PURPOSE: Anterior and posterior reconstructions of pelvic structures are used during a robot-assisted radical prostatectomy to obtain better continence outcomes. This study was conducted to evaluate the Advanced Reconstruction of Vesicourethral Support (ARVUS), a novel postprostatectomy reconstruction technique. METHODS: The study was designed as a prospective, controlled, partially randomized and blinded experiment. The statistical analysis was based on the generalized linear modeling (GLM) framework with random effects: the logit link was used to model the probability of achieving continence and the logarithmic link was used to evaluate the overall score of the International Consultation on Incontinence Questionnaire-Short Form (ICIQ-SF). The significance of the fixed effects and all possible two-way interactions was tested using the critical level of 0.05. RESULTS: The probability of achieving the continence significantly depends on the neurovascular bundle sparing (p < 0.001) and the time after the surgery (p < 0.001). Analogously, the expected ICIQ-SF score significantly depends on the nerve-sparing status (p = 0.035) and the time after the surgery (p < 0.001). No statistically significant difference between the unilateral or bilateral nerve sparing was found. The ARVUS technique seems to perform slightly worse with respect to the expected continence, but this difference is within the margins of random fluctuations (p = 0.715). CONCLUSIONS: The study demonstrates a significant positive association between the nerve-sparing approach and the patient's continence, however, regardless of the unilateral or bilateral approach. In terms of the continence rate, no statistically significant benefits of ARVUS were observed.
- MeSH
- anastomóza chirurgická metody MeSH
- časové faktory MeSH
- inkontinence moči epidemiologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- močový měchýř chirurgie MeSH
- nádory prostaty chirurgie MeSH
- pooperační komplikace epidemiologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- prostatektomie metody MeSH
- roboticky asistované výkony * MeSH
- senioři MeSH
- uretra chirurgie MeSH
- urologické chirurgické výkony metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- randomizované kontrolované studie MeSH
Úvod: Identifikovanie faktorov ovplyvňujúcich kvalitu operačnej liečby nefrolitiázy môže zlepšiť operačnú starostlivosť poskytovanú pacientom. Cieľom štúdie bolo identifikovať faktory, ktoré vplývajú na potrebu opakovaných intervencií po operačnej liečbe nefrolitiázy perkutánnou nefrolitolapaxiou a flexibilnou ureterorenoskopiou. Metóda: Do štúdie bolo zaradených 149 pacientov operovaných pre nefrolitiázu na II. Urologickej klinike SZU FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica v období od januára 2015 do konca júna 2015. Súbor obsahoval 60 žien s priemerným vekom 57 rokov (v rozmedzí 28 až 91) a 89 mužov s priemerným vekom 58 rokov (v rozmedzí 30 až 92). Pacienti boli liečení perkutánnou extrakciou konkrementu (67 prípadov) a flexibilnou ureterorenoskopiou (82 prípadov, z toho 72 s použitím pulverizačnej techniky). Retrospektívne boli skúmané faktory s potenciálnym vplyvom na mieru potreby opakovaných intervencií v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Pre štatistickú analýzu bola použitá metóda regresného modelovania pomocou zovšeobecneného lineárneho modelu (General Linear Model − GLM) a princíp postupného budovania modelu (tzv. stepwise forward postup). Výsledky: Ako štatisticky významné faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť nutnosti opakovanej intervencie pre ipsilaterálnu nefrolitiázu na hladine významnosti 5 %, sa potvrdili veľkosť urolitiázy (p-hodnota 0,0035) a pooperačná prítomnosť reziduálnych konkrementov (p-hodnota 0,0418). Ostatné skúmané faktory ako demografické údaje (vek, pohlavie), operačná metóda (perkutánna extrakcia konkrementu alebo flexibilná ureterorenoskopia), množstvo konkrementov, pooperačný drenážny systém (nefrostómia alebo JJ stent) nemali na pravdepodobnosť opakovanej intervencie štatisticky významný vplyv. Záver: Pacienti môžu benefitovať z preventívnych opatrení vedúcich ku skorej diagnostike urolitiázy v počiatočných štádiách s malými rozmermi. Dokonalá operačná technika, ktorá vedie ku kompletnému peroperačnému odstráneniu litiázy, je podstatná z hľadiska zníženia potreby opakovaných intervencií.
Introduction: Identifying factors effecting the quality of nephrolithiasis surgical treatment could improve medical care for patients suffering from kidney stone disease. The objective of the article is to identify factors influencing reintervention rate after surgical treatment of kidney stone disease either by percutaneous nephrolitholapaxy or flexible ureterorenoscopy. Method: A retrospective study was conducted on 149 patients who underwent a surgery for a kidney stone disease at the Urological department of F.D. Roosevelt hospital Banská Bystrica from January 2015 till June 2015. The cohort included 60 women at average age of 57 (range 28–91) and 89 men at average age of 58 (range 30–92). Patients were treated by percutaneous litholapaxy (67 cases) and flexible ureterorenoscopy (82 cases, including 72 using dusting technique). Factors with potential influence on probability of repeated intervention during following 12 months have been studied and statistically analyzed. For the statistical analysis we used the generalized linear regression framework (GLM − Generalized Linear Model) with the stepwise forward modeling approach. Results: Using the significance level of 5% the statistically significant factors affecting the probability of the re-intervention for ipsilateral kidney stone disease are the stone size (p-value 0.0035) and the postoperative stone free status (p-value 0.0418). Other studied factors as demographical data (age, gender), surgical method (percutaneous nephrolitolapaxy or flexible ureterorenoscopy), stone count, postoperative draining system (nefrostomy or JJ stent) did not have any statistically significant impact. Conclusion: Patients could benefit from early diagnosis which could lead to earlier identification of smaller stones. Perfect operative technique with intraoperative achievement of stone free status is important to lower the need of repeated intervention.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
BACKGROUND: Renal cell carcinoma (RCC) is a urologic malignancy with a steady rise in incidence and high mortality rate. Between 60 to 70% of patients with renal cell carcinoma can only be cured with surgery but despite advances in early diagnostis, in around 20-30% of cases there is metastasis. For these patients, chemotherapy and radiotherapy are ineffective and hence the prognosis is poor. Retinoids are biologically active compounds of either natural or synthetic origin that are involved in complex physiological and developmental processes in many tissues including cell proliferation and activation of tumour suppression genes. This article reviews the role of retinoids and their cognate nuclear retinoid/rexinoid receptors in relation to renal cell carcinoma. METHODS: A literature search using ScienceDirect and Medline with a focus on the relationship between renal cell carcinoma and nuclear retinoid/rexinoid receptors. RESULTS: Use of retinoids/rexinoids in the treatment of locally advanced and metastatic RCC significantly prolongs median time of tumour progression and overall survival of patients. Combination therapy with other preparations has greater efficacy than treatment with retinoids alone. Patient survival can be predicted on the basis of the expression of different all-trans retinoic acid receptor (RAR) and 9-cis retinoic acid receptor (RXR) subtypes. CONCLUSIONS: Since nuclear retinoid receptors play a crucial role as ligand-activated, DNA binding, trans-acting, transcription-modulating proteins involved in a general molecular mechanism responsible for transcriptional responses in target genes, retinoids might be an alternative approach for the treatment of renal cell carcinoma.
- MeSH
- karcinom z renálních buněk etiologie MeSH
- lidé MeSH
- nádory ledvin etiologie MeSH
- receptory cytoplazmatické a nukleární fyziologie MeSH
- receptory kyseliny retinové fyziologie MeSH
- retinoidní X receptory fyziologie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Cieľ práce: Zhodnotiť prvé skúsenosti s laparoskopickými nefrektómiami na jednom pracovisku. Materiál a metódy: V čase od júna 2010 do februára 2011 sme vykonali štrnásť transperitoneálnych laparoskopických nefrektómií. Vyhodnotili sme peroperačné a pooperačné parametre (operačný čas, krvné straty, dĺžku hospitalizácie, potrebu transfúzií, revízie) deskriptívnou analýzou (aritmetickým priemerom a štandardnou odchýlkou aritmetického priemeru). Výsledky: Priemerný vek pacientov bol 58,3 roka (SD ± 7,2), priemerná veľkosť nádoru 6,8 cm (SD ± 1,1), priemerná dĺžka operácie 189 min. (SD ± 34), priemerné perioperačné krvné straty boli 75 ml (SD ± 46), priemerná dĺžka hospitalizácie 3,5 dňa (SD ± 0,8). Nebola nutná žiadna revízia v pooperačnom období. Raz sme pacientovi v pooperačnom období podali erytrocytárnu masu pre pokles hemoglobínu, raz sme laparoskopickú operáciu konvertovali pre zrasty po predchádzajúcej komplikovanej cholecystektómii. Záver: Naše prvé skúsenosti potvrdzujú výsledky a skúsenosti iných autorov, že laparoskopická transperitoneálna nefrektómia je bezpečná a overená metóda na odstránenie obličiek postihnutých nádorom aj inými ochoreniami. Na ďalšie hodnotenie treba vykonať väčší počet operácií.
Introduction and objectives: To asses initial single-center experience with laparoscopic nephrectomies. Material and methods: From June 2010 till February 2011, 14 patients underwent transperitoneal laparoscopic nephrectomies. Perioperative and post operative results were assessed (operation time, blood loss, hospital stay, blood transfusions, revisions) by means of arithmetic diameter and standard deviation. Results: The mean age of patients was 58.3 years (SD ± 7,2), the mean tumor size was 6.8 cm (SD ± 1.1), mean operation time 189 min (SD ± 34), mean estimated blood loss was 75 ml (SD ± 46), mean hospital stay 3.5 days (SD ± 0.8). No revision was needed in post operative period. One blood transfusion was necessary after operation, because of low hemoglobin level, one operation required conversion to open surgery because of abdominal adhesions after cholecystectomy. Conclusion: Our initial experience indicates and proves the experience of other authors that laparoscopic transperitoneal nephrectomy is secure and established method for nephrectomy of tumor or otherwise affected kidneys. For further evaluation, more operations are needed.
Cieľ práce: Komplikácie urologického charakteru, ktoré majú súvislosť s rekonštrukciou močových ciest, patria medzi najzávažnejšie komplikácie po transplantácii obličky. Močovod transplantovanej obličky je asi najzraniteľnejšou súčasťou močových ciest pri ich rekonštrukcii. Cieľom práce je prezentovať skúsenosti s výskytom, diagnostikou a liečbou urologických komplikácií, ktoré sú dôsledkom rôznych patologických stavov postihujúcich močovod transplantovanej obličky. Materiál a metódy: V rokoch 2006 až 2010 bolo transplantovaných 272 obličiek 163 mužom vo veku 19 až 68 rokov, 106 ženám vo veku 20 až 66 rokov a 3 deťom vo veku 11 až 15 rokov. 242 obličiek bolo odobratých od mŕtvych darcov, 30 pacientom boli transplantované obličky od živých darcov. Vo väčšine prípadov bola rekonštrukcia močových ciest vykonaná formou transvezikálnej protirefluxovej reimplantácie močovodu. V posledných 3 rokoch sa štandardne používali „double J“ uretrálne stenty hrúbky 7 Char. Výsledky: Komplikácie sa zaznamenali u 14 pacientov: striktúra u 7 pacientov, zalomený močovod u 3 pacientov, poranenie močovodu u 3 pacientov a nekróza u 1 pacientky. Vo všetkých prípadoch striktúry a zalomenia močovodu bol dôsledkom porušenej drenáže moču z transplantovanej obličky vznik asymptomatickej uretrohydronefrózy, ktorá sa našla pri pravidelných kontrolách. U 3 pacientov vznikla urinózna fistula po iatrogénnom poranení močovodu a u 1 pacientky v dôsledku nekrózy terminálneho úseku močovodu. U všetkých 14 pacientov bola primárnym diagnostickým a súčasne liečebným výkonom punkčná nefrostómia. Následne sa všetky komplikácie úspešne vyriešili otvorenou revíziou. Záver: Medzi významné opatrenia ovplyvňujúce výskyt urologických komplikácií po transplantácii obličky patrí najmä prevencia ich vzniku. Spočíva v perfektnej a šetrnej technike odberu a transplantácie obličky so zachovaním anatomickej a funkčnej integrity všetkých anatomických štruktúr obličky vrátane močovodu. Ako významný aspekt v prevencii komplikácií zo strany močovodu transplantovanej obličky sa ukázalo používanie uretrálnych stentov a liečba konkomitantnej infekcie, ktorá je dôsledkom a nie príčinou urologických komplikácií.
Objective: Complications of urological nature related to the reconstruction of the urinary tract belong to the most severe issues after kidney transplantation. The ureter of the transplanted kidney is almost certainly the most vulnerable part of the urinary tract on its reconstruction. The objective of the work is to present our experience with the occurrence, diagnostics and treatment of urological complication arising from various pathological states affecting the ureter of the transplanted kidney. Materials and methods: In the period from 2006 to 2010, 272 kidneys were transplanted: 163 to males aged between 19 and 63, 106 to females between 20 and 66 years, and 3 to children from 11 to 15 of age. 242 kidneys were removed from cadaveric donors, 30 patients received kidneys from living donors. In most cases, reconstruction of the urinary tract was performed by transvesical anti-reflux re-implantation of the ureter. In the last 3 years the “double J” ureteral stents with thickness 7 Char were commonly used. Results: Complications affecting the ureter of the transplanted kidney were observed in 14 patients: stricture of the ureter in 7 patients, kinking of the ureter in 3 patients, injured ureter in 3 patients, and necrosis of the ureter in one female patient. In all cases of stricture and kinking, the broken drainage of the urine from the transplanted kidney resulted in asymptomatic ureterohydronephrosis that was found on regular check-up. In 3 patients, urinary fistulae developed after iatrogenic injury of the ureter, and in one female patient because of necrosis of the terminal section of the ureter. In all 14 patients, punction nephrostomy was conducted as a primary diagnostic and at the same time therapeutic intervention. Subsequently, all complications were resolved by open revisions. Conclusion: The important measures affecting the occurrence of urological complications after kidney transplantation include mainly prevention of their inception. It consists in a perfect and cautious technique of kidney removal maintaining the anatomic and functional integrity of all anatomical structures of the kidney, including the ureter. The use of ureteral stents and treatment of concomitant infections, that are the result rather than the cause of urological complications, have been proved to be important aspects in the prevention of complications from the side of the ureter of the transplanted kidney.
Cieľ práce: Cieľom práce bolo vyhodnotiť subjektívne vnímanie a očakávania od liečby u pacientov s benígnou hyperpláziou prostaty s rizikom progresie liečených v ambulantnej praxi v Slovenskej republike. Materiál a metódy: Do štúdie bolo v období rokov 2009 a 2010 zaradených celkovo 426 pacientov na 45 ambulantných pracoviskách. Z toho 28,6 % pacientov nedostávalo doposiaľ žiadnu liečbu, 64,8 % užívalo monoterapiu (58,7 % alfablokátor, 6,1 % inhibítor 5-alfa reduktázy) a 8,5 % pacientov bolo na kombinovanej liečbe (alfablokátor/inhibítor 5-alfa reduktázy). Každý z pacientov dosiahol obdobie sledovania 12 mesiacov. Inklúzne kritériá pre zaradenie do štúdie boli: vek > 50 rokov, IPSS > 8, objem prostaty ≥ 30 cm3 (transabdominálnou ultrasonografiou) a PSA ≥ 1,5 ≤ 10 ng/ml. Priemerný vek pacientov bol 68,4 roka a priemerný objem prostaty 61,2 cm3. Výsledky: Najobťažujúcejšími príznakmi boli slabý prúd moču (60,8 %) a noktúria 59,2 %). Pacienti očakávali od liečby predovšetkým stabilizáciu stavu (na konci štúdie bol signifikantný pokles pacientov očakávajúcich rýchlu úľavu od ťažkostí a zníženie rizika operačnej liečby v prospech očakávania stabilizácie stavu). Na konci štúdie bolo 88,9 % pacientov spokojných s liečbou a iba 0,9 % považovalo liečbu za neúčinnú. Signifikantne vzrástol počet pacientov udávajúcich, že sú dobre informovaní o svojom ochorení, o jeho prognóze a riziku progresie benígnej hyperplázie prostaty. Záver: Prezentovaný prieskum poukazuje na prevalenciu najobťažujúcejších symptómov a na očakávania od liečby u pacientov liečených v ambulantnej sfére na Slovensku. Vedomosti pacienta o tom, že môže obmedziť progresiu ochorenia a znížiť riziko nutnosti operačnej liečby, sa ukázali ako priority medikamentóznej terapie.
Objectives: The aim of the study was to evaluate subjective perceptions and expectations of treatment in benign prostatic hyperplasia patients with the risk of progression treated in common out-patients practice in Slovakia. Materials and methods: Four hundred and twenty six patients from 45 outpatient's centres were included in the study during the 2009 and 2010 period. 28.6 % pts were naive, 64.8 % used mono-therapy (58.7 % alpha-blocker, 6.1 % 5alpha-reductase inhibitor) and 8.5 % combined treatment (alpha-blocker/5alpha-reductase inhibitor/dutasteride) prior to the study. Each patient reached the 12 months of follow up. Inclusion criteria were: age > 50 years, IPSS > 8, prostate volume ≥ 30 cm3 (transabdominal ultrasound) and PSA ≥ 1,5 ≤ 10 ng/ml. The mean patients' age was 68.4 years and prostate volume 61.2 cm3. Results: The most bothersome symptoms were the weak urine stream (60.8 %) and nocturia (59.2 %). Patients´ expectations from the treatment were stabilization of the disease (at the end of the study there was a significant decrease of patients expecting rapid resolution of symptoms and the risk of undergoing surgery in favour of expecting stable disease). 88.9 % pts were satisfied with the treatment at the end of the study; only 0.9 % claimed that the treatment was ineffective. There was a significant increase in patients who claimed to be well informed about the disease, prognosis and the risk of benign prostatic hyperplasia progression. Conclusions: This survey points out on the patients prevalence of bothersome symptoms and expectations of the treatment, what reflects the current outpatient practice in Slovakia. The knowledge of patients that they may reduce the risk of progression and risk of surgery has been proved as the priority of medical treatment.
Rekonštrukcia močových ciest je integrálnou súčasťou transplantácie obličky. Cieľom rekonštrukcie močových ciest je snaha dosiahnuť optimálnu a sociálne najprijateľnejšiu drenáž moču z transplantovanej obličky. Anatomický a funkčný stav močových ciest významne ovplyvňuje nielen kvalitu života pacienta po transplantácii obličky, ale aj funkciu a prežitie transplantovanej obličky i samotných pacientov. Komplikácie urologického charakteru, ktoré majú súvislosť s rekonštrukciou močových ciest tvoria samostatnú kapitolu medzi chirurgickými komplikáciami po transplantácii obličky a patria medzi najzávažnejšie komplikácie po transplantácii obličky. Môžu byť príčinou straty transplantovanej obličky, ale môžu pacientov aj priamo ohrozovať na živote. V prípade urologických komplikácií sa indikuje promptná diagnostika a razantné chirurgické riešenie a to individuálne podľa charakteru komplikácie.
Urinary tract reconstruction is an integral part of kidney transplantation. The aim of urinary tract reconstruction is to obtain optimum and socially acceptable drainage of urine from the transplanted kidney. The anatomical and functional status of the urinary tract significantly affects not only the patient´s quality of life after kidney transplantation, but also the function and survival of the transplanted kidney, and of the patients themselves. Urological complications, related to urinary tract reconstruction, create a specific family among surgical complications after kidney transplantation, and belong to the most severe complications after kidney transplantation. They can cause loss of the transplanted kidney, and endanger the patient´s life. In the case of urological complications, immediate precise diagnostics and appropriate surgical therapy, based on individual characteristics of the complication, is indicated.
- MeSH
- lidé MeSH
- močové píštěle chirurgie komplikace prevence a kontrola MeSH
- močové ústrojí patofyziologie MeSH
- pooperační komplikace etiologie prevence a kontrola MeSH
- stenty využití MeSH
- striktura uretry komplikace prevence a kontrola MeSH
- transplantace ledvin metody přístrojové vybavení škodlivé účinky MeSH
- urolitiáza komplikace prevence a kontrola MeSH
- urologické symptomy MeSH
- vezikoureterální reflux komplikace prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
