Východiská: Z hľadiska epidemiológie predstavuje kolorektálny karcinóm (KRK) celosvetovo jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich nádorov. Pokrok vo výskume sa premietol do zníženia úmrtnosti na toto ochorenie, avšak zníženie veku vzniku KRK vytvára obavy vo väčšine rozvinutých krajín. Identifikácia a validácia účinných prognostických biomarkerov sú kľúčové pre zvýšenie presnosti diagnostiky a individualizáciu liečby. Cieľ: Cieľom práce je analyzovať najnovšie údaje o epidemiológii a rizikových faktoroch KRK. Naratívny prehľad sa zameriava aj na zhrnutie súčasných poznatkov o rôznych prognostických biomarkeroch pri liečbe KRK, vrátane ukazovateľov výkonnostného stavu, nutričných a zápalových markerov. Záver: KRK predstavuje závažný zdravotný problém vo väčšine krajín a nádorové biomarkery, ako aj stav pacienta pred liečbou, sú rozhodujúce pre určenie prognózy ochorenia. Ukazovatele nutričného a výkonnostného stavu zohrávajú zásadnú úlohu pri hodnotení stavu pacienta a ovplyvňujú rozhodnutia o liečbe, s potenciálnym dopadom na jej výsledky. Zápalové markery sa javia ako významný prognostický faktor, korelujúc s imunitnou odpoveďou pacienta na nádor a zápalovými procesmi, ktoré môžu viesť k progresii ochorenia. Napriek ich sľubnej prediktívnej sile sa tieto biomarkery zatiaľ bežne nepoužívajú v klinickej praxi z dôvodu potreby ďalšej vedeckej validácie. Integrácia nových biomarkerov do klinickej praxe by však mohla viesť k personalizovanejším liečebným stratégiam a tým k zlepšeniu prežívania pacientov. Pre komplexnejšie posúdenie validity týchto biomarkerov a ich aplikácie v bežnej klinickej praxi je potrebný ďalší výskum.
Background: In terms of epidemiology, colorectal carcinoma (CRC) represents one of the most prevalent tumors worldwide. Progress in research has translated into reduced mortality of the disease, but the trend of early onset CRC troubles most of the developed countries. Identification and validation of effective prognostic biomarkers are crucial for improving diagnostic accuracy and treatment outcomes. Purpose: The objective of the work is to analyze the latest data on the epidemiology and risk factors of CRC. A narrative review also aims to summarize current knowledge about various prognostic biomarkers in the treatment of CRC, including indicators of performance status, nutritional, and inflammatory markers. Conclusion: CRC pose major health problem in most of the countries and the tumor biomarkers as well as patients pre-treatment condition are crucial to establish prognosis of the disease. Nutritional and performance status indicators play an essential role in assessing the patient’s condition and influence treatment decisions, with a potential impact on treatment outcomes. Inflammatory markers have demonstrated significant prognostic value, correlating with the patient’s immune response to the tumor and inflammatory processes that may promote disease progression. Despite promising predictive capabilities, these biomarkers are not yet routinely used in clinical practice due to the need for further research validation. The integration of new biomarkers into clinical practice could lead to more personalized treatment decisions and improved treatment outcomes. For a more comprehensive assessment of the validity of these biomarkers and their application in regular clinical practice, further research is necessary.
- MeSH
- biologické markery MeSH
- fyziologie výživy MeSH
- genetické testování MeSH
- geny ras genetika MeSH
- kolorektální nádory * epidemiologie MeSH
- lidé MeSH
- mikrosatelitní nestabilita MeSH
- prognóza * MeSH
- protoonkogenní proteiny B-Raf genetika škodlivé účinky MeSH
- rizikové faktory * MeSH
- staging nádorů metody MeSH
- zánět komplikace patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Východiská: Z pohľadu liečby predstavuje zhubný nádor (ZN) pankreasu jednu z najnáročnejších malignít. Pokrok vo výskume sa zatiaľ nepremieta do zníženia mortality ochorenia. Identifikácia a validácia účinných prognostických biomarkerov sú kľúčové pre zlepšenie presnosti diagnostiky a výsledkov liečby. Cieľ: Cieľom práce je analyzovať najnovšie údaje o incidencii a mortalite na ZN pankreasu porovnávajúc ich s globálnymi epidemiologickými údajmi. Naratívny prehľad si kladie zároveň za cieľ zhrnúť súčasné poznatky o rôznych prognostických biomarkeroch pri liečbe ZN pankreasu, vrátane ukazovateľov stavu výkonnosti, nutričných a zápalových markerov. Metódy: Analyzujú sa najnovšie dostupné národné epidemiologické údaje o ZN pankreasu. Literárny prehľad je zameraný na markery, ktoré hodnotia celkový stav pacientov: výkonnostný stav, index telesnej hmotnosti, prognostický nutričný index a markery zápalovej odpovede, ako Glasgowské prognostické skóre, C-reaktívny proteín, pomer neutrofilov k lymfocytom, index systémovej zápalovej odpovede a index systémového imunitného zápalu. Údaje o biomarkeroch sa analyzujú z hľadiska ich úlohy pri predpovedaní prognózy a odpovede na systémovú liečbu ZN pankreasu. Výsledky: Slovenská republika i Česká republika sa v odhadoch i v reálnych dátach vyskytujú na popredných miestach v incidencii i mortalite na ZN pankreasu. Ukazovatele nutričného a výkonnostného stavu zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri hodnotení stavu pacienta a ovplyvňujú rozhodnutia o liečbe, s potenciálnym dopadom na liečebné výsledky. Zápalové markery preukázali významnú prognostickú hodnotu, korelujúcu s imunitnou odpoveďou pacienta na nádor a zápalovými procesmi, ktoré môžu podporovať progresiu ochorenia. Napriek ich sľubným prediktívnym schopnostiam sa však tieto biomarkery v klinickej praxi bežne nepoužívajú z dôvodu potreby ďalšej validácie. Záver: Integrácia nových biomarkerov do klinickej praxe by mohla viesť k personalizovanejším liečebným rozhodnutiam a zlepšeniu výsledkov liečby. Pre komplexnejšie posúdenie validity týchto biomarkerov a ich využitia v bežnej klinickej praxi je potrebný ďalší výskum.
Background: Pancreatic cancer remains one of the most challenging malignancies to treat, with consistently low survival rates despite advances in medical research. The identification and validation of effective prognostic biomarkers are crucial for improving diagnostic accuracy and treatment outcomes. Objective: The aim of the work is to analyze the latest data of the pancreatic cancer incidence and mortality, comparing them with global epidemiological data. The narrative review also aims to summarize current knowledge about various prognostic biomarkers in the pancreatic cancer treatment, including indicators of performance status, nutritional and inflammatory markers. Methods: The most recently available national epidemiological data on pancreatic cancer are analyzed. The literature review is focused on markers that evaluate the general condition of patients, such as performance status, body mass index, prognostic nutritional index and markers of the inflammatory response, such as Glasgow prognostic score, C-reactive protein, neutrophil to lymphocyte ratio, systemic inflammatory response index and systemic immune inflammation index. These biomarkers are analyzed for their role in predicting prognosis and response to systemic therapy for pancreatic cancer. Results: Both the Slovak Republic and the Czech Republic are globally ranked in the leading places in terms of pancreatic cancer incidence and mortality, both in estimates and real data. Indicators of nutritional and performance status play a critical role in patient assessment and influence treatment decisions, with potential impact on treatment outcomes. Inflammatory markers have shown significant prognostic value, correlating with the patient‘s immune response to the tumor and inflammatory processes that may promote disease progression. However, despite their promising predictive capabilities, these biomarkers are not routinely used in clinical practice due to the need for further validation. Conclusion: Integration of new biomarkers into clinical practice could lead to more personalized therapeutic decisions and improved treatment outcomes. Further research is needed for a more comprehensive assessment of the validity of these biomarkers and their use in common clinical conditions.
- MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- individualizovaná medicína MeSH
- lidé MeSH
- nádorové biomarkery analýza MeSH
- nádory slinivky břišní * diagnóza epidemiologie MeSH
- prognóza MeSH
- rizikové faktory MeSH
- zánět imunologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
BACKGROUND: Hereditary angioedema (HAE) is a rare autosomal dominant genetic disease characterised by acute episodes of non-pruritic skin and submucosal swelling caused by increase in vascular permeability. OBJECTIVE: Here we present the first complex analysis of the National HAE Slovakian cohort with the detection of 12 previously un-published genetic variants in SERPING1 gene. METHODS: In patients diagnosed with hereditary angioedema caused by deficiency or dysfunction of C1 inhibitor (C1-INH-HAE) based on clinical manifestation and complement measurements, SERPING1 gene was tested by DNA sequencing (Sanger sequencing/massive parallel sequencing) and/or multiplex ligation-dependent probe amplification for detection of large rearrangements. RESULTS: The Slovakian national cohort consisted of 132 living patients with confirmed HAE. We identified 51 index cases (32 families, 19 sporadic patients/112 adults, 20 children). One hundred seventeen patients had HAE caused by deficiency of C1 inhibitor (C1-INH-HAE-1) and 15 patients had HAE caused by dysfunction of C1 inhibitor (C1-INH-HAE-2). The prevalence of HAE in Slovakia has recently been calculated to 1:41 280 which is higher than average calculated prevalence. The estimated incidence was 1:1360 000. Molecular-genetic testing of the SERPING1 gene found 22 unique causal variants in 26 index cases, including 12 previously undescribed and unreported. CONCLUSION: The first complex report about epidemiology and genetics of the Slovakian national HAE cohort expands the knowledge of the C1-INH-HAE genetics. Twelve novel causal variants were present in the half of the index cases. A higher percentage of inframe variants comparing to other studies was observed. Heterozygous deletion of exon 3 found in a large C1-INH-HAE-1 family probably causes the dysregulation of the splicing isoforms balance and leads to the decrease of full-length C1-INH level.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
BACKGROUND: The use of patient-reported outcomes (PRO) in clinical practice is gaining increasing attention. This study aimed to provide a critical assessment of the current state-of-the-art and beliefs about the use of PRO in the management of people with epilepsy across some European countries. METHODS: Structured interviews were conducted with European experts to collect insights about (I) the personal experience with PRO; (II) the value and impact of PRO in the decision-making process at the national level; and (III) the interest for and use of PRO by national health authorities. RESULTS: Nine neurologists (Austria, Belgium, Czechia, Denmark, France, Greece, Italy, Poland, and United Kingdom), three health economists (Portugal, Romania, and Sweden), and one epidemiologist (Slovakia) participated. They all stated that PRO are collected at their own countries in the context of clinical trials and/or specific projects. During everyday clinical practice, PRO are collected routinely/almost routinely in Austria and Sweden and only at the discretion of the treating physicians in Czechia, Denmark, France, Greece, and Portugal. There was complete consensus about the favorable impact that the PRO can have in terms of clinical outcomes, healthcare resources utilization, and general patient satisfaction. Only participants from Portugal and Sweden answered that the PRO are perceived as very important by the National Health Authorities of their respective countries. CONCLUSIONS: Differences exist in attitudes and perspectives about PRO in epilepsy across Europe. An active plan is warranted to harmonize the measurement of PRO and ensure they can be relevant to people with epilepsy and health services.
OBJECTIVES: We have developed a scientifically well-grounded, methodological, and reporting checklist for economic evaluation (EE) of medicines in the Slovak health technology assessment process, which serves as a supplement to the Slovak pharmacoeconomic guidelines. METHODS: The checklist was developed using an iterative process in which items were generated and gradually added to the baseline checklist based on shortcomings identified in an analysis of Slovak EEs, using relevant published checklists, and Slovak, as well as international, methodological guidance that was identified in the systematic literature review. The selection of checklist recommendations, their clarity, and relevance to the Slovak setting were validated in the online survey. RESULTS: From the sample of 151 price and reimbursement submissions published between January 2018 and July 2021, almost half of them (n = 73) received at least 1 request from the Ministry of Healthcare to justify or modify the methodology used in the EE; and in 18 proceedings, a negative opinion was issued because of shortcomings identified in the EE. The 25-items preliminary checklist, resulting from an iterative working process, has been validated in an online survey conducted among members of ISPOR Chapter Slovakia. After incorporating relevant comments, the final proposal for the Slovak checklist consists of 55 recommendations. CONCLUSIONS: The research represented the first attempt to create a Slovak EE checklist, which serves as a part of ISPOR Slovakia pharmacoeconomic guidelines. Implementation of the checklist allows checking whether EE meets legislative and methodological requirements and thus helps in improving the appropriateness and standardization of EEs in Slovakia.
- MeSH
- ekonomika farmaceutická * MeSH
- kontrolní seznam * MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- systematický přehled MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
AIMS: Mepolizumab, a fully-humanized recombinant IgG1 kappa monoclonal antibody directed against IL-5, has shown improved asthma control and lung function in randomised controlled trials. The aim of this study was to evaluate real-world clinical experience in patients with severe eosinophilic asthma treated with mepolizumab in Slovakia. METHODS: A retrospective, non-interventional study based on medical records of all adult asthma patients initiating mepolizumab between November 1, 2017 and January 31, 2019, completing 12 months of treatment. At baseline, general and clinical profile data were recorded 12 months prior to treatment. Primary and secondary endpoints described the results of mepolizumab use at 2, 6, and 12 months after the initiation and compared to baseline. Statistical testing of individual change (in each patient) in selected parameters was performed. RESULTS: The cohort included 17 patients with particularly severe asthma at baseline, with frequent severe exacerbations (SE, median 5 [IQR 4-6]/patient/year), high blood eosinophil counts (median 0.6x109/L), frequent oral corticosteroid (OCS) dependence (82.35%), median dose 15 (IQR 7.5-20) mg/day, impaired lung function, and a spectrum of comorbidities. In a one-year follow-up, the data showed reductions in median SE (0 [IQR 0-1] patient/year, eosinophilia (median 0.175x109/L) and OCS maintenance dose (median 6.25 [IQR 2.5-20] mg/day), all statistically significant after 12 months on mepolizumab. Improved and stabilised lung functions throughout the cohort and a reduced incidence of nasal polyposis were observed. CONCLUSIONS: The results provide clinical evidence of mepolizumab efficacy in a real sample of patients with severe asthma when administered in routine care settings in Slovakia.
- MeSH
- antiastmatika * terapeutické užití MeSH
- bronchiální astma * farmakoterapie komplikace MeSH
- dospělí MeSH
- eozinofilie * komplikace farmakoterapie MeSH
- hormony kůry nadledvin terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východisko a ciele: Zhubné nádory (ZN) hlavy a krku (skupina diagnóz C00–C14, podľa MKCH-10) tvoria heterogénnu skupinu ochorení s blízkou anatomickou lokalizáciou. Incidencia je 2–3-násobne vyššia u mužov ako u žien a celosvetovo narastá. Cieľom predkladanej analýzy je, pomocou vhodných štatistických analýz, odhadnúť časový vývoj incidencie a mortality spojených topografických lokalizácií ZN hlavy a krku a porovnať ho s časovým vývojom rovnakých ukazovateľov vo vybraných krajinách sveta. Ďalšími cieľmi bolo predikovať hodnoty incidencie a mortality prospektívne, analyzovať vekové ukazovatele ochorenia, podiely klinických štádií novodiagnostikovaných prípadov, ako aj odhadnúť bodovú prevalenciu ochorenia v Slovenskej republike (SR). Materiál a metódy: Podklady pre výpočty sa získali z národných databáz a výstupov Národného onkologického registra (NOR) SR (pričom sumárne údaje boli k dispozícii z národného epidemiologického portálu ZN, ktorý analyzoval dáta v r. 1984–2003 a bol dostupný do r. 2009, zvyšné pochádzali z výročných analýz NOR SR a z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI)), zo Štatistického úradu SR a z celosvetových databázových výstupov Medzinárodného úradu pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie (IARC WHO) o incidencii, mortalite, prevalencii a prežívaní pacientov. Údaje o incidencii boli v SR k dispozícii do r. 2012 (vrátane) a o mortalite do r. 2020 (vrátane). Na analýzu vývoja časového trendu incidencie a mortality sa použil log-lineárny model joinpoint regresnej analýzy s využitím softvéru Joinpoint Regression Program. Pre dosiahnutie maximálneho spresnenia odhadovanej celkovej žijúcej populácie pacientov so ZN hlavy a krku sa vytvoril model na výpočet bodovej (celkovej) prevalencie, ktorý je založený na absolútnych číslach dlhodobo registrovaných národných počtoch novodiagnostikovaných pacientov, úmrtnosti na ochorenie, všeobecnej úmrtnosti a pravdepodobnosti prežívania. Zastúpenie klinických štádií ZN hlavy a krku na Slovensku sa spracovalo z dostupných národných dát (r. 2000–2012) a z predikcií, pričom vývoj nezohľadňuje zmeny v TNM klasifikáciách. Výsledky: Štandardizovaná incidencia a mortalita ZN hlavy a krku má u mužov na Slovensku signifikantne klesajúci trend od r. 1990, u žien sa však u oboch indikátorov dlhodobo zaznamenáva štatisticky významne nepriaznivo narastajúci trend, v prípade incidencie dokonca s prudkým zvýraznením vzostupu od r. 2004. Celková (štandardizovaná, ASR-W) incidencia aj mortalita ZN hlavy a krku na Slovensku boli v r. 2012 výrazne vyššie u mužov (ASR-W incidencia 22,6/100 000 a ASR-W mortalita 15,26/100 000) ako u žien (ASR-W incidencia 4,21/100 000 a ASR-W mortalita 1,52/100 000). K nepriaznivým trendom prežívania pacientov s týmto ochorením prispieva aj viac ako 75 % novodiagnostikovaných prípadov v lokálne pokročilých a metastatických klinických štádiách. Odhad absolútnej prevalencie tejto skupiny chorých v SR predstavuje k r. 2021 n = 9 395 pacientov. Záver: Aktuálne a validované epidemiologické výstupy pri ZN sú nevyhnutné pre plánovanie preventívnych a intervenčných programov v onkológii.
Background: Head-and-neck malignant neoplasms (diagnosis group C00-C14, according to ICD-10) form a heterogeneous group of diseases with close anatomical localization. The incidence is twice to three times higher in men than in women and is increasing worldwide. Objective: The aim of our analysis was to estimate changes of incidence and mortality rates of head-and-neck malignancies associated with anatomical topographic regions over the time as well as to compare these indicators in different selected countries of the world. Secondary endpoints included the assessment of patients’ age distribution, clinical stages of newly diagnosed cases, and point prevalence of the disease in the Slovak Republic (SR). Material and methods: The data base for the calculations was obtained from national databases and outputs of the National Cancer Registry (NCR) of the SR (with summary data available from the National Epidemiological Portal of Malignant Tumors, which analyzed data from 1984–2003 and was available until 2009, the remaining data were obtained from annual analyses of the NCR of the SR and the National Centre for Health Information (NCZI)), from the Statistical Office of the SR, and from the IARC WHO global database outputs on incidence, mortality, prevalence and survival of the patients. Incidence and mortality data in the SR were available up to 2012 (including) and up to 2021 (including), respectively. A log-linear joinpoint regression model was used to analyze the development of incidence and mortality rates over time by using Joinpoint Regression Program software. To achieve maximum precision in the estimated total surviving population of patients with head and neck malignant neoplasms, a model was developed to calculate the point (overall) prevalence based on absolute numbers of long-term registered national counts of newly diagnosed patients, mortality from the disease, overall mortality, and survival probability. The representation of clinical stages of head and neck carcinoma in the SR was compiled from available national data (2000–2012) and from predictions and does not consider changes in TNM classifications over the time. Results: The age-adjusted (to the world standard population, ASR-W) incidence rate and the age-adjusted (ASR-W) mortality rate of head-and-neck malignant tumors in the SR have shown a significantly decreasing tendency in men since 1990; however, in women both of these indicators have shown a significant increasing tendency, especially the significantly growing incidence since 2004. In 2012, the overall age-adjusted incidence and mortality rate of head-and-neck cancers in the SR were significantly higher in males (ASR-W incidence 22.6/100,000 and ASR-W mortality 15.26/100,000) compared to females (ASR-W incidence 4.21/100,000 and ASR-W mortality 1.52/100,000). More than 75% of newly diagnosed cases are already in advanced and metastatic clinical stages, which is the most unfavourable survival factor. The absolute prevalence of these patients in the SR was estimated to be N = 9,395 in the year 2021. Conclusion: It is necessary to get a current and well evaluated epidemiological overviews to be able to plan preventive and intervention programs in oncology.
- MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- incidence MeSH
- lidé MeSH
- nádory hlavy a krku * epidemiologie mortalita MeSH
- prevalence MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Zhubné nádory penisu patria medzi malignity s relatívne zriedkavým výskytom. V globálnom meradle tvoria v priemere 0,5-1 % všetkých nádorov u mužov, vyskytujú sa prevažne v staršom veku (> 65 rokov). Známa je rozdielna geografická distribúcia zhubných nádorov penisu. Vyšší výskyt sa pozoruje v menej vyspelých častiach sveta, najmä v južnej Amerike, v juhovýchodnej Ázii a niektorých oblastiach Afriky (> 2,0/100 000). Na Slovensku dochádza v poslednom období k vzostupu incidencie (1,1/100 000 v roku 2011). Mortalita je v posledných rokoch stabilizovaná na úrovni 0,3/100 000. Medzi dôležité rizikové faktory zhubných nádorov penisu patria sociálne a kultúrne zvyklosti, hygienické a náboženské praktiky. Významným rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku tejto malignity je nedostatočná hygiena predkožkového vaku, fimóza, infekcia ľudskými papillomavírusmi, sexuálna promiskuita, fajčenie, genitálne infekcie a nízka úroveň socioekonomického a vzdelanostného statusu. Cieľ: Predkladaný článok poskytuje prehľad patológie, symptomatológie, diagnostických prístupov, klasifikácie rozsahu ochorenia a liečebných postupov. Možnosti chirurgickej liečby primárneho nádoru závisia od rozsahu ochorenia (topická liečba, fotodynamická liečba, kryodeštrukcia, laserová fotokoagulácia, konzervatívna chirurgická liečba, najmä cirkumcízia až napokon radikálna liečba - amputácia penisu s perineálnou uretrostómiou). Významnou súčasťou manažmentu tejto malignity je chirurgická liečba metastáz v inguinálnych lymfatických uzlinách. Článok venuje väčšiu pozornosť nechirurgickým liečebným modalitám, najmä rádioterapii (externej i brachyterapii) a systémovej liečbe (chemoterapii i biologickej liečbe), ponúka prehľad indikácií a režimov v adjuvantnom, neoadjuvantnom i paliatívnom prístupe a konkomitantnej chemorádioterapii, s uvedením nežiadúcich účinkov liečby. Záver: Odporúča sa, aby sa pacienti so zhubnými nádormi penisu sústreďovali do centier, ktoré majú s diagnostikou a liečbou tohto ochorenia bohaté skúsenosti.
Background: Penile cancer belongs to group of relatively rare malignancies. It represents, on average, 0.5-1% of all tumours in males globally and occurs predominantly in older individuals (> 65 years). The geographical distribution of malignant cancer of the penis is reported. A higher incidence is observed in less developed parts of the world, particularly in South America, Southeast Asia, and some areas of Africa (> 2.0/100,000). In Slovakia, there has been a recent increase in incidence (1.1/100,000 in 2011). Mortality has stabilized at 0.3/100,000 in recent years. Significant risk factors for malignant cancers include social and cultural habits and hygienic and religious practices. Important risk factors are inadequate hygiene of the foreskin sac, phimosis, human papillomavirus infection, sexual promiscuity, smoking, genital infections, and a low socio-economic and educational status. Purpose: The present paper provides an overview of pathology, symptomatology, diagnostic approaches, and classification of the extent of the disease. Treatment of the primary tumour depends on the extent of the disease and includes topical treatment, photodynamic treatment, cryoablation, laser photocoagulation, conservative surgical treatment, especially circumcision, and even radical treatment - penile amputation with perineal urethrostomy. An important part of the management of this malignancy is surgical treatment of metastases in inguinal lymph nodes. The article devotes more attention to non-surgical treatment modalities, in particular radiotherapy (external and brachytherapy) and systemic therapy (chemotherapy and biologic therapy), offering an overview of the indications and regimens in the adjuvant, neoadjuvant and palliative approaches, with and without concomitant chemoradiotherapy, and describes possible adverse effects of the treatments. Conclusion: Patients with penile cancer should be concentrated in centres that have abundant experience in the diagnosis and treatment of this disease.
