RATIONALE: Severe alcohol-associated hepatitis (SAH) is the most critical, acute, inflammatory phenotype within the alcohol-associated liver disease (ALD) spectrum, characterized by high 30- and 90-day mortality. Since several decades, corticosteroids (CS) are the only approved pharmacotherapy offering highly limited survival benefits. Contextually, there is an evident demand for 3PM innovation in the area meeting patients' needs and improving individual outcomes. Fecal microbiota transplantation (FMT) has emerged as one of the new potential therapeutic options. In this study, we aimed to address the crucial 3PM domains in order to assess (i) the impact of FMT on mortality in SAH patients beyond CS, (ii) to identify factors associated with the outcome to be improved (iii) the prediction of futility, (iv) prevention of suboptimal individual outcomes linked to increased mortality, and (v) personalized allocation of therapy. METHODS: We conducted a prospective study (NCT04758806) in adult patients with SAH who were non-responders (NR) to or non-eligible (NE) for CS between January 2018 and August 2022. The intervention consisted of five 100 ml of FMT, prepared from 30 g stool from an unrelated healthy donor and frozen at - 80 °C, administered daily to the upper gastrointestinal (GI) tract. We evaluated the impact of FMT on 30- and 90-day mortality which we compared to the control group selected by the propensity score matching and treated by the standard of care; the control group was derived from the RH7 registry of patients hospitalized at the liver unit (NCT04767945). We have also scrutinized the FMT outcome against established and potential prognostic factors for SAH - such as the model for end-stage liver disease (MELD), Maddrey Discriminant Function (MDF), acute-on-chronic liver failure (ACLF), Liver Frailty Index (LFI), hepatic venous-portal pressure gradient (HVPG) and Alcoholic Hepatitis Histologic Score (AHHS) - to see if the 3PM method assigns them a new dimension in predicting response to therapy, prevention of suboptimal individual outcomes, and personalized patient management. RESULTS: We enrolled 44 patients with SAH (NR or NE) on an intention-to-treat basis; we analyzed 33 patients per protocol for associated factors (after an additional 11 being excluded for receiving less than 5 doses of FMT), and 31 patients by propensity score matching for corresponding individual outcomes, respectively. The mean age was 49.6 years, 11 patients (33.3%) were females. The median MELD score was 29, and ACLF of any degree had 27 patients (81.8%). FMT improved 30-day mortality (p = 0.0204) and non-significantly improved 90-day mortality (p = 0.4386). Univariate analysis identified MELD ≥ 30, MDF ≥ 90, and ACLF grade > 1 as significant predictors of 30-day mortality, (p = 0.031; p = 0.014; p = 0.034). Survival was not associated with baseline LFI, HVPG, or AHHS. CONCLUSIONS AND RECOMMENDATIONS IN THE FRAMEWORK OF 3PM: In the most difficult-to-treat sub-cohort of patients with SAH (i.e., NR/NE), FMT improved 30-day mortality. Factors associated with benefit included MELD ≤ 30, MDF ≤ 90, and ACLF < 2. These results support the potential of gut microbiome as a therapeutic target in the context of 3PM research and vice versa - to use 3PM methodology as the expedient unifying template for microbiome research. The results allow for immediate impact on the innovative concepts of (i) personalized phenotyping and stratification of the disease for the clinical research and practice, (ii) multilevel predictive diagnosis related to personalized/precise treatment allocation including evidence-based (ii) prevention of futile and sub-optimally effective therapy, as well as (iii) targeted prevention of poor individual outcomes in patients with SAH. Moreover, our results add to the existing evidence with the potential to generate new research along the SAH's pathogenetic pathways such as diverse individual susceptibility to alcohol toxicity, host-specific mitochondrial function and systemic inflammation, and the role of gut dysbiosis thereof. SUPPLEMENTARY INFORMATION: The online version contains supplementary material available at 10.1007/s13167-024-00381-5.

• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Úvod: Mukociliárny klírens predstavuje dôležitý obranný mechanizmus dýchacích ciest. Výsledky viacerých prác naznačujú, že gastroezofágový reflux sa môže podieľať na zhoršovaní mukociliárneho klírensu, čo by mohlo viesť k laryngofaryngeálnym refluxným symptómom vrátane recidivujúcich infekcií dýchacích ciest. Preto sme sa rozhodli stanoviť frekvenciu kinematiky cílií epitelu horných dýchacích ciest u pacientov s laryngofaryngeálnym refluxom. Materiál a metódy: Zaradili sme 23 pacientov s laryngofaryngeálnymi refluxnými symptómami. Kontrolnú skupinu tvorilo 9 zdravých dobrovoľníkov. Pacientov sme zaradili na základe pozitivity dotazníka reflux symptom index (RSI > 13 bodov), bez terapie inhibítormi protónovej pumpy. Zrealizovali sme nazofaryngeálny ster a zhodnotili frekvenciu kmitania cílií respiračného epitelu pomocou vysokorýchlostnej videomikroskopie a špeciálneho softvéru Ciliary analysis. Hodnoty frekvencie kinematiky cílií sme porovnali s hodnotami u zdravej populácie. Výsledky: Stanovili sme medián, maximálnu a minimálnu hodnotu ciliárnej frekvencie. Medián ciliárnej frekvencie u zdravých dobrovoľníkov bol signifikantne vyšší ako u pacientov s laryngofaryngeálnou refluxnou symptomatológiou (10,86 ± 1,67 vs. 6,6 ± 2,2; p < 0,001). Maximálna frekvencia bola taktiež signifikantne vyššia u zdravých dobrovoľníkov v porovnaní s pacientami (17,9 ± 0,95 vs. 15,3 ± 2,39; p < 0,001). Hodnota minimálnej frekvencie bola bez signifikantného rozdielu. Korelačná analýza ukázala inverznú koreláciu medzi hodnotou mediánu ciliárnej frekvencie respiračného epitelu a symptómami LPR (hodnotou RSI) (p < 0,04). Záver: Pacienti s laryngofaryngeálnymi refluxnými symptómami majú nižšiu frekvenciu kinematiky cílií v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Miera poruchy kinematiky koreluje s mierou ich laryngofaryngeálnych symptómov. Sú potrebné ďalšie štúdie na priamy dôkaz účasti gastroezofágového refluxu v zhoršenom mukociliárnom klírense.

Introduction: Mucociliary clearance represents an important protective mechanism of the respiratory tract. Results of multiple studies indicate that gastroesophageal reflux can participate in worsening mucociliary clearance leading to laryngopharyngeal reflux symptoms including recurrent upper respiratory tract infections. Thereby, we decided to provide ciliary beat frequency of the upper respiratory tract epithelium in patients with laryngopharyngeal reflux. Materials and methods: We enrolled 23 patients with laryngopharyngeal reflux symptoms. Control group consisted of 9 healthy volunteers. Patients were enrolled upon a positive questionnaire reflux symptom index (RSI >13 points), with no proton pump inhibitor treatment. We obtained a nasopharyngeal swab and evaluated ciliary beat frequency of the respiratory epithelium using highspeed videomicroscopy and special sofware Ciliary Analysis. We compared the values of ciliary beat frequency with values from healthy volunteers. Results: We provided median, minimal and maximum values of ciliary beat frequency. Median ciliary beat frequency in healthy volunteers was significantly higher than in patients with laryngopharyngeal reflux symptomatology (10.86 ± 1.67 vs. 6.6 ± 2.2; P <0.001). Maximum ciliary beat frequency was also significantly higher in healthy volunteers than in patients with LPR (17.9 ± 0.95 vs. 15.3 ± 2.39; P <0.001). Minimal value had no significant difference. Correlation analysis showed an inverse correlation between median ciliary beat frequency of the respiratory epithelium and LPR symptoms (RSI value) (P <0.04). Conclusion: Patients with laryngopharyngeal reflux symptoms had lower ciliary beat frequency compared to healthy volunteers. The degree of frequency defect correlates with the degree of their laryngopharyngeal symptoms. More studies are needed to confirm direct evidence of gastroesophageal reflux etiology in mucociliary clearance worsening.

