Drift is a phenomenon that can occur in cognitive-behavioral supervision, where core components of supervision are omitted, avoided, or deprioritized. This narrative review explores the signs, reasons, and impact of supervisory drift at the experiential, cognitive, and emotional levels for both the supervisor and the supervisee. Additionally, the article presents potential solutions for preventing and addressing supervisory drift, such as staying on track, anticipating problems before they arise, adapting supervision to the supervisee's needs, using active supervision methods to understand drift better, engaging in Supervision of Supervision (SoS), and using alliance measures. Through the use of case vignettes, we illustrate the potential solutions. We aim to provide a comprehensive understanding of supervisory drift and offer practical strategies for its prevention and management.

• MeSH
• kognitivně behaviorální terapie * organizace a řízení   MeSH
• lidé MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• přehledy MeSH

This article emphasizes the critical role of self-care in the professional lives of cognitive behavioural therapy (CBT) therapists and supervisors. It delves into the importance of self-care, elucidating its significance in maintaining therapists' mental health and effectiveness. The article presents a range of practical strategies that promote self-care, providing therapists and supervisors with specific steps to incorporate self-care into their daily routines. Moreover, the article explores common challenges and barriers to self-care, such as a lack of time, feelings of guilt associated with prioritizing one's needs, and a lack of available resources for self-care. The article aims to deepen our understanding of the complexities of practising self-care by shedding light on possible obstacles. In addition, the article includes case vignettes that demonstrate tangible examples of the positive impact of self-care on therapists' mental health and effectiveness. The overarching goal of this article is to encourage ongoing discussion and research on self-care. It advocates a greater emphasis on self-care in CBT and CBT supervision (CBTS), intending to promote the health and well-being of those who dedicate their lives to caring for others. The insights and strategies presented in this article serve as a resource for therapists and supervisors striving to achieve a balanced lifestyle while effectively catering to the needs of their clients.

• MeSH
• duševní zdraví MeSH
• emoce MeSH
• kognitivně behaviorální terapie * MeSH
• lidé MeSH
• péče o sebe * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• přehledy MeSH

Napriek stúpajúcej prevalencii neurovývinových porúch u detí raného veku sú potenciálne medzipohlavné rozdiely detí v prekurzoroch neurovývinových porúch a behaviorálnych ťažkostí nejednoznačné. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi pohlavím a prejavmi špecifického správania dvojročných detí. Výskumný súbor pozostával z 1853 dvojročných detí, ktorých rodič (alebo iný opatrovateľ) vyplnil Metódu monitorovania vývinu psychomotorických funkcií a skríningovania vývinových ťažkostí pre 11. preventívnu prehliadku v primárnej starostlivosti, S-PMV11. Zistenia poukázali na trend signifikantne častejšieho výskytu používania cumľa dievčatami v porovnaní s chlapcami. U chlapcov súviselo ich pohlavie s častejším neprimeraným sústredením a menej častou schopnosťou upokojiť rodiča oproti dievčatám. Zistenia sú diskutované ako aktuálne trendy v populácii, s dôrazom na zapojenie psychológa do procesu poskytovania vývinového a rodinného poradenstva.

Despite the increasing prevalence of neurodevelopmental disorders in young children, potential intersex differences in children's precursors of neurodevelopmental disorders and behavioral difficulties are ambiguous. The aim of this study was to investigate the association between gender and the manifestations of specific behaviour in two-year-old children. The study population consisted of 1853 2-year-old children whose parent (caregiver) completed the Method for Monitoring Development of Psychomotor Function and Screening for Developmental Difficulties for the 11th Preventive Examination in Primary Care, S-PMV11. Findings showed a trend of significantly more frequent pacifier use by girls. In boys, their gender was associated with more frequent inappropriate concentration and less frequent ability to reassure the parent compared to girls. Findings are discussed as current trends, emphasising psychologist involvement in the process of providing developmental and family counseling.

