356 stran : ilustrace ; 24 cm
Vysokoškolská učebnica, ktorá sa zameriava na vnútorné lekárstvo a ošetrovateľstvo. Určené pre nelekárske zdravotnícke odbory.; Úvod: Vnútorné lekárstvo je medicínsky odbor, ktorý využíva poznatky z predklinických disciplín – fyziológie, patológie, biochémie, farmakológie – v diagnostike, liečbe a v prevencii jednotlivých ochorení. Ako integrujúci odbor v rámci klinickej medicíny má dominantné postavenie v príprave a v praktickom výkone aj nelekárskych zdravotníckych vied (v urgentnej zdravotnej starostlivosti, rádiologickej technike, ošetrovateľstve, vo fyzioterapii, v pôrodnej asistencii a v iných). Vo vnútornom lekárstve sa postupne formovali jednotlivé pododbory: kardiológia, angiológia, pneumológia, gastroenterológia, nefrológia, hematológia, endokrinológia, reumatológia, imunológia, diabetológia, infektológia, onkológia. Ich postupnou štrukturalizáciou vznikli špecializované pracoviská, a to jednotky intenzívnej starostlivosti zamerané na metabolické stavy, cievne príhody, kritické stavy v hematológii, v onkológii a koronárne jednotky. Zo všeobecných vnútorných oddelení sa vyčlenili napríklad geriatrické odde lenia. Publikácia „Klinická propedeutika, vnútorné lekárstvo a špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti vo vnútornom lekárstve“ je určená pre študentov nelekárskych zdravotníckych vied. Záujem o túto publikáciu bol veľký, preto sme pripravili 2., doplnené vydanie. Potvrdilo sa, že konečný efekt poskytovanej zdravotnej starostlivosti vždy vychádza z tímovej spolupráce, čo potvrdzuje aj záujem o túto publikáciu. Základné poznatky z odboru vnútorné lekárstvo rozšírené o kapitoly podávajúce prehľad špecifík ošetrovateľskej starostlivosti pri chorobách kardiovaskulárneho, dýchacieho či endokrinného sys tému, pri chorobách obličiek, gastrointerstinálneho, hematologického a pohybového systému sú veľmi dôležitou súčasťou liečebnej starostlivosti. Edukácia pacienta so zameraním na liečbu, elimináciu bolesti, prevenciu komplikácií, selfmonitoring, výživu, pohybovú aktivitu a rehabilitáciu, úroveň sebestatočnosti a iné činnosti, vhodne dopĺňa komplexný prístup k pacientovi. Cieľom tejto učebnice je oboznámiť študujúcich s aktuálnymi, modernými postupmi pri jednotlivých chorobách, aby pochopili ich význam. Rozsah problematiky samozrejme nedovoľuje poskytnúť vyčerpávajúce poznatky, preto odporúčame dopĺňať si informácie z ďalšej odbornej literatúry. Nové diagnostické a liečebné postupy prinášajú okrem benefitov aj rôzne riziká. Preto treba pacienta o diagnostickom a liečebnom výkone informovať a vyžiadať si jeho písomný informovaný súhlas na uskutočnenie vyšetrovacej metódy a liečby. Výsledkom liečebného postupu má byť zabezpečenie dobrej alebo primeranej kvality života pacienta. Patrí sem nielen pocit fyzického zdravia, ale v globálnom pohľade aj psychická kondícia, spoločenské uplatnenie, rodinné vzťahy a pod., teda holistický pohľad na pacienta. Nemožno zabúdať ani na význam psychoterapie. Tomu napomáha vzájomná súčinnosť medicínskych a ošetrovateľských činností. Autori veria, že aktualizovaná publikácia pomôže študentom ošetrovateľstva získať potrebné vedomosti a že sa k nej budú opätovne radi vracať po radu a aktuálne platné odborné informácie. Autori
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
- NLK Obory
- vnitřní lékařství
- ošetřovatelství
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
Udržať dobrý výživový status by malo byť neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti od prvého kontaktu s onkologicky chorým. Intervencie by mali obsahovať zhodnotenie výživového stavu, zistenie rizika malnutrície, identifikáciu malnutrície, sarkopénie, naplánovanie intervencii na ich zabránenie resp. elimináciu. Dobrý nutričný stav je jedným z hlavných podmienok úspešnej liečby väčšiny závažných ochorení, ku ktorým patria aj onkologické ochorenia. Zahájenie skorej nutričnej starostlivosti, pred operačným výkonom, chemoterapiou, rádioterapiou, môže ovplyvniť celkový priebeh liečby, eliminovať vznik komplikácii, resp. ich oddialiť. V konečnom dôsledku to má aj ekonomický benefit, eliminujú sa náklady na liečbu. Cieľom príspevku je poukázať na význam skorej nutričnej podpory u pacientov s nádormi hlavy a krku, ktoré sú hodnotené ako najrizikovejšie z hľadiska vzniku malnutrície. Metódou výskumu bola prípadová štúdia (case study), doplňujúcimi metódami boli analýza zdravotnej dokumentácie, rozhovor, pozorovanie, hodnotiace nástroje- MNA, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine, VAS, Karnofského index. Súborom boli dvaja hospitalizovaní pacienti s diagnostikovaným onkologickým ochorením, ktorým bola aplikovaná rádioterapia a chemoterapia. Výskumom sme zistili, že zahájenie skorej nutričnej podpory ešte pred začatím onkostatickej liečby významne ovplyvňuje vznik komplikácii. U prvého respondenta sme zaznamenali skorý nástup komplikácii- postradiačná mukozitída, úbytok hmotnosti, znížený príjem stravy, znížené biochemické parametre- B, Al, zvýšené CRP. U druhého respondenta so zahájenou skorou nutričnou podporou sa objavili komplikácie až v závere liečby. Výsledky sú súčasťou projektu KEGA 009 KU-4-2022.
Maintaining a good nutritional status should be an integral part of care from the first contact with an oncological patient. Interventions should include assessment of nutritional status, detection of the risk of malnutrition, identification of malnutrition, sarcopenia, planning of interventions to prevent them or elimination. Good nutritional status is one of the main conditions for the successful treatment of most serious diseases, including oncological diseases. The initiation of early nutritional care, before surgery, chemotherapy, radiotherapy, can influence the overall course of treatment, eliminate the occurrence of complications, or delay the onset of complications. In the end, it also has an economic benefit, the costs of treating the complication are eliminated. The aim of the article is to point out the importance of early nutritional support in patients with head and neck cancer, who are assessed as the most at-risk in terms of developing malnutrition. Methods the research method was a case study, additional methods were the analysis of health documentation, interview, observation, evaluation tools- MNA, Criteria for evaluating the difficulties of MDU according to WHO, Criteria for evaluating complications in the oral cavity, VAS, Karnofsky index. The group consisted of two hospitalized patients diagnosed with oncological disease who were applied radiotherapy and chemotherapy. Through research, we have found that the initiation of early nutritional support even before the start of oncostatic treatment significantly affects the occurrence of complications. In the first respondent, we noticed an early onset of complications - postradiation mucositis, weight loss, reduced food intake, reduced biochemical parameters - B, Al, increased CR. In the second respondent with early nutritional support, complications appeared only at the end of the treatment. The results are part of the KEGA 009 KU-4-2022 project.
- MeSH
- fyziologie výživy MeSH
- hmotnostní úbytek MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- nádory hlavy a krku dietoterapie MeSH
- nutriční podpora MeSH
- nutriční stav MeSH
- nutriční terapie MeSH
- plošný screening MeSH
- podvýživa diagnóza epidemiologie prevence a kontrola terapie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
Artériová hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením a hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Zdravotná gramotnosť je schopnosť získavať, prečítať, pochopiť a využiť zdravotné informácie tak, aby človek mohol správne rozhodovať o svojom zdraví. Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie so zameraním na priemerné skóre škál v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti v rámci vybranej vzorky respondentov. V nadväznosti na výsledky sú sumarizované intervencie sestier, ktoré môžu prispieť k optimalizácii úrovne zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti v prevencii a terapii artériovej hypertenzie.
Artériová hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením a hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Zdravotná gramotnosť je schopnosť získavať, prečítať, pochopiť a využiť zdravotné informácie tak, aby človek mohol správne rozhodovať o svojom zdraví. Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie so zameraním na priemerné skóre škál v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti v rámci vybranej vzorky respondentov. V nadväznosti na výsledky sú sumarizované intervencie sestier, ktoré môžu prispieť k optimalizácii úrovne zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti v prevencii a terapii artériovej hypertenzie.
- Klíčová slova
- intervence sestry,
- MeSH
- hypertenze prevence a kontrola terapie MeSH
- pilotní projekty MeSH
- vzdělávání pacientů jako téma MeSH
- zdravotní gramotnost MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
Východiská: Artériová hypertenzia je hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov, a teda aj sestier. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Cieľ: Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti pacientov s artériovou hypertenziou vo vzťahu k veku respondentov. Metódy: Zber údajov v rámci pilotnej štúdie bol uskutočnený prostredníctvom slovenskej verzie štandardizovaného meracieho nástroja Health Literacy Questionnaire (HLQ) na vzorke 96 respondentov. Výsledky: Z dátového setu pilotnej štúdie boli extrahované výsledky podľa jednotlivých domén meracieho nástroja HLQ vo vzťahu k veku respondentov. Nakoľko vek je dôležitým atribútom pri vnímaní kvality života a postojov ku zdraviu, rozdelili sme súbor respondentov do štyroch tried. V rámci pilotnej štúdie sme sa zamerali na vzťah medzi úrovňou domény a jednotlivými štyrmi triedami vekových kategórií respondentov. Diskusia: Zdravotná gramotnosť pacientov s diagnostikovanou artériovou hypertenziou je významný fenomén, ktorý determinuje kompenzáciu ochorenia a prevenciu často veľmi závažných komplikácií. HLQ ako komplexný merací nástroj zameraný na deväť domén zdravotnej gramotnosti umožňuje koncipovať detailný profil zdravotnej gramotnosti respondenta a identifikovať problematické oblasti, na ktoré je vhodné zamerať odporúčania či intervencie smerujúce k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti. Záver: Artériová hypertenzia predstavuje rizikový faktor ochorení srdca, ciev a životne dôležitých orgánov. V prevencii aj liečbe artériovej hypertenzie má nezastupiteľné miesto zdravotná gramotnosť ako schopnosť človeka získavať, chápať a využívať zdravotné informácie pre správne rozhodovanie v prospech svojho zdravia. Významné postavenie v podpore zdravotnej gramotnosti majú sestry, ktoré predstavujú početnú skupinu zdravotníckych pracovníkov, a ich vplyv v oblasti zdravotnej gramotnosti môže byť silný a výrazne pozitívny.
Background: Arterial hypertension is the main risk factor for heart disease, kidney disease and sudden stroke. In the prevention and treatment of arterial hypertension, you will receive relevant information from healthcare professionals, including nurses. However, these are aimed at implementing behaviors and actions to promote health only if they have a certain level of health literacy. Aim: The article is aimed at presenting the results of a pilot study in individual areas of health literacy with arterial hypertension in relation to the age of the respondents. Methods: Data collection within the pilot study was carried out using the Slovak version of the standardized measuring instrument Health Literacy Questionnaire (HLQ) on a sample of 96 respondents. Results: Results were extracted from the data set of the pilot study according to individual domains of the HLQ measuring instrument in relation to the age of the respondents. As age is an important attribute in the perception of quality of life and attitudes towards health, we divided the group of respondents into four classes. As part of the pilot study, we focused on the relationship between the domain level and each of the four age categories of the respondents. Discussion: Health literacy of patients diagnosed with arterial hypertension is an important phenomenon that determines the compensation of the disease and the prevention of often very serious complications. The HLQ, as a complex measurement tool focused on nine domains of health literacy, allows to conceive a detailed profile of the respondent's health literacy and to identify problematic areas on which it is appropriate to focus recommendations or interventions aimed at improving health literacy. Conclusion: Arterial hypertension is a risk factor for diseases of the heart, blood vessels and vital organs. In the prevention and treatment of arterial hypertension, health literacy has an irreplaceable place as a person's ability to acquire, understand and use health information for making the right decisions in favor of his health. Nurses, who represent a large group of healthcare professionals, have an important position in the promotion of health literacy, and their influence in the field of health literacy can be strong and significantly positive.
Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.
Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.
- MeSH
- enterální výživa MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- lidé MeSH
- nádory jícnu * ošetřování MeSH
- nutriční podpora * MeSH
- nutriční terapie metody MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Artériová hypertenzia je hlavným rizikovým faktorom pre vznik ochorení srdca, obličiek a náhlej cievnej mozgovej príhody. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov, a teda aj sestier. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Cieľ: Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti pacientov s artériovou hypertenziou vo vzťahu k veku respondentov. Metódy: Zber údajov v rámci pilotnej štúdie bol uskutočnený prostredníctvom slovenskej verzie štandardizovaného meracieho nástroja Health Literacy Questionnaire (HLQ) na vzorke 96 respondentov. Výsledky: Z dátového setu pilotnej štúdie boli extrahované výsledky podľa jednotlivých domén meracieho nástroja HLQ vo vzťahu k veku respondentov. Nakoľko vek je dôležitým atribútom pri vnímaní kvality života a postojov ku zdraviu, rozdelili sme súbor respondentov do štyroch tried. V rámci pilotnej štúdie sme sa zamerali na vzťah medzi úrovňou domény a jednotlivými štyrmi triedami vekových kategórií respondentov. Diskusia: Zdravotná gramotnosť pacientov s diagnostikovanou artériovou hypertenziou je významný fenomén, ktorý determinuje kompenzáciu ochorenia a prevenciu často veľmi závažných komplikácií. HLQ ako komplexný merací nástroj zameraný na deväť domén zdravotnej gramotnosti umožňuje koncipovať detailný profil zdravotnej gramotnosti respondenta a identifikovať problematické oblasti, na ktoré je vhodné zamerať odporúčania či intervencie smerujúce k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti. Záver: Artériová hypertenzia predstavuje rizikový faktor ochorení srdca, ciev a životne dôležitých orgánov. V prevencii aj liečbe artériovej hypertenzie má nezastupiteľné miesto zdravotná gramotnosť ako schopnosť človeka získavať, chápať a využívať zdravotné informácie pre správne rozhodovanie v prospech svojho zdravia. Významné postavenie v podpore zdravotnej gramotnosti majú sestry, ktoré predstavujú početnú skupinu zdravotníckych pracovníkov, a ich vplyv v oblasti zdravotnej gramotnosti môže byť silný a výrazne pozitívny.
Background: Arterial hypertension is the main risk factor for heart disease, kidney disease and sudden stroke. In the prevention and treatment of arterial hypertension, you will receive relevant information from healthcare professionals, including nurses. However, these are aimed at implementing behaviors and actions to promote health only if they have a certain level of health literacy. Aim: The article is aimed at presenting the results of a pilot study in individual areas of health literacy with arterial hypertension in relation to the age of the respondents. Methods: Data collection within the pilot study was carried out using the Slovak version of the standardized measuring instrument Health Literacy Questionnaire (HLQ) on a sample of 96 respondents. Results: Results were extracted from the data set of the pilot study according to individual domains of the HLQ measuring instrument in relation to the age of the respondents. As age is an important attribute in the perception of quality of life and attitudes towards health, we divided the group of respondents into four classes. As part of the pilot study, we focused on the relationship between the domain level and each of the four age categories of the respondents. Discussion: Health literacy of patients diagnosed with arterial hypertension is an important phenomenon that determines the compensation of the disease and the prevention of often very serious complications. The HLQ, as a complex measurement tool focused on nine domains of health literacy, allows to conceive a detailed profile of the respondent's health literacy and to identify problematic areas on which it is appropriate to focus recommendations or interventions aimed at improving health literacy. Conclusion: Arterial hypertension is a risk factor for diseases of the heart, blood vessels and vital organs. In the prevention and treatment of arterial hypertension, health literacy has an irreplaceable place as a person's ability to acquire, understand and use health information for making the right decisions in favor of his health. Nurses, who represent a large group of healthcare professionals, have an important position in the promotion of health literacy, and their influence in the field of health literacy can be strong and significantly positive.
Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.
Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.
- Klíčová slova
- Perkutánní endoskopická gastrostomie (PEG),
- MeSH
- enterální výživa MeSH
- gastrostomie metody MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- metody výživy MeSH
- miniinvazivní chirurgické výkony MeSH
- nádory klasifikace MeSH
- nutriční podpora MeSH
- nutriční stav MeSH
- nutriční terapie MeSH
- podvýživa diagnostické zobrazování diagnóza ošetřování terapie MeSH
- protein-energetická malnutrice diagnostické zobrazování diagnóza ošetřování terapie MeSH
Úvod: Moderná medicína dosahuje zásadné pokroky v prevencii a liečbe kardi- ovaskulárnych ochorení. Opakujúce sa hospitalizácie, zhoršujúci sa funkčný stav a refrak- térne príznaky, napriek optimálnym terapiám, patria medzi najvýraznejšie prediktory, ktoré naznačujú, že pacienti s pokročilým srdcovým zlyhaním sa blížia ku koncu života. Cieľ: Cieľom príspevku bolo na základe prehľadovej štúdie poukázať na benefity paliatívnej starostlivosti u pacientov s chronickým zlyhaním srdca.Metodika: Príspevok má charakter prehľadovej štúdie s cieľom interpretovať publikované súvislosti o paliatívnej starostlivosti v kardiológii. Výskumné štúdie boli vyhľadávané v elektronických databázach PubMed, Scopus, ScienceDirect a Web of Science za obdobie rokov 2010-2021.Výsledky: V databázach sme vyhľadali 191 potenciálne relevantných štúdií : PubMed n = 30, Scopus n = 9, ScienceDirect n = 136, Web of Science n = 16. Do finálnej analýzy zaradili 9 štúdií, ktoré hodnotili účinnosť intervencií paliatívnej starostlivosti s časovým odstupom max. 6 mesiacov. Štúdie založené na dôkazoch potvrdili, že prístup paliatívnej starostlivosti v kardiológii môže zmierniť utrpenie a zlepšiť kvalitu života pacientov so srdcovým zlyhaním.Záver: Paliatívna starostlivosť je špecializovaná forma medicínskej starostlivosti, ktorá preukázala, že pomáha zlepšovať závažnosť symptómov, uľahčuje diskusie o plánovaní predbežnej starostlivosti v kardiológii a poskytuje podporu pacientom a ich rodinám.
Introduction: The modern medicine is making a major progress in the prevention and treatment of cardiovascular diseases. There current hospitalizations, deteriorating functional conditions and refractory symptoms, occuring even though optimal therapies were provided, belong to the most significant predictors suggesting that patients with advanced heart failure are aproaching the end of their lives.Aim: The aim of the paper was on the basis of an rewiev studies to point out to the bene- fits of palliative care in patients with chronic heart failure.Methods: Thepaper has a character of a review study with the aim to interpret the pu- blished context of the palliative care in cardiology. The research studies were searched in the electronic databases PubMed, Scopus, ScienceDirect and Web of Science for the period 2010-2021.Results: We searched in the databases for 191 potentially relevant studies: PubMed n = 30, Scopus n = 9, Science Direct n = 136, Web of Science n = 16. To the final we inclu- ded 9 in the analysis randomized trials, which evaluated the effectiveness interventions palliative care with time interval max. 6 months. The evidence-based studies and ob- servational studies have confirmed that the palliative care used in cardiology can actually alleviate suffering and better the quality of life of the patients with heart failure. Conlusion:The palliative care is a specialized form of a medical care that has been shown to aid in the improvement of the severity of the symptoms, facilitate the discussions related to planning of the preliminary care in cardiology and to provide support to the patients and their families.
- MeSH
- klinické zkoušky jako téma MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- paliativní péče * MeSH
- srdeční selhání * ošetřování MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Úvod: Moderná medicína dosahuje zásadné pokroky v prevencii a liečbe kardi- ovaskulárnych ochorení. Opakujúce sa hospitalizácie, zhoršujúci sa funkčný stav a refrak- térne príznaky, napriek optimálnym terapiám, patria medzi najvýraznejšie prediktory, ktoré naznačujú, že pacienti s pokročilým srdcovým zlyhaním sa blížia ku koncu života. Cieľ: Cieľom príspevku bolo na základe prehľadovej štúdie poukázať na benefity paliatívnej starostlivosti u pacientov s chronickým zlyhaním srdca.Metodika: Príspevok má charakter prehľadovej štúdie s cieľom interpretovať publikované súvislosti o paliatívnej starostlivosti v kardiológii. Výskumné štúdie boli vyhľadávané v elektronických databázach PubMed, Scopus, ScienceDirect a Web of Science za obdobie rokov 2010-2021.Výsledky: V databázach sme vyhľadali 191 potenciálne relevantných štúdií : PubMed n = 30, Scopus n = 9, ScienceDirect n = 136, Web of Science n = 16. Do finálnej analýzy zaradili 9 štúdií, ktoré hodnotili účinnosť intervencií paliatívnej starostlivosti s časovým odstupom max. 6 mesiacov. Štúdie založené na dôkazoch potvrdili, že prístup paliatívnej starostlivosti v kardiológii môže zmierniť utrpenie a zlepšiť kvalitu života pacientov so srdcovým zlyhaním.Záver: Paliatívna starostlivosť je špecializovaná forma medicínskej starostlivosti, ktorá preukázala, že pomáha zlepšovať závažnosť symptómov, uľahčuje diskusie o plánovaní predbežnej starostlivosti v kardiológii a poskytuje podporu pacientom a ich rodinám.
Introduction: The modern medicine is making a major progress in the prevention and treatment of cardiovascular diseases. There current hospitalizations, deteriorating functional conditions and refractory symptoms, occuring even though optimal therapies were provided, belong to the most significant predictors suggesting that patients with advanced heart failure are aproaching the end of their lives.Aim: The aim of the paper was on the basis of an rewiev studies to point out to the bene- fits of palliative care in patients with chronic heart failure.Methods: Thepaper has a character of a review study with the aim to interpret the pu- blished context of the palliative care in cardiology. The research studies were searched in the electronic databases PubMed, Scopus, ScienceDirect and Web of Science for the period 2010-2021.Results: We searched in the databases for 191 potentially relevant studies: PubMed n = 30, Scopus n = 9, Science Direct n = 136, Web of Science n = 16. To the final we inclu- ded 9 in the analysis randomized trials, which evaluated the effectiveness interventions palliative care with time interval max. 6 months. The evidence-based studies and ob- servational studies have confirmed that the palliative care used in cardiology can actually alleviate suffering and better the quality of life of the patients with heart failure. Conlusion:The palliative care is a specialized form of a medical care that has been shown to aid in the improvement of the severity of the symptoms, facilitate the discussions related to planning of the preliminary care in cardiology and to provide support to the patients and their families.
- MeSH
- klinické zkoušky jako téma MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- paliativní péče * MeSH
- srdeční selhání * ošetřování MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