• MeSH
• gastroezofageální reflux komplikace   patologie   MeSH
• infekce dýchací soustavy etiologie   MeSH
• klinická studie jako téma metody   MeSH
• laryngofaryngeální reflux * komplikace   patologie   MeSH
• lidé MeSH
• mukociliární clearance * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

We present the results of an association study involving hospitalized coronavirus disease 2019 (COVID-19) patients with a clinical background during the 3rd pandemic wave of COVID-19 in Slovakia. Seventeen single nucleotide variants (SNVs) in the eleven most relevant genes, according to the COVID-19 Host Genetics Initiative, were investigated. Our study confirms the validity of the influence of LZTFL1 and 2'-5'-oligoadenylate synthetase (OAS)1/OAS3 genetic variants on the severity of COVID-19. For two LZTFL1 SNVs in complete linkage disequilibrium, rs17713054 and rs73064425, the odds ratios of baseline allelic associations and logistic regressions (LR) adjusted for age and sex ranged in the four tested designs from 2.04 to 2.41 and from 2.05 to 3.98, respectively. The OAS1/OAS3 haplotype 'gttg' carrying a functional allele G of splice-acceptor variant rs10774671 manifested its protective function in the Delta pandemic wave. Significant baseline allelic associations of two DPP9 variants in all tested designs and two IFNAR2 variants in the Omicron pandemic wave were not confirmed by adjusted LR. Nevertheless, adjusted LR showed significant associations of NOTCH4 rs3131294 and TYK2 rs2304256 variants with severity of COVID-19. Hospitalized patients' reported comorbidities were not correlated with genetic variants, except for obesity, smoking (IFNAR2), and hypertension (NOTCH4). The results of our study suggest that host genetic variations have an impact on the severity and duration of acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2) infection. Considering the differences in allelic associations between pandemic waves, they support the hypothesis that every new SARS-CoV-2 variant may modify the host immune response by reconfiguring involved pathways.

• MeSH
• 2',5'-oligoadenylátsynthetasa genetika   MeSH
• COVID-19 * genetika   epidemiologie   virologie   MeSH
• dospělí MeSH
• genetická predispozice k nemoci MeSH
• jednonukleotidový polymorfismus * MeSH
• kohortové studie MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• SARS-CoV-2 * genetika   MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Delftia acidovorans je gramnegatívna aeróbna tyčinkovitá baktéria. Ochorenia u ľudí vyvoláva len raritne. Spôsobuje predovšetkým nozokomiálne nákazy, opisované častejšie u imunokompromitovaných pacientov v rámci všetkých vekových skupín. V odbornej literatúre bolo v posledných rokoch publikovaných niekoľko prípadov, v rámci ktorých sa uplatnila pri vzniku infekcií postihujúcich rôzne orgánové systémy. S ohľadom na častú rezistenciu voči aminoglykozidom a polymyxínom, ktoré mnohokrát slúžia ako záchranné liečivá pri komplikovaných infekciách gramnegatívnymi baktériami, nastáva nevyhnutne potreba jej rýchlej identifikácie s následne správne zvolenou liečbou. V kazuistike opisujeme prípad pacientky s rozsiahlym fluidothoraxom hrudníka v dôsledku infekcie baktériou Delftia acidovorans a sumarizujeme aktuálne dostupné informácie o infekciách spôsobených týmto zriedkavým patogénom.

Delftia acidovorans is a Gram-negative, aerobic, rod-shaped bacterium which causes infections in humans only rarely. It causes mostly nosocomial infections, described more frequently in immunocompromised patients across all age groups. In recent years, several cases involving this bacterium in infections affecting various organ systems have been published in the literature. With regard to its common resistance to aminoglycosides and polymyxins, which oftentimes serve as salvage therapy for complicated Gram-negative bacterial infections, there is inevitably a need for its quick identification followed by a correctly chosen treatment. This article describes a case of a patient with extensive pleural effusion due to Delftia acidovorans infection and also summarizes the currently available information on infections caused by this rare pathogen.

