JavaScript NENÍ povolen !

Úvod: Akútna mozgovocievna príhoda predstavuje závažný stav ako pre pacienta, tak i lekára. Nepriaznivé reziduálne následky prinášajú problémy ako pre neho samotného, tak i jeho rodinu i pre spoločnosť, liečba je aj ekonomicky náročná. Pacienti a metodika: Sledovaných bolo 50 následných pacientov s akútnou mozgovocievnou príhodou, ktorí boli prijatí na akútnu intenzívnu starostlivosť na internej klinike. Počas akútnej hospitalizácie bolo realizované aj vyšetrenie lipidových parametrov metódou Lipoprint. Stanovenie veľkosti LDL partikúl (LDL 1–7) bolo realizované nalačno, ešte pred zahájením medikamentóznej liečby. Výsledky: Aterogénny lipidový profil bol detekovaný u viac než 3/4 sledovaných pacientov s akútnou mozgovocievnou príhodou v porovnaní s kontrolnou skupinou. Prítomnosť malých denzných LDL partikúl sa významne líšila u pacientov s mozgovocievnou príhodou oproti zdravým osobám. Záver: Včasná hypolipidemická liečba je indikovaná u pacientov s náhlou mozgovocievnou príhodou na dosiahnutie zníženia ich vysokého globálneho kardiovaskulárneho rizika.

Introduction: Acute stroke represents the severe state both for the patient as well as for the physician. Poor outcome with residual handicap brings the problems both for the family and for the society and the therapy and follow-up is cost expensive. Patients and methods: 50 consecutive patients with acute stroke were admitted to the acute care unit at the internal medicine department. During acute care blood sample was examined with Lipoprint method to evaluate their lipid parameters. Size of LDL particles spectrum (LDL 1–7), before starting the drug treatment were measured. Results: Atherogenic profile was detected in more than three quarters of the stroke patients comparing to the controls. Presence of atherogenic smalldense LDL particles significantly differs among stroke patients to the healthy controls. Conclusion: Early hypolipidemic treatment among patients with acute stroke is recommended in order to lower their high cardiovascular risk.

Článek

Hypoglycemia factitia

Kazuistiky v diabetologii. 2007 ; Roč. 5 (č. 3) : s. 4-9.

ISSN 1214-231X
Medvik
Zdroj

Autori predkladajú kazuistiku 22-ročnej pacientky po subtotálnej distálnej resekcii pankreasu pre opakované hypoglykémie pri suspektnom náleze inzulinómu v oblasti chvosta pankreasu. Diagnóza suspektného inzulinómu bola stanovená na inom pracovisku na základe niektorých zobrazovacích metód a selektívnych hormonálnych odberov. Histológ nepotvrdil inzulinóm v resekáte pankreasu. Pacientka bola po operácii liečená pre labilný sekundárny diabetes mellitus s potrebou opakovaných hospitalizácií v spádovej nemocnici, ale aj na viacerých špecializovaných pracoviskách na Slovensku pre opakované hypoglykémie. V kazuistike autori opisujú problémy s diagnostikou a liečbou pacientky s umelo vyvolanými vážnymi hypoglykémiami.

The authors present a case of a 22 years old female patient after subtotal distal pancreatic resection for recurrent hypoglycemias and suspicion of pancreatic tail insulinoma. The suspecting insulinoma was diagnosed in another hospital based on some imaging methods and selective hormonal samplings. The diagnosis of insulinoma was not confirmed by pathology of the resected pancreatic tissue. Following the surgery the patient was treated for labile secondary diabetes mellitus and recurrent hypoglycemias demanding multiple hospitalizations in a local hospital but also in several specialized centers in Slovakia. The authors describe the problem of diagnosis and treatment of a patient with artificially caused sever hypoglycemias.