BACKGROUND: The aim of this study was to verify the relationship between changes in the segmental sagittal profile (SSP) and changes in the global sagittal profile (GSP) after anterior cervical discectomy with anchored cage implantation (ACDF). STUDY DESIGN: Prospective study with 2-year follow-up. METHODS: This study includes 104 patients after 1-level or 2-level ACDF operated between the May 2013 and March 2016. SSP was evaluated by Cobb angle measurement of operated motion segment (CobbS) and GSP was evaluated by Cobb angle measurement in C2-C7 segments (CobbG). Both SSP and GSP were measured pre- and postoperatively within a 24 months follow-up period. The influence of factors such as age, gender, number of treated segments and osteoporosis was evaluated using t-tests. The correlation between SSP and GSP changes was assessed by Pearson's correlation coefficient. RESULTS: In the early postoperative period after 1-level ACDF, there was a significantly greater increase in CobbS compared to that of the 2-level ACDF (P=0.0149). Male patients experienced a significant decrease of CobbG during the first 6 months after surgery as well as patients with osteoporosis within 12 months after ACDF. After ACDF the SSP change weakly correlated with the GSP change. CONCLUSION: SSP change after 1- or 2-level ACDF correlates mostly weakly with GSP change. Male gender and osteoporosis were identified as risk factors for global lordotisation following ACDF.
- MeSH
- diskektomie škodlivé účinky MeSH
- fúze páteře * MeSH
- krční obratle chirurgie MeSH
- lidé MeSH
- osteoporóza * etiologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
INTRODUCTION: Chronic calcified/ossified subdural hematoma is a rare diagnosis. The incidence of chronic calcified subdural hematoma is 0.3-2.7% of all chronic subdural hematomas. Surgical treatment is indicated in most cases, but there is still some controversy. MATERIALS AND METHODS: We present a case report of 81-year-old woman with calcified chronic subdural hematoma. Patient underwent an osteoplastic left craniotomy, evacuation of chronic subdural mass with careful dissection andsuccessful removal of inner and outer membrane. Postoperative CT scan showed removal of subdural hematoma, decrease of left shift of median line and good brain re-expansion. Postoperative period was without any serious complications. RESULTS: Subdural hematoma was successfully removed, resulting in a good recovery with complete resolution of patients symptoms. From our experience, we highly recommend surgical treatment in cases of chronic symptomatic calcified subdural hematomas.
- MeSH
- chronický subdurální hematom diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kalcinóza diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kraniotomie MeSH
- lidé MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
Úvod: Peroperačná incidentálna lézia miechového vaku je bežnou, avšak pomerne závažnou peroperačnou komplikáciou v spondylochirurgii. Metódy: Retrospektívna analýza pacientov vo veku nad 60 rokov, ktorí podstúpili operačnú liečbu degeneratívneho ochorenia driekovej chrbtice na Neurochirurgickej klinike UN v Martine od januára 2016 do decembra 2017. U pacientov bol sledovaný výskyt incidentálnej peroperačnej durotó-mie. U pacientov boli sledované vybrané rizikové faktory - pohlavie, skóre ASA (American Society of Anesthesiologists), operačná diagnóza, typ operačného výkonu, rozsah operačného výkonu, revízny operačný výkon a pridružené ochorenia. Výsledky boli štatisticky vyhodnotené metódami deskriptívnej štatistiky a pomocou Fisherovho testu, pričom hodnoty p<0,05 boli považované za štatisticky signifikantné.Výsledky: Súbor pozostával zo 166 pacientov, 70 mužov a 96 žien (42,2 %/ 57,8 %). Peroperačná iatrogénna trhlina miechového vaku sa vyskytla u 23 pacientov (13,8 %). Najčastejšie sa lézia miechového vaku vyskytla u 13 pacientov v úrovni L4/L5 (56,5 %). Výsledky preukázali štatisticky signi-fikantne zvýšený výskyt iatrogénnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi (7,1 %/ 18,7 %; p=0,0404). U pacientov so spondylolistézou bola štatis-ticky významne zvýšená prítomnosť peroperačnej lézie miechového vaku (33,3 %; p=0,0125). Z pridružených ochorení sme preukázali štatisticky významný vzťah medzi prítomnosťou diabetes mellitus 2. typu (p=0,0397), osteoporózou (p=0,0166) a prítomnosťou peroperačnej incidentálnej durotómie. Záver: Retrospektívna štúdia preukázala štatisticky významne zvýšený výskyt iatrogénnej peroperačnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi, u pacientov so spondylolistézou, u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a osteoporózou, pričom lézia miechového vaku sa najčastejšie vyskytla v úrovni L4/L5.
Introduction: Unintended perioperative dural tear is a common complication in spine surgery. Methods: Retrospective analysis of patients over 60 years of age who underwent surgery for degenerative disease of the lumbar spine at the De-partment of Neurosurgery (University Hospital in Martin) from January 2016 to December 2017. Incidence of incidental perioperative durotomy was analyzed. We analyzed selected risk factors - gender, ASA (American Society of Anesthesiologists), surgical diagnosis, type of surgical performance, range of surgical procedure, revision surgery and comorbidities. The results were statistically evaluated using descriptive statistics and Fisher›s test. Results with p<0.05 were considered statistically significant.Results: Our group consisted of 166 patients, 70 men and 96 women (42.2%/57.8%). Perioperative dural tear occurred in 23 patients (13.8%). Increased incidence of dural tear was at level L4/L5 (56.5%). Results showed a statistically significant increased incidence of iatrogenic durotomy in women compared to men (7.1%/18.7%; p=0.0404). Spondylolisthesis was considered as a statistically significant risk factor of an incidental dural tear (p=0.0125). We found a statistically significant relationship between the presence of type II diabetes mellitus (p=0.0397), osteoporosis (p=0.0166) and the presence of peroperative incidental durotomy. Conclusion: Our retrospective study showed a statistically significant increased incidence of incidental peroperative durotomy in females compared to males, in patients with spondylolisthesis, in patients with type II. diabetes mellitus and osteoporosis. Dural tear occurred most commonly at the level of L4 / L5.
- Klíčová slova
- incidentální durotómie, spondylochirurgie,
- MeSH
- bederní obratle * chirurgie MeSH
- dura mater zranění MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- peroperační komplikace * MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Úvod: Dysfágia je častým nálezom po prednej krčnej diskektómii. Incidencia a závažnosť porúch prehĺtania po tomto operačnom výkone sú variabilné a závisia od mnohých faktorov. Metódy: Do prospektívnej monocentrickej štúdie bolo zaradených 73 pacientov po 1- alebo 2- segmentovej prednej krčnej diskektómii a fúzii /ACDF/. Stupeň závažnosti porúch prehĺtania bol hodnotený pomocou Bazaz-You dysfagického skóre pred operačným výkonom, 6 týždňov, 3, 6 a 12 mesiacov po operačnom výkone. Bol verifikovaný vplyv faktorov ako pohlavie, vek, počet operovaných segmentov, fajčenie, refluxná choroba pažeráka, arteriálna hypertenzia, trvanie operačného výkonu a preexistujúca dysfágia na výskyt porúch prehĺtania. Bola sledovaná korelácia medzi trvaním operačného výkonu a závažnosťou pooperačnej dysfágie, podobne medzi vekom pacientov a závažnosťou dysfágie v predoperačnom a pooperačnom období. Výsledky: Dysfágia bola prítomná v období 12 mesiacov pooperačne u 22 % pacientov. Žiadny pacient neudával ťažký stupeň dysfágie. Nebol preukázaný signifikantný vzťah medzi pohlavím, vekom, refluxnou chorobou pažeráka, arteriálnou hypertenziou a incidenciou predoperačnej a pooperačnej dysfágie. Rovnako nebol zistený signifikantný vzťah medzi počtom operovaných segmentov, preexistujúcou dysfágiou a incidenciou pooperačnej dysfágie. U fajčiarov bola signifikantne nižšia incidencia dysfágie predoperačne a v období 12 mesiacov po ACDF (p < 0,05). Pri operačných výkonoch s trvaním 90 minút a viac bol výskyt porúch prehĺtania signifikantne vyšší v období 3 mesiace po ACDF (p <0,05). Nebola potvrdená významná korelácia medzi trvaním operačného výkonu, vekom a závažnosťou pooperačnej dysfágie. Záver: Faktory ako preexistujúca dysfágia, pohlavie, vek, počet operovaných segmentov, refluxná choroba pažeráka a arteriálna hypertenzia nemajú vplyv na incidenciu dysfágie po ACDF. Trvanie operačného výkonu je rizikovým faktorom v období 3 mesiacov po ACDF.
Introduction: Dysphagia is a common finding after anterior cervical discectomy. The incidence and severity of swallowing disorders are variable and depend on many factors. Methods: 73 patients after 1- or 2-level anterior cervical discectomy and fusion /ACDF/ were enrolled in prospective, single-center study. The severity of dysphagia was evaluated by the Bazaz-Yoo dysphagia score before surgery and 6 weeks, 3, 6 and 12 months after surgery. The impact of factors such as sex, age, number of operated segments, smoking, gastroesophageal reflux disease, hypertension, duration of surgery and pre-existing dysphagia on the incidence of dysphagia after surgery was verified. The correlation between the duration of surgery and severity of postoperative dysphagia, and similarly between the age and severity of preoperative and postoperative dysphagia was studied. Results: Dysphagia was present in 22% patients within 12 months after surgery. No patient reported severe dysphagia. No significant relationship was demonstrated between sex, age, number of operated segments, pre-existing dysphagia, gastroesophageal reflux disease, hypertension and the incidence of dysphagia after surgery. Smokers showed a significantly lower incidence of dysphagia before surgery and within 12 months after ACDF (p < 0.05). The duration of surgery over 90 minutes significantly increased the incidence of dysphagia within 3 months after ACDF (p < 0.05). No significant correlation was confirmed between the duration of surgery, age and severity of postoperative dysphagia. Conclusion: Factors such as pre-existing dysphagia, sex, age, number of operated segments, gastroesophageal reflux disease and hypertension have no impact on the incidence of dysphagia after ACDF. Duration of surgery is a risk factor within 3 months after ACDF.
Úvod: Degeneratívne ochorenie driekovej chrbtice patrí v súčasnosti medzi ochorenia postihujúce významnú časť populácie, obvykle staršej generácie. Operačná liečba je vo všeobecnosti u pacientov vyššieho veku spojená s vyšším rizikom výskytu pooperačných komplikácií. Súbor pacientov a metodika: Retrospektívna analýza pacientov vo veku nad 60 rokov, ktorí podstúpili operačnú liečbu degeneratívneho ochorenia driekovej chrbtice na Neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin v období od januára 2015 do decembra 2016. U pacientov bol sledovaný výskyt skorých pooperačných komplikácií a zhodnotený vzťah medzi incidenciou pooperačných komplikácií, pridruženými ochoreniami a vybranými rizikovými faktormi. Výsledky: Celkom bolo sledovaných 107 pacientov (48 mužov a 59 žien). Výskyt pooperačných komplikácií bol 24,3 %. Incidencia chirurgicky významných komplikácií bola 9,4 %, incidencia chirurgicky nevýznamných komplikácií bola 17,8 %. 7,5 % pacientov vyžadovalo revízny chirurgický výkon. 83,2 % pacientov podstúpilo dekompresívny operačný výkon, 16,8 % pacientov podstúpilo inštrumentovaný výkon. Výskyt komplikácií bol vyšší u pacientov, ktorí podstúpili inštrumentovaný výkon, oproti pacientom, ktorí vyžadovali len dekompresiu spinálneho kanála (23,6 vs. 27,8 %; p = 0,7561). Štatisticky významný bol vzťah medzi pooperačnými komplikáciami a prítomnosťou diabetes mellitus typu 2 (p = 0,0082). Dĺžka operačného výkonu štatisticky významne ovplyvnila výskyt komplikácií (p = 0,001). Záver: Takmer u štvrtiny pacientov vo veku nad 60 rokov sa vyskytli pooperačné komplikácie s dominanciou chirurgicky nevýznamných komplikácií. Štúdia preukázala vyšší výskyt pooperačných komplikácií u pacientov po inštrumentovanom operačnom výkone ako u pacientov, ktorí výžadovali len dekompresiu spinálneho kanála (bez štatistickej signifikantnosti). Preukázali sme spojitosť medzi dĺžkou operačného výkonu, dĺžkou pobytu v nemocnici, prítomnosťou diabetes mellitus typu 2 a prítomnosťou pooperačných komplikácií.
Objective: Degenerative lumbar spine disease is an increasing problem nowadays, affecting more and more people, especially, the elderly population. The older age of patients is generally associated with a higher rate of postoperative complications. Patients and methods: A retrospective analysis of patients aged 60 years or older who underwent the elective spine surgery at the Clinic of Neurosurgery at the University Hospital Martin from January 2015 to December 2016. Authors assessed the incidence of early postoperative complications after lumbar spine surgery in older patients and found a correlation between comorbidities, selected risk factors and the occurrence of postoperative complications. Results: Overall, 107 patients were asses&sed (48 men and 59 women). The incidence of postoperative complications was 24.3%. The incidence of major complications was 9.4%, the incidence of minor complications was 17.8%. 7.5% of patients needed revision surgery. 83.2% of patients underwent decompressive surgery alone while, 16.8% of patients underwent spinal surgery with fusion. The rate of complications was higher in those patients who underwent surgery with instrumentation in comparison to the decompressive surgery alone (23.6 vs. 27.8%; p = 0.7561). There was a statistically significant association between the presence of type 2 diabetes mellitus and the incidence of complications (p = 0.0082). The length of a surgical procedure strongly affected the occurrence of postoperative complications (p = 0,001). Conclusion: Almost one quarter of patients aged 60 years or older developed postoperative complications with the predominance of minor complications. The study showed an increasing rate of complications in patients who underwent a surgical procedure with instrumentation compared to patients with decompressive surgery only, but without statistical significance. We proved an association between the surgery length, the length of the hospital stay, the presence of type 2 diabetes mellitus and the presence of postoperative complications.
- MeSH
- komorbidita MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nemoci páteře * chirurgie MeSH
- neurochirurgické výkony MeSH
- neurodegenerativní nemoci chirurgie MeSH
- pooperační komplikace * MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Úvod: Predná krčná diskektómia a fúzia (anterior cervical discectomy and fusion; ACDF) s použitím ukotvenej medzistavcovej klietky predstavuje alternatívu k použitiu klietky istenej konvenčnou dlahou. Súbor a metodika: Prospektívna monocentrická štúdia so sledovaním 24 mesiacov. Do štúdie bolo zaradených 61 pacientov, ktorí podstúpili 1- alebo 2-úrovňovú prednú krčnú diskektómiu a implantáciu ukotvenej klietky Zero Profile Variable Angle (DePuy Synthes, Oberdorf, Švajčiarsko) v období od mája 2013 do apríla 2015. Efekt chirurgickej liečby bol hodnotený pomocou vizuálnej analógovej škály, Odomovými kritériami a indexom postihnutia krku. Pooperačne bola sledovaná incidencia intersomatickej fúzie a komplikácie vo vzťahu k operačnému prístupu a k implantátu. Výsledky: Po ACDF nastali pokles intenzity bolestí šije a horných končatín a zlepšenie kvality života pacientov. Rizikovými faktormi pre nedostatočný efekt operačnej liečby boli ženské pohlavie a vek do 55 rokov. Incidencia intersomatickej fúzie v období 12 mesiacov bola na úrovni 93 %. Incidencia komplikácií vo vzťahu k operačnému prístupu sa nelíšila od iných štúdií. Nulový profil implantátu nepredstavoval preventívny faktor pre incidenciu dysfágie. Rizikovým faktorom pre incidenciu pooperačnej dysfágie bola preexistujúca dysfágia. Dislokácia alebo zlomenie implantátu neboli zaznamenané. Preventívny efekt stabilizácie klietky dvoma fixačnými skrutkami na zanorenie implantátu sa nepotvrdil. Osteoporóza bola rizikovým faktorom pre zanorenie klietky. Zanorenie klietky nemalo významný vplyv na efekt operačnej liečby a incidenciu intersomatickej fúzie. Záver: Ukotvená klietka Zero Profile Variable Angle je bezpečný implantát s dobrými výsledkami operačnej liečby. Nulový profil implantátu nepodmieňuje nižšiu incidenciu pooperačnej dysfágie. Stabilizácia klietky v intervertebrálnom priestore nemá preventívny vplyv na jej zanorenie, ktoré však nemá vplyv na efekt operačnej liečby.
Introduction: Anterior cervical discectomy and fusion (ACDF) using an anchored intervertebral cage represents an alternative to the use of a cage fixed by a conventional plate. Patients and methods: Prospective single-center study with a 24-month follow-up. Sixty-one patients who underwent a 1- or 2-level anterior cervical discectomy with implantation of an anchored cage Zero Profile Variable Angle (DePuy Synthes, Oberdorf, Switzerland) from May 2013 to April 2015 were included in this study. The results of the surgical treatment were evaluated ushying a visual analogue scale, Odom‘s criteria and neck disability index. Incidence of the intersomatic fusion and complications related to the surgical approach and implant type were assessed postoperatively. Results: After the ACDF, there was a decrease in neck and upper-limb pain intensity and an improvement of the patients life quality. Female gender and age below 55 years were identified as risk factors for inadequate effect of the operative treatment. The incidence of intersomatic fusion after 12 months was at 93%. The incidence of complications related to the surgical approach did not differ from other studies. The implant‘s zero profile did not act as a preventive factor against postoperative dysphagia. A presence of preexisting dysphagia was a risk factor for incidence of postoperative dysphagia. Neither dislocation nor breakdown of the impant was recorded. The preventive effect against cage subsidence using its stabilisation by two fixating screws was not confirmed. Osteoporosis posed a risk factor for subsidence of the cage. The cage subsidence did not have a significant influence on the efficiency of the surgical treatment or on the incidence of intersomatic fusion. Conclusion: The Zero Profile Variable Angle® anchored cage is a safe implant providing favourable results of surgical treatment. The implant‘s zero profile does not reduce the incidence of postoperative dysphagia. Stabilisation of the cage in the intervertebral space has no preventive influence against its subsidence which, however, has no influence on the efficiency of the surgical treatment
Prehĺtacie ťažkosti po prednej krčnej diskektómii sú častou a dobre známou komplikáciou v pooperačnom období. Patofyziológia pooperačnej dysfágie je však nejasná a liečba perzistujúcej dysfágie problematická. Publikovaná incidencia dysfágie po krčnej diskektómii je v rozsahu 0–89 % a klesá s narastajúcim časom po operačnom výkone. Medzi faktory, ktoré sú väčšinou spájané so zvýšeným rizikom pooperačnej dysfágie, patria počet operovaných segmentov, ženské pohlavie, dlhý operačný čas a vek nad 60 rokov. Dysfágiu po prednej krčnej diskektómii je možné kvantifikovať subjektívnym hodnotením pacienta pomocou Bazaz-Yoo dysfágického skóre a objektivizovať pomocou videofluoroskopie a fibroskopie. Prevencia pooperačnej dysfágie zahŕňa používanie implantátov s nízkym alebo nulovým profilom, redukciu retrakčného času a peroperačnú kontrolu tlaku manžety endotracheálnej kanyly.
Swallowing difficulties after anterior cervical discectomy are a common and well-known complication in the postoperative period. Pathophysiology of dysphagia after surgery is unclear, and the treatment of persistent dysphagia is problematic. Published incidence of dysphagia following cervical discectomy is in the range of 0–89 %, and decreases with increasing time after surgery. Factors that are usually associated with increased risk of dysphagia after surgery include: multiple level surgery, female gender, long surgery duration and age over 60 years. It is possible to quantify dysphagia after anterior cervical discectomy with subjective patient evaluation using Bazaz-Yoo dysphagia score, and objectify it using videofluoroscopy and fibroscopy. Prevention of dysphagia after surgery includes: using implants with low or zero profile, reduction of retraction time and intraoperative control of the endotracheal tube cuff pressure.
- MeSH
- diskektomie * škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- poruchy polykání * etiologie patofyziologie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
BACKGROUND: Lumbar degenerative spondylolisthesis (DS) develops as a result of inflammatory and remodeling processes in facet joints (FJs). Several inflammatory cytokines are involved in the osteoarthritic and remodeling changes that occur and in low-back and/or radicular pain, the most prevalent clinical symptom of disease. This study improves knowledge related to the roles that 27 cytokines, chemokines and growth factors play in the pathophysiology of lumbar DS. MATERIAL AND METHODS: Cytokine levels were examined using capture sandwich immunoassay using the Bio-Plex®200 System and the Bio-PlexTM Human Cytokine Standard 27-Plex, Group I (Bio-Rad, Hercules, California, USA) separately in intervertebral discs (IVDs) and FJ bone tissue. The samples were obtained during primary spinal surgery from 9 patients suffering from lower segment lumbar DS. The pain intensity was assessed using a visual analog scale. The controls were tissue samples collected from both lower lumbar segment levels of 6 male subjects during a multiorgan procurement procedure. RESULTS: The Bio-Plex®assay revealed significant differences between the patients and controls in cytokines, chemokines and growth factor profiles: i, The elevated interleukin-6 (IL-6), IL-7, IL-13, tumor necrosis factor α (TNF-α), interferon γ and platelet-derived growth factor levels in lumbar DS samples of subchondral FJ bone. These indicated ongoing inflammation, bone formation and increased fibroblasts activity in the FJ bone. ii, The elevated levels of IL-6, IL-8, TNF-α, granulocyte-macrophage colony-stimulating factor and monocyte chemoattractant protein-1 in anulus fibrosus together with increased IL-6, IL-8, TNF-α and eotaxin and decreased IL-1-receptor antagonist in nucleus pulposus confirmed advanced IVD degeneration in the patient samples. CONCLUSION: This study identified, for the first time, protective levels of cytokines, chemokines and growth factors in healthy subjects and supported their significant involvement in the pathogenesis of lumbar DS. The control samples and analytical methods used avoided any false changes in the cytokine levels due to secondary factors (e.g., death of donor and limited cytokine stability).
- MeSH
- bederní obratle * MeSH
- chemokiny analýza fyziologie MeSH
- cytokiny analýza fyziologie MeSH
- degenerace meziobratlové ploténky komplikace MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nucleus pulposus imunologie MeSH
- senioři MeSH
- spondylolistéza etiologie imunologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Úvod: Dysfágia je častým nálezom po prednej krčnej diskektómii. Incidencia a závažnosť porúch prehĺtania po operačnom výkone sú variabilné a závisia od mnohých faktorov. Pacienti a metódy: Prospektívna otvorená monocentrická štúdia, sledovanie 6 mesiacov. Do štúdie bolo zaradených 66 pacientov po jedno- alebo dvojsegmentovej prednej krčnej diskektómii a fúzii (ACDF – anterior cervical discectomy and fusion) klietkou Zero-P VA? alebo ROI-C? v období od mája 2012 do augusta 2014. Stupeň závažnosti porúch prehĺtania bol hodnotený pomocou Bazaz-Yoo dysfagického skóre pred operačným výkonom, 6 týždňov, 3 a 6 mesiacov po operačnom výkone. Bol sledovaný vplyv faktorov ako preexistujúca dysfágia, pohlavie, počet operovaných segmentov, fajčenie a trvanie operačného výkonu na výskyt pooperačnej dysfágie. Bola tiež hodnotená korelácia medzi trvaním operačného výkonu a závažnosťou pooperačnej dysfágie. Výsledky: V celom súbore pacientov bola dysfágia prítomná predoperačne u 15 % pacientov, 6 týždňov pooperačne udávalo poruchu prehĺtania 56 % pacientov, 3 mesiace pooperačne 32 % a 6 mesiacov pooperačne 18 % pacientov. Žiadny pacient v súbore neudával v celom období sledovania ťažký stupeň dysfágie. Pooperačne nebol zistený signifikantný vzťah medzi incidenciou preexistujúcej a pooperačnej dysfágie. Preexistujúcu poruchu prehĺtania udávalo 3 % fajčiarov a 24 % nefajčiarov, tento rozdiel bol signifikantný (p < 0,05). V celom období sledovania nebol zistený signifikantný vzťah medzi pohlavím, fajčením, počtom operovaných segmentov, trvaním operačného výkonu a incidenciou pooperačnej dysfágie. V celom období sledovania nebola zistená korelácia medzi trvaním operačného výkonu a závažnosťou pooperačnej dysfágie. Záver: Väčšina pacientov udávala 6 týždňov po ACDF poruchu prehĺtania mierneho stupňa, v ďalšom období bola už väčšina pacientov bez porúch prehĺtania. Preexistujúca dysfágia, pohlavie, fajčenie, počet operovaných segmentov a trvanie operačného výkonu nemajú vplyv na incidenciu dysfágie po ACDF. Trvanie operačného výkonu nekorelovalo so závažnosťou pooperačnej dysfágie.