• MeSH
• chování dětí * MeSH
• genderová identita MeSH
• lidé MeSH
• neurovývojové poruchy diagnóza   MeSH
• plošný screening MeSH
• předškolní dítě MeSH
• psychomotorický výkon MeSH
• rodiče MeSH
• sexuální faktory MeSH
• škály posuzující chování MeSH
• vývoj dítěte MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• předškolní dítě MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Úvod: Emocionálne prežívanie a emocionálna regulácia súvisia so zdravím človeka a ťažkosti v nich môžu byť jednou z príčin alebo dôsledkom závislosti od alkoholu. Ciel: Cieľom práce bolo zistiť, či existuje vzťah emocionálneho prežívania s emocionálnou reguláciou u závislých od alkoholu v liečbe. Ďalším cieľom bolo skúmanie rozdielov v emocionálnom prežívaní a emocionálnej regulácii na konci ústavnej liečby v porovnaní s jej začiatkom. Metodológia: Výskumná časť si dala za cieľ nájsť odpoveď na výskumnú otázku týkajúcu sa vzájomných vzťahov emocionálnej regulácie a emocionálneho prežívania, vrátane ich dimenzií. Rovnako tiež predmetom bolo testovanie hypotéz, ktoré sa týkali predpokladaných rozdielov v emocionálnom prežívaní a regulácii emócií na začiatku a na konci desať týždňovej ústavnej liečby závislosti od alkoholu. Výskumný súbor tvorilo 33 respondentov (M = 46,82; SD = 9,396). Do výskumného súboru boli zaradení pacienti bez odvykacích príznakov, duálnych diagnóz a farmakoterapie. Administrovaný bol Dotazník emocionálneho prežívania (DEP36) a dotazník Difficulties in Emotion Regulation Scale (DERS). Výsledky: Vzťahy a rozdiely medzi premennými sme overovali prostredníctvom parametrických testov. Výsledky výskumu potvrdili štatisticky významné vzťahy dimenzii emocionálneho prežívania - Pozitívne prežívanie, Negatívne prežívanie s dimenziami emocionálnej regulácie - Ťažkosti spojené s kontrolou impulzov, Obmedzený prístup k stratégiám emocionálnej regulácie, Nedostatočné porozumenie vlastným emóciám a aj s celkovým skóre emocionálnej regulácie. Potvrdil sa aj štatisticky významný vzťah dimenzie emocionálneho prežívania - Negatívne prežívanie s dimenziou emocionálnej regulácie - Neakceptovanie vlastných emocionálnych reakcií. Výsledky nepotvrdili významné rozdiely v dimenziách emocionálneho prežívania na konci liečby v porovnaní s jej začiatkom. V celkovom skóre emocionálnej regulácie sa preukázal významný rozdiel na konci ústavnej liečby v porovnaní s jej začiatkom. Taktiež sa preukázali významné rozdiely v dimenziách emocionálnej regulácie - Neakceptovanie vlastných emocionálnych reakcií, Ťažkosti spojené s dosahovaním cieľov a Obmedzený prístup k stratégiám emocionálnej regulácie. Záver: Výsledky výskumu korešpondujú s ostatnými výskumnými zisteniami, ktoré sa týkajú zmien v emocionálnej regulácii a prežívaní emócií u závislých podstupujúcich liečbu. Táto zmena súvisí s prínosom liečby závislostí a pre viacerých závislých môže prispievať k motivácii k abstinencii.

Background: Emotional experience and emotional regulation relate to one's health and their difficulties could be one of the reasons or results of alcohol dependency. Goal: The aim of the study was to determine whether there are relationships between the dimensions of emotional experience and emotional regulation, including its total score of alcohol addicts in treatment. Another goal was to examine the differences in the dimensions of emotional experience and the total score of emotional regulation and its dimensions at the end of ten weeks' institutional treatment compared to its beginning. Methods: The research goal was to answer the research question related to mutual relationships of emotional regulation and emotional experience and their dimensions. We tested hypothesis of assumed differences in emotional experience and regulation of emotions at the beginning and at the end of alcohol dependency treatment. The sample consisted of 33 participants (M = 46,82; SD = 9,396). Only patients without withdrawal symptoms, dual diagnosis and pharmacological therapy were included into to the research sample. Two research tools were administrated - Emotional experience questionnaire (DEP36) and Difficulties in Emotion Regulation Scale (DERS). Results: Relationships and differences were tested by parametric statistic tests. The outcomes of analysis proved significant relationships of positive and negative emotional experience with the dimensions of emotional regulation - Impulse Control Difficulties, Limited Access to Emotion Regulation Strategies, Lack of Emotional Clarity and also with the total score of emotional regulation. Negative emotional experience significantly correlates with Nonacceptance of Emotional Response. The results did not confirm significant differences in the dimensions of emotional experience at the end of treatment compared with the beginning. There was a significant difference in the overall emotional regulation score at the end of institutional treatment. Significant differences in the dimensions of emotional regulation were proved for Nonacceptance of Emotional Responses, Difficulties Engaging in Goal-Directed Behavior and Limited Access to Emotion Regulation Strategies. Conclusion: The research outcomes correspond with other research findings related to changes in emotional regulation and emotional experience of the addicts in treatment. This change correlate with the benefits of the dependency treatment and for some addicts it can contribute to their motivation for abstinence.

