Autori predstavujú nové generikum UNILAT od slovenskej farmaceutickej spoločnosti UNIMED PHARMA, s r.o., a hodnotia jeho účinnosť a bezpečnosť v terapii glaukómu a vnútroočnej hypertenzie v rámci III. fázy klinického skúšania. Dizajn klinického skúšania bol založený na otvorenej multicentrickej porovnávacej štúdii, ktorej cieľom bolo preukázať, že generikum UNILAT (latanoprost 50 µg/ml očná roztoková instilácia, Unimed Pharma) je rovnako účinný a bezpečný ako originálny produkt XALATAN (latanoprost 50 µg/ml očná roztoková instilácia, Pfizer). Štúdia sa uskutočnila v 7 súkromných oftalmologických ambulanciách na Slovensku a zúčastnilo sa jej 77 pacientov, ktorí boli sledovaní počas troch mesiacov v období od 5. 2. 2008 do 24. 7. 2008. Primárnym parametrom na preukázanie účinnosti generika UNILAT bol pokles priemernej hodnoty vnútroočného tlaku (VOT) medzi prvou a poslednou kontrolnou návštevou. Sekundárnym sledovaným parametrom bol podiel pacientov, u ktorých bola výsledná nameraná hodnota VOT na konci sledovania menšia ako 21 mmHg. Hodnotenie bezpečnosti generika UNILAT bolo založené na sledovaní frekvencie výskytu nežiaducich účinkov. Výsledky klinickej štúdie potvrdili terapeutické indikácie generika UNILAT a zároveň preukázali, že je rovnako účinný a bezpečný ako originálny produkt.
The authors introduce UNILAT, a new generic product from UNIMED PHARMA Ltd., a Slovak pharmaceutical company. Within the Phase III. of clinical trial they evaluate UNILATęs efficacy and safety in the treatment of glaucoma and intraocular hypertension. The clinical study design was performed as an open comparative multicenter trial. Its goal was to compare the UNILAT generic product (latanoprost 50 µg/ml, eye drops solution, Unimed Pharma) with XALATAN original product (latanoprost 50 µg/ml, eye drops solution, Pfizer) and to prove that UNILAT is as effective and safe as original product. The study was performed on 77 subjects in seven private ophthalmic outpatient departments in Slovakia during the period from February 5, 2008 till July 24, 2008. The primary endpoint specified to prove UNILAT’s efficacy was the average decrease of IOP measured between the first and last visit. The secondary endpoint was proportion of patients with measured IOP less than 21 mmHg at the end of the clinical trial. The safety of the generic product was based on the frequency of adverse reactions in subjects included in the study. Results of clinical study have confirmed UNILAT’s therapeutical indications and demonstrated that it is non-inferior to the original product concerning efficacy and safety in the treatment of glaucoma and ocular hypertension.
- MeSH
- antihypertenziva terapeutické užití MeSH
- glaukom farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- muži MeSH
- nitrooční tlak účinky léků MeSH
- oční hypertenze farmakoterapie MeSH
- prostaglandiny F syntetické škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- klinické zkoušky, fáze III MeSH
Cieľ. Zhodnotiť irigáciu/aspiráciu a zadnú kapsulektómiu v riešení opacifikácie zadného puzdra. Miesto štúdie. Klinika oftalmológie LFUK, Bratislava, Slovensko. Materiál a metodika. Od 1. 1. 1999 - 31. 7. 2000 sme operovali 75 pacientov (79 očí) pre opacifikáciu zadného puzdra (OZP) po operácii katarakty vykonanej v rokoch 1990-1999. Umelá vnútroočná šošovka (UVŠ) bola implantovaná do 62 očí. Interval medzi operáciou katarakty a operáciou OZP sa pohyboval medzi 4 mes. - 10 r. Regeneračný typ OZP bol na 41 očiach, fibrotický na 23 a zmiešaný na 15 očiach. Na 44 očiach sa vykonala irigácia/aspirácia (I/A) a na 35 očiach kapsu- lektómia vitrektómom. Na I/A bol najčastejšie použitý bimanuálny systém. Kapsulektómia sa vykonala v rozličných kombináciách prívodu náhradného roztoku (bez, anterior chamber maintainer - AChM,prívodcez pars plana) a kapsulektómie (vitrektómom cez limbus alebo cez pars plana). Hodnotí sa výskyt per- a pooperačných komplikácií a korigovaná zraková ostrosť pred a po operačnom výkone. Výsledky. Komplikácie pri I/A: trhlina v zadnom puzdre s prolapsom sklovca 4-krát, dislokácia UVŠ 3-krát, uvolnenie závesného aparátu 2-krát, z toho 1-krát s prolapsom sklovca. Pri kapsulektómii cez limbus sa 2-krát vyskytol prolaps sklovca do prednej očnej komory. Z neskorých komplikácií pretrváva jemný edém epitelu rohovkypokapsulektómii cezparsplanabezprívodunáhradnéhoroztoku. Výsledná zraková ostrosť sa zlepšila o dva a viac riadkov na 79,5 % očí (po I/A), resp. na 74,3 % očí (po kapsulektómii). Zraková ostrosť nižšia ako 6/60 bola spôsobená zmenami ktoré nesúviseli s operáciami katarakty a OZP. Po odskúšaní rôznych postupov sa autoromako najvhodnejší postup kapsulektómie javí: prívod roztoku cez AChM, kapsulektómia cez sklerálny tunel. Pri tomto spôsobe sa operácia môže uskutočniť ako bezstehová operácia. Záver: Irigácia/aspirácia a kapsulektómia, napriek riziku komplikácií, doplňujú spektrum chirurgických výkonov pri liečbe OZP. Pre regeneračné typy OZP je vhodná bimanuálna I/A. Pre fibrotické typy OZP je vhodná kapsulektómia cez pars plana s prívodomnáhradného roztoku cez AChM.Pri tomto postupe je možné odstrániť aj značnú časť zákalov sklovca.
Purpose: To evaluate irrigation/aspiration and posterior capsulectomy in the treatment of the posterior capsule opacification (PCO). Setting: Department of Ophthalmology, School of Medicine, Comenius University, Bratislava, Slovakia. Material and methods: Between 1. 1. 1999 and 31. 7. 2000 we treated 75 patients (79 eyes) for PCO. Cataract surgery was performed in the years 1990-1999. The artificial intraocular lens (IOL) was implanted in 62 eyes. The interval between cataract surgery and PCO surgery ranged from 4 m. - 10 y. The regenerative type of PCO was present in 41, fibrotic in 23 and combined in 15 eyes. Irrigation/aspiration (I/A) was performed in 44 eyes. Capsulectomy with a vitrectomy probe was performed in 35 eyes. I/A procedure was 42x performed with a bimanual system. Capsulectomywasperformedin combinations of various insertions of the infusion line (without, anterior chamber maintainer - AChM,pars plana) andcapsulectomy (limbal or pars plana approach). It was evaluated: occurence of peri- and postoperative complications; achieved best corrected visual acuity. Results: Complications during I/A: posterior capsule tearing with vitreous prolaps 4x, IOL subluxation 3x, partial zonular dialysis 2x - 1x with vitreous prolaps. During capsulectomy performed through the limbus was observed vitreous prolaps in two eyes. After capsulectomy, performed through pars plana without infusion line, was observed the chronical corneal oedema in one eye. The best corrected visual acuity improved for 2 and more lines in 79,5 % of eyes after I/A procedure and in 74,3 % of eyes after capsulectomy. The achieved visual acuity lower then6/60 wascausedbychanges not related to the cataract andPCOsurgery. After testing of various combinations, the most suitable capsulectomy procedure semms to be: infusion line through the limbus, capsulectomy through the radial scleral tunnel incision. In this fashion it is possible to performe the procedure as no-stitch surgery. Conclusions: Instead of possibility of occurence of various peri- and postoperative complication after I/A and capsulectomy used for treatment of PCO these procedures complete possibilities in the treatment of PCO. For the regenerative type of PCO is suitable I/A procedure. For the fibrotic type of PCO is suitable capsulectomy through pars plana with AChM. By this procedure it is possible to remove also nearly all vitreous opacities.
Penetračné poranenia očí s cudzím vnútroočným telesom môžu mať za následok podstatné zhoršenie zrakovej ostrosti, dokonca môžu viesť k strate oka. Dôkladné zhodnotenie anamnézy a objektívneho nálezu vedie k rozhodnutiu ni- elen o najvhodnejšom čase a spôsobe extrakcie cudzieho vnútroočného telesa, ale aj o postupoch, ktoré by mali čo najskôr prinavrátiť pacientovi zrakovú ostrosť. Materiál a metodika: V rokoch 1989 - 1993 bolo na Očnej klinike FN a LF UK v Bratislave liečených 51 pacientov s cudzím vnútroočným telesom lokalizovaným v zadnom segmente oka. Nakoľko jeden pacient sa z dlhodobého pozorovania vytratil a z dvoch očí sa nepodarilo CVT odstrániť, v práci sa hodnotí súbor 48 pacientov. Uvádzajú sa použité operačné postupy. Hodnotí sa výskyt peroperač- ných a pooperačných komplikácií, ako aj konečný anatomický a funkčný výsle- dok. Pacienti boli sledovaní priemerne 40,7 mesiaca. Vo vzťahu k výslednej zrakovej ostrosti sa hodnotili: rozmer a lokalizácia penetračnej rany, rozmery cudzieho telesa a čas do odstránenia cudzieho telesa. Štatistická významnosť sa hodnotila Chí-kvadrátom. Na hodnotenie závislosti sa použil Fischerov koeficient pre tetrachorické tabuľky. Výsledky: Zo 64,6 % očí sa CVT odstránilo po predchádzajúcej PPV. CVT spôsobilo už pri poranení závažné patologické zmeny na vnútroočných štruktúrach v 37,5 % očí. Zlý anatomický výsledok sa dosiahol na 18 (37,5 %) a dobrý na 30 (62,5 %) očiach. V 12 očiach (25 %) je implantovaná vnútroočná šošovka. Výsledná zraková ostrosť 6/9 - 6/6 bola na 18 (37,5 %) očiach a zraková ostrosť pod 2/60 bola na 21 (43,7 %) očiach. Prognosticky nepriaznivé faktory boli: penetrujúce rany rohovky dlhšie ako 4 mm, rany na limbe a rany na sklére; cudzie telesá väčšie ako 3x2 mm. Interval do odstránenia CVT nehral štatisticky významnú úlohu vo vzťahu k vý- slednej zrakovej ostrosti. Záver: Spôsob ošetrenia každého cudzieho vnútroočného telesa je individuálny a závisí od rozsahu poranenia, charakteru, veľkosti a uloženia vnútroočného telesa. Na výsledný stav má značný vplyv aj rozsah primárneho poranenia, ako aj výskyt peroperačných a pooperačných komplikácií.
Background: A penetrating eye injury due to an intraocular foreign body (IOFB) may result in a poor vision and even in loss of the eye. A proper analysis of the cause of injury and of the injured eye enables a correct decision to be made concerning timing and method to be used not only for foreign body removal but also concerning of all sight saving surgical procedures. Patients and methods: Over the years 1989 - 1993, 51 patients with an IOFB in the posterior segment of the eye were treated at the Department of Ophthalmology of the Comenius University in Bratislava. One patient was lost from the long-term observation and in two patients was an intraocular foreign body not removed. We evaluate results in 48 patients. The operative techniques used by foreign body removal and by reoperations are mentioned. The occurrence of peroperative and postoperative complications and the final anatomical and functional results are evaluated. An average follow-up period was 40.7 months. The value of the following prognostic factors was considered in relation to the final visual acuity: size and location of the laceration of the eye, size of IOFB and time of IOFB removal. The statistical significance was tested by Chí-square. Fischer’s coefficient for tetra- choric tables was used for the calculation of power of dependence. Results: The foreign body was removed from 64,6% of the eyes after pars-plana vitrectomy. Foreign body caused serious damage of the intraocular structures in 37,5 % of the eyes. The poor anatomical result was achieved in 18 (37.5%) and good in 30 eyes (62.5%). In twelve eyes (25%) was implanted an IOL. The final visual acuity of 6/9 - 6/6 was achieved in 18 (37.5%) and visual acuity lower than 2/60 was recorded in 21 (43.7%) of the eyes. The prediction of bad visual acuity (lower than 2/60) was significant related to: all lacerations except of corneal wounds smaller than 4 mm, IOFB size exceeding 3x2 mm. Conclusions: Management of retained intraocular foreign bodies should be indi- vidual and is dependent on the extent of the initial injury and the characteristics and location of the IOFB. The final outcome depends mostly on the extent of the primary injury and of the occurence of the peroperative and postoperative complications.
- MeSH
- cizí těleso v oku diagnóza etiologie terapie MeSH
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- penetrující poranění oka MeSH
- peroperační komplikace MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- prognóza MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- zraková ostrost MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
Cieľ: Zhodnotiť význam použitia dostupných vyšetrovacích postupov v dia- gnostike cudzích vnútroočných telies v zadnom segmente oka. Materiál a metodika: Na Očnej klinike FN a LF UK v Bratislave bolo v rokoch 1989 - 1993 hospitalizovaných 51 pacientov a v rokoch 1994 - 1998 74 pacientov s CVT v zadnom segmente oka. Sledoval sa termín kedy prišiel pacient na prvé vyšetre- nie, mechanizmus úrazu, termín stanovenia správnej diagnózy a použité pomocné vyšetrenia. Vyhodnotil sa vplyv oneskorenej diagnózy CVT na výslednú zrakovú ostrosť. V druhom období (prospektívna štúdia) sa vyhodnocovala aj dráha CVT v zadnom segmente oka. Hodnotí sa vplyv oneskorenej diagnózy na výslednú zrakovú ostrosť. Výsledky: V prvom období vznikol úraz v zamestnaní v 50,9 % a v druhom období v 55,9 %. Zraňujúcim predmetom bol kov v 96 %, resp. v 94,7 % pacientov. V prvom období bolo 12 pacientov zranených pri explóziách. V druhom období bolo pri práci s točivými prístrojmi zranených 16 pacientov. Najčastejším pomocným vyšetrením bolo RTG vyšetrenie, vrátane zhotovenia lokalizačných snímkov. V druhom sledovanom období sa vnútroočná dráha cudzieho telesa stanovila ako nepriama v 24 očiach (32 %). Konečnú pozíciu v týchto očiach dosiahlo CVT po predchádzajúcom jednom, alebo dvoma dotykmi so sietnicou. CVT nebolo správne diagnostikované u 14 pacientov, čo malo nepriaznivé následky pre výslednú zrakovú ostrosť u ôsmich z nich. Záver: Anamnéza a objektívne vyšetrenie sú stále základnými vodítkami pri stanovení diagnózy penetrujúce poranenie oka s prítomnosťou CVT. Základným pomocným vyšetrením je RTG snímok. Ultrazvukové vyšetrenie napomáha v ob- jasnení sprievodných vnútroočných patologických zmien. V odôvodnených prí- padoch je možné vykonať aj počítačovú tomografiu. Peroperačné vyšetrenie vnútra oka je potrebné pre preventívne ošetrenie všetkých poškodených štruktúr.
Background: To evaluate the application of the available diagnostic procedures in intraocular foreign bodies impacted in the posterior segment of the eye. Materials and methods: Between 1989 - 1993 were treated 51 patients and between 1994 - 1998 were treated 74 patients with intraocular foreign bodies in the posterior eye segment at the Department of Ophthalmology, Medical faculty of the Comenius University in Bratislava. It was evaluated: time of the first medical examination, cause of the injury, time of the right diagnostic and used ancillary testings. In the second period (prospective study) was evaluated also foreign body trajectory in the posterior segment of the eye. The influence on the final visual acuity was evaluated in no proper diagnosed patients. Results: 50.9 % of patients in the first period and 55.9 % of patients in the second period were injured while at work. Foreign body was metallic in 96 % and 94.7 % respectively. In the first period 12 patients were injured by various explosions and in the second period 16 patients were injured by working with some circula- ting tools. The most common ancillary testing was plain film testing and Comberg localisation. In the second period was intraocular foreign body trajectory defined as indirect in 24 eyes (32 %). The foreign body achieved its final intraocular position after simple or double contact with the retina. Foreign body was unpro- perly diagnosed in 14 patients. The final visual acuity was negative influenced by this fact in 8 patients. Conclusions: A history and ocular examinationare are still most important in diagnosis of the penetrating eye injury with intraocular foreign body. The basic ancilary testing is simple plain film. Ultrasonography is helpful in diagnosis of other intraocular pathological changes. In justified cases is also possible to perform computed tomography. The peroperative intraocular diagnostics is very important for treatment of the all injured intraocular structures.
Úvod. Dostatočná hĺbka prednej očnej komory pri rekonštrukčných operáciách predného segmentu sa dá udržiavať viskoeleastickým materiálom alebo náhradným roztokom. Pri dlhotrvajúcich rekonštrukčných operáciách predného segmentu po penetrujúcich poraneniach oka používame náhradný roztok, ktorý privádzame kanylou cez plochú časť vráskovca. Materiál a metóda. V období od januára 1994 do februára 1995 sme na I. očnej klinike FN a LF UK v Bratislave u piatich pacientov vo veku 17 - 28 rokov implantovali zadnokomorovú vnútroočnú šošovku po penetrujúcom poranení rohovky s traumatickou kataraktou. Tieto operácie sa vykonali v odstupe 6 -11 rokov po úraze a po lineárnej extrakcii šošovky. Pred operáciou boli na všetkých očiach prítomné jazvy rohovky, predné a zadné synechie dúhovky, prolaps sklovca a fibrotizo vane zbytky šosovkových hmôt. Na jednom oku bol zvýšený vnútroočný tlak. Zraková ostrosť pred operáciou bola 0,05 -1,0. Na skléru, 3 mm od limbu, sa najprv našila kanyla pre prívod náhradného roztoku. Na oku s glaukómom sa urobila trabekulektómia a na dvoch očiach s rozsiahlejšími defektami zadného puzdra šošovky sa odpreparovala sklerálna lamela pre neskoršiu transsklerálnu fixáciu Šošovky. Po otvorení prednej očnej komory sa najprv odstránil prolabovaný sklovec medzi rohovkou a infúznou kanylou. Prerušili sa synechie dúhovky, odsali zbytky kôrových hmôt, odstránili sa skalcifikované a sfibrotizované časti šošovky z optickej osi a do sulkusu sa implantovala zadnokomorová vnútroočná šošovka. Na dvoch očiach sa jedna haptika fixovala transsklerálne. Doba sledovania je 4- 18 mesiacov. Výsledky. Operácie trvali od 45 - 90 minút. Peroperačne sa nevyskytli komplikácie. Na jednom oku na štvrtý deň po operácii vzniklo zakrvácanie do prednej očnej komory a sklovca, ktoré sa spontánne zrezorbovalo v priebehu týždňa. Počas doby pozorovania sa nezistili žiadne komplikácie. Zraková ostrosť po operácii sa zlepšila na 0,1 -1,0. Závery. Permanentná infúzia cez pars plana zabezpečuje pri rozsiahlejších rekonštrukčných operáciách predného segmentu oka konštantnú hĺbku prednej očnej komory a stabilný vnútroočný tlak. Hlboká predná očná komora umožňuje uskutočniť dlhotrvajúcu operáciu v tomto priestore s minimálnym rizikom poškodenia endotelu rohovky.
Background. A deep anterior chamber can be perioperative maintained by irrigation solution or by viscoelastic material. By longlasting reconstructive procedures after penetrating injuries we use an infusion through a pars plana cannula. Methods. Between January 1994 and February 1995 five patients (aged 17 - 28 years) underwent secondary lOL implantation after penetrating eye injury with traumatic cataract. The reconstructive procedure was performed 6 - 1l years after the injury and linear cataract extraction. In all eyes corneal scars, iris anterior and posterior synechias, vitreous prolaps, and fibrotic posterior capsule remnants were present. The preoperative visual acuity ranged from 0.05 -1.0. A pars plana infusion cannula was positioned 3 mm posterior to the limbus. In one eye with glaucoma trabeculectomy and in two eyes with a greater defect of the posterior capsule, a lamellar scleral flap for transscleral suturing of one IOL haptic were performed. Then the prolapsed vitreous between cornea and infusion cannula was removed using the vitreous cutter. Iris synechiae were blunt or sharp dissected, the cortical masses were aspirated, the fibrotic or calcificated lens remnants were ectomised and an lOL was implanted into the ciliary sulcus. Two haptics were transsclerally fixated. The follow-up period ranged from 4-18 months. Results. The surgery duration ranged between 45 - 90 minutes. No perioperative complications were recorded. On the fourth postoperative day bleeding into the anterior chamber and vitreous in one patient with transsclerally fixated haptic was observed. The blood reabsorbed spontaneously within a week. No complications from the infusion cannula could be observed. The postoperative visual acuity is 0.1 -1.0. Conclusions. The permanent pars plana infusion maintains a stabile anterior chamber depths and intraocular pressure. The deep anterior chamber allows long-lasting surgical manoevers with less risk of corneal endothelium damage.
V retrospektívnej trojročnej štúdii (1993 -1995) sa zistil výskyt endoftalmitídy po operáciách šošovky vykonaných na I. očnej klinike FN a LF UK v Bratislave u 20 z 2374 operovaných očí (0,84 %). Pacienti s endoftahnitídou boli liečení antibiotikami lokálne i celkovo. Steroidy celkovo dostávalo deväť pacientov. Pars plana virektómia sa v ich liečbe nepoužila. V dôsledku endoftahnitídy sa muselo jedno oko exenterovať. Na jednom oku, na ktorom sa šošovka extrahovala extrakapsuláme po predchádzajúcej vitrektómii pre proliferatívnu diabetickú retinopatiu, sa vyvinula neskôr inoperabilná amócia sietnice. Na jednom oku bola prítomná inveterovaná amócia sietnice už pred extrakciou šošovky, ktorá sa vykonala Z kozmetických dôvodov. Bez komplikácií sa zhojilo po konzervatívnej liečbe 9 očí. Na 8 očiach zostali jemné synechie dúhovky a zákaly sklovca. Tri oči sú bez svetlocitu, z nich jedno bolo bez svetlocitu už pred extrakciou šošovky. Zraková ostrosť lepšia ako 2/60 sa dosiahla na 70 % očí a 50 % očí malo výslednú zrakovú ostrosť lepšiu ako 6/36.
At the University Eye Clinic Bratislava we performed a retrospective study on the occurence of endophthalmitis after lens operations. Over the years 1993 -1995 we performed 2374 lens operations. Endophthahnitis occured in 20 eyes (0.84%). Endophthalmitis occurred after uncomplicated as well as after surgical procedures with various perioperative complications. All patients were treated with antibiotics locally and parenterally. Nine patients were treated with steroids. In these patients we did not performed pars plana vitrectomy. Owing to endophthalinitis one eye was eviscerated. In one eye after previous vitrectomy for proliferative diabetic retinopathy developed later inoperable retinal detachment. In one eye was present an old retinal detachment before the cosmetic cataract extraction was performed. Without any complications were cured nine eyes. In eight eyes are remained iris synechiae and vitreous opacities. Two eyes lost light perception and one eye was without light perception already before cataract extraction. The final visual acuity was better than 2/60 in 70% of the eyes and better than 6/36 in 50% of the eyes.
- MeSH
- endoftalmitida farmakoterapie mikrobiologie MeSH
- lidé MeSH
- oční čočka chirurgie MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- srovnávací studie MeSH
Od júna 1992 do novembra 1997 sme na I. očnej klinike FN a LF UK v Bratislave odstránili subretinálnu neovaskulárnu membránu (SNM) u 15 pacientov vo veku do 57 - 72 rokov. U 13 bola membrána spôsobená vekom podmienenou degenera¬ ciou ihakuly, u jednej pacientky pravdepodobne chorioiditídou neznámej etiológie a u jednej pacientky asi kombináciou vekom podmienených a myopických zmien. U troch pacientov bola prítomná len SNM, u ostatných aj subretinálne krvácania, odlúpenie sietnice alebo hemoftalmus. Predoperačná zraková ostrosť bola svetlocit -1/50. Po extrakcii membrány sa sietnica tampónovala na 10 očiach silikonovým olejom a na 4 očiach expanzným plynom. Jedna operácia sa pre veľmi intenzívne peroperačné krvácanie predčasne ukončila. Pacientov sledujeme 2 52 mesiacov. V tomto období sa u deviatich z nich uskutočnilo 12 dalších operácií. Tri oči majú výslednú zrakovú ostrosť 0, štyri oči pohyb ruky pred okom, 6 očí do 1/50 a dve oči do 5/50. Dve oči atrofujú. Na jednom oku je totálna amócia sietnice. Tri oči sú pre PVR vyplnené silikonovým olejom, dve z nich pravdepodobne natrvalo. Na 9 očiach je v oblasti makuly atrofía pigmentového epitelu a v dvoch očiach aj subretinálna fibróza.
Over the period between June 1992 and November 1997,15 subretinal neovascular membranes were removed in the Department of Ophthahnology of the Comenius University in Bratislava. The age of patients ranged between 57 and 72 years. In 13 patients the membrane was caused by age-related macular degeneration, in one patient the cause was choroiditis of unclear etiology and in one patient the membrane was caused probably by age related changes combined with myopic changes in the macular region. In three eyes only subretinal membrane was present. In all other eyes were also subretinal haemorrhages, hemophthalmus, or retinal detachment present. The visual acuity ranged between light perception md 1/50. After membrane removal the retina was tamponated by silicone oil in 10 eyes and by expanding gases in four eyes. In one eye peroperatively occured profuse bleeding from choroidal vessels and this procedure was interrupted. The follow-up period ranged form 5 - 52 months. During this period in nine patients were performed additional 12 surgical procedures. The visual acuity achieved is 0 in three eyes and in other eyes it ranged between hand movement and 5/50. Two eye atrophied. In one eye retinal detachment is present. Three eyes are still filled with silicone oil. In two of them the tamponade will be probably permanent. In nine eyes large areas of retinal pigment epithelivim atrophy are present and in two eyes also subretinal fibrous membranes are present.