• MeSH
• Delftia acidovorans izolace a purifikace   MeSH
• empyém pleurální * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• komorbidita MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• meropenem aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• mikrobiologické techniky metody   MeSH
• pleurální výpotek diagnóza   terapie   MeSH
• počítačová rentgenová tomografie metody   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Poruchy interakcie čreva a mozgu predstavujú skupinu širokého spektra chronických gastrointestinálnych ochorení s množstvom symptómov súvisiacich s poruchou špecifického orgánu. Neexistuje žiadny špecifický liek na DGBI a terapia je väčšinou zameraná na zmiernenie symptómov. Jednou z potenciálnych nových terapií na zmiernenie symptómov by mohol byť tréning hlbokého dýchania. Dostupné údaje naznačujú, že stimulácia hlbokého dýchania pomocou biofeedbacku môže viesť k zníženiu vnímania bolesti, dokonca aj viscerálnej bolesti pochádzajúcej z gastrointestinálneho traktu. Metódy: Ide o retrospektívnu analýzu klinických údajov získaných od pacientov, ktorí boli liečení nácvikom hlbokého dýchania pre refraktérny prípad ochorenia interakcie čreva a mozgu. DGBI bol diagnostikovaný na základe kritérií ROME IV. Pred tréningom bol pacientom dôkladne vysvetlený správny mechanizmus hlbokého brušného dýchania. Pacienti tiež vyplnili dotazníky STAI-X1, STAI-X2 na posúdenie úrovne ich úzkosti. Po úvodnom tréningu v ordinácii boli pacienti inštruovaní, aby pokračovali v domácom hlbokom brušnom dýchaní 3- až 5-krát týždenne. Účinok terapie bol hodnotený po jednom mesiaci. Výsledky: Pätnástim vhodným pacientom bol ponúknutý tréning hlbokého dýchania s pomocou biofeedbacku. Deväť pacientov sa dostavilo na kontrolu po 4 týždňoch, a preto sú zohľadnení v analýze. U piatich pacientov došlo k miernemu zmierneniu symptómov. U dvoch pacientov došlo k vymiznutiu symptómov a naopak dvaja pacienti neuviedli žiadnu zmenu symptómov. V úrovniach úzkosti neboli žiadne štatisticky významné zmeny. Záver: Tréning hlbokého dýchania na zmiernenie symptómov pri poruchách interakcie čreva a mozgu sa zdá byť sľubnou reklamou na terapiu. Vyplýva to z publikovaných štúdií a našich vlastných skúseností. Pred jednoznačnejším záverom sú však potrebné prísnejšie údaje.

Introduction: Disorders of gut-brain interaction represents a group of a wide variety of chronic gastrointestinal diseases with plethora of symptoms related to disorder of specific organ. There is no specific cure for DGBI and the therapy is mostly focused on alleviating the symptoms. One of the potential new therapies to alleviate the symptoms could be deep breathing training. Available data suggest that biofeedback assisted deep breathing pacing may lead to reduction of pain perception even visceral pain originating from gastrointestinal tract. Methods: This is a retrospective analysis of clinical data obtained from patients who were treated with deep breathing training for refractory case of disease of gut-brain interaction. The DGBI was diagnosed based on the ROME IV criteria. Before the training, the proper mechanism of deep abdominal breathing was thoroughly explained to the patients. Patients have also filled the STAI-X1, STAI-X2 questionaries to assess their anxiety levels. After initial office-based training, the patients were instructed to continue in home-based deep abdominal breathing for 3 to 5 times a week. The effect of the therapy was evaluated after one month. Results: Fifteen eligible patients were offered biofeedback assisted deep breathing training. Nine patients attended the check-up appointment after 4 weeks and are therefore considered in the analysis. Five patients experienced mild alleviation of the symptoms. Two patients experienced resolution of the symptoms and contrary, two patients didn’t report any change in symptoms. There were no statistically significant changes in the anxiety levels. Conclusion: The deep breathing training for symptom alleviation in disorders of gut-brain interaction seems to be a promising ad on therapy. This is based on published studies and our own experience. However more rigorous data are needed before more definite conclusion.

• Klíčová slova
• poruchy integrace střeva a mozku, disorders of gut-brain interaction, DGBI,
• MeSH
• biofeedback (psychologie) MeSH
• dechová cvičení MeSH
• gastrointestinální nemoci * patofyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• osa mozek-střevo * fyziologie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• střevní nervový systém patofyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGID – functional gastrointestinal disorders) predstavujú skupinu ochorení s pestrou symptomatikou. Etiopatogenéza FGID nie je úplne objasnená, predpokladá sa multifaktoriálny pôvod. Existuje predpoklad, že istú úlohu v etiopatogenéze FGID zohráva aj narušený vplyv autonómneho nervového systému (ANS) na organizmus. Cieľ: Zhodnotiť reaktivitu ANS u pacientov s FGID pri pôsobení rôznych stresových podnetov. Metódy: Do štúdie sú zaradení pacienti s diagnostikovanými FGID podľa kritérií ROME IV. Sledované sú tri skupiny diagnóz a to: syndróm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome), funkčná dyspepsia a globus pharyngeus. Meranie pozostáva z piatich fáz, každá v trvaní 5 min. Úvodná fáza je pokojová, kedy sú zaznamenávané pokojové (bazálne) hodnoty sledovaných parametrov. Nasledujú dve rozdielne stresové fázy (mentálna aritmetika a chladový test), medzi ktorými je zaradená tzv. zotavovacia fáza (pokojová). Meranie je rovnako ukončené zotavovacou fázou. Merané parametre sú baroreflexná senzitivita (BRS) (vypovedajúca o parasympatikovej odpovedi) a nízkofrekvenčné pásmo zmien systolického tlaku krvi (NF-STK) (vypovedajúca o sympatikovej odpovedi). Výsledky: Vo všetkých fázach protokolu bola u pacientov s FGID pozorovaná štatisticky výrazne znížená hodnota BRS pri porovnaní s kontrolnou skupinou, pričom táto je najviac znížená u pacientov s globus pharyngeus. Vo fáze pôsobenia aktívneho stresoru dochádza u všetkých podskupín FGID k štatisticky významne vyšším hodnotám nízkofrekvenčného systolického tlaku krvi pri porovnaní s kontrolnou skupinou. U pacientov so IBS a dyspepsiou sú tieto zmeny signifikantné aj počas chladového testu. Diskusia a záver: Na základe publikovaných prác dochádza u pacientov s FGID s najväčšou pravdepodobnosťou k narušenej odpovedi ANS na stresové podnety, čo potvrdzujú naše pilotné výsledky. Detailný mechanizmus tejto dysregulácie však stále nie je presne opísaný. Kým parasympatiková regulácia je znížená v pokoji i počas stresu, sympatikové regulačné vplyvy sú alterované počas odpovede na stresový podnet.

Introduction: Functional gastrointestinal disorders (FGID) represent a group of diseases with various symptoms. The etiopathogenesis of FGID is not fully understood; most likely it is multifactorial. It is assumed that the impaired influence of the autonomic nervous system on the organism also plays some role in the etiopathogenesis of FGID. Aim: To evaluate the reactivity of the autonomic nervous system in patients with FGID under the various stress stimuli. Methods: Patients diagnosed with dysfunction according to the ROME IV criteria are included in the study. Three groups of diagnoses are monitored: irritable bowel syndrome, functional dyspepsia and globus pharyngeus. The measurement consists of five phases, each lasting 5 min. The initial phase is the resting phase, when the resting (basal) values of the monitored parameters are recorded. The following are two different stress phases (mental arithmetic and cold pressor test); between them, there is a recovery phase. The measurement is also completed by the recovery phase. The measured parameters are baroreflex sensitivity (BRS) (indicative of parasympathetic response) and low frequency band of systolic blood pressure variability (LF-SBP) (indicative of sympathetic response). Results: A statistically significant reduction in BRS was observed in patients with FGID compared to the control group in all of the protocol phases, with most reduced BRS in globus group patients. In the mental arithmetic phase, all FGID subgroups have statistically significantly higher LF-SBP values compared to the control group. These changes are also significant during the cold pressor test in patients with IBS and dyspepsia. Discussion and conclusion: Based on published works, patients with FGID are most likely to have an impaired response of the autonomic nervous system to stress stimuli. This is also confirmed by our pilot results. However, the detailed mechanism of this dysregulation is still not precisely described. While parasympathetic regulation is reduced at rest and during stress, sympathetic regulatory effects are altered during the response to a stress stimulus.

• MeSH
• autonomní nervový systém patofyziologie   MeSH
• baroreflex fyziologie   MeSH
• dyspepsie * diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• globus hystericus * diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• lidé MeSH
• srdeční frekvence fyziologie   MeSH
• syndrom dráždivého tračníku * diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• zátěžový test MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Východiska: Viscerálne aferentné nervy monitorujú vnútorné orgány a sprostredkujú informácie centrálnemu nervovému systému. Úloha aferentných nervov v patogenéze a symptómoch gastrointestinálnych ochorení je často podceňovaná. Preto treba zdôrazniť, že bolesť, pálenie záhy, plnosť, nevoľnosť a vracanie sú všetko symptómy sprostredkované viscerálnymi aferentnými nervami. Dôležité je tiež vyzdvihnúť, že stimulácia viscerálnych aferentných nervov zápalom pri chorobách narúša normálnu reguláciu sekrécie a motility, čím prispieva k symptómom od dysfágie po hnačku a zápchu. Z tohto výpočtu symptómov je zrejmé, že terapeutické ovplyvnenie viscerálnych aferentných nervov by mohlo pomôcť pri liečbe mnohých gastrointestinálnych ochorení. Vývoj nových liekov zameraných na viscerálne aferentné nervy však brzdí nedostatok informácií o týchto nervoch. Napríklad ani receptory pre kyselinu v pažerákových nervoch sprostredkujúcich pyrózu, ako ani iónové kanály zodpovedné za mechanickú aktiváciu v nervoch sprostredkujúcich koliku neboli celkom objasnené. Nedostatok informácií o viscerálnych aferentných nervoch možno vo veľkej miere pripísať ťažkostiam spojeným s ich štúdiom, typicky po jednom nervovom vlákne metódou klasickej elektrofyziológie. Cieľ: V tomto článku prezentujeme adaptáciu špičkovej vysoko výkonnej metódy na štúdium gastrointestinálnych aferentných nervov, ktorá umožňuje súčasné zobrazovanie aktivity v stovkách neurónov. Táto metóda je založená na genetickej expresii fluorescenčného vápnikového indikátora GCaMP6 a multifotónovej mikroskopie v transgénnej myši. Očakáva sa, že okrem poskytovania základných informácií o viscerálnych aferentných nervoch budúce iterácie tejto metódy umožnia štúdium nervovej aktivity v biopsiách od pacientov s gastrointestinálnymi ochoreniami.