• MeSH
• alkoholismus * MeSH
• dospělí MeSH
• emoce * MeSH
• emoční regulace MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• senioři MeSH
• ústavy pro duševně nemocné MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Cieľom štúdie bolo identifikovať súvislosti medzi sebakritickosťou, hanbou a kvalitou života u dospelých. Výskumný súbor tvorilo 134 participantov vo veku od 30 do 45 rokov (M = 36,29; SD = 5,40), žien bolo 81 (60,4 %) a mužov 53 (39,6 %). Na meranie seba-kritickosti boli použité dva meracie nástroje: Škála úrovní sebakritickosti od Thompsona a Zuroffa (2004), slúžiaca na meranie dysfunkčného negatívneho sebahodnotenia a Škála foriem sebakritickosti a sebapotvrdenia od Cheunga, Gilberta a Ironse (2004), ktorá za-chytáva neadekvátne, nenávidené a sebapotvrdzujúce self. Na zistenie hanby u dospelých bola použitá Škála skúsenosti s hanbou od Andrews, Qian a Valentine (2002). Kvalita života bola meraná Dotazníkom kvality života vyvinutým Svetovou zdravotníckou or-ganizáciou (1998). Výsledky výskumu poukazujú na významné negatívne vzťahy medzi sebakritickosťou a kvalitou života a taktiež na významné negatívne vzťahy medzi hanbou a kvalitou života. Silný negatívny vzťah medzi sebakritickosťou, hanbou a kvalitou života bol preukázaný predovšetkým s dimenziou psychické zdravie

The goal of this study was to identify the relations between self-criticism, shame and quality of life in adults. Over the last few decades, Blatt's (1974) formulations concerning the role of the personality dimension of self-criticism in the onset, course, and clinical presentation of depression have attracted considerable research attention. Self-criticism is a reflexive psychological behaviour in which most people occasionally engage. In some individuals, an almost relentless degree of self-criticism forms part of a personality trait which renders them vulnerable to depression. Shame is “directly about the self, which is the focus of evaluation” (Lewis, 1971, p. 30). It is a painful social experience linked to the perception that one is negatively judged and seen as inferior or unattractive (Gilbert, 2002). Several studies have already shown a strong association between shame and self-criticism and also an association between shame, self-criticism and psychopathology, but despite the fact, the relation between self-criticism, shame and quality of life remains underresearched. The research sample consisted of 134 participants, aged between 30 to 45 years. The mean age of the participants was M = 36.29, SD = 5.40. Out of the 134 partic-ipants, 81 were women (60.4%) and 53 were men (39.6%). Two measuring instruments were used to measure self-criticism. The first one was The Levels of Self-Criticism Scale, which serves to measure dysfunctional negative self-esteem. The second was The Forms of Self-Criticising/Attacking & Self-Reassuring Scale, in which we used the factors Inadequate and Hated Self. In order to measure the degree of shame in the adults we used The Experience of Shame Scale by Andrews, Qian and Valentine (2002). The subjects' quality of life was measured by the Quality of Life Questionnaire developed by the World Health Organization (1998). The results of the research showed that there is a significant negative relationship between self-criticism and quality of life. Since self-criticism is seen as a negative form of self-evaluation involving feelings of shame and guilt, we expect this can be the reason for the negative relationship between self-criticism and quality of life. We also found a significant negative relationship between shame and quality of life. We expect that the reason of negative relationship between shame and quality of life may be the fact pointed out that external shame is activated in the presence of possible social threats, and that social threats could have posed a threat for physical survival since our earlier evolutionary context; it is expected that it will have severe consequences for psychological functioning and we expect that for quality of life, too. The strong negative relationship between self-criticism, shame and quality of life was primarily found with the dimension of mental health. This finding was expected due to the fact that self-criticism and shame play a major role in many forms of psychological difficulty, including depression, social anxiety, personality disorders and interpersonal difficulties. As the study has shown a significant negative association between self-criticism, shame and quality of life in adults, we have thus confirmed the relevance of self-criticism and shame in connection with psychological problems. As stated by Castilho, Pinto-Gouveia a Duarteho (2017), shame and self-criticism should be addressed in therapeutic interventions targeting the reduction of depression, anxiety, and stress symptoms.

• MeSH
• hanba MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• psychometrie MeSH
• sebepojetí * MeSH
• sebezhodnocení (psychologie) MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH

Cieľ. Cieľom predkladanej štúdie bolo overenie faktorovej štruktúry a reliability slovenskej verzie Family Adaptability and Cohesion Evaluation Scale na súbore adolescentov. Sebavýpoveďová metodika FACES IV, ktorá vychádza z revidovanej teoretickej koncepcie kruhového modelu D. Olsona (2010, 2011), meria dve dimenzie rodinného fungovania: kohéziu a adaptabilitu, na ich vyváženej (škály vyvážená kohézia a vyvážená adaptabilita) a nevyváženej úrovni (prepletená a odcudzená kohézia, rigidná a chaotická adaptabilita). Súbor a procedúra. Reliabilita bola overovaná na súbore 1185 adolescentov, s priemerným vekom 18,33 roka. Faktorová validita bola v rámci cross-validizácie overená na dvoch náhodne rozdelených podsúboroch (n1 = 842; M1 vek = 18,20; n2 = 343; M2 vek = 18,65). Štatistická analýza. Faktorová štruktúra dotazníka bola overovaná pomocou konfirmačnej faktorovej analýzy (ML), reliabilita prostredníctvom výpočtu Cronbachovho koeficientu alfa a koreláciou meraní s 4-týždňovým opakovaným odstupom. Výsledky. Výsledky nepreukázali prijateľnú zhodu pôvodného 6-faktorového modelu ani alternatívneho 5-faktorového modelu s dátami, ako najvhodnejší sa ukázal modifikovaný 6-faktorový model, v ktorom boli pridané korelované reziduály štyroch dvojíc položiek v škálach prepletená kohézia, rigidná a chaotická adaptabilita. Reliabilita FACES IV sa ukázala ako dobrá. Limity štúdie. Faktorová štruktúra a reliabilita bola overená len na neklinickom súbore adolescentov, zistenia je potrebné overiť na ďalších častiach populácie.

Objectives. The aim of the study was to verify factor structure and reliability of the Slovak version of questionnaire Family Adaptability and Cohesion Evaluation Scale (FACES IV) in a sample of adolescents. Self-report questionnaire FACES IV is grounded in revised Circumplex theory of family functioning of D. Olson (2010, 2011) and measures two dimensions of family functioning: cohesion and adaptability on balanced level and on unbalanced level – positive (enmeshed, rigid) and negative (disengaged, chaotic). Sample and settings. Reliability was evaluated within the sample of 1185 adolescents, with mean age 18.33. As a part of cross-validation, factor validity was tested in two samples, randomly dividing the whole sample (n1=842; M1 age =18.20; n2=343; M2 age =18.65). Statistical analysis. The factor structure of FACES IV was examined via confirmatory factor analysis (ML). As a part of testing reliability of the scales, Cronbach,s coefficients alpha and test-retest correlation coefficient (within an interval of 4 weeks) were computed. Results. It has been shown that 6-factor structure reported by the author and alternative 5-factor model did not fit data well. Results indicated that the modified 6-factor structure, where 4 correlated residuals in enmeshed, rigid and chaotic scale were added, represents the most plausible/ appropriate factor solution in two Slovak samples of adolescents. Study limitation. The findings of factor structure and reliability of FACES IV are limited to a nonclinical sample of adolescents.

• MeSH
• charakteristiky rodiny * MeSH
• dospělí MeSH
• faktorová analýza statistická MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rodina psychologie   MeSH
• výzkum MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

• MeSH
• dospělí MeSH
• důvěra psychologie   MeSH
• emoce MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ošetřovatelská péče metody   psychologie   využití   MeSH
• osobnost klasifikace   MeSH
• osobnostní testy normy   statistika a číselné údaje   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychická odolnost MeSH
• psychický stres prevence a kontrola   psychologie   MeSH
• rozhodování MeSH
• studenti psychologie   statistika a číselné údaje   MeSH
• univerzity statistika a číselné údaje   MeSH
• urgentní zdravotnické služby metody   pracovní síly   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH