Úvod: Juvenilná dermatomyozitída (JDM) a juvenilná polymyozitída (JPM) patria medzi idiopatické zápalové myopatie (IIM). Sú to zriedkavé a prognosticky závažné ochorenia, ich diagnostika a liečba sa sústreďuje v špecializovaných centrách. Cieľ: Retrospektívne analýzovať pacientov s IIM sledovaných v dvoch centrách pre detskú reumatológiu v Čechách a na Slovensku. Metódy: Z elektronickej a písomnej zdravotníckej dokumentácie sme získali demografické a klinické údaje pacientov s IIM sledovaných v rokoch 2005-2013 v Centre dětské revmatologie a autoinflamatorních onemocnění KDDL 1. LF UK a VFN v Prahe a pacientov sledovaných v Reumatologickej ambulancii DK LFUK a NÚDCH v Bratislave v rokoch 2014-2018. Pri rutinných kontrolách sme hodnotili ich aktuálny zdravotný a funkčný stav validovanými nástrojmi (MMT8, CMAS, VAS, CHAQ). Získané údaje sme retrospektívne analyzovali. Výsledky: Zaradili sme 25 detí s IIM. Na českom pracovisku sme identifikovali 17 pacientov (12 dievčat, 5 chlapcov, 15 JDM, 2 JPM). 14 bolo naďalej dispenzarizovaných. Všetci ôsmi slovenskí pacienti (všetko dievčatá, 7 JDM, 1 JPM) boli v čase zaradenia dispenzarizovaní. V českom súbore bola diagnóza potvrdená vo veku 7,7 (1,2-15,8) rokov, slovenskí pacienti boli málo mladší: 6,8 (1,1-15,0) rokov. V celom súbore boli svalové (95 %) a kožné (88 %, 100 % pri JDM) prejavy najčastejšie, nasledované systémovými (68 %) a kĺbovými príznakmi (28 %). Aspoň jeden svalový enzým (AST, ALT, LD alebo CK) bol zvýšený u 72 % pacientov, u 24 % len mierne (do 2-3 násobku normy). Ako prínosné sa ukázali magnetická rezonancia svalov (senzitivita 80 %) a kapilaroskopické vyšetrenie nechtového lôžka (senzitivita 87 %). Všetci pacienti užívali kortikoidy (100 %) a väčšina metotrexát (96 %) s dobrými výsledkami: svalová sila bola významne zlepšená, kvalita života bola vyhovujúca a trvalé poškodenie mierne. U nezanedbateľného počtu pacientov sa vyvinuli dlhodobé komplikácie: lipoatrofia (n = 8), kontraktúry (n = 8), kalcinóza (n = 10), znížený rast (n = 6). Počas sledovaného obdobia (medián 3,3 rokov, 0,2-12) žiadne dieťa nezomrelo. V slovenskom súbore sme zaznamenali deti s väčším oneskorením stanovenia diagnózy (medián 0,5; 0,1-9,0 rokov vs. medián 0,3; 0,1-1,5 u českých detí). Záver: Demografické charakteristiky, klinický obraz, používaná liečba ako aj jej výsledky u českých a slovenských detí s JDM alebo JPM sú porovnateľné s údajmi z literatúry. Napriek adekvátnej liečbe sú komplikácie časté. Na tom sa môže podieľať aj oneskorenie stanovenia diagnózy.
Introduction: Juvenile dermatomyositis (JDM) and juvenile polymyositis (JPM), both idiopathic inflammatory myopathies (IIM), are rare diseases with a potentially severe prognosis. Diagnosis and care for patients suffering from IIMs is concentrated in specialized centres. Aim: To retrospectively analyze a cohort of paediatric patients with JDM and JPM followed in two paediatric rheumatology centres in the Czech and Slovak Republics. Methods: Patients with JDM and JPM followed at the Centre for paediatric rheumatology and autoinflammatory diseases of the Department of Paediatrics and Adolescent Medicine, General University Hospital in Prague in the years 2005-2013 and at the Rhematology Clinic of the Department of Paediatrics, Comenius University Medical School and National Institute of Children´s Diseases in Bratislava in the years 2014-2018 were included. Demographic and clinical data were extracted from electronic and paper medical records. During routine follow-up visits, health and functional status were assessed using validated tools (MMT8, CMAS, VAS, CHAQ). Acquired data were analyzed retrospectively. Results: Altogether, 25 children with IIM were included. At the Czech centre, we identified 17 patients (12 female, 5 male) with IIM (15 JDM, 2 JPM), of whom 14 were still being followed-up at the time of inclusion. Eight pacients from the Slovak centre were included (all female, 7 JDM, 1 JPM), all of whom were followed up at the time of inclusion. In Czech patients, the diagnosis of IIM was established at the median age 7.7 (range 1.2-15.8) years, the Slovak patients were slightly younger (6.8; 1.1-15.0 years) at diagnosis. In the entire cohort, muscle (95%) and skin (88%, 100% for JDM) disease were most frequent, followed by constitutional (68%) and joint manifestations (28%). The concentration of at least one muscle enzyme (AST, ALT, LD or CPK) was elevated in 72% of patients, in up to 24% the elevation was only mild (up to 2-3 times the upper limit of normal). Magnetic resonance imaging of muscles (sensitivity 80%) and nailfold capillaroscopy (sensitivity 87%) proved to be useful diagnostic tools in our cohort. All patients (100%) were treated with glucocorticoids and the majority (96%) also with methotrexate with good results: muscle strength, as measured by standardized tests, improved significantly, quality of life was good and permanent damage was mild. However, long-term complications developed in a significant number of patients: lipoatrophy (n=8), contractures (n=8), calcinosis (n=10) and growth retardation (n=6). During follow-up (median time of follow up 3.3, range 0.2–12 years) there was no patient with a fatal outcome. Among Slovak patients, some cases with significant diagnostic delay were noted (median 0.5; range 0.1-9.0 vs. median 0.3; range 0.1-1.5 years in Czech patients). Conclusion: Demographic characteristics, clinical manifestation, treatment and outcomes in Czech and Slovak children with JDM and JPM were comparable to published cohorts. Despite adequate treatment, complications were frequent. Diagnostic delay in some cases may have contributed to their development.
- MeSH
- dermatomyozitida * diagnóza patologie terapie MeSH
- dítě MeSH
- klinické laboratorní techniky metody MeSH
- lidé MeSH
- myozitida * diagnóza patologie terapie MeSH
- polymyozitida * diagnóza patologie terapie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
Familiárna stredomorská horúčka (FMF) je najčastejšie geneticky podmienené autoinflamačné ochorenie. Významne zhoršuje kvalitu života pacientov a rozvojom amyloidózy limituje dĺžku ich života. Najvyššia prevalencia je v juhovýchodnom Stredomorí, v iných častiach sveta je výskyt väčšinou viazaný na etnický pôvod z týchto oblastí. V strednej Európe sú skúsenosti s FMF obmedzené, na Slovensku až donedávna chýbali úplne. Len nedávno potvrdené prvé prípady FMF u etnických Slovákov a ich zložité osudy nás viedli k zostaveniu prehľadu o klinickom obraze, diagnostike a liečbe tohto ochorenia, ktoré pravdepodobne uniká našej pozornosti. Týmto chceme prispieť k zlepšeniu povedomia odbornej verejnosti o tomto ochorení a odhaleniu nových prípadov.
Familial mediterranean fever (FMF) is the most prevalent genetically determined autoinflammatory disease. FMF significantly decreases the quality of life and limits life expectancy due to the development of amyloidosis in affected individuals. Prevalence of FMF is highest in the south-eastern Mediterraneans. In other parts of the world, its occurance is often restricted to high-risk ethnic goups. In Central Europe, experience with FMF is scarse. As for Slovakia, we have reported the first cases of FMF in ethnic Slovaks only recently. Along with their complicated fates, this has lead us to compile a comprehensive overview of the clinical picture, diagnosis and treatment of this elusive disease. Hereby we hope to be able to promote the awareness about this disease and possibly aid the diagnosis in new patients.
- MeSH
- amyloidóza * diagnóza etiologie komplikace MeSH
- bolesti břicha MeSH
- C-reaktivní protein analýza MeSH
- chronické selhání ledvin * etiologie komplikace MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- familiární středomořská horečka * diagnóza epidemiologie farmakoterapie genetika patofyziologie MeSH
- horečka MeSH
- kolchicin aplikace a dávkování farmakologie terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- mutace MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- sérový amyloid A analýza MeSH
- synovitida etiologie komplikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Familiárna stredomorská horúčka (FMF) je najčastejšie geneticky podmienené autoinflamačné ochorenie. Významne zhoršuje kvalitu a limituje dĺžku života rozvojom systémovej amyloidózy. Najvyššia prevalencia je v juhovýchodnom Stredomorí, v iných častiach sveta je výskyt väčšinou viazaný na etnický pôvod z týchto oblastí. V strednej Európe sú skúsenosti s FMF obmedzené, na Slovensku doposiaľ chýbali úplne. Predstavujeme kazuistiky prvých 5 pacientov (3 dospelí, 2 deti, z toho 4 slovenského etnika), u ktorých bola FMF potvrdená na Slovensku. Naša skúsenosť potvrdzuje, že FMF sa v strednej Európe vyskytuje aj u nerizikových etník. Stanovenie diagnózy FMF je však v dôsledku nízkej prevalencie a nedostatku skúseností s týmto ochorením v našich podmienkach často zdĺhavé (4,5–30 rokov). Dá preto sa predpokladať, že v našej populácii je viac nediagnostikovaných jedincov.
Familial Mediterranean fever (FMF) is the most prevalent genetically determined autoinflammatory disease. FMF significantly decreases the quality of life and limits life expectancy due to the development of amyloidosis in affected individuals. Prevalence of FMF is highest in the south-eastern Mediterraneans. In other parts of the world, its occurance is often restricted to high-risk ethnic groups. In Central Europe, experience with FMF is scarse to none, as in the case of Slovakia, where no cases have been reported, so far. Herein we report the first five patients (3 adults and 2 children, 4 native Slovaks) in whom the diagnosis of FMF could be confirmed in Slovakia. Our experience demonstrates that FMF does occur in low-risk populations in Central Europe. Due to low prevalence and lack of experience, FMF diagnosis may be significantly delayed (4.5–30 years) and undiagnosed cases are to be expected in our population.
- MeSH
- bolesti břicha MeSH
- C-reaktivní protein analýza MeSH
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- familiární středomořská horečka * diagnóza farmakoterapie genetika MeSH
- genetické testování MeSH
- genotyp MeSH
- horečka MeSH
- kolchicin aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- leukocytóza diagnóza etiologie MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- periodicita MeSH
- příznaky a symptomy MeSH
- věk při počátku nemoci MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Mesenchymal stromal cells (MSCs) represent a unique cell type with anti-proliferative effects on activated T and B cells. Based on our observation of differences between rheumatoid arthritis and osteoarthritis bone marrow B cells we hypothesized that rheumatoid arthritis bone marrow MSCs may enhance B-cell survival. We aimed to compare the effect of rheumatoid arthritis and osteoarthritis bone marrow-derived MSCs (rheumatoid arthritis MSCs, osteoarthritis MSCs) on the survival of healthy donor purified B cells. Rheumatoid arthritis and osteoarthritis MSCs were isolated from patients undergoing hip replacement surgery, and cultured in vitro for 2-5 passages. Washed cells were co-cultured with CD20+ B cells for 30-90 hours. Cell survival was analysed using 7-amino-actinomycin D labelling by flow cytometry. Expression of mRNA and protein was determined by RT-PCR and flow cytomery. Co-culture with both rheumatoid arthritis MSCs and osteoarthritis MSCs significantly enhanced B-cell survival, the effect being more prominent in rheumatoid arthritis MSCs. Both types of MSCs displayed expression of B cell-activating factor mRNA and protein. Blocking B cell-activating factor signalling from MSCs by specific anti-B cell-activating factor and anti-B cell-activating factor receptor antibodies weakly reversed the effect of MSCs on B-cell survival mainly in rheumatoid arthritis MSCs. MSC interaction with B cells provides stimuli for B-cell survival and therefore may contribute to the pathogenesis of rheumatoid arthritis. MSC-derived factors other than B cell-activating factor are likely to contribute to this effect. This feature is more prominent in rheumatoid arthritis MSCs, possibly due to the B cell-activating factor.
- MeSH
- antigeny CD20 metabolismus MeSH
- B-lymfocyty cytologie imunologie MeSH
- buňky stromatu cytologie metabolismus MeSH
- faktor aktivující B-buňky metabolismus MeSH
- financování organizované MeSH
- kokultivační techniky MeSH
- kultivované buňky MeSH
- lidé MeSH
- mezoderm cytologie metabolismus MeSH
- osteoartróza imunologie patologie MeSH
- proliferace buněk MeSH
- revmatoidní artritida imunologie patologie MeSH
- viabilita buněk MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- zvířata MeSH
