Objectives. The study focuses on the psychometric examination of the Meaning in Life Questionnaire (MLQ) in a Slovak translation. Sample and settings. The sample consisted of 1368 Slovak participants (mean age 41.58 years). To assess the questionnaire's stability over time and predictive power, a subset of participants (421 adults) was invited to retest after approximately six months. Statistical analyses. Confirmatory factor analysis (CFA) was performed to assess the internal structure of the MLQ and its measurement invariance across gender and age groups. Item response theory (IRT) using a single-factor generalized partial credit model was applied for item analysis. Hierarchical linear regression analysis was performed to examine the predictive power of the MLQ. Results. The MLQ showed good internal consistency for both subscales, but the CFA showed perfect fit only for the Presence of Meaning subscale; fit for the Search for Meaning subscale was borderline acceptable. Both subscales were found to be invariant across gender and age groups. Correlation analysis revealed positive associations between Presence of meaning and subjective well-being, whereas Search for meaning was only weakly correlated or not correlated at all. Longitudinal analysis revealed that the Presence of meaning (but not the Search for meaning) significantly predicted life satisfaction after controlling for personality and emotion-based measures of well-being. Limitations. The limitation of the study is specific sample recruited through a research panel agency based on self-selection of participant.
Prehľadová štúdia sa zameriava na konšpiračné teórie, ktoré sú dnes často diskutované najmä kvôli potencionálnemu negatívnemu dopadu na spoločnosť. Štúdia poskytuje prehľad základných psychologických teórií a prístupov zaoberajúcich sa konšpiráciami a definuje základné pojmy súvisiace s touto témou ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita. Psychologické vysvetlenie akceptácie konšpiračných presvedčení pracuje s viacerými pôsobiacimi procesmi, ako je osobnosť či psychopatológia, vnútro či medziskupinová dynamika, manažment neistoty a kontroly, alebo evolučne dané kognitívne mechanizmy. Možné negatívne dôsledky konšpirácií zahŕňajú agresívne správanie, zvýšené predsudky alebo negatívne so zdravím súvisiace postoje či správanie. Štúdia prichádza k záveru, že konšpiračné teórie sú komplexný multifaktorový jav a dôsledok interakcie medzi osobnostnými, kognitívnymi a sociálnymi faktormi.
The review study focuses on conspiracy theories, which is frequently discussed topic in these days, especially due to potential negative impact on society. The study provides a review of basic psychological theories and approaches dealing with conspiracies and defines basic terms related to this topic as conspiracy theories or conspiracy mentality. The psychological explanations of conspiracy beliefs acceptance involve several underlying psychological processes such as personality and psychopathology, intra and inter-group dynamics, uncertainty and control management or evolutionary based cognitive mechanisms. Possible negative consequences of conspiracies include aggressive behavior, increasing prejudices or negative health-related attitudes or behavior. The study concludes that conspiracy theories should be considered as complex, multifactorial phenomenon resulting from interplay of personality, cognitive and social factors.
- Klíčová slova
- konspirační teorie,
- MeSH
- demografie MeSH
- duševní procesy * MeSH
- kognice MeSH
- lidé MeSH
- nejistota MeSH
- osobnost MeSH
- šíření informací * MeSH
- sociologické faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Ciele. Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi percipovaným stresom a životnou zmysluplnosťou na súboroch mladších a starších dospelých a analyzovať možný moderačný efekt osobnostných čŕt v tomto vzťahu. Výskumný súbor. Výskumný súbor zahŕňal dva podsúbory: 303 mladých dospelých s vekovým priemerom 21,56 roka, kde bolo zastúpených 47 % mužov, a 190 starších dospelých s vekovým priemerom 63,91 roka so zastúpením 27 % mužov. Metódy. Na meranie percipovaného stresu bola použitá Škála percipovaného stresu (Cohen et al., 1983). Životná zmysluplnosť bola meraná Škálou životnej zmysluplnosti (Halama, 2002a, 2008) a päť veľkých osobnostných čŕt dotazníkom NEO-FFI, ktorého pôvodní autori sú Costa a McCrae (1992) a autormi slovenskej verzie Ruisel a Halama (2007). Štatistická analýza. Použitá štatistika zahŕňala t-testy pre dva nezávislé súbory na porovnanie rozdielov, Pearsonove korelačné koeficienty na identifikovanie vzťahov medzi premennými a viacnásobnú hierarchickú regresnú analýzu pre identifikáciu moderačného efektu. Výsledky. Porovnanie podsúborov ukázalo, že starší dospelí skórujú vyššie v prívetivosti aj v svedomitosti a nižšie v percipovanom strese, extraverzii a otvorenosti. Korelačná analýza ukázala v oboch podskupinách stredne vysoké korelácie medzi zmysluplnosťou a percipovaným stresom. Čo sa týka piatich osobnostných faktorov, zmysluplnosť v oboch podskupinách korelovala stredne vysoko s neurotizmom, extraverziou a svedomitosťou. Moderačná analýza u mladých dospelých odhalila ako moderátory vzťahu medzi percipovaným stresom a zmysluplnosťou črty extraverzia a prívetivosť. U starších dospelých to bol neurotizmus. Obmedzenia výskumu. Obmedzenia výskumu sú nelongitudinálny dizajn a dominancia žien v podsúbore starších dospelých.
Objectives. The goal of the study was to analyse the relationship between perceived stress and life meaningfulness in two samples: young adults and the elderly, and to analyse moderation role of the personality traits in this relationship. Sample and setting. The research sample included two subsamples: 303 young adults with mean age 21,56 years and 47% of males, and the 190 elderly with mean age 63,91 years and 27% of males. Methods. To measure perceived stress, Perceived Stress Scale (Cohen et al., 1983) was used. Level of meaning in life was measured by Life Meaningfulness Scale (Halama, 2002a, 2008) and big five personality traits by NEO Five Factor Inventory originally authored by Costa and McCrae (1992) and Slovak version by Ruisel and Halama (2007). Statistical analysis. The statistics used in the study included t-tests for comparisons score across two samples, Pearson correlations for identification of the relationships between measured variables and multiple hierarchical regression analysis for moderation analysis. Results. The comparison analysis showed that the elderly scored higher in agreeableness and conscientiousness, and lower in perceived stress, extraversion and openness. Correlational analysis shows medium correlation between meaningfulness in life and perceived stress in both subsamples. Concerning the big five traits, meaningfulness correlated in both subsamples modestly with neuroticism, extraversion and conscientiousness. Moderation analysis in young adults revealed that extraversion and agreeableness acted as moderators of the relationship between stress and meaningfulness. In the subsample of the elderly, neuroticism was identified as moderator. Study limitation. The limitations of the study are its non-longitudinal design and the predominance of females in the sample of the elderly.
- Klíčová slova
- smysl života, prožívaný stres, pět základních charakteristik osobnosti,
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- dospělí MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- osobnost klasifikace MeSH
- postoj * MeSH
- průzkumy a dotazníky využití MeSH
- psychický stres prevence a kontrola psychologie MeSH
- život * MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Štúdia sa zameriava na sociálne a religiózne koreláty zmysluplnosti života u ľudí v staršom veku. 180 respondentom vo veku od 65 do 75 rokov boli administrované Škála životnej zmysluplnosti, Dotazník sociálnej opory MOS, Švédska škála náboženskej orientácie a Škála náboženskej významnosti. Okrem toho boli zisťované demografické údaje o type domácnosti, v ktorej respondenti žijú. Výsledky ukázali, že sociálna opora aj typ domácnosti významne súvisia so životnou zmysluplnosťou, pričom smer vzťahu naznačuje, že sociálne vzťahy sú dôležitým zdrojom životnej zmysluplnosti. Na druhej strane, pri religiozite sa neukázali jednoznačné vzťahy, vonkajšková religiozita korelovala so zmysluplnosťou slabo negatívne, zvnútornená religiozita a významnosť religiozity so zmysluplnosťou nekorelovali vôbec. Analýza moderačného efektu rodu a typu domácnosti na vzťah medzi životnou zmysluplnosťou a religiozitou ukázala, že zvnútornená religiozita pozitívne súvisí so zmysluplnosťou iba u mužov, a tento vzťah je intenzívnejší keď muž býva v domácnosti s príbuznými.
The study focused on the social and religious correlates of life meaningfulness in elderly people. 180 respondents were administered Life Meaningfulness Scale, Social Support Survey MOS, Swedish Religious Orientation Scale and Religious Salience Scale. Besides these, demographic data related to the type of respondents' household were collected. The results showed that social support and type of household significantly related to life meaningfulness, and direction of the relationships suggested that social relationships were important source of life meaningfulness. On the other hand, religiosity did not show clear relations with meaningfulness, because extrinsic religiosity had only weak negative relationship with meaningfulness and intrinsic religiosity and religious salience did not correlate with meaningfulness. Analysis of moderation effect of gender and type of household on the relationship between life meaningfulness and religiosity showed that intrinsic religiosity had positive relationship only in males and this relationship is higher if respondent lived in the household with relatives.
- Klíčová slova
- smysl života, sociální vztahy, religiozita,
- MeSH
- analýza rozptylu MeSH
- charakteristiky rodiny MeSH
- interpersonální vztahy MeSH
- kvalita života * psychologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- náboženství a psychologie MeSH
- náboženství * MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rozložení podle pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- sociální opora * MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Príspevok sa zameriava na hľadanie súvislostí medzi štýlmi vzťahovej väzby a stratégiami riešenia hádok v romantických partnerských vzťahoch. Na vzorke 224 respondentov žijúcich v partnerskom vzťahu boli použité metódy Dotazník skúseností v blízkych vzťahoch (ECR- R) a Dotazník vzťahu (RQ) na meranie štýlov vzťahovej väzby ako aj Inventár zvládacích stratégií špeciálne upravený na meranie stratégií používaných pri partnerskej hádke. Výsledky ukázali, že bezpečný štýl vzťahovej väzby koreluje pozitívne s konštruktívnymi stratégiami zvládania hádok ako riešenie problému, kognitívna reštrukturalizácia. Na druhej strane, neisté štýly vzťahovej väzby súvisia viac s nekonštruktívnymi spôsobmi zvládania hádky, ako únik, vyhýbanie sa problému, či hľadanie sociálnej opory u iných ľudí ako partnera. Výsledky prispievajú k chápaniu vzťahovej väzby ako významného faktora v partnerskej komunikácii.
The study focused on the relationships between dimensions of attachment and strategies of solving quarrels in romantic relationships. Sample of 224 respondents living in romantic relationship answered Experience in close relationship questionnaire (ECR-R) and Relationship Questionnaire (RQ) for measuring attachment as well as Coping Strategies Inventory (CSI) adapted for measuring strategies used during quarrels in romantic relationship. The results showed that secure attachment correlated positively with constructive strategies of coping with quarrels as problem solving and cognitive restructuring. On the other hand, insecure attachment styles was related to non-constructive ways of coping with quarrels as escape, problem avoidance of searching for social support in other people but partner. The results contributed to understanding of attachment as important factor of communication in romantic partnership.
- Klíčová slova
- vztahová vazba, zvládání, romantické vztahy, hádky,
- MeSH
- adaptace psychologická * MeSH
- interpersonální vztahy * MeSH
- konflikt (psychologie) MeSH
- konflikt v rodině psychologie MeSH
- lidé MeSH
- manželé MeSH
- průzkumy a dotazníky využití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Citlivosť na zmenu je dôležitou témou v hodnotení kvality meracích nástrojov na identifikáciu psychoterapeutickej zmeny. Štúdia sa snaží zamerať na problém, ako môže túto citlivosť ovplyvniť psychometrický prístup použitý pri hodnotení. Predmetom štúdie je porovnanie klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT) v ich citlivosti na zmenu. 166 osobám podstupujúcim psychoterapeutickú a psychiatrickú intervenciu bol administrovaný dotazník CORE-OM (Evans et al., 2000) pred a po intervencii. Na hodnotenie možnej zmeny boli vypočítané tak klasické skóre, ako aj IRT skóre. V oboch prípadoch bol použitý 95% konfidenčný interval štandardnej chyby merania na identifikáciu signifikantnej zmeny. Výsledky ukázali, že IRT prístup identifikoval viac osôb so signifikantnou zmenou než CTT. Ako sa ukázalo, dôvodom bola variabilita štandardnej chyby merania na špecifických úrovniach škály.
- MeSH
- dospělí MeSH
- duševní poruchy psychologie terapie MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychometrie metody statistika a číselné údaje MeSH
- psychoterapie metody statistika a číselné údaje MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- studenti psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- univerzity statistika a číselné údaje MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
Štúdia sa zameriava na vzťah medzi vybranými existenciálnymi a spirituálnymi premennými s mentálnym zdravím. Tento vzťah je analyzovaný na dvoch podsúboroch. Bežnú populáciu tvorilo 201 študentov Jesseniovej lekárskej fakulty Komenského univerzity v Martine (54 mužov and 147 žien) a výber psychiatrických pacientov pozostával zo 124 pacientov Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN v Martine. Na meranie úrovne mentálneho zdravia bola použitá škála SCL-90, na meranie existenciálnych a spirituálnych premenných boli použité Snyderova škála nádeje, Nowotnej škála nádeje, Škála životnej zmysluplnosti, Pražský dotazník spirituality a Škála spirituálnej pohody. Výsledky ukázali, že medzi bežnou populáciou a psychiatrickými pacientmi najviac diferencujú premenné životná zmysluplnosť a existenciálna pohoda, ktoré boli vyššie u bežnej populácie. Psychiatrickí pacienti skórovali vyššie v dimenzii ekospiritualita. Korelačná a regresná analýza ukázala, že najsilnejším prediktorom celkového mentálneho zdravia sú premenné týkajúce sa životnej zmysluplnosti, a to tak u bežnej populácie ako aj u psychiatrických pacientov. Výsledky podľa autorov potvrdzujú funkciu religiozity a spirituality ako poskytovateľov zmyslu v živote človeka.