Background: Visceral afferent nerves project from internal organs and provide information to the central nervous system. The role of afferent nerves in the pathogenesis and symptoms of gastrointestinal diseases is often underappreciated. Nonetheless, pain, heartburn, fullness, nausea, and vomiting are all mediated by visceral afferent nerves. Furthermore, stimulation of visceral afferent nerves by inflammation in diseases disrupts the normal regulation of gastrointestinal secretion and motility, thereby contributing to symptoms ranging from dysphagia to diarrhea and constipation. Thus, therapeutic targeting of visceral afferent nerves may aid the treatment of many gastrointestinal diseases. However, the development of novel drugs targeting visceral afferent nerves is hindered by the limited knowledge of these nerves. For example, the identities of the acid receptors in esophageal nerves that cause heartburn and the ion channels responsible for mechanical activation in nerves that mediate colic pain have not been fully elucidated. The limited knowledge of visceral afferent nerves is largely attributable to difficulties associated with their study; only one nerve fiber can typically be studied at a time by classical electrophysiology. Purpose: Here, we report the adaptation of a cutting-edge high-throughput method to study gastrointestinal afferent nerves that allows the activity in hundreds of neurons to be imaged simultaneously. This method is based on genetic expression of the fluorescent calcium indicator GCaMP6 and multiphoton microscopy in transgenic mice. In addition to providing fundamental information about visceral afferent nerves, future iterations of this method are expected to enable studies of nerve activity in biopsies from patients with gastrointestinal diseases.

• MeSH
• fluorescenční mikroskopie metody   MeSH
• gastrointestinální trakt * inervace   patologie   MeSH
• modely u zvířat MeSH
• myši MeSH
• vápník fyziologie   metabolismus   MeSH
• viscerální aferentní nervové dráhy diagnostické zobrazování   účinky léků   MeSH
• viscerální bolest * diagnostické zobrazování   MeSH
• Check Tag
• myši MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Laryngofaryngálny reflux (LPR) je podľa súčasnej koncepcie zodpovedný za mimopažerákové prejavy pažerákovej refluxovej choroby. Manifestuje sa nešpecifickými ťažkosťami ako kašeľ, zahlienenie, globus a iné. Diagnostika je komplikovaná, keďže v súčasnosti neexistuje diagnostický test, ktorý by jednoznačne preukázal asociáciu LPR a vzniknutých ťažkostí. V klinickej praxi je preto častým postupom realizácia terapeutického testu s inhibítormi protónovej pumpy (PPI - proton pump inhibitors). V štúdii sme hodnotili jeho efektivitu u pacientov zaradených na základe symptómov. Pri prvom vyšetrení pacienti vyplnili dotazník reflux symptom index (RSI). Pri RSI pozitivite (RSI >13) sme nasadili liečbu PPI počas 3 mesiacov. Následne sme pozvali pacientov na kontrolné vyšetrenie, kde znovu vyplnili dotazník RSI. Zistili sme signifikantné zmiernenie ťažkostí po 3-mesačnej liečbe PPI, pričom normalizáciu RSI (RSI ≤ 13) dosiahlo 50 % pacientov. Pri hodnotení efektu liečby na jednotlivé otázky v dotazníku sme zistili signifikantný vplyv na zmiernenie kašľa po jedle a pri ležaní, obťažujúceho kašľa, záchvatov dyspnoe a dusenia sa a na pálenie záhy. Terapeutický test sa javí byť efektívny spôsob iniciálneho manažmentu pacientov s predpokladaným LPR, ktorý možno používať po vylúčení príčiny ťažkostí inými špecialistami.

Laryngopharyngeal reflux (LPR) is according to the current conception responsible for extraesophageal symptoms of gastroesophageal reflux disease. It is manifested by non-specific problems like cough, excess throat mucus, globus and others. The diagnosing is complicated as currently there is no diagnostic test which could definitely establish the association of LPR and emerged troubles. The therapeutic trial with proton pump inhibitors (PPIs) is a common clinical practice. In this study we have evaluated its efficiency in patients classified on the basis of symptoms. At the first visit patients filled in a reflux symptom index (RSI) questionnaire. In case of RSI positivity (RSI > 13) the PPI therapy twice daily was used during the next 3 months. Then we invited the patients for a check-up during which they filled in the RSI questionnaire again. We have found significant moderation of symptoms after the 3 months´ PPI treatment and the normalization of RSI (RSI ≤ 13) was achieved by 50% of patients. When assessing the treatment efficiency on the individual questions in the questionnaire we have ascertained the significant influence on the cough reduction after eating and in a lying position, troublesome cough, breathing difficulties and choking episodes. Therapeutic trial seems to be an effective way of initial management of patients with anticipated LPR which can be used after the cause of the problems is ruled out by other specialists.

• Klíčová slova
• reflux symptom index,
• MeSH
• dospělí MeSH
• gastroezofageální reflux * farmakoterapie   MeSH
• inhibitory protonové pumpy * terapeutické užití   MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• laryngofaryngeální reflux * farmakoterapie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Echinokokóza patrí medzi nebezpečné parazitózy prenosné zo zvieraťa na človeka (helmitozoonózy). Medzi najvýznamnejšie sa v súčasnosti zaraďuje cystická echinokokóza (CE) a alveolárna echinokokóza (AE) tiež známa ako alveokokóza. AE je považovaná za raritné ochorenie a predominantne postihuje pečeň, a to až v 90–95 % prípadov. V strednej Európe dochádza k nárastu incidencie tejto závažnej helmintozoonózy. V kazuistike prezentujeme prípad 50-ročnej pacientky bez výrazného predchorobia, u ktorej sa objavili intermitentné dyspeptické ťažkosti v zmysle nechutenstva a opakovaných abdominalgií spojených s vomitom. Na základe pozitívnej epidemiologickej anamnézy a typického obrazu na CT vyšetrení bola ako konečná diagnóza stanovená alveolárna echinokokóza pečene v inoperabilnom štádiu a bolo rozhodnuté o konzervatívnom postupe. Na základe toho bola nasadená terapia albendazolom a ďalej pravidelne sledovaný stav pacientky. Akceptovaná dĺžka liečby je 2 roky po radikálnom chirurgickom zákroku alebo aj dokonca života pri situáciách, kedy radikálna operácia nie je možná.

Echinococcosis is considered dangerous animal-derived parasitosis (helmitozoonosis). Cystic echinococcosis (CE) and alveolar echinococcosis (AE), also known as alveococcosis, are among the most important. AE is considered to be a rare disease and predominantly affects the liver in 90–95% of cases. The incidence of this severe helminthozoonosis is increasing in Central Europe. We present the case of a 50-year-old female patient without significant past medical history. She complained about intermittent dyspeptic symptoms such as loss of appetite and repeated vomiting-associated abdominal pain. The diagnosis alveolar echinococcosis was made based on positive epidemiological history and typical CT liver imaging. It was evaluated as an inoperable stage of disease and therefore a conservative therapy with albendazole has been initiated. The patient's status has been monitored regularly during follow up period. Accepted duration of conservative treatment is 2 years after radical surgery or even life long in situations where radical surgery is not possible.

• MeSH
• albendazol aplikace a dávkování   terapeutické užití   MeSH
• anthelmintika MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• Echinococcus multilocularis patogenita   MeSH
• echinokokóza * diagnostické zobrazování   epidemiologie   farmakoterapie   MeSH
• helmintóza MeSH
• hepatomegalie MeSH
• játra * anatomie a histologie   diagnostické zobrazování   patologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• vzácné nemoci MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH