BACKGROUND: Motion artifacts may degrade CT examination of Fontan pathway and hinder accurate diagnosis of in-stent restenosis. PURPOSE: We retrospectively compared ECG-gated multi-detector computed tomography (CT) with non-ECG-gated CT in order to demonstrate whether or not one of the methods should be preferred. METHOD: The study included 13 patients with surgically reconstructed Fontan pathway. A total of 16 CT examinations were performed between February 2010 and November 2015.The incidence of motion artifacts in Fontan pathway and pulmonary branches were analysed subjectively by two readers. The effective dose for each examination was calculated. RESULTS: Just in one non-gated CT examination was evidence of motion artifact in distal part of left pulmonary artery. The mean normalized effective radiation dose was 2.33 mSv (±0.62) for the non-ECG-gated scans and 4.55 mSv (±0.85) for the ECG-gated scans (p ≤ 0.05). CONCLUSION: Non-gated CT angiography with single phase reconstruction significantly reduces radiation dose without loss of image quality compared with ECG-gated CT angiography.

• MeSH
• artefakty MeSH
• arteria pulmonalis diagnostické zobrazování   MeSH
• CT angiografie metody   MeSH
• dávka záření MeSH
• dítě MeSH
• elektrokardiografie metody   MeSH
• Fontanova operace metody   MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• okluze cévního štěpu diagnostické zobrazování   MeSH
• předškolní dítě MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• stenty * MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• předškolní dítě MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• srovnávací studie MeSH

Cieľ práce: Pri hodnotení nádorovej diferenciácie svetlobunkového karcinómu obličky (RCC) je v súčasnosti navrhovaný nový 4-stupňový gradingový systém, ktorý okrem „klasických“ kritérií prominencie jadierok z pôvodnej Fuhrmanovej schémy zahrňuje aj prítomnosť, resp. absenciu nekróz. V prezentovanej štúdii sme porovnávali rozdiely medzi uvedenými dvomi klasifikačnými systémami v skupine konvenčných svetlobunkových RCC. Materiál a metódy: Celkový súbor pozostával zo 145 reprezentatívnych svetlobunkových RCC od 145 pacientov (87 mužov, 58 žien) vo vekovom rozpätí 31-82 rokov. Bioptické vzorky boli štandardne laboratórne spracované a hodnotené vo svetelnom mikroskope. Výsledky: Pri hodnotení nukleárnej diferenciácie podľa „klasickej“ 4-stupňovej schémy sa najčastejšie vyskytoval grade II (n = 59; 40,7 %), v ďalšom poradí grade I a III v rovnakom zastúpení (n = 31; 21,4 %) a najmenej častý bol grade IV (n = 24; 16,5 %). Nekrózy sme potvrdili v 44 prípadoch (30,3 %) a ich výskyt stúpal s klesajúcou diferenciáciou nádoru. Po reklasifikácii podľa novej 4-stupňovej schémy zahrňujúcej prítomnosť nekróz bol najčastejší grade I (n = 86; 59,3 %) a v ďalšom poradí grade III (n = 22; 15,2 %), grade IV (n = 21; 14,5 %) a grade II (n = 16; 11,0 %). Zo všetkých karcinómov zostalo po reklasifikácii na rovnakom stupni 75 prípadov (51,7 %), u ostatných došlo k „posunu“ o jeden stupeň nadol (v 3 prípadoch z pôvodného grade IV do grade III, v 12 prípadoch z grade III do grade II a v 55 prípadoch z grade II do grade I). Výrazne sa zvýšilo zastúpenie grade I (z pôvodných 21,4 % na 59,3 %), pričom pri všetkých ostatných stupňoch došlo k ich zníženiu, najviac pri grade II (z pôvodných 40,7 % na 11,0 %). Záver: Na potvrdenie vyššej efektivity tohto novelizovaného systému a jeho prípadného uprednostnenia v bežnej praxi by boli potrebné dlhodobejšie sledovania väčšieho súboru pacientov. Jednou z jeho výhod však je, že zakomponovanie nálezu nekrózy do gradingového systému ako jedného z určovacích kritérií „vyzdvihuje“ ich prognostický význam v celkovom klinickom kontexte, ale zároveň si aj vyžaduje ich cielené vyhľadávanie pri bioptickom vyšetrení vzoriek.

