Rakovina prsníka patrí medzi globálne problémy verejného zdravia. Včasná diagnostika ochorenia môže viesť k dobrej prognóze a vysokej miere prežitia. Je nevyhnutné šíriť kultúru prevencie, povedomia o význame skríningu počas celého života. Príspevok objasňuje samovyšetrenie prsníkov ako možnosť, ktorou by sa mohlo dosiahnuť včasné a ľahké rozpoznanie akýchkoľvek zmien na prsníku. Táto nákladovo efektívna, pohodlná, bezbolestná a neinvazívna skríningová metóda sa preukázala ako významná pre včasnú detekciu rakoviny prsníka. V záujme včasnej prevencie rakoviny prsníka môžu významnú úlohu zohrať sestry a pôrodné asistentky vzdelávaním žien o samovyšetrení prsníkov.

Breast cancer is a global public health problem. Early diagnosis of the disease can lead to a good prognosis and high survival rates. It is essential to spread a culture of prevention, awareness of the importance of screening throughout life. The paper explains breast self-examination as an option that could achieve early and easy detection of any breast changes. This cost-effective, convenient, painless and non-invasive screening method has proven to be significant for early detection of breast cancer. Nurses and midwives can play an important role in the early prevention of breast cancer by educating women about breast self-examination.

• MeSH
• adherence pacienta MeSH
• lidé MeSH
• nádory prsu * prevence a kontrola   MeSH
• neziskové organizace organizace a řízení   MeSH
• porodní asistentky organizace a řízení   MeSH
• samovyšetření prsu * MeSH
• vzdělávání pacientů jako téma MeSH
• zdravotní sestry organizace a řízení   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

Introduction: Self-efficacy is considered one of the key components of breastfeeding success and thus is important to explore. However, this requires reliable measuring tools. Goal: The aim of the study was to evaluate the psychometric properties of the BSES-SF as a measure of confidence in breastfeeding among Slovak mothers, and to determine the self-efficacy of mothers in breastfeeding and its related factors. Methods: The research was designed as a quantitative cross-sectional study. The sample consisted of 678 women who were on the 3rd-4th day after delivery. A Slovak version of the 14-item Breastfeeding Self-Efficacy Scale - Short Form (BSES-SF) was used to assess breastfeeding self-efficacy. Results: Cronbach's alpha of the Slovak version of the BSES-SF was 0.812. CFA has shown that the four-factor model of the BSES-SF offered the best fit for Slovak data. Education (p < 0.001), previous breastfeeding experience (p = 0.015), and skin-to-skin contact (p < 0.001) were shown to be statistically significant factors related to breastfeeding self-efficacy of mothers. Conclusion: The Slovak version of the BSES-SF has shown good psychometric properties and it can be recommended to assess the breastfeeding self-efficacy of mothers in Slovakia. The proven factors related to self-efficacy show the need for individual help, especially for women with higher education, women with a previous negative experience with breastfeeding, and the importance of skin-to-skin contact support.

• MeSH
• dospělí MeSH
• faktorová analýza statistická MeSH
• kojení psychologie   MeSH
• lidé MeSH
• matky * psychologie   MeSH
• mladý dospělý MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychometrie metody   MeSH
• sebepojetí * MeSH
• statistika jako téma MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mladý dospělý MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• MeSH
• bolest MeSH
• kojení MeSH
• poporodní období MeSH
• poruchy laktace MeSH
• prsní bradavky MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• ženy MeSH

• Klíčová slova
• psychosociální podpora, vztahy mezi porodní asistentkou a rodičkou, provázející osoba u porodu,
• MeSH
• adaptace psychologická MeSH
• komunikace MeSH
• porod psychologie   MeSH
• porodní asistentky MeSH
• psychický stres MeSH
• sociální opora MeSH
• vztahy mezi ošetřovatelkou a pacientem MeSH
• ženy MeSH

Publikace přináší komplexní pohled na kojení z hlediska nejnovějších poznatků. Zvláště poukazuje na sebedůvěru matek při schopnosti kojit, která má tendenci být ochranným faktorem v úspěšnosti kojení.; Komplexnější pohled na kojení z hlediska nejnovějších poznatků.Může přispět k řešení obav z různých problémů během kojení i přinášet návod jak zvýšit důvěru matek ve schopnost kojit a vytrvat. Integrace strategií zvyšování sebedůvěry matek v tento přirozený proces může zlepšit kvalitu zdravotní péče. Nakladtelská anotace. Kráceno.

• Klíčová slova
• Pediatrie,
• MeSH
• fyziologie výživy kojenců MeSH
• kojení MeSH
• sebeuplatnění MeSH
• zdraví kojenců MeSH
• zdraví matek MeSH

• NLK Obory
• nutriční terapie, dietoterapie a výživa

Publikace se zaměřuje na kojení a na koncept sebeúčinnosti pro úspěšné kojení.

• MeSH
• fyziologie výživy kojenců MeSH
• kojení MeSH
• sebeuplatnění MeSH
• zdraví kojenců MeSH
• zdraví matek MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Fyziologie člověka a srovnávací fyziologie
• NLK Obory
• nutriční terapie, dietoterapie a výživa

Cieľ štúdie: Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky a skúmať súvislosti vybraných premenných (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie, finančné zabezpečenie rodiny) s popôrodnou vzťahovou väzbou. Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Výskumu sa zúčastnilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazník bol doplnený kategorizačnými premennými, ktoré sa analyzovali vo vzťahu k štyrom faktorom PBQ, ktoré skúmali kvalitu vzťahovej väzby (F1), odmietnutie a patologický hnev (F2), úzkosť matky z dieťaťa (F3) a počiatočné zneužívanie dieťaťa (F4). Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxonov dvojvýberový test, Kruskalov-Wallisov test a Fisherov test. Výsledky: Pri skúmaní vzťahovej väzby dotazníkom PBQ sme identifikovali v F1 8,82 % rizikových matiek, v F2 0, 49 %, v F3 1,96 % a v F4 0,49 % rizikových matiek. Pomocou škály EPDS bolo riziko depresie identifikované u 22,72 % žien. Vo vzťahu k F1 sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,016) a riziko depresie (p = 0,001), k F2 riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,026), k F3 vzdelanie (p = 0,022), parita (p = 0,037), podpora SSC (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,050), riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,002) a k F4 podpora SSC (p = 0,047), riziko depresie (p = 0,002) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,028). Závery: Identifikovanie rizikových matiek v súvislosti s bezpečnou vzťahovou väzbou s dôrazom na determinovanie jej súvisiacich premenných môže byť významné z hľadiska prevencie zlého zaobchádzania s deťmi, ktoré je potrebné riešiť včasnou intervenciou v rámci multidisciplinárnej spolupráce.

Objective: The objective of the study was to identify the risk mother and examine the relationship between selected variables (age, education, parity, skin-to-skin contact (SSC) support, partner support satisfaction, a child with an illness, risk of depression and family financial security) with postpartum mother-infant bonding. Methods: The research was designed as a cross-sectional study. The study sample consisted of 204 women (mean age 30.9±4.8 years) who were 6 weeks after childbirth. The Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ) and Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) were used. The questionnaire was supplemented by research variables, which were analyzed in relation to four factors of PBQ, which examined quality of mother-infant bond (F1); rejection and pathological anger (F2); infant-focused anxiety (F3); incipient abuse of infant (F4). The prenatálnereceived data were analysed using descriptive statistics, the Wilcoxon two-sample test, the Kruskal-Wallis test and the Fisher test. Results: When examining mother-infant bonding with PBQ, we identified 8.82% of at-risk mothers in the F1; 0.49% in the F2, 1.96% in the F3 and in the F4 0.49% risk mothers were identified. Using the EPDS scale the risk of depression was identified 22.72% of the women. The following statistically significant variables shown in relation to the F1 education (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.016) and risk of depression (p=0.001), to the F2 risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.026), to the F3 education (p=0.022), parity (p=0.037), SSC support (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.050), risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.002) and to the F4 SSC support (p=0.047), risk of depression (p=0.002) and family financial security (p=0.028). Conclusion: Identification of risk mothers in relation to a secure attachment with an emphasis on determining its related variables, can be important in preventing maltreatment, which needs to be addressed through early intervention in multidisciplinary cooperation.

• Klíčová slova
• rizikové matky,
• MeSH
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• poporodní období MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• vztahy mezi matkou a dítětem * MeSH
• zneužívané dítě prevence a kontrola   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Aim: The study aimed to determine childbirth experience and the overall satisfaction of women with childbirth and its related socio-demographic and obstetric factors. Design: A cross-sectional study. Methods: We used the Childbirth Experience Questionnaire (CEQ) on a sample of 161 primiparous women. Results: Total mean CEQ score was 49.78 (SD = 6.02). The best-rated domain was the Perceived safety domain at 2.66 (± 1.90). The worst-rated domain was the Professional support domain at 1.66 (± 1.30). Regarding childbirth satisfaction, the mode of delivery proved to be a related factor, with the highest level of childbirth satisfaction in women after surgical delivery. Conclusion: Providing quality care and creating a positive experience that can contribute to overall birth satisfaction should be a common target of healthcare professionals in caring for parturient women. In order to create a positive childbirth experience, it is necessary to pay increased attention to the management of labor pain relief, to improving the professional support provided by midwives (i.e., through a more sensitive approach to mothers), to promoting the active participation of the mother during childbirth, and to supporting spontaneous vaginal delivery.

• MeSH
• lidé MeSH
• porod * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• spokojenost pacientů * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Bezpečná vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom má dôležitú úlohu v psychologickom, kognitívnom a sociálnom vývine dieťaťa. Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky k jednotlivým faktorom vzťahovej väzby a preskúmať jej súvislosť s podporou bondingu po pôrode. Výskumu sa zúčastnilo 204 žien, ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (PBQ), ktorý hodnotil štyri faktory: kvalitu vzťahovej väzby (F1), odmietnutie a patologický hnev (F2), úzkosť matky z dieťaťa (F3), počiatočné zneužívanie dieťaťa (F4). Zistili sme, že podporu bondingu po pôrode v zmysle podpory kontaktu koža na kožu (skin to skin contact, SSC) malo 47,55 % žien. Pri skúmaní vzťahovej väzby dotazníkom PBQ sme identifikovali v F1 8,82 % rizikových matiek, v F2 0,49 %, v F3 1,96 % a F4 0,49 % rizikových matiek. Väčšina rizikových matiek boli matky, ktoré nemali po pôrode podporený SSC. Zistili sme signifikantnú súvislosť podpory bondingu po pôrode s bezpečnou vzťahovou väzbou (p = 0,023). Vzhľadom na preukázaný význam podpory bondingu po pôrode vo vzťahu k bezpečnej vzťahovej väzbe by sa mala stať podpora SSC zo strany sestier, pôrodných asistentiek prioritou v starostlivosti o matku a dieťa.

Secure attachment bond of a mother with her child has and an important role in the psychological, cognitive, and social development of the child. The objective of this study was to identify at-risk mothers regarding individual factors of secure attachment bond and to examine its relation with postpartum bonding support. The study sample consisted of 204 women, who were 6 weeks after childbirth. We used the Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ), which examined 4 factors: quality of mother-infant bond (F1), rejection and pathological anger (F2), infant-focused anxiety (F3); incipient abuse of infant (F4). Regarding the skin-to-skin contact (SSC), 47,55% of women had bonding support. When examining the mother-infant bond by the PBQ questionary, in F1 we identified 8,82 % of mothers at risk, in F2 0,49%, in F3 1,96%, and in F4 there were 0,49% at-risk mothers. The majority of at-risk mothers were those, who didn't have SSC postpartum support. We found out a significant relation of the postpartum bonding support with secure attachment (p = 0,023). According to demonstrated importance of postpartum bonding support related to secure attachment, the SSC support by nurses and midwives should become a priority in mother-infant care.

• Klíčová slova
• bonding, rizikové matky, skin to skin kontakt,
• MeSH
• lidé MeSH
• mateřské chování MeSH
• matky MeSH
• novorozenec MeSH
• poporodní období MeSH
• připoutání k objektu MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• vztahy mezi matkou a dítětem * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť súvislosti vybraných faktorov (veku, vzdelania, parity, plánovania dieťaťa, podpory kontaktu koža na kožu /skin to skin contact; SSC/, dojčenia, spokojnosti s partnerskou podporou, ochorenia dieťaťa, rizika depresie) s popôrodnou vzťahovou väzbou (mother-infant bonding; MIB) u slovenských žien. Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Na zber relevantných údajov sa použili dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazníky boli doplnené o výskumné premenné nevyhnutné na skúmanie vzťahov medzi týmito položkami a MIB. Výskumný súbor tvorilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxon dvojvýberový test, Kruskal-Wallis test a regresný model. Výsledky: Menej kvalitná väzba medzi matkou a dieťaťom bola preukázaná u matiek s vyšším vzdelaním, s nepodporeným SSC po pôrode, nespokojných s partnerskou podporou a u matiek s rizikom depresie. Podľa regresného modelu medzi PBQ skóre a EPDS skóre sa preukázala štatisticky signifikantná súvislosť (p < 0.0001). Záver: Poznanie a identifikovanie rizikových faktorov MIB s dôrazom na skríning psychického stavu matiek považujeme zo strany pôrodných asistentiek za kľúčové pri navrhovaní včasných intervencií pre zlepšenie kvality tehotenstva, materstva a detstva.

Aim: The aim of the study was to determine the relationship between the selected factors (age, education, parity, child planning, skin-to-skin contact (SSC) support, breastfeeding, partner support satisfaction, a child with an illness, risk of depression) and their influence on postpartum mother-infant bonding (MIB) in Slovak women. Methods: A cross-sectional study was used. To collect the relevant data, the Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ) and Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) were used. The questionnaires were supplemented by research variables essential for the evaluation of the links between these items and the MIB. The study sample consisted of 204 women (mean age 30.9 ± 4.8 years) who were 6 weeks after childbirth. The received data were analysed using descriptive statistics, the Wilcoxon two-sample test, the Kruskal-Wallis test, and the Regression modelling. Results: A lower quality mother-infant relationship was demonstrated in mothers with higher education, with unsupported postpartum SSC, dissatisfied with partner support, as well as in mothers at risk of depression. According to the regression model, a statistically significant correlation was demonstrated between the PBQ score and the EPDS score (p < 0.0001). Conclusions: Identification of MIB risk factors with an emphasis on screening for the mother's mental state is considered to be a key factor in designing early interventions to improve the quality of pregnancy, motherhood and childhood.

• Klíčová slova
• bonding,
• MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• poporodní období MeSH
• připoutání k objektu MeSH
• průřezové studie MeSH
• vztahy mezi matkou a dítětem * MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• ženské pohlaví MeSH