Pojmom kraniosynostóza sa označuje vývojová kraniofaciálna anomália, ktorá vzniká v dôsledku predčasného uzáveru jedného alebo viacerých lebkových švov. Tento stav následne vedie k vzniku deformity lebky, v závislosti od švu, ktorý bol predčasnou fúziou zasiahnutý a rovnako môže spôsobovať prekážku vo fyziologickom vývoji mozgu. To sa môže prejaviť chronickým miernym zvýšením intrakraniálneho tlaku, bolesťami hlavy, ale aj zaostávaním v psychomotorickom vývoji, poruchami vývoja reči a v školskom veku aj zníženým intelektovým výkonom a ťažkosťami v sociálnej interakcii. V tomto príspevku sa venujeme lebkovým švom, opisujeme ich prirodzený vývoj, ale aj poruchu v zmysle ich predčasného uzáveru, ponúkame prehľad základných typov kraniosynostóz, možnosti ich diagnostiky a liečby. Na záver prezentujeme prípad dieťaťa so synostózou metopického švu, ktoré podstúpilo operačnú liečbu na našom pracovisku.
The term craniosynostosis refers to a developmental craniofacial anomaly that originates as a result of the premature closure of one or more cranial sutures. This condition subsequently leads to a deformity of the skull, depending on the suture that was affected by the premature fusion, and can also cause a restriction in the physiological development of the brain. This can be manifested by a chronic slight increase in intracranial pressure, headaches, but also a delay in psychomotor development, speech development disorders and, in school age, reduced intellectual performance and difficulties in social interaction. In this article, we describe natural development of cranial sutures, but also discuss their premature closure, offer an overview of the basic types of craniosynostosis, the possibilities of diagnostics and treatment. We also present the case patient with metopic suture synostosis who underwent surgical treatment at our department.
- MeSH
- kojenec MeSH
- kraniosynostózy * chirurgie diagnóza klasifikace MeSH
- lebeční švy abnormality růst a vývoj MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- kojenec MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- přehledy MeSH
Starostlivosť o pacientov s ťažkým úrazom mozgu je neodmysliteľnou súčasťou neurochirurgie. Typicky je poskytovaná multidisciplinárne a z neurochirurgického hľadiska zahŕňa predovšetkým metódy invazívneho monitoringu, kontroly intrakraniálneho tlaku, evakuácie likvoru a poúrazových intrakraniálnych krvácaní spolu s metódami vonkajšej dekompresie intrakraniálneho priestoru. Takto sa snažíme minimalizovať poškodenie vzniknuté pri prvotnom inzulte a najmä redukovať a predchádzať rozvoju sekundárneho mozgového poranenia. S operovanými pacientami často prichádzajú do styku aj lekári príbuzných odborov, najmä intenzivisti, neurológovia a traumatológovia. Preto je bazálna znalosť princípov neurochirurgických možností liečby pacientov s úrazom mozgu určite nutná. V tejto práci poskytujeme prehľad najčastejšie používaných neurochirurgických výkonov indikovaných u pacientov s ťažkým úrazom mozgu a sumarizujeme aktuálne platné odporúčania a indikačné kritériá k operačnej liečbe.
Treatment of patients with severe traumatic brain injuries is an inseparable part of neurosurgical practice. It is typically a matter of multidisciplinary approach and from neurosurgical point of view it includes methods of invasive neuromonitoring, control of intracranial pressure, evacuation of cerebrospinal fluid and traumatic intracranial hematomas as well as methods of external decompression of the intracranial vault. Using these means we aim to minimise the damage originating from the primary insult, but mostly to reduce and prevent a development of secondary brain injury. Operated patients are also often treated by associated specialists such as intensive care unit physicians, neurologists and trauma surgeons. Basal knowledge about possibilities of neurosurgical interventions in patients with traumatic brain injuries is therefore surely necessary. In this work, we provide an overview of the most frequently used neurosurgical procedures indicated in patients with severe traumatic brain injuries and summarize.
- Klíčová slova
- kranioplastika,
- MeSH
- 3D tisk * MeSH
- dospělí MeSH
- dura mater * chirurgie MeSH
- kraniocerebrální traumata chirurgie komplikace MeSH
- lidé MeSH
- meningitida diagnostické zobrazování terapie MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- subdurální hematom chirurgie MeSH
- titan terapeutické užití MeSH
- zákroky plastické chirurgie * MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
BACKGROUND: The aim of this study was to verify the relationship between changes in the segmental sagittal profile (SSP) and changes in the global sagittal profile (GSP) after anterior cervical discectomy with anchored cage implantation (ACDF). STUDY DESIGN: Prospective study with 2-year follow-up. METHODS: This study includes 104 patients after 1-level or 2-level ACDF operated between the May 2013 and March 2016. SSP was evaluated by Cobb angle measurement of operated motion segment (CobbS) and GSP was evaluated by Cobb angle measurement in C2-C7 segments (CobbG). Both SSP and GSP were measured pre- and postoperatively within a 24 months follow-up period. The influence of factors such as age, gender, number of treated segments and osteoporosis was evaluated using t-tests. The correlation between SSP and GSP changes was assessed by Pearson's correlation coefficient. RESULTS: In the early postoperative period after 1-level ACDF, there was a significantly greater increase in CobbS compared to that of the 2-level ACDF (P=0.0149). Male patients experienced a significant decrease of CobbG during the first 6 months after surgery as well as patients with osteoporosis within 12 months after ACDF. After ACDF the SSP change weakly correlated with the GSP change. CONCLUSION: SSP change after 1- or 2-level ACDF correlates mostly weakly with GSP change. Male gender and osteoporosis were identified as risk factors for global lordotisation following ACDF.
- MeSH
- diskektomie škodlivé účinky MeSH
- fúze páteře * MeSH
- krční obratle chirurgie MeSH
- lidé MeSH
- osteoporóza * etiologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
INTRODUCTION: Chronic calcified/ossified subdural hematoma is a rare diagnosis. The incidence of chronic calcified subdural hematoma is 0.3-2.7% of all chronic subdural hematomas. Surgical treatment is indicated in most cases, but there is still some controversy. MATERIALS AND METHODS: We present a case report of 81-year-old woman with calcified chronic subdural hematoma. Patient underwent an osteoplastic left craniotomy, evacuation of chronic subdural mass with careful dissection andsuccessful removal of inner and outer membrane. Postoperative CT scan showed removal of subdural hematoma, decrease of left shift of median line and good brain re-expansion. Postoperative period was without any serious complications. RESULTS: Subdural hematoma was successfully removed, resulting in a good recovery with complete resolution of patients symptoms. From our experience, we highly recommend surgical treatment in cases of chronic symptomatic calcified subdural hematomas.
- MeSH
- chronický subdurální hematom diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kalcinóza diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kraniotomie MeSH
- lidé MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
Úvod: Peroperačná incidentálna lézia miechového vaku je bežnou, avšak pomerne závažnou peroperačnou komplikáciou v spondylochirurgii. Metódy: Retrospektívna analýza pacientov vo veku nad 60 rokov, ktorí podstúpili operačnú liečbu degeneratívneho ochorenia driekovej chrbtice na Neurochirurgickej klinike UN v Martine od januára 2016 do decembra 2017. U pacientov bol sledovaný výskyt incidentálnej peroperačnej durotó-mie. U pacientov boli sledované vybrané rizikové faktory - pohlavie, skóre ASA (American Society of Anesthesiologists), operačná diagnóza, typ operačného výkonu, rozsah operačného výkonu, revízny operačný výkon a pridružené ochorenia. Výsledky boli štatisticky vyhodnotené metódami deskriptívnej štatistiky a pomocou Fisherovho testu, pričom hodnoty p<0,05 boli považované za štatisticky signifikantné.Výsledky: Súbor pozostával zo 166 pacientov, 70 mužov a 96 žien (42,2 %/ 57,8 %). Peroperačná iatrogénna trhlina miechového vaku sa vyskytla u 23 pacientov (13,8 %). Najčastejšie sa lézia miechového vaku vyskytla u 13 pacientov v úrovni L4/L5 (56,5 %). Výsledky preukázali štatisticky signi-fikantne zvýšený výskyt iatrogénnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi (7,1 %/ 18,7 %; p=0,0404). U pacientov so spondylolistézou bola štatis-ticky významne zvýšená prítomnosť peroperačnej lézie miechového vaku (33,3 %; p=0,0125). Z pridružených ochorení sme preukázali štatisticky významný vzťah medzi prítomnosťou diabetes mellitus 2. typu (p=0,0397), osteoporózou (p=0,0166) a prítomnosťou peroperačnej incidentálnej durotómie. Záver: Retrospektívna štúdia preukázala štatisticky významne zvýšený výskyt iatrogénnej peroperačnej durotómie u žien v porovnaní s mužmi, u pacientov so spondylolistézou, u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a osteoporózou, pričom lézia miechového vaku sa najčastejšie vyskytla v úrovni L4/L5.
Introduction: Unintended perioperative dural tear is a common complication in spine surgery. Methods: Retrospective analysis of patients over 60 years of age who underwent surgery for degenerative disease of the lumbar spine at the De-partment of Neurosurgery (University Hospital in Martin) from January 2016 to December 2017. Incidence of incidental perioperative durotomy was analyzed. We analyzed selected risk factors - gender, ASA (American Society of Anesthesiologists), surgical diagnosis, type of surgical performance, range of surgical procedure, revision surgery and comorbidities. The results were statistically evaluated using descriptive statistics and Fisher›s test. Results with p<0.05 were considered statistically significant.Results: Our group consisted of 166 patients, 70 men and 96 women (42.2%/57.8%). Perioperative dural tear occurred in 23 patients (13.8%). Increased incidence of dural tear was at level L4/L5 (56.5%). Results showed a statistically significant increased incidence of iatrogenic durotomy in women compared to men (7.1%/18.7%; p=0.0404). Spondylolisthesis was considered as a statistically significant risk factor of an incidental dural tear (p=0.0125). We found a statistically significant relationship between the presence of type II diabetes mellitus (p=0.0397), osteoporosis (p=0.0166) and the presence of peroperative incidental durotomy. Conclusion: Our retrospective study showed a statistically significant increased incidence of incidental peroperative durotomy in females compared to males, in patients with spondylolisthesis, in patients with type II. diabetes mellitus and osteoporosis. Dural tear occurred most commonly at the level of L4 / L5.
- Klíčová slova
- incidentální durotómie, spondylochirurgie,
- MeSH
- bederní obratle * chirurgie MeSH
- dura mater zranění MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- peroperační komplikace * MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Dekompresívna kraniektómia si za dekády svojho používania našla miesto v riešení neurochirurgických emergencií ako život zachraňujúci výkon schopný radikálne znížiť intrakraniálny tlak. Klinické výsledky a miera prežívania pacientov po dekompresívnej kraniektómii sa líšia vzhľadom na základnú diagnózu, boli a sú predmetom multicentrických randomizovaných štúdií. Nemalú pozornosť však treba upriamiť aj na komplikácie, ktoré so sebou vykonanie kraniektómie prináša. Vychádzajú nielen z invazivity výkonu, ale aj z patofyziologických zmien súvisiacich s konverziou uzavretého intrakraniálneho priestoru na otvorený. Komplikácie môžu ďalej narúšať pooperačnú starostlivosť a rekonvalescenciu prežívajúcich pacientov, a preto by dekompresívna kraniektómia mala byť u zachrániteľných pacientov indikovaná na základe informácií o očakávateľnom klinickom výsledku a miere komplikácií. Zároveň by sa prevencii, včasnému rozpoznaniu a správnej terapii komplikácií mal venovať dostatočný dôraz. Článok rozoberá najčastejšie komplikácie vyskytujúce sa u pacientov po dekompresívnej kraniektómii, ich patofyziologický základ, možnosti liečby a prevencie.
Through the decades of its use in the management of neurosurgical emergencies decompressive craniectomy has found its place as a life-saving procedure capable of a radical reduction of the intracranial pressure. Clinical results and rate of survival after decompressive craniectomy vary according to the primary diagnosis, and they have been a subject of multicentric randomized trials. However, considerable attention also needs to be kept on complications associated with the craniectomy. They are based not only on the procedure‘s invasivity but also on the pathophysiological changes associated with a conversion of the closed intracranial space to an open one. The complications may further disturb the postoperative care and convalescence in the surviving patients, and therefore in the salvageable patients the indication of decompressive craniectomy should be based on information about the expected outcome and complications rate, at the same moment prevention, early recognition and adequate therapy of the complications should be emphasized. This work describes the most common complications occurring in patients after decompressive craniectomy, their pathophysiological principles and means of treatment and prevention.
Úvod: Cieľom štúdie je zhodnotiť vplyv trvania subdurálnej drenáže a počtu trepanačných otvorov na incidenciu recidívy unilaterálneho chronického subdurálneho hematómu (CHSH). Metódy: Retrospektívne sme analyzovali 65 pacientov po evakuácii unilaterálneho CHSH cez 1 alebo 2 trepanačné otvory s aplikáciou subdurálnej drenáže v období od januára 2014 do decembra 2018. Hodnotili sme vplyv počtu trepanačných otvorov a trvanie subdurálnej drenáže po operačnom výkone na incidenciu recidívy CHSH. Vzhľadom na trvanie subdurálnej drenáže sme rozdelili súbor na 2 podsúbory: 1–3 dni a 4–5 dní. Sledovali sme súčasne vplyv trvania subdurálnej drenáže na incidenciu infekčných komplikácií.Výsledky: Celková incidencia recidívy CHSH v súbore bola 18,5 %. Recidíva CHSH bola prítomná u 10 zo 45 pacientov (22,2 %) po evakuácii cez 1 trepanačný otvor a u 2 z 22 pacientov (9,1 %) po evakuácii cez 2 trepanačné otvory. Rozdiel nebol štatisticky významný (p=0,3214). Nebol zistený významný vplyv veku, pohlavia a trvania subdurálnej drenáže na incidenciu recidívy CHSH. Trvanie subdurálnej drenáže nemalo významný vplyv na výskyt infekčných komplikácií (p=0,0950).Záver: Počet trepanačných otvorov a trvanie subdurálnej drenáže nemá signifikantný vplyv na incidenciu recidívy unilaterálneho CHSH. Trvanie subdurálnej drenáže nemá významný vplyv na výskyt infekčných komplikácií.
Introduction: Purpose of the study is to evaluate a possible influence of subdural drainage duration and burr hole quantity on a relapse of a unilateral chronic subdural haematoma (CHSH).Methods: Sixty - five patients who underwent evacuation of unilateral CHSH via 1 or 2 burr holes and subdural drainage during a period from January 2014 to December 2018 were retrospectively analyzed. Duration of the subdural drainage and the number of burr holes used were assessed in relation to an incidence of CHSH recurrence. According to the subdural drainage duration, we divided the patient cohort into two subgroups: with the subdural drainage duration of 1–3 days and 4–5 days. We also evaluated a possible influence of the subdural drainage duration on risk of postoperative infection. Results: An overall incidence of CHSH recurrence was 18.5%. In 45 patients treated by means of a single burr hole the haematoma recurrence was observed in 10 patients (22.2%), in 22 patients with two burr holes recurrence occurred in 2 of them (9.1%). The difference was however, not statistically significant (p=0.3214). We did not observe any significant influence of age, gender and subdural drainage duration on the incidence of CHSH recurrence. The duration of subdural drainage had not significant impact on postoperative infection rate (p=0.0950).Conclusion: The number of burr holes used does not affect the rate of unilateral CHSH recurrence. Similarly the duration of subdural drainage affects neither the unilateral CHSH recurrence rate nor the incidence of postoperative infection.
- MeSH
- chronický subdurální hematom * chirurgie terapie MeSH
- drenáž MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- recidiva MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři MeSH
- trepanace * MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- MeSH
- chronický subdurální hematom MeSH
- ukládání a vyhledávání informací MeSH
- Publikační typ
- zprávy MeSH
Úvod: Dysfágia je častým nálezom po prednej krčnej diskektómii. Incidencia a závažnosť porúch prehĺtania po tomto operačnom výkone sú variabilné a závisia od mnohých faktorov. Metódy: Do prospektívnej monocentrickej štúdie bolo zaradených 73 pacientov po 1- alebo 2- segmentovej prednej krčnej diskektómii a fúzii /ACDF/. Stupeň závažnosti porúch prehĺtania bol hodnotený pomocou Bazaz-You dysfagického skóre pred operačným výkonom, 6 týždňov, 3, 6 a 12 mesiacov po operačnom výkone. Bol verifikovaný vplyv faktorov ako pohlavie, vek, počet operovaných segmentov, fajčenie, refluxná choroba pažeráka, arteriálna hypertenzia, trvanie operačného výkonu a preexistujúca dysfágia na výskyt porúch prehĺtania. Bola sledovaná korelácia medzi trvaním operačného výkonu a závažnosťou pooperačnej dysfágie, podobne medzi vekom pacientov a závažnosťou dysfágie v predoperačnom a pooperačnom období. Výsledky: Dysfágia bola prítomná v období 12 mesiacov pooperačne u 22 % pacientov. Žiadny pacient neudával ťažký stupeň dysfágie. Nebol preukázaný signifikantný vzťah medzi pohlavím, vekom, refluxnou chorobou pažeráka, arteriálnou hypertenziou a incidenciou predoperačnej a pooperačnej dysfágie. Rovnako nebol zistený signifikantný vzťah medzi počtom operovaných segmentov, preexistujúcou dysfágiou a incidenciou pooperačnej dysfágie. U fajčiarov bola signifikantne nižšia incidencia dysfágie predoperačne a v období 12 mesiacov po ACDF (p < 0,05). Pri operačných výkonoch s trvaním 90 minút a viac bol výskyt porúch prehĺtania signifikantne vyšší v období 3 mesiace po ACDF (p <0,05). Nebola potvrdená významná korelácia medzi trvaním operačného výkonu, vekom a závažnosťou pooperačnej dysfágie. Záver: Faktory ako preexistujúca dysfágia, pohlavie, vek, počet operovaných segmentov, refluxná choroba pažeráka a arteriálna hypertenzia nemajú vplyv na incidenciu dysfágie po ACDF. Trvanie operačného výkonu je rizikovým faktorom v období 3 mesiacov po ACDF.
Introduction: Dysphagia is a common finding after anterior cervical discectomy. The incidence and severity of swallowing disorders are variable and depend on many factors. Methods: 73 patients after 1- or 2-level anterior cervical discectomy and fusion /ACDF/ were enrolled in prospective, single-center study. The severity of dysphagia was evaluated by the Bazaz-Yoo dysphagia score before surgery and 6 weeks, 3, 6 and 12 months after surgery. The impact of factors such as sex, age, number of operated segments, smoking, gastroesophageal reflux disease, hypertension, duration of surgery and pre-existing dysphagia on the incidence of dysphagia after surgery was verified. The correlation between the duration of surgery and severity of postoperative dysphagia, and similarly between the age and severity of preoperative and postoperative dysphagia was studied. Results: Dysphagia was present in 22% patients within 12 months after surgery. No patient reported severe dysphagia. No significant relationship was demonstrated between sex, age, number of operated segments, pre-existing dysphagia, gastroesophageal reflux disease, hypertension and the incidence of dysphagia after surgery. Smokers showed a significantly lower incidence of dysphagia before surgery and within 12 months after ACDF (p < 0.05). The duration of surgery over 90 minutes significantly increased the incidence of dysphagia within 3 months after ACDF (p < 0.05). No significant correlation was confirmed between the duration of surgery, age and severity of postoperative dysphagia. Conclusion: Factors such as pre-existing dysphagia, sex, age, number of operated segments, gastroesophageal reflux disease and hypertension have no impact on the incidence of dysphagia after ACDF. Duration of surgery is a risk factor within 3 months after ACDF.