- MeSH
- incidence MeSH
- lidé MeSH
- nádory epidemiologie etiologie mortalita MeSH
- prevalence MeSH
- registrace MeSH
- rizikové faktory MeSH
- sběr dat MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Prežívanie pacientov s germinatívnymi nádormi testis je lepšie ako u iných malígnych ochorení, avšak doteraz nebolo v Slovenskej republike exaktne analyzované. Táto štúdia založená na analýze epidemiologických dát prezentuje vývoj časových trendov 5-ročného prežívania pacientov s testikulárnymi nádormi. Pacienti a metódy: Prežívanie pacientov s nádormi testis diagnostikovanými v rokoch 1993–2007 (rozdelenými do troch periód 1993–1997, 1998–2002 a 2003–2007) sa hodnotilo v rámci celonárodnej retroprospektívnej štúdie. Štandardizované 5-ročné prežívanie bolo analyzované pomocou všeobecne akceptovanej metodológie. Pacienti boli tiež rozdelení do dvoch skupín podľa histologického typu nádoru (seminómy vs. neseminómy) a na dve skupiny podľa veku v čase diagnózy nádoru (< 40 vs. ≥ 40 rokov). Demografické charakteristiky pacientov so všetkými typmi germinatívnych nádorov testis (okrem spermatocytárneho seminómu) sa podrobili deskriptívnej analýze. Údaje sa analyzovali pomocou programového vybavenia Microsoft Excel 2013, STATISTICA 12, Joinpoint Regression Program, Version 4.3.1.0. Výsledky: Celkové 5-ročné prežívanie všetkých pacientov s testikulárnym nádorom (n = 2,748) diagnostikovaným v rokoch 1993–2007 v Slovenskej republike bolo 92,21 %. Títo pacienti boli rozdelení do troch skupín podľa 5-ročných periód. Pacienti v perióde rokov 1993–1997 (n = 810) dosiahli 5-ročné prežívanie v 91,23 %, v perióde rokov 1998–2002 (n = 916) v 92,14 % a v perióde rokov 2003–2007 (n = 1,022) v 93,05 %. V jednotlivých 5-ročných periódach neboli zaznamenané štatisticky významné rozdiely v celkovom prežívaní pacientov. Štatisticky významné rozdiely v 5-ročnom prežívaní sa preukázali medzi histologickými typmi nádorov (seminóm vs. neseminóm). Vo všetkých periódach rokov sa prejavil štatisticky významný rozdiel v 5-ročnom prežívaní podľa veku v čase diagnózy nádoru (< 40 vs. ≥ 40 rokov) v prospech mladších pacientov. Záver: Mierne zlepšovanie prežívania pacientov s testikulárnym nádorom v Slovenskej republike je pravdepodobne spôsobené progresom v diagnostických a liečebných postupoch, vrátane multidisciplinárnej starostlivosti, a tiež koncentrácia pacientov do špecializovaných centier. Dlhodobé sledovanie prežívajúcich pacientov môže ovplyvniť rozsah neskorých vedľajších účinkov liečby a detegovať sekundárne malignity.
Introduction and Aim: Survival of germ cell testicular cancer (TC) patients is better than for other malignancies and has not yet been exactly studied in the Slovak Republic. The aim of the study, based on the analyses of epidemiological data over time, was to present 5-year survival trends for germ cell TC patients. Patients and Methods: Survival is assessed within the framework of a nation-wide retroprospective study among TC patients newly diagnosed between 1993–2007 (divided to three 5-year periods according the time of diagnosis – 1993–1997, 1998–2002 and 2003–2007). Standardized 5-year survival rates were calculated and compared between the periods using a widely accepted methodology. TC patients were divided into two groups (seminomas and non-seminomas histopathologically) and to two groups according the age at diagnosis (< 40 vs. ≥ 40 years). The demographic characteristics of TC patients were analyzed using descriptive statistics. Statistical analysis was carried out using Microsoft Excel 2013, statistical software STATISTICA and Joinpoint Regression Programe, Version 4.3.1.0. Results: Five-year survival of TC patients (n = 2.748) diagnosed from 1993 to 2007 was 92.21%. TC patients diagnosed between 1993 and 1997 (n = 810) reached 5-year survival at 91.23%, between years 1998 and 2002 (n = 916) at 92.14% and between years 2003 and 2007 (n = 1.022) at 93.05%. There was not a statistically significant difference in survival among these three 5-year periods. Significant difference in 5-year survival was observed between seminomas and non-seminomas in each 5-year period. Compared with younger patients (< 40 years), there was a significantly worse survival for TC patients (age ≥ 40 years) in all groups. Conclusion: Moderate improvement in survival for TC patients in the Slovak Republic is probably influenced by diagnostic and therapeutic progress, including multidisciplinary care and patient’s concentration in specialized centers. The long-term follow-up of TC survivors can also help to prevent late side effects of the treatment modalities and to detect second malignancies.
- MeSH
- analýza přežití MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- seminom epidemiologie mortalita MeSH
- testikulární nádory * epidemiologie mortalita MeSH
- věk při počátku nemoci MeSH
- věkové faktory MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
