JavaScript NENÍ povolen !

Úvod: Cieľom práce je názorne dokumentovať peroperačné a pooperačné komplikácie po perkutánnej transhepatickej drenáži žlčových ciest a na základe vlastných skúseností poukázať na možnosti riešenia týchto komplikácií v nemocničnej starostlivosti, ako aj na spôsoby prevencie komplikácií v ambulantnej starostlivosti kde sa uplatňuje úloha ošetrujúceho personálu – sestier Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (Agentur domácí péče). Materiál a metodika: Na Oddelení rádiológie Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa vykoná ročne vyše 100 výkonov perkutánnej transhepatickej drenáže žlčových ciest, v roku 2013 sa vykonalo 105 výkonov. Indikáciou boli inoperabilné cholangiokarcinómy (Klatskinove nádory a nádory distálneho choledochu) a benígne ochorenia žlčovodov kde nebolo možné vykonať endoskopickú drenáž (benígna stenóza choledochu, stenóza biliodigestívnej anastomózy, intrahepatálna cholelitiáza). Na II. chirurgickej klinike SZU bolo v období 2009 – 2013 hospitalizovaných 151 pacientov s prekutánnou transhepatickou drenážou žlčových ciest, z toho bolo 98 u malígnych obštrukcií a 53 u benígnych obštrukcií. Výsledky: U 151 pacientov hospitalizovaných na chirurgickej klinike sa vyskytli tieto pooperačné komplikácie: nepriechodnosť katétra v 6,6 %, biliárna peritonitída v 2 %, sepsa s cholangoitídou v 3,3 % a krvácanie v 4,6 % prípadov. Mortalita v priamej súvislosti s PTD výkonom bola 0,66 % (1 pacient). Záver: Perkutánna transhepatická drenáž žlčových ciest vyžaduje skúseného rádiológa, ktorý dokáže zvládnuť všetky peroperačné komplikácie. Súčasne vyžaduje skúsený zdravotnícky personál, ktorý správne drenážne katétre ošetruje a včas rozpozná závažné komplikácie. Komplikácie perkutánnej transhepatickej drenáže sa vyskytujú aj počas ambulantnej starostlivosti, preto je pri ich riešení dôležitá súčinnosť sestier Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti s nemocničnými pracoviskami, ktoré túto drenáž vykonávajú. Preplach drenážneho katétra by mal byť v katalógu výkonov domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Introduction: The aim of this work is to demonstrate perioperative and postoperative complications after percutaneous transhepatic drainage of the biliary tract and, on the basis of our own experience, to show the possibilities of solving these complications within hospital care as well as the ways of preventing such complications in outpatient and home care where the role of home care nurses is very important. Material and methods: At the Department of Radiology in F.D. Roosevelt Teaching Hospital Banska Bystrica, more than 100 percutaenous transhepatic biliary tract drainage procedures are performed every year. In 2013, 105 such procedures were performed. Indications included nonresectable cholangiocarcinomas of the biliary confluence (Klatskin tumours) or common bile duct as well as benign bile obstructions in which endoscopic drainage could not be performed (benign stenosis of thecommon bile duct, stenosis of biliodigestive anastomosis, intrahepatic biliary stones). Between 2009 and 2013, 151 patients with percutaneous transhepatic drainage of the biliary tract were hospitalised at the Department of Surgery in F.D. Roosevelt Hospital Banska Bystrica,of whom 98 had malignant obstruction and 53 benign obstruction. Results: In 151 patients hospitalised at the Department of Surgery, the following postoperative complications occurred: catheter obliteration in 6.6%, biliary peritonitis in 2%, sepsis with cholangitis in 3.3% and haemorrhage in 4.6% of all patients. Mortality directly related to the PTD procedure was 0.66% (1 patient). Conclusion: Percutaneous transhepatic biliary tract drainage requires a skilled radiologist who is able to manage all perioperative complications. At the same time, experienced medical staff are needed who are able to treat the drainage catheters correctly and are able to recognize severe complications in time. Complications after PTD occur also during home care of the patients; therefore, cooperation of home care nurses with hospitals where PTD is performed is therefore important. Catheter flushing should be included in the catalogue listing home care procedures.

Článek

Průzkum edukace hypertoniků

Sestra (Praha). 2014 ; 24 (1) : 32-34.

ISSN 1210-0404
Medvik
Zdroj

Práce odpovídá na otázku, zda existuje vztah mezi kvalitní edukací pacienta s hypertenzí zdravotnickými pracovníky a dodržováním nemedikamentózní léčby. Průzkumem na vzorku 100 ambulantních hypertoniků a 100 hypertoniků v péči agentur domácí péče (ADP) jsme zjistili, že ve skupině pacientů, kteří správnou životosprávu z hlediska nefarmakologické léčby hypertenze dodržují, tvoří většinu ti pacienti, kteří byli kvalitně edukováni zdravotnickým pracovníkem. Tento výsledek se potvrdil jak ve skupině ambulantních hypertoniků, tak ve skupině pacientů ADP (p < 0,05).