Introduction: Dysphagia is a common finding after anterior cervical discectomy. The incidence and the severity of swallowing disorders after surgery vary and depend on many factors. Patients and Methods: A single-center, prospective, open study, with a follow-up period of 6 months, was used to evaluate 66 patients after one- or two-level anterior cervical discectomy and fusion (ACDF) with cages Zero-P VA? or ROI-C? in the period from May 2012 to August 2014. The severity of swallowing disorders was assessed using the Bazaz-Yoo dysphagia score before surgery, and at 6 weeks, 3 months, and 6 months after surgery. Authors investigated the influence of factors such as preexisting dysphagia, gender, number of operated segments, smoking, and duration of surgery on the incidence of postoperative dysphagia. The correlation between the duration of surgery and severity of postoperative dysphagia was also examined. Results: In the whole group of patients, dysphagia was present in 15% of patients before surgery, and 56% of patients reported swallowing difficulties 6 weeks after surgery, 32% of patients at 3 months after surgery, and 18% of patients at 6 months after surgery. No patient reported severe dysphagia during the whole period of observation. There was no significant relationship between the incidence of preexisting and postoperative dysphagia. Preexisting swallowing difficulties have been reported by 3% of smokers and 24% of non-smokers, and the difference was significant (p < 0.05). Throughout the observation period, no significant relationship between gender, smoking, number of operated segments, duration of surgery, and the incidence of postoperative dysphagia was observed. There was no correlation between the duration of surgery and the severity of postoperative dysphagia throughout the observation period. Conclusion: Most patients experienced mild swallowing disorders 6 weeks after ACDF, but not during the postoperative period. Preexisting dysphagia, gender, smoking, number of operated segments, and duration of surgery had no influence on the incidence of dysphagia after ACDF. The duration of the surgery did not correlate with the severity of dysphagia after surgery.
Úvod: Pooperačne ponechaný gázový materiál v paraspinálnej oblasti predstavuje vzácnu a väčšinou asymptomatickú komplikáciu, v chronických prípadoch však môže predstavovať diferenciálno-diagnostický problém. Kazuistika: Pacient, 69 rokov, so spinocelulárnym karcinómom laryngu a anamnézou lumbálnej diskektómie v segmentoch L4–L5 a L5–S1 vpravo vykonanej pred 20 rokmi. Počítačová pozitrónová emisná tomografia potvrdila zvýšený metabolizmus fluorodeoxyglukózy v sakrálnej oblasti. T2-vážené snímky magnetickej rezonancie zobrazili hypointenznú mäkkotkanivovú masu s hyperintenzným periférnym lemom. Peroperačný nález a biopsia potvrdili fibrotickú formáciu so zabudovanými vláknami gázového materiálu. Prezentovaná kazuistika sa zaraďuje k publikovaným prípadom s najdlhším časovým obdobím medzi spinálnym operačným výkonom a diagnózou gossypibómu. Závery: Ponechaný chirurgický gázový materiál nevykazuje špecifické klinické a rádiologické znaky. Mal by byť zahrnutý do diferenciálnej diagnostiky mäkkotkanivových más v paraspinálnej oblasti u pacientov po operácii chrbtice. Magnetická rezonancia a peroperačné nálezy predstavujú najlepšie modality pre diagnostiku gossypibómu.
Introduction: Surgical sponge retained after a surgery in the paraspinal area is a rare and mostly asymptomatic complication that, however, may represent a problem for differential diagnostics. Case report: Our patient was a 69-year-old man with squamous cell carcinoma of the larynx and after right-sided lumbar discectomy at the L4–L5 and L5–S1 levels performed 20 years ago. Computed positrone emission tomography confirmed increased metabolism of fluorine-deoxyglucose in the sacral region. T2-weighted MRI showed a hypointense soft tissue mass with hyperintense peripheral rim. Intraoperative finding and biopsy confirmed fibrous formation with imbedded fiber gauze material. Our case is among case reports with the longest time periods between the primary spine surgery and the diagnosis of gossypiboma. Conclusions: Retained surgical sponges do not present with any specific clinical or radiological signs. They should be included in differential diagnosis of soft tissue masses in the paraspinal region in patients after spinal surgery. Magnetic resonance imaging and intraoperative findings are the best modality for the diagnosis of gossypibomas.
- Klíčová slova
- textilom,
- MeSH
- chybná zdravotní péče MeSH
- cizí tělesa diagnóza chirurgie komplikace MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- diskektomie * škodlivé účinky MeSH
- granulom z cizího tělesa * diagnóza chirurgie patologie MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- metastázy nádorů diagnóza MeSH
- meziobratlová ploténka chirurgie MeSH
- nemoci páteře diagnóza etiologie chirurgie MeSH
- plazmocelulární granulom diagnóza chirurgie patologie MeSH
- pozitronová emisní tomografie MeSH
- Propionibacterium acnes izolace a purifikace MeSH
- senioři MeSH
- tampony chirurgické * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
