Postbariatrický manažment u pacientov s nárastom hmotnosti predstavuje klinickú výzvu, najmä u žien s gynoidnou obezitou. Tento fenotyp je charakteristický zvýšenou akumuláciou tuku v oblasti bokov a stehien a je častejšie rezistentný na bežné redukčné intervencie a môže byť spojený s lipedémom. Jednou z možností v prípade zlyhania bariatrickej liečby je bariatrická reoperácia, alebo liečba GLP1-agonistami. Tirzepatid, duálny agonista receptorov pre GLP1 a GIP, predstavuje perspektívnu liečebnú možnosť v tomto špecifickom kontexte. V predkladanej kazuistike popisujeme prvý prípad pacientky s gynoidným typom obezity, u ktorej došlo k opätovnému nárastu telesnej hmotnosti napriek bariatrickej liečbe (laparoskopickej sleeve resekcii), ale následnou 7-mesačnou liečbou tirzepatidom bol dosiahnutý signifikantný pokles hmotnosti.
Postbariatric management in patients with weight regain poses a significant clinical challenge, particularly in women with a gynoid obesity. This phenotype, characterized by adipose tissue accumulation in the hips and thighs, is often resistant to conventional weight-loss strategies and may be overlap with lipedema. Tirzepatide, a dual GLP-1 and GIP receptor agonist, has emerged as a promising pharmacological option for weight reduction, with evidence supporting its efficacy even in patients with prior bariatric surgery. In this case-based report, we present first case of female patient with gynoid obesity, progressive weight regain after bariatric surgery (laparoscopic gastric sleeve resection), and after seven months of treatment with tirzepatide, she achieved a significant weight reduction in body weight.
- MeSH
- bariatrická chirurgie MeSH
- dospělí MeSH
- léčba obezity metody MeSH
- lidé MeSH
- obezita * chirurgie farmakoterapie MeSH
- tirzepatid farmakologie terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Akromegália je raritné endokrinologické ochorenie charakterizované nadprodukciou rastového hormónu (RH), najčastej- šie na podklade adenómu hypofýzy s následnou zvýšenou produkciou inzulínu podobného rastového faktora 1 (IGF-1) v pečeni. Účinky RH a IGF-1 na metabolizmus glukózy sú antagonistické; RH vyvoláva inzulínovú rezistenciu, zatiaľ čo IGF-1 zvyšuje inzulínovú citlivosť. Avšak inzulín-antagonizujúci účinok RH prevyšuje inzulín-senzitizujúci účinok IGF-1 v cieľových tkanivách, čo vedie k vzniku diabetes mellitus (DM) pri akromegálii. Sekundárny DM je častou komplikáciou u pacientov s akromegáliou. DM môže byť prvým prejavom ochorenia, pretože hyperglykémia spôsobená inzulínovou rezistenciou býva často významná. Diagnostika a liečba DM u pacientov s akromegáliou je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa endokrinológov, diabetológov a ďalších špecialistov. Účinná kontrola akromegálie prostredníctvom chirurgického zákroku, farmakoterapie alebo rádioterapie môže zlepšiť glukózovú homeostázu a znížiť riziko komplikácií spojených s DM. Uvedený prehľadový článok sa zaoberá patofyziologickými a klinickými zvláštnosťami DM u pacientov s akromegáliou, ako aj potenciálnymi účinkami špecifickej liečby akromegálie na glukózovú homeostázu.
Acromegaly is a rare endocrine disorder characterized by the overproduction of growth hormone (GH), most commonly due to a pituitary adenoma, leading to increased production of insulin-like growth factor 1 (IGF-1) in the liver. The effects of GH and IGF-1 on glucose metabolism are antagonistic; GH induces insulin resistance, while IGF-1 enhances insulin sensitivity. However, the insulin-antagonizing effect of GH outweighs the insulin-sensitizing effect of IGF-1 in target tissues, leading to the development of diabetes mellitus (DM) in acromegaly.Secondary DM is a frequent complication in patients with acromegaly. In fact, DM may be the first manifestation of the disease, because hyperglycemia caused by insulin resistance is often significant. The diagnosis and management of DM in patients with acromegaly are complex and require a multidisciplinary approach involving endocrinologists, diabetologists, and other specialists. Effective control of acromegaly through surgery, pharmacotherapy, or radiotherapy can improve glucose homeostasis and reduce the risk of complications associated with DM. This review article discusses the pathophysiological and clinical characteristics of DM in patients with acromegaly, as well as the potential effects of specific acromegaly treatments on glucose homeostasis.