Aim: Currently, a novel 4-tiered grading system for clear cell renal cell carcinoma (RCC) has been proposed, that in addition to ‘classic' criteria of nucleolar prominence derived from Fuhrman scheme also includes a presence/absence of tumour necrosis. In the present study we compared the differences between those two classification systems in the set of conventional clear cell RCCs. Material and methods: Study group consisted of 145 representative clear cell RCCs from 145 patients (87 men, 58 women) in the age range between 31-82 years. The biopsy samples were routinely processed and evaluated in the light microscope. Results: According to ‘classic' 4-tiered scheme of nuclear differentiation, the most frequent was grade II (n = 59; 40.7 %), followed by grade I and III in the same number (n = 31; 21.4 %) and the least common was grade IV (n = 24; 16.5 %). Necroses were found in 44 cases (30.3 %) and their incidence was increasing with declining of tumour differentiation. After re-classification according to novel 4-tiered scheme incorporating necrosis, the most frequent was grade I (n = 86; 59.3 %) followed by grade III (n = 22; 15.2 %), grade IV (n = 21; 14.5 %) and grade II (n = 16; 11.0 %). Among all tumours, 75 cases (51.7 %) ‘persisted' at the same grade level after re-classification. In the remaining cases, there was a one grade ‘shift' down (in 3 cases from original grade IV into grade III, in 12 cases from grade III into grade II, and in 55 cases from grade II into grade I). There was a significant increase of grade I (from original 21.4 % to 59.3 %), while a percentage of all other grades, most markedly grade II (from original 40.7 % to 11.0 %) was reduced. Conclusion: To confirm a higher efficacy of this novel system or to recommend it in routine practice, a precise follow-up of larger number of patients would be necessary. Anyway, one of its advantages is that an integration of tumour necrosis into the grading system as a one of the crucial criteria ‘highlights' their prognostic impact in overall clinical context, but this also requires their targeted searching during biopsy examination.

Primárne zhubné nádory penisu sa v bežnej klinickej praxi diagnostikujú pomerne zriedkavo. Prevažnú väčšinu z nich predstavuje skvamocelulárny karcinóm, ostatné malignity sa vyskytujú veľmi ojedinele. Autori v práci prezentujú prípad 38-ročného muža, ktorý mal diagnostikovaný nodulárny malígny melanóm na glanse penisu. Nádor zodpovedal patologickému štádiu pT4b a sprevádzaný bol vysokou mitotickou a proliferačnou aktivitou. Po jeho chirurgickom odstránení bol pacient ďalej klinicky vyšetrený s nasadenou adjuvantnou terapiou vysokodávkovaným interferónom alfa-2b. O 10 mesiacov neskôr mal pre zväčšenie lymfatických uzlín robenú pravostrannú lymfadenektómiu s nálezom masívnej metastatickej nádorovej infiltrácie v jednej uzline. Následne bola robená aj ľavostranná lymfadenektómia bez jednoznačného metastatického postihnutia. Malígny melanóm glansu penisu predstavuje raritnú onkologickú jednotku. Naša kazuistika potvrdzuje literárne údaje, že väčšina prípadov je diagnostikovaná v pokročilejšom štádiu, často už s metastázami v regionálnych lymfatických uzlinách. Z hľadiska prognózy je preto kľúčová včasná diagnostika a skoré začatie liečby, ako aj následná dispenzarizácia a ďalšie dôkladné sledovanie pacienta.

Primary malignant neoplasms of the penis are relatively infrequently diagnosed in a routine clinical practice. The vast majority of them represents a squamous cell carcinoma, other malignancies occur very sporadically. The authors of the article describe a case report of a 38-year old man, who was diagnosed to have a nodular malignant melanoma on the glans penis. The tumour corresponded to the pathological stage pT4b and was accompanied by a high mitotic and proliferative activity. After its surgical removal, the patient was clinically investigated and a high dose interferon alfa-2b adjuvant therapy was applied. 10 months later, right sided lymphadenectomy was performed due to enlargement of the lymph nodes. Biopsy revealed a massive metastatic infiltration of one lymph node. Shortly after the left sided lymphadenectomy was done without an apparent metastatic involvement. Malignant melanoma of the penis is a unique oncological entity. Our case report confirms literature data, that the most cases are diagnosed in an advance stage, often with regional lymph node metastases. Therefore, from a prognostic point of view, early diagnosis and initiation of a therapy is crucial, as well as a subsequent follow up and a further careful monitoring of the patient.

Úvod: Vztah mezi chronickým užíváním kanabinoidů a vznikem cévní mozkové příhody (CMP) je téma s mnoha otazníky. V literatuře byly opakovaně popsány případy ischemických iktů vzniklých v návaznosti na expozici marihuany. Jako možné mechanizmy se uvádějí: cerebrální vazokonstrikční syndrom, paroxyzmální fibrilace síní, systémová hypotenze nebo vaskulitida mozkových tepen. Kazuistika: Prezentujeme případ 27letého muže, chronického uživatele marihuany, u něhož došlo k akutní ischemii ve vertebrobazilárním povodí. V diskuzi jsou rozebrány možné mechanizmy vzniku mozkového infarktu při abúzu kanabinoidů. Závěr: Z dostupných dat se souvislost mezi abúzem marihuany a vznikem ischemické CMP jeví u tohoto pacienta jako pravděpodobná, i když zcela nemůžeme vyloučit jinou etiologii. Považujeme proto za vhodné provádět u mladých pacientů s CMP také toxikologické vyšetření.

Introduction: The association between chronic use of cannabis and ischemic stroke has not been firmly established. Cases have been reported of ischemic stroke after consumption of cannabis. The proposed aetiological mechanisms of such stroke include cerebral vasoconstriction syndrome, paroxysmal atrial fibrillation, systemic hypotension and cerebral vasculitis. Case study: We present a case of 27-year-old man, chronic cannabis user who deve­loped acute ischemia in the posterior brain circulation. In the discussion, we discuss possible pathogenetic mechanisms of stroke after cannabis consumption. Conclusion: There appears to be a link between marihuana consumption and an onset of ischaemic stroke, although we cannot fully exclude other aetiologies. Therefore, we recommend routine toxicology examination in all young patients with stroke. Key words: cannabinoids – ischemic stroke – vasospasms The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manu­script met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers.

• Klíčová slova
• vazospazmy,
• MeSH
• abúzus marihuany * MeSH
• anamnéza MeSH
• angiografie MeSH
• Cannabis * škodlivé účinky   MeSH
• centrální nervový systém účinky léků   MeSH
• cévní mozková příhoda * etiologie   MeSH
• dospělí MeSH
• ischemie mozku etiologie   MeSH
• klinické laboratorní techniky MeSH
• kouření MeSH
• lidé MeSH
• počítačová rentgenová tomografie MeSH
• rizikové faktory MeSH
• toxikologie MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Karcinóm z renálnych buniek (RCC – Renal Cell Carcinoma) predstavuje rôznorodú skupinu nádo­ro­vých jednotiek, ktoré sú charakteristické aj niektorými rozdielmi súvisiacimi s pohlavím pacienta. Cieľ: V na­šom príspevku sme sa zamerali na hodnotenie základných klinicko-patologických ukazovateľov pacientov s karcinómom obličky a ich rozdiely medzi pohlavím. Materiál a metodika: Hodnotený súbor pozostával z biopticky verifikovaných 172 karcinómov od 170 pacientov (106 mužov, 64 žien) vo veku 18–90 rokov. Výsledky: Pri obidvoch pohlaviach bol takmer vyrovnaný priemerný vek pacientov (muži 63,0 rokov, ženy 62,3 rokov). Muži mali viac postihnutú pravú (60,2 %) a ženy ľavú obličku (59,3 %). V obidvoch podskupinách histologicky dominoval svetlobunkový typ RCC s približne rovnakým percentuálnym zastúpením (85,2 vs 84,4 %). U mužov sa častejšie vyskytoval papilárny RCC (12 vs 4,6 %), naopak u žien bol častejší chromofóbny RCC (6,2 vs 1,9 %). Patologické štádiá lokalizované na obličku (pT1 a pT2) predstavovali u mužov 64,8 % prípadov a u žien 76,6 % prípadov. Štádiá s extrarenálnou propagáciou (pT3 a pT4) boli častejšie u mužov (35,2 %) než u žien (23,4 %). Muži mali v porovnaní so ženami nádory väčších rozmerov (priemerná veľkosť 4,9 vs 4,1 cm), častejšiu multifokalitu lézií (13,9 vs 7,8 %), častejšie metastatické postihnutie regionálnych lymfatických uzlín (9,2 vs 4,6 %), častejšie nekrotické (43,5 vs 25 %) a sarkomatoidné zmeny (10,2 vs 7,8 %) a ich nádory mali tendenciu nižšej diferenciácie. Záver: Naša štúdia poukázala, že v závislosti od pohlavia sa odlišujú viaceré klinicko-patologické ukazovatele ochorenia. U mužov sa častej­šie vyskytovali nepriaznivejšie histomorfologické nálezy, ktoré najskôr korešpondujú s ich horšou prognózou uvádzanou v literatúre.

Background: Renal cell carcinoma (RCC) represents a heterogeneous group of oncological entities, that are characterized by some gender-related differences. Aim: The purpose of our paper was to evaluate the basic clinico-pathological parameters of the patients with RCC and to assess their gender-related disparities. Material and methods: A study group consisted of 172 bioptically verified cancers from 170 subjects (106 men, 64 women) in the age range between 18–90 years. Results: The mean age of the patients was almost the same for both sexes (men 63.0 years, women 62.3 years). A right kidney was more frequently affected in men (60.2%) and a left kidney in women (59.3%). Histologically, in both subgroups, clear cell type of RCC prevailed with approximately the same percentage (85.2 vs 84.4%). Papillary RCC occurred more commonly in men (12 vs 4.6%) and conversely, chromophobe RCC in women (6.2 vs 1.9%). Pathological stages confined to the kidney (pT1 and pT2) represented 64.8% and 76.6% in men and women, respectively. Stages with extrarenal propagation (pT3 and pT4) were found to be more common in men (35.2%) than women (23.4%). Compared to women, male gender exhibited larger cancers (mean size 4.9 vs 4.1 cm), more common multifocal lesions (13.9 vs 7.8%), more frequent metastatic involvement of the regional lymph nodes (9,2 vs 4,6%), as well as necrotic (43.5 vs 25%) and sarcomatoid changes (10.2 vs 7.8%) and their tumors tended to be poorely differentiated. Conclusion: Our study showed, that depending on gender, there were some differences in several clinico-pathological parameters of disease. Males more frequently exhibited unfavourable histomorphological findings, that probably correspond with their worse prognosis reported in the literature.

• MeSH
• dospělí MeSH
• imunohistochemie MeSH
• karcinom z renálních buněk * patologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• nádory ledvin patologie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• rozložení podle pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sexuální faktory * MeSH
• staging nádorů MeSH
• stupeň nádoru MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mladý dospělý MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Endovaskulárna liečba sa v posledných dekádach vďaka rozvoju minimálne invazívnych endovaskulárnych techník stala prvolíniovou metódou liečby pacientov s kritickou končatinovou ischémiou. Do rozsiahleho portfólia možností endovaskulárnej liečby patrí klasická perkutánna transluminálna angioplastika (POBA), angioplastika pomocou liekmi povlečených balónov (DEB), implantácia rôznych druhov stentov, aterektómia, „cutting-balloon“ alebo „scoring-balloon“ angioplastika, kryoplastika a použitie laseru. Pri rekanalizácii stenotizujúco-obliterujúceho postihnutia arteriálneho systému dolných končatín sa využívajú rôzne klasické ako aj alternatívne rekanalizačné techniky. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o jednotlivých endovaskulárnych možnostiach v liečbe pacientov s rôznym štádiom a rozsahom kritickej končatinovej ischémie, predovšetkým s infrapopliteálnym postihnutím.

Endovascular treatment has become with the development of minimally invasive endovascular techniques a first-line treatment option in the treatment of patients with critical limb ischemia (CLI). The large armamentarium of treatment options include standard plain old balloon angioplasty (POBA), utilisation of drug eluting balloons (DEB), implantation of different sorts of stents, atherectomy, „cutting-balloon“ or „scoring-balloon“ angioplasty, cryoplasty and laser utilisation. Standard or alternative recanalisation techniques are being utilised in the recanalisation of lower extremity stenotic-occlusive arterial disease. The goal of this article is to give an overview about endovascular options in the treatment of patients with different stages of critical limb ischemia, especially with infrapopliteal involvement.

Cieľ práce: Jeden z molekulových parametrov, ktorý pri malígnych nádoroch napovedá o ich biologickom správaní a zároveň poskytuje významné prognostické informácie, je proliferačná aktivita nádorových buniek. V prezentovanej práci sme sa zamerali na kvantitatívne hodnotenie proliferačnej aktivity RCC a jej potenciálneho súvisu s ostatnými patologickými parametrami nádoru. Materiál a metódy: Súčasťou štúdie bolo 25 primárnych RCC v rôznom klinickom štádiu ochorenia, ktoré boli získané od 25 pacientov. Proliferačnú aktivitu nádorových buniek sme imunohistochemicky hodnotili protilátkou proti antigénu Ki-67 a kvantitatívne definovali ako Ki-67 index. Výsledky: Vo vyšetrovaných RCC varíroval Ki-67 index v rozpätí 0-5 % (priemerná hodnota 1,7 %). V 3 karcinómoch neboli prítomné žiadne „Ki-67 pozitívne“ nádorové bunky (Ki-67 index 0 %) a v 5 karcinómoch bol Ki-67 index nižší ako 1 %. Nepozorovali sme tendenciu častejšieho výskytu nepriaznivejších patologických nálezov s narastajúcimi hodnotami Ki-67 indexu. Pri karcinómoch v pokročilom štádiu ochorenia s metastatickým postihnutím regionálnych lymfatických uzlín nepresahoval Ki-67 index 1 %. Záver: V zhode s literárnymi údajmi sme potvrdili, že karcinóm obličky vykazuje nízku proliferačnú aktivitu nádorových buniek, pričom dôkaz expresie antigénu Ki-67 môže byť v niektorých prípadoch aj úplne negatívny. Z toho dôvodu má pri bioptickom vyšetrení hodnotenie Ki-67 indexu limitovaný prínos v rozlíšení niektorých benígnych epitelových nádorov obličky od RCC a pravdepodobne je aj príčinou kontroverzných názorov ohľadom prognostického významu proliferačnej aktivity pri tomto onkologickom ochorení.

Aim: One of the molecular parameters, which reflects the biological behaviour of malignant neoplasms and also provides important prognostic information, is a proliferative activity of tumour cells. In submitted work, we focused on quantitative evaluation of proliferative activity in RCC and its potential relationship with other pathological variables of tumour. Material and methods: A study group consisted of 25 cases of primary RCC in various clinical stage of disease; they were obtained from 25 patients. Proliferative activity of tumour cells was immunohistochemically detected by the antibody against Ki-67 antigen and quantitatively defined as Ki-67 index. Results: In a group of RCCs assessed, Ki-67 index varied between 0-5 % (mean value 1.7 %). Three carcinomas did not contain any ‘Ki-67 positive’ tumour cells (Ki-67 index 0 %) and another five had Ki-67 index less than 1 %. We failed to recognise a tendency of increasing frequency of more unfavourable pathological findings with increasing Ki-67 index. Advanced cancers with regional lymph nodes metastases did not have Ki-67 index higher than 1 %. Conclusion: In concordance with the literature data we found that carcinoma of kidney exhibited a low proliferative activity of tumour cells. Moreover, an evidence of Ki-67 antigen expression can be completely missing in some cases. For this reason, a histological evaluation of Ki-67 index has a limited benefit in distinguishing of certain benign epithelial renal tumours from RCC and maybe it is also the cause of the controversial views about prognostic impact of proliferative activity in this oncological disorder.

Úvod: Endovaskulárna liečba aneuryziem abdominálnej aorty (AAA) je moderný, v porovnaní s konvenčnou otvorenou chirurgickou liečbou menej invazívny terapeutický postup, s krátkodobou nižšou morbiditou a mortalitou. Cieľom retrospektívnej analýzy bolo stanovenie bezpečnosti, technickej úspešnosti, krátkodobých a strednodobých výsledkov u pacientov indikovaných na elektívne plne perkutánne endovaskulárne riešenie aneuryzmy brušnej aorty (PEVAR). Materiál a metodika: Medzi 1/2009 až 8/2012 absolvovalo 116 pacientov elektívny PEVAR (M:Ž 104:12, vek: 71?9 rokov, maximálny AAA diameter 60?14 mm). Všetci pacienti boli riešení v lokálnej anestézie plne perkutánnym prístupom cestou arteria femoralis communis. Hodnotený bol bezprostredný technický úspech implantácie, ako aj výskyt komplikácií a potreba opakovaných intervencií v 30–dňovom a 1–ročnom sledovaní. Výsledky: U 115/116 pacientov s AAA (99,1 %) sme zaznamenali bezprostredný technický úspech po PEVAR, bez potreby konverzie na otvorený chirurgický prístup, u 1 pacienta (0,9%) bol výkon z technického hľadiska neúspešný pre anatomickú nepriaznivosť artériového riečiska. Mortalita v 30-dňovom sledovaní bola 2,6 % (3 pacienti), počas 1-ročného obdobia 8,6% (10 pacientov), bez príčinnej súvislosti s implantáciou stentgraftu. Prežívanie bez závažných komplikácií (úmrtie, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, reintervencia, závažná ischemická komplikácia) bolo v ročnom sledovaní 85 % (98/115). Záver: Endovaskulárna liečba AAA je v súčasnosti hodnotená ako bezpečný, dobre zvládnuteľný výkon spojený s nízkou mortalitou a akceptovateľným výskytom komplikácií u správne indikovaných pacientov. Perkutánny prístup umožňuje rozšírenie indikácií aj pre skupinu najrizikovejších polymorbídnych pacientov. Technická realizovateľnosť a adekvátny periprocedurálny manažment sú nevyhnutné pre ďalšiu redukciu nežiaducich komplikácií po PEVAR.

Introduction: Endovascular abdominal aortic aneurysm repair (EVAR) is a modern and, compared to conventional open surgery, less invasive therapeutic strategy with short-term lower morbidity and mortality. The aim of our retrospective analysis was the assessment of safety, technical success, short-term and mid-term results of elective patients scheduled for total percutaneous EVAR implantation (PEVAR). Material and methods: One hundred and sixteen consecutive patients (M:F 104:12, age 71?9 years, maximum AAA diameter 60?14mm) underwent elective PEVAR between January 2009 and August 2012. All the patients were treated under local anaesthesia by total percutaneous approach via femoral access. The immediate technical success of stentgraft implantation as well as the presence of 30-day and 1-year complications and the need of reintervention rate were assessed. Results: In 115/116 patients (99.1%),immediate technical success of the procedure was recorded, with no need of conversion to open surgery; in 1 patient (0.9%) the performance technically failed due to unfavourable arterial anatomy. The mortality in 30–day follow-up was 2.6% (3 patients), during 1-year follow-up it amounted to 8.6% (10 patients), without causal relationship with stentgraft implantation. Overall event-free survival was 85% (98/116) without serious complications (mortality, MI, stroke, reintervention, severe ischemic complication) in the one-year follow-up period. Conclusion: Endovascular AAA repair is a safe and feasible method with low mortality and acceptable complication rate in patients scheduled for EVAR implantation. Percutaneous approach allows for the extension of indications also for the highest-risk group of polymorbid patients. Technical feasibility and adequate periprocedural management are essential for further reduction in adverse events after PEVAR.

• Klíčová slova
• postimplantační syndrom,
• MeSH
• aneurysma břišní aorty * terapie   MeSH
• aorta abdominalis patofyziologie   MeSH
• endovaskulární výkony * mortalita   využití   MeSH
• komorbidita MeSH
• lidé MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• postup MeSH
• rizikové faktory MeSH
• senioři MeSH
• syndrom systémové zánětlivé reakce MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Úvod: CT angiografia je neinvazívna metóda využívaná na hodnotenie pacientov s Fontanovskou cirkuláciou. Pre dobrú vizualizáciu Fontanovskej cirkulácie u týchto pacientov je dôležitý optimálny skenovací čas a správna voľba miesta podania kontrastnej látky. Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo potvrdiť, že počítačová tomografia je veľmi dobrou metódou na hodnotenie pacientov po Fontanovskej operácii s implantovanými stentami v pľúcnych artériách alebo vo fenestri. Materiál a metódy: CT angiografiu podstúpilo šesť pacientov s Fontanovskou cirkuláciou a implantovaným stentom v ľavom ramene pľúcnice alebo fenestri. CT angiografické vyšetrenie bolo úspešne realizované u všetkých pacientov. Pre homogénne vysýtenie pľúcnych artérií a Fontanovského tunela sme sa rozhodli použiť protokol so začiatkom skenovania jednu minútu od podania kontrastnej látky do pravej kubitálnej jamky. Optimálne vysýtenie bolo hodnotené v pravom ramene pľúcnice, v ľavom ramene pľúcnice a Fontanovskom tuneli. Ako optimálne vysýtenie sme definovali možnosť hodnotenia stentu. Výsledky: Optimálny enhancement, kedy bolo možné stent hodnotiť intraluminálne, sme dosiahli pri siedmych CT vyšetreniach. Blandov-Altmanov test bol použitý na analýzu stupňa zhody merania medzi oboma vyšetrujúcimi. Zhoda stredných hodnôt denzít nameraných dvoma vyšetrujúcimi bola dobrá. Závery: Táto štúdia demonštruje, že CT angiografia je rýchla, presná a reprodukovateľná metóda použiteľná na hodnotenie pacientov s Fontanovskou cirkuláciou a implantovaným stentom v pľúcnych artériách alebo fenestri

Background: CT angiography is used as a non-invasive method in the evaluation of patients with Fontan circulation. For good visualization of patients having undergone the Fontan operation the optimal scan timing and adequate intravenous route is important. Purpose: The aim of this study was to confirm that computer tomography is a very good tool for assessment of patients after Fontan procedure with implanted stents in pulmonary arteries or in fenestration. Material and methods: Six patients with Fontan circulation and implanted stent in left pulmonary artery or in fenestration underwent CT angiography. The CT angiography was successfully performed to all patients. For homogenous enhancement of Fontan pulmonary arteries and Fontan tract we decided to use 1-minute delay scan with right antecubital application of contrast agent. The optimal enhancement was evaluated at the right pulmonary artery (RPA), left pulmonary artery (LPA), and Fontan tract. Optimal enhancement was defined when evaluation of stent was possible. Results: Optimal enhancement when the stent was possible to evaluate intraluminally was achieved in seven CT examinations. The Bland–Altman test demonstrated good agreement between readers. Conclusions: This study demonstrates that CT angiography is a fast, accurate and reproducible method in the evaluation of patients with Fontan circulation, and implanted stent in pulmonary arteries or in fenestration.

• MeSH
• artefakty MeSH
• arteria pulmonalis chirurgie   patofyziologie   patologie   MeSH
• dítě MeSH
• Fontanova operace * metody   využití   MeSH
• kontrastní látky diagnostické užití   MeSH
• koronární angiografie metody   využití   MeSH
• lidé MeSH
• multidetektorová počítačová tomografie * metody   využití   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• stenty * využití   MeSH
• vylepšení obrazu metody   přístrojové vybavení   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• hodnotící studie MeSH

x

x

• MeSH
• dospělí MeSH
• karcinom z renálních buněk diagnóza   chirurgie   patologie   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• přežití MeSH
• prognóza MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• staging nádorů MeSH
• věk při počátku nemoci MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH