli sme k záveru, že najväčším ohrozujúcim faktorom je výrazný nedostatok pohybovej aktivity dieťaťa. Priemer celkovej aktivity alarmujúco poukazuje na počet piatich až desiatich hodín strávených aktívnym pohybom v priebehu týždňa. Z našich výsledkov prieskumu vyplýva, že by sme nemali zabúdať, že deti sú naša budúcnosť, a preto by sme sa mali snažiť o ich správne usmernenie v oblasti prevencie ich zdravia
Child health is the result of multifaktoriálnych effects, which have become the subject of our interest in pursuing the lifestyle of children of school age in the context of the development of their spine disorders. Thanks to the possibility of obtaining objective results of the distortions of the spine with a special device, we have obtained interesting results. 's "Zebris" A significant proportion of children had poor posture. We can talk about functional disorders of the spine. We focused on prenatal and postnatal development of the child with regard to the perinatálny, the backbone and attitude of mother to the child during this period, we found that it was quite positive. In relation to the development of the spine, we are looking for risk factors in children of school age lifestyle. We have reached the conclusion that the biggest factor is the significant lack of physical activities endangering the child. The average of the total activities of the alarming number of points out of five to ten hours spent an active movement in the course of the week. From our survey results suggest that we should not forget that children are our future, and therefo
- MeSH
- diagnostické techniky a postupy přístrojové vybavení MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- muskuloskeletální vývoj MeSH
- nemoci páteře diagnóza MeSH
- páteř abnormality MeSH
- pohybová aktivita MeSH
- postura těla * MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- růst a vývoj * MeSH
- školní ošetřovatelství MeSH
- ultrasonografie * metody přístrojové vybavení využití MeSH
- zakřivení páteře * diagnóza MeSH
- životní styl MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přednášky MeSH