- MeSH
- akromegalie * diagnóza etiologie farmakoterapie MeSH
- diabetes mellitus etiologie MeSH
- dopamin analogy a deriváty MeSH
- glukosa metabolismus MeSH
- insulinu podobný růstový faktor I metabolismus MeSH
- inzulinová rezistence MeSH
- lidé MeSH
- růstový hormon analogy a deriváty krev MeSH
- selfmonitoring glykemie MeSH
- somatostatin analogy a deriváty MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Adrenálne incidentalómy (AI) zahŕňajú všetky lézie nadobličiek s priemerom ≥ 1 cm zistené náhodne počas zobrazovacích vyšetrení indikovaných z inej indikácie ako podozrenie na patológiu nadobličiek. Na základe hormonálnej aktivity sa AI rozdeľujú na hormonálne afunkčné a hormonálne funkčné. Afunkčné AI a adenómy s miernou hormonálnou produkciou môžu byť klinicky asymptomatické. Avšak AI, ktoré vykazujú významnú hormonálnu aktivitu, sa často prejavujú charakteristickými príznakmi Cushingovho syndrómu, primárneho hyperaldosteronizmu alebo hyperandrogenizmu. Hodnotenie AI nadobličiek si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci hormonálne a zobrazovacie vyšetrenia na presné určenie povahy nádoru. Najčastejšie sú AI afunkčné adenómy kôry nadobličiek, ale môžu to byť aj karcinómy kôry nadobličiek, feochromocytóm, metastatické a infekčné lézie, atď. Terapeutický manažment AI (adrenalektómia / klinické pozorovanie) závisí najmä od charakteru lézie a prípadnej hormonálnej aktivity. Nasledujúci článok je zhrnutím etiológie, klinických prejavov, diagnostických a terapeutických postupov AI s ohľadom na aktuálne odporúčania Európskej endokrinologickej spoločnosti (ESE) z roku 2023.
Adrenal incidentalomas (AI) include all adrenal lesions ≥ 1 cm in diameter found incidentally during radiological examinations indicated for other than adrenal pathologies. Based on hormonal activity, AI are divided into hormonally non-functional and hormone active (functional). Nonfunctional AI and those with mild hormonal secretion can remain asymptomatic. However, AI that exhibit significant hormonal activity often present with characteristic symptoms of Cushing syndrome, primary hyperaldosteronism, or hyperandrogenism. Evaluation of AI requires a comprehensive approach involving hormonal examinations as well as imaging examinations to accurately determine the nature of the tumour. The most common etiology of AI is hormonally inactive adenoma of the adrenal cortex, but others can also be carcinoma of the adrenal cortex, pheochromocytoma, metastatic and infectious lesions, etc. Therapeutic management of AI (adrenalectomy/clinical observation) depends mainly on the nature of the lesion as well as its hormonal activity. The following article is a summary of etiology, clinical manifestations, diagnostic and therapeutic procedures of AI according to revised 2023 European Society of Endocrinology (ESE) guideline.
- MeSH
- adenom kůry nadledvin chirurgie diagnóza patofyziologie MeSH
- adrenalektomie metody MeSH
- Cushingův syndrom etiologie MeSH
- diabetes mellitus etiologie MeSH
- diagnostické zobrazování metody MeSH
- hyperaldosteronismus etiologie MeSH
- hyperandrogenismus etiologie MeSH
- lidé MeSH
- nádory nadledvin * chirurgie diagnóza patologie MeSH
- náhodný nález * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Osteoporóza asociovaná s graviditou je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré je charakterizované výskytom fraktúr počas gravidity alebo šestonedelia. Napriek jej relatívnej vzácnosti sa jedná o nebezpečný stav, ktorý sa klinicky prejavuje lumbalgiami, stratou výšky a môže viesť k trvalej invalidite. Presná etiológia a patogenéza osteoporózy počas gravidity nie je doposiaľ známa. V súčasnosti neexistujú žiadne usmernenia pre diagnostiku a liečbu tohto typu osteoporózy. V našom prehľadovom článku uvádzame súčasné poznatky týkajúce sa kostného metabolizmu počas gravidity, klinickej manifestácie, rizikových faktorov, lokalizácie fraktúr, možností diagnostiky a liečby osteoporózy asociovanej s graviditou na základe doterajších dát.
Pregnancy associated osteoporosis is a very rare disease characterized by the occurrence of fractures during pregnancy or the puerperium. Despite its relative rarity, it is a dangerous condition that is clinically manifested by back pain, loss of height and it can lead to permanent disability. The exact etiology and pathogenesis of osteoporosis during pregnancy are still uncertain. There are currently no guidelines for the diagnosis and treatment of this type of osteoporosis. In our review article, we present current knowledge regarding bone metabolism during pregnancy, clinical manifestation, risk factors, location of fractures, possibilities of diagnosis and treatment of pregnancy-associated osteoporosis based on current data.
- MeSH
- bisfosfonáty terapeutické užití MeSH
- komplikace těhotenství * MeSH
- kosti a kostní tkáň metabolismus MeSH
- lidé MeSH
- monoklonální protilátky terapeutické užití MeSH
- osteoporóza * diagnostické zobrazování etiologie farmakoterapie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- těhotenství metabolismus MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství metabolismus MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
BACKGROUND: Individuals initially diagnosed with type 2 diabetes (T2D) might exhibit positivity for diabetes-associated autoantibodies (DAA +). We investigated the prevalence of DAA positivity in a group of individuals with T2D who were referred to a tertiary diabetes centre within a pre-specified period of time. We aimed to identify characteristics linked with DAA positivity by comparing DAA + individuals with their DAA-negative counterparts. METHODS: This was a cross-sectional study into which all T2D patients referred to the National Institute of Endocrinology and Diabetology, Ľubochňa, Slovakia, between 1 January and 30 June 2016 were included. Data on > 70 participants' characteristics, including antibodies against glutamic acid decarboxylase (anti-GAD65), insulinoma-associated antigen IA-2 (IA-2A) and insulin (IAA), were collected. RESULTS: Six hundred and ninety-two individuals (387, 55.6% female) with a median (range) age of 62 (24-83) years, HbA1c of 8.9 (5.0-15.7)% [74 (31-148 mmol/mol)] and diabetes duration of 13.0 (0-42) years were analysed. One hundred and forty-five (145/692, 21.0%) tested positive for at least one DAA; 136/692 (19.7%) were positive for anti-GAD65, 21/692 (3.0%) were positive for IA-2A and 9/692 (1.3%) were positive for IAA. Only 84.9% of the DAA + individuals aged > 30 years at the time of diabetes diagnosis met the current diagnostic criteria for latent autoimmune diabetes of adults (LADA). DAA + differed from DAA - individuals in multiple characteristics, including the incidence of hypoglycaemia. CONCLUSION: Several pathological processes linked with distinct types of diabetes can develop in parallel, including insulin resistance and autoimmune insulitis. In this single-centre cross-sectional study from Slovakia, we report a higher than previously published prevalence of DAA positivity in a group of individuals with a formal diagnosis of T2D.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Napriek zlepšeniu chirurgických techník, súčasným možnostiam rádioterapie aj vývoju dlhodobo pôsobiacich analógov somatostatínu sa u niektorých pacientov s akromegáliou nepodarí docieliť biochemickú kontrolu ochorenia. Nedosiahnutie optimálnych sérových hodnôt rastového hormónu (RH) a inzulínu podobného rastového faktora-1 (IGF-1) je spojené so zvýšenou morbiditou a mortalitou pacientov s akromegáliou. Antagonista receptora pre RH pegvisomant (PEG) je geneticky upravený analóg RH, ktorý zabraňuje dimerizácii receptora pre RH, t. j. procesu, ktorý je rozhodujúci pre pôsobenie RH na bunkovej úrovni. Efektom liečby je potlačenie produkcie IGF-1. V pilotných štúdiách bola dosiahnutá normalizácia hladín IGF-1 až v 90 % pacientov užívajúcich PEG. Účinnosť PEG v klinickom prostredí je o niečo nižšia, ako sa uvádza v kľúčových štúdiách, napriek tomu PEG normalizuje hladiny IGF-1 v rozsahu 65 až 97 % prípadov. Zriedkavým nežiaducim účinkom liečby môže byť zvýšenie pečeňových transamináz. Okrem toho bola v niekoľkých prípadoch opísaná progresia rastu tumoru hypofýzy. V našom prehľadovom článku uvádzame dlhodobé údaje týkajúce sa liečby pegvisomantom, diskutujeme o súvisiacich rizikách a prínosoch liečby.
Despite improvements in surgical techniques, current radiotherapy options and development of long-acting somatostatin analogues, biochemical control of acromegaly is not achieved in some patients. The failure to achieve optimal serum growth hormone (RH) and insulin-like growth factor-1 (IGF-1) levels means increased morbidity and mortality of acromegaly patients. The RH receptor antagonist pegvisomant (PEG) is a genetically engineered RH analog that prevents of RH receptor dimerization, i.e. a process that is crucial for the action of RH at the cellular level. The effect of the treatment is suppression of IGF-1 production. In pilot studies, normalization of IGF-1 levels was achieved in up to 90 % of patients receiving PEG. However, PEG efficacy in clinical settings is slightly lower (65 to 97 %) than reported in the key studies. A rare side effect of treatment is elevations of liver transaminases. In addition, pituitary tumor growth progression has been reported in several cases. In this review article, we present long-term data on pegvisomant treatment and discuss its associated risks and benefits.
- Klíčová slova
- pegvisomant,
- MeSH
- akromegalie * terapie MeSH
- lidé MeSH
- lidský růstový hormon analogy a deriváty farmakologie terapeutické užití MeSH
- receptory somatotropinu terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Cieľ: Cieľom štúdie bolo vyšetriť plochu priečneho rezu (cross-sectional area; CSA) nervus medianus pomocou UZ u akromegalických pacientov a posúdiť vzťah medzi CSA nervus medianus a aktivitou, trvaním akromegálie ako aj vekom pacientov. Materiál a metódy: Prospektívne sme vyšetrili CSA nervus medianus u 107 akromegalických pacientov (70 žien a 37 mužov) a u 77 zdravých kontrol (51 žien a 26 mužov) zodpovