In this retrospective study we analysed changes of the ST segment in patients with arterial hypertension using multi-lead body surface mapping of the electric heart field as the ST segment often shows non-specific changes and is influenced by many different conditions. We constructed isointegral maps (IIM) of chosen intervals (the first 35 ms, the first 80 ms, and the whole ST segment) in 42 patients with arterial hypertension (with and without left ventricular hypertrophy) and in the control group involving 23 healthy persons. We analysed the position and values of map extrema. Spatial distribution of voltage integrals was similar in the control group and in the “pure” hypertensives. Patients with the left ventricular hypertrophy exhibited shifts of the integral minima. Despite our expectations, the highest extrema values were found in the control group and not in the left ventricular hypertrophy group. The extrema values were similar in all hypertensives, with or without left ventricular hypertrophy. Differences could be explained neither by the influence of the age, nor by the body habitus.
- MeSH
- dospělí MeSH
- hypertenze komplikace patofyziologie MeSH
- hypertrofie levé komory srdeční komplikace patofyziologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mapování potenciálů tělesného povrchu metody MeSH
- modely kardiovaskulární MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Úvod: Mechanické zaťaženie steny ľavej komory generované krvným tlakom počas systoly spôsobuje napätie súvisiace s odporom pri vyprázdňovaní komory. Obvodový, cirkumferenčný systolický wall stress je jeden z viacerých parametrov používaných na kvantifikáciu tohto zaťaženia. Okrem výšky systolického tlaku a hrúbky stien závisí vypočítaná hodnota wall stressu aj na veľkosti dutiny ľavej komory. Metodiky na neinvazívnu kvantifikáciu týchto parametrov sú založené na echokardiografickom vyšetrení a meraní krvného tlaku. Hypertrofia srdca pri hypertenzii sa považuje za kompenzačný mechanizmus, ktorý znižuje wall stress a umožňuje srdcu vydržať zvýšenú hemodynamickú zaťaž pri zvýšenom krvnom tlaku. Súbor a metódy: V súbore 25 pacientok s liečenou artériovou hypertenziou, s nie optimálnymi hodnotami krvného tlaku pri úvodnom vyšetrení, sme realizovali echokardiografické vyšetrenie a vypočítali hodnotu priemerného cirkumferenčného systolického wall stressu. Kontrolné vyšetrenia sme realizovali po úprave terapie a dosiahnutí cieľových hodnôt krvného tlaku pod 140/90 mm Hg s odstupom 6 mesiacov až 2 roky. Výsledky: Zistili sme významný pokles systolického wall stressu, podmieneného najmä znížením systolického krvného tlaku. Ďalším priaznivým faktorom bolo aj zmenšenie diastolického rozmeru ľavej komory, aj keď rozdiel nebol štatisticky významný. Viacrozmernou regresnou analýzou sme zistili, že pre výsledné signifikantné zníženie wall stressu mala význam aj priaznivá remodelácia srdca v zmysle tendencie k zmenšeniu diastolického rozmeru ľavej komory a k zvýšeniu relatívnej hrúbky stien ľavej komory. Záver: Opakované echokardiografické vyšetrenia s výpočtom wall stressu (ktorý integruje geometrickú charakteristiku srdca s dosiahnutými hodnotami krvného tlaku), pri dlhodobom manažmente pacientov s hypertenziou považujeme za vhodný parameter doplňujúci hodnotenie efektu antihypertenzívnej liečby.
Introduction: The mechanical load of left the ventricular wall by blood pressure generated during systole causes a strain associated with the impedance to ventricular emptying. Among several indices, the circumferential systolic wall stress is used to describe this load. The calculated stress depends on systolic blood pressure, wall thickness and ventricular cavity dimension. Methods enabling non-invasive quantification of those indices are based on echocardiographic examinations and blood pressure measurements. Left ventricular hypertrophy in hypertension is considered as a compensatory mechanism allowing the heart to withstand the hemodynamic strain associated with increased arterial pressure. Subjects and methods: In the group of 25 female patients with treated arterial hypertension with suboptimal blood pressure levels in the initial evaluation, we realized echocardiographic examination and calculated left ventricular mean circumferential systolic wall stress. The re-evaluation was done after achieving the target blood pressure levels (below 140/90?mm Hg) in the time interval of 6 month to 2 years. Results: The statistically significant decrease of systolic wall stress was mainly due to lowering of blood pressure. The next favourable factor was diminishing of the left ventricular end-diastolic diameter, though the difference was not statically significant. By the multiple regression analysis we found that the final significant lowering of systolic wall stress was influenced also by favourable geometrical remodelling of the left ventricle by the tendency of diminishing of left ventricular diastolic diameter and the increase of relative wall thickness. Conclusion: We considered repeated echocardiographic examination and the systolic wall stress calculation (which integrates the ventricular geometry with the blood pressure values achieved) as an appropriate parameter for evaluation of the effect of antihypertensive therapy in the long-term management of hypertensive patients.
The aim of our work was to study the opposite polarity of the PQ segment to the P wave body surface potential maps in different groups of patients. We constructed isointegral maps (IIM) in 26 healthy controls (C), 16 hypertensives (HT), 26 patients with arterial hypertension and left ventricular hypertrophy (LVH) and 15 patients with myocardial infarction (MI). We analyzed values and positions of map extrema and compared the polarity of maps using the correlation coefficient. The IIM P maxima appeared mainly over the precordium, the minima mainly in the right subclavicular area. The highest maxima were in the MI group, being significantly higher than in the HT and LVH groups. No differences concerning any values of other extrema were significant. The IIM PQ maxima were distributed over the upper half of the chest; the minima mainly over the middle sternum. A statistically significant opposite polarity between the IIM P and IIM PQ was found in 80 % of cases. The opposite polarity of the P wave and the PQ segment was proved in isointegral body surface maps. The extrema occurred in areas not examined by the standard chest leads. This has to be considered for diagnostic purposes.
- MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mapování potenciálů tělesného povrchu metody MeSH
- modely kardiovaskulární MeSH
- nemoci srdce patofyziologie MeSH
- počítačová simulace MeSH
- převodní systém srdeční patofyziologie MeSH
- senioři MeSH
- statistické modely MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Úvod: Artériová hypertenzia je významná súčasť celkového kardiovaskulárneho rizikového profilu jedinca. Stanovenie globálneho kardiovaskulárneho rizika, ktoré okrem úrovne krvného tlaku zahrnuje aj ostatné rizikové faktory (RF), predklinické kardiovaskulárne ochorenia (poškodenie cieľových orgánov) a prítomnosť klinických kardiovaskulárnych ochorení, ovplyvňuje ďalšiu liečbu a celkový manažment pacienta. V skupine metabolických rizikových faktorov sa nachádzajú viaceré ovplyvniteľné rizikové faktory, detekcia ktorých usmerňuje výber antihypertenzíva a dlhodobé riadenie liečby. Cieľ: Hlavným cieľom liečby pacienta s hypertenziou je dlhodobé zníženie celkového kardiovaskulárneho rizika, liečbou všetkých ovplyvniteľných rizikových faktorov. Metodika a pacienti: V tejto práci prezentujeme analýzu súboru 60 pacientov s artériovou hypertenziou z hľadiska prítomnosti rizikových faktorov a úrovne celkového kardiovaskulárneho rizika. Výsledky: Priemerný počet rizikových faktorov na osobu bol 4,1 (2 rizikové faktory sa vyskytli u 3 % pacientov, 3 faktory malo 22 %, štyri 37 % a 5 rizikových faktorov malo 38 % pacientov). U hypertonikov s prítomnosťou väčšieho počtu rizikových faktorov sme zistili častejší výskyt ischemickej choroby srdca. Metabolický syndróm (MS) sa vyskytoval u 53 % pacientov. U hypertonikov s MS sme zistili vyšší priemerný počet rizikových faktorov (4,9) ako u hypertonikov bez MS (3,6). Záver: Prezentované výsledky potvrdzujú vysoký výskyt RF u pacientov s hypertenziou a závažnosť tohto nálezu, keď sme zaznamenali zvyšujúci sa výskyt ICHS s počtom prítomných rizikových faktorov kardiovaskulárneho ochorenia.
Introduction: Arterial hypertension is an important component of global cardiovascular risk profile of an individual patient. Estimation of global cardiovascular risk besides the blood pressure level incorporates all risk factors (RF), preclinical cardiovascular diseases (hypertension – induced target organ disease – TOD) and associated clinical conditions, and it should influence the therapy and long‑term patient management. A group of metabolic risk factors comprizes several modifyable risk factors, detection of which influences the antihypertensive drug selection. The main goal of antihypertensive therapy is to achieve maximum reduction in the long‑term total risk of cardiovascular disease, treating all modifyable risk factors in hypertensive patients. Patients and methods: In this work we present the results of group of 60 hypertensive patients examined for different risk factors detection and subsequent total cardiovascular risk estimation. Results: The mean number of risk factors per patient was 4,1 (3% of patients had two RF, 22% of patients had three RF, 37% patients had four factors and 38% patients had five RF present). The ischaemic heart disease was found more frequently among hypertensives with higher number of RF. Metabolic syndrom (MS) was present in 53% of patients. Hypertensives with MS have higher rate of RF (4.9 per person) comparing to thouse without MS (3.6 RF per person). Conclusion: We found a quite high number of RF per individual hypertensive patient; the serious unfavourable consequence of this finding was the increased rate of coronary heart disease with the increasing number of risk factors found.
Úvod: Metabolický syndróm (MS) je klaster rizikových faktorov, ktoré zaraďujú pacienta do zvýšeného rizika vzniku kardiovaskulárneho ochorenia a rizika vývoja diabetes mellitus 2. typu (DM2T). Definícia MS je založená na prítomnosti vybraných rizikových faktorov kardiovaskulárneho ochorenia, ako je abdominálna obezita (zvýšený obvod pása), aterogénna dyslipidémia (znížená hodnota HDL?cholesterolu a zvýšená hodnota triacylglycerolov), zvýšená glykémia nalačno, alebo diabetes mellitus 2. typu a zvýšený krvný tlak, prípadne liečená hypertenzia. V roku 2009 boli vypracované kompromisné kritériá definície MS; podmienkou zaradenia pacienta je prítomnosť akýchkoľvek 3 z 5 uvedených kritérií. Základnou poruchou v pozadí metabolického syndrómu je inzulínová rezistencia, alebo prediabetes. U pacientov s MS sa častejšie vyskytujú subklinické orgánové poškodenia (včasné známky aterosklerózy). Zvýšená tuhosť aorty je jedným z predklinických ochorení a je definované patologicky zvýšenou rýchlosťou karotidofemorálnej pulzovej vlny v aorte (PWV Ao). S cieľom zistiť vplyv MS na tuhosť aorty sme v súbore žien s artériovou hypertenziou s MS a bez MS vyšetrili rýchlosť pulzovej vlny v aorte. Tuhosť artérií bola vyšetrovaná prístrojom Arteriograph ? Tensiomed, ktorý pracuje na oscilometrickom princípe snímania pulzácií a. brachialis. Táto metóda zisťuje rýchlosť pulzovej vlny v aorte analýzou tvaru pulzovej krivky; charakterizuje teda globálnu tuhosť (stiffness) aorty. Súbor a metódy: Zo súboru 49 pacientiek 31 malo metabolický syndróm; podsúbory sa nelíšili v priemernom veku ani v úrovni krvného tlaku. Priemerný počet rizikových faktorov bol 3,7 na osobu v súbore s MS a v súbore bez MS bol priemerný počet RF na osobu 1,7. Výsledky: V súbore s MS bola častejšie prítomná abdominálna obezita (v 87 % vs 44 %), zvýšená glykémia nalačno (81 % vs 22 %) a nízky HDL?cholesterol. Rýchlosť šírenia pulzovej vlny v aorte, PWV Ao, bola u pacientiek s MS signifikantne vyššia (priemer 10,19 m/ s vs 8,96 m/ s bez MS). Záver: Vyššia PWV Ao svedčí pre vyššiu tuhosť aorty u pacientiek s MS, a tým aj pre závažnejšie subklinické orgánové poškodenie kardiovaskulárneho systému.
INTRODUCTION: The metabolic syndrome (MS) is a cluster of risk factors that move the patient into higher level of risk category of cardiovascular disease and the probability of type 2 diabetes mellitus manifestation. Definition of MS is s based on the presence of selected risk factors as: abdominal obesity (lager waist circumpherence), atherogenic dyslipidemia (low value of HDL-cholesterol and increased level of triglycerides), increased fasting blood glucose (or type 2 DM diagnosis), higher blood pressure or antihypertensive therapy. In 2009 there were created harmonizing criteria for MS definition; the condition for assignment of MS is the presence of any 3 criteria of 5 mentioned above. The underlying disorder of MS is an insulin resistance or prediabetes. The patients with MS more frequently have subclinical (preclinical) target organ disease (TOD) which is the early sings of atherosclerosis. Increased aortic stiffness is one of the preclinical diseases and is defined by pathologically increased carotidofemoral pulse wave velocity in aorta (PWV Ao). With the aim to assess the influence of MS on aortic stiffness we examined the group of women with arterial hypertension and MS and compare them with the group of women without MS. PATIENT AND METHODS: The aortic stiffness was examined by Arteriograph--Tensiomed, the equipment working on the oscillometric principle in detection of pulsations of brachial artery. This method determines the global aortic stiffness based on the analysis of the shape of pulse curve of brachial artery. RESULTS: From the cohort of 49 pts 31 had MS, the subgroups did not differ in age or blood pressure level. The mean number of risk factors per person in MS was 3.7 comparing with 1.7 in those without MS. In the MS group there was more frequently abdominal obesity present (87% vs 44%), increased fasting blood glucose (81% vs 22%) and low HDL-cholesterol level. The pulse wave velocity in aorta, PWV Ao, was significantly higher in patients with MS (mean value 10,19 m/s vs 8,96 m/s without MS). CONCLUSION: The higher PWV Ao indicates a higher aortic stiffness in patients with MS and more severe subclinical target organ damage of cardiovascular system.
- MeSH
- ateroskleróza diagnóza etiologie MeSH
- diabetes mellitus 2. typu komplikace metabolismus MeSH
- dyslipidemie diagnóza etiologie klasifikace MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- hypertenze diagnóza komplikace MeSH
- kardiovaskulární nemoci diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
- lidé MeSH
- medicína založená na důkazech trendy MeSH
- metabolický syndrom diagnóza etiologie komplikace MeSH
- nemoci aorty diagnóza etiologie klasifikace MeSH
- prediabetes diagnóza metabolismus MeSH
- rizikové faktory MeSH
- rychlost toku krve MeSH
- statistika jako téma MeSH
- tělesná hmotnost MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
PURPOSE OF THE STUDY Bone overgrowth of the femur after fracture in childhood treated either conservatively or surgically is well documented. The aim of this study was to investigate the frequency of bone overgrowth in childhood fractures treated by elastic stable intramedullary nailing (ESIN), to evaluate it in relation to conservative treatment and to compare its presence in the youngest age categories. MATERIAL AND METHODS A total of 49 patients, age range 4 to 17 years, with femoral shaft fracture treated in our department by ESIN osteosynthesis between 2001 and 2005 were asked to appear for a follow-up not earlier than one year after the fracture had healed to be examined for the presence of bone overgrowth. The results were statistically analysed and compared with agroup of 99 patients treated conservatively (CONS) between 1987 and 1997. RESULTS In the ESIN group, femoral overgrowth ranging from 5 to 22 mm was found in 15 out of 49 patients. It was most frequent in children up to 6 years of age; with an increasing age overgrowth frequency decreased. In the CONS group, overgrowth was recorded in 30 out of 99 patients and ranged from 4 to 20 mm. Similarly to the ESIN group, it was most frequent in the youngest age category (up to 6 years). In relation to age categories, there were no significant differences in overgrowth values between surgical and conservative treatment. DISCUSSION ESIN osteosynthesis is currently the most universal method of surgical treatment for long-bone fracture. Although it has undisputable benefits, it may also be associated with longitudinal femoral overgrowth. Children in youngest age categories are often not indicated for ESIN for the fear of bone overgrowth. CONCLUSIONS The use of ESIN for treatment of femoral fractures in childhood is not associated with a higher risk of long-bone overgrowth, as compared with conservative therapy. Moreover, the authors? experience shows that the method of retrograde insertion of osteosynthetic material is safe even in distal diaphyseal fractures and does not increase risk of bone overgrowth.
- MeSH
- diafýzy chirurgie patologie zranění MeSH
- dítě MeSH
- femur patologie MeSH
- fraktury femuru chirurgie komplikace terapie MeSH
- hojení fraktur MeSH
- intramedulární fixace fraktury MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- předškolní dítě MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- předškolní dítě MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- následné studie MeSH
