Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.
Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.
- MeSH
- Enteral Nutrition MeSH
- Nutrition Assessment MeSH
- Humans MeSH
- Esophageal Neoplasms * nursing MeSH
- Nutritional Support * MeSH
- Nutrition Therapy methods MeSH
- Aged MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Male MeSH
- Aged MeSH
- Publication type
- Case Reports MeSH
Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.
Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.
- Keywords
- Perkutánní endoskopická gastrostomie (PEG),
- MeSH
- Enteral Nutrition MeSH
- Gastrostomy methods MeSH
- Nutrition Assessment MeSH
- Feeding Methods MeSH
- Minimally Invasive Surgical Procedures MeSH
- Neoplasms classification MeSH
- Nutritional Support MeSH
- Nutritional Status MeSH
- Nutrition Therapy MeSH
- Malnutrition diagnostic imaging diagnosis nursing therapy MeSH
- Protein-Energy Malnutrition diagnostic imaging diagnosis nursing therapy MeSH
Úvod: Moderná medicína dosahuje zásadné pokroky v prevencii a liečbe kardi- ovaskulárnych ochorení. Opakujúce sa hospitalizácie, zhoršujúci sa funkčný stav a refrak- térne príznaky, napriek optimálnym terapiám, patria medzi najvýraznejšie prediktory, ktoré naznačujú, že pacienti s pokročilým srdcovým zlyhaním sa blížia ku koncu života. Cieľ: Cieľom príspevku bolo na základe prehľadovej štúdie poukázať na benefity paliatívnej starostlivosti u pacientov s chronickým zlyhaním srdca.Metodika: Príspevok má charakter prehľadovej štúdie s cieľom interpretovať publikované súvislosti o paliatívnej starostlivosti v kardiológii. Výskumné štúdie boli vyhľadávané v elektronických databázach PubMed, Scopus, ScienceDirect a Web of Science za obdobie rokov 2010-2021.Výsledky: V databázach sme vyhľadali 191 potenciálne relevantných štúdií : PubMed n = 30, Scopus n = 9, ScienceDirect n = 136, Web of Science n = 16. Do finálnej analýzy zaradili 9 štúdií, ktoré hodnotili účinnosť intervencií paliatívnej starostlivosti s časovým odstupom max. 6 mesiacov. Štúdie založené na dôkazoch potvrdili, že prístup paliatívnej starostlivosti v kardiológii môže zmierniť utrpenie a zlepšiť kvalitu života pacientov so srdcovým zlyhaním.Záver: Paliatívna starostlivosť je špecializovaná forma medicínskej starostlivosti, ktorá preukázala, že pomáha zlepšovať závažnosť symptómov, uľahčuje diskusie o plánovaní predbežnej starostlivosti v kardiológii a poskytuje podporu pacientom a ich rodinám.
Introduction: The modern medicine is making a major progress in the prevention and treatment of cardiovascular diseases. There current hospitalizations, deteriorating functional conditions and refractory symptoms, occuring even though optimal therapies were provided, belong to the most significant predictors suggesting that patients with advanced heart failure are aproaching the end of their lives.Aim: The aim of the paper was on the basis of an rewiev studies to point out to the bene- fits of palliative care in patients with chronic heart failure.Methods: Thepaper has a character of a review study with the aim to interpret the pu- blished context of the palliative care in cardiology. The research studies were searched in the electronic databases PubMed, Scopus, ScienceDirect and Web of Science for the period 2010-2021.Results: We searched in the databases for 191 potentially relevant studies: PubMed n = 30, Scopus n = 9, Science Direct n = 136, Web of Science n = 16. To the final we inclu- ded 9 in the analysis randomized trials, which evaluated the effectiveness interventions palliative care with time interval max. 6 months. The evidence-based studies and ob- servational studies have confirmed that the palliative care used in cardiology can actually alleviate suffering and better the quality of life of the patients with heart failure. Conlusion:The palliative care is a specialized form of a medical care that has been shown to aid in the improvement of the severity of the symptoms, facilitate the discussions related to planning of the preliminary care in cardiology and to provide support to the patients and their families.
- MeSH
- Clinical Trials as Topic MeSH
- Quality of Life MeSH
- Humans MeSH
- Palliative Care * MeSH
- Heart Failure * nursing MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Publication type
- Review MeSH
Úvod: Moderná medicína dosahuje zásadné pokroky v prevencii a liečbe kardi- ovaskulárnych ochorení. Opakujúce sa hospitalizácie, zhoršujúci sa funkčný stav a refrak- térne príznaky, napriek optimálnym terapiám, patria medzi najvýraznejšie prediktory, ktoré naznačujú, že pacienti s pokročilým srdcovým zlyhaním sa blížia ku koncu života. Cieľ: Cieľom príspevku bolo na základe prehľadovej štúdie poukázať na benefity paliatívnej starostlivosti u pacientov s chronickým zlyhaním srdca.Metodika: Príspevok má charakter prehľadovej štúdie s cieľom interpretovať publikované súvislosti o paliatívnej starostlivosti v kardiológii. Výskumné štúdie boli vyhľadávané v elektronických databázach PubMed, Scopus, ScienceDirect a Web of Science za obdobie rokov 2010-2021.Výsledky: V databázach sme vyhľadali 191 potenciálne relevantných štúdií : PubMed n = 30, Scopus n = 9, ScienceDirect n = 136, Web of Science n = 16. Do finálnej analýzy zaradili 9 štúdií, ktoré hodnotili účinnosť intervencií paliatívnej starostlivosti s časovým odstupom max. 6 mesiacov. Štúdie založené na dôkazoch potvrdili, že prístup paliatívnej starostlivosti v kardiológii môže zmierniť utrpenie a zlepšiť kvalitu života pacientov so srdcovým zlyhaním.Záver: Paliatívna starostlivosť je špecializovaná forma medicínskej starostlivosti, ktorá preukázala, že pomáha zlepšovať závažnosť symptómov, uľahčuje diskusie o plánovaní predbežnej starostlivosti v kardiológii a poskytuje podporu pacientom a ich rodinám.
Introduction: The modern medicine is making a major progress in the prevention and treatment of cardiovascular diseases. There current hospitalizations, deteriorating functional conditions and refractory symptoms, occuring even though optimal therapies were provided, belong to the most significant predictors suggesting that patients with advanced heart failure are aproaching the end of their lives.Aim: The aim of the paper was on the basis of an rewiev studies to point out to the bene- fits of palliative care in patients with chronic heart failure.Methods: Thepaper has a character of a review study with the aim to interpret the pu- blished context of the palliative care in cardiology. The research studies were searched in the electronic databases PubMed, Scopus, ScienceDirect and Web of Science for the period 2010-2021.Results: We searched in the databases for 191 potentially relevant studies: PubMed n = 30, Scopus n = 9, Science Direct n = 136, Web of Science n = 16. To the final we inclu- ded 9 in the analysis randomized trials, which evaluated the effectiveness interventions palliative care with time interval max. 6 months. The evidence-based studies and ob- servational studies have confirmed that the palliative care used in cardiology can actually alleviate suffering and better the quality of life of the patients with heart failure. Conlusion:The palliative care is a specialized form of a medical care that has been shown to aid in the improvement of the severity of the symptoms, facilitate the discussions related to planning of the preliminary care in cardiology and to provide support to the patients and their families.
- MeSH
- Clinical Trials as Topic MeSH
- Quality of Life MeSH
- Humans MeSH
- Palliative Care * MeSH
- Heart Failure * nursing MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Publication type
- Review MeSH
Cieľom príspevku je zdôrazniť problematiku ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov s umelou pľúcnou ventiláciou v domácom prostredí. Na zabezpečení potrieb pacientov s nedostatočným dýchaním, alebo so spontánnou zástavou dýchania sa podieľajú sestry a lekári z oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny a sestry z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Hlavnou prieskumnou metódou bol neštandardizovaný dotazník. Položky dotazníka boli zamerané na organizačné, ošetrovateľské a sociálno-psychologické aspekty poskytovania starostlivosti na domácej umelej pľúcnej ventilácii. Výsledky prieskumu sme analyzovali výpočtom absolútnych a relatívnych hodnôt. Prieskumnú vzorku tvorilo 50 sestier, ktoré sa starali o pacientov na domácej umelej pľúcnej ventilácii v období od roku 2005 do roku 2010. Prieskumom sme zistili, že na starostlivosti o pacienta v domácej umelej pľúcnej ventilácii sa podieľajú sestry z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a sestry z oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny, ktoré vykonávajú špecializovanú starostlivosť. Najčastejším ošetrovateľským problémom bola starostlivosť o dýchacie cesty pacienta a starostlivosť vyplyvajúca z imobility pacienta. Ošetrovateľská starostlivosť sa vykonáva systematicky a denne v spolupráci s rodinou pacienta. Profesionálne intervencie poskytujú pohodlie pacientovi a jeho rodine.
The aim of this paper is to highlight the issue of nursing care for patients on mechanical ventilation at home. The needs of patients experiencing insufficient respiration or respiratory arrests are met by nurses, doctors and other medical personnel in a critical care unit and nurses working in a nursing home care agency. The main survey method was a non-standardized questionnaire. The questionnaire items were focused on the organizational, nursing and socio-psychological aspects of providing ceire during mechanical ventilation. The survey results were analyzed by calculating absolute and relative values. The sample consisted of 50 nurses looking after patients on home mechanical ventilation from 2005 to 2010. The survey found that there were nurses from the nursing home care agency and nursing staff from an anesthesia and intensive care unit, providing specialized care, who were involved in the care for patients on home mechanical ventilation. The most common nursing problems were care for the patients' airways and care resulting from patient immobility. Nursing care was doně systematically and daily in cooperation with the patients' families. Professional interventions enhanced the comfort of patients and their families.
Príspevok je zameraný na podporu zdravia rodiny. Autorka v ňom opisuje meracie nástroje na posúdenie životného štýlu rodiny, funkčnosť rodiny, sociálnu podporu a citovú väzbu medzi členmi rodiny. Wellness index hodnotí životný štýl rodiny. Dotazník General Health Promoting Behaviors meria aktuálne správanie podporujúce zdravie. Hodnotiacim nástrojom na meranie funkčnosti rodiny pre sestry je Dotazník Apgarovej skóre rodiny. The Personal Resource Questionnaire dotazník bol použitý na meranie sociálnej podpory. Metódy, ktoré sa používajú pre zachytenie citovej väzby sú Parental Bonding Instrument, Parental Relationship Questionnaire a The Inventory of Parent and Peer Attachment. Jedným z prvých krokov podpory zdravia rodiny je posúdenie životného štýlu rodiny. Na základe posúdenia, poznania rizikových faktorov môže sestra plánovať intervencie na podporu zdravia rodiny.
The contribution is aimed at promoting family health. The authors describe it in a measuring tool to assess the lifestyle of the family, family functioning, social support and emotional bond among family members. To assess the lifestyle of the family serves the Wellness index. Questionnaire General Health Promoting Behaviors measured current health promoting behavior. The evaluation tool to measure family functioning questionnaire for nurses is the Apgar‘s score of the family. The Personal Resource Questionnaire was used to measure social support. Methods used to capture the emotional ties are Parental Bonding Instrument, Parental Relationship Questionnaire and The Inventory of Parent and Peer Attachment. One of the first steps is to support family health assessment of the family lifestyle. Based on knowledge of risk factors may nurse to plan interventions to support family health.
Cieľ: Cieľom príspevku je prezentovať výsledky prieskumu zvládania záťaže opatrovateľov pri starostlivosti o chorého člena rodiny. Metódy: V štúdii sme použili štandardný 28 položkový dotazník Brief COPE (Carver, 1997) s Likertovou škálou s hodnotami 1-6 a štandardizovanú Škálu emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (Džuka, Dalbert, 2002). Dotazník sme distrubovali cez pracovníkov ADOS, rodinným príslušníkom. Pri analýze získaných údajov sme využívali deskriptívne štatistické metódy a korelácie. Výsledky: Prieskumu sa zúčastnilo 30 respondentov, najviac vo vekovej skupine 60 -70 rokov (40 %). Vo vzťahu k opatrovanému boli najčastejšie ako životný partner – manžel/ka (63 %). Priemerná dĺžka starostlivosti bola pol roka - rok (27 %). Najčastejšie aktívne stratégie zvládania záťaže boli: plánovanie, akceptácia, religiozita na Likertovej škále 5-6. Z kategórie únikových stratégií bola smerodajná odchýlka najvyššia v rámci stratégie sebarozptýlenie, čo naznačuje vyššiu frekvenciu odpovedí na Likertovej škále 3-5. Záver: Opatrovatelia si vyberajú aktívne stratégie, ktoré im pomáhajú prekonať ťažké chvíle obdobia starostlivosti o chorého. Koreláciou medzi stratégiami zvládania záťaže a prežívaním emócií boli zistené, že respondenti, ktorí zvládajú záťaž neefektívnym spôsobom častejšie prežívajú negatívne emócie.
Aim: The aim of this paper is to present the results of a survey of carers coping with stress when caring for a sick family member. Methods: We used a standard 28 item questionnaire Brief COPE (Carver, 1997) with Likert scale with values of 6-1 and standardized Variety habitual emotional subjective well-being in this study (Džuka, Dalbert, 2002). The questionnaire was distributed through ADOS workers, who care for sick relatives. When you analyze the data we used descriptive statistical methods and correlations. Results: The survey covered 30 respondents, mostly in the age group 60 -70 years of age (40 %). In relation to custody were most often as a life partner - husband / wife (63 %). The average length of treatment was half a year - year (27 %). Top Active strategies coping with stress were: planning, acceptance, religiosity on the Likert scale 5-6. From categories exit strategy it has the highest standard deviation in the strategy abreaction, suggesting a higher frequency of respondents to the Likert scale 3-5. Conclusion: Caregivers can select an active strategy to help them overcome difficult moments term care for the sick. Correlation between strategies of coping with stress and emotional survival were found that respondents can handle the load inefficiently often experiencing negative emotions.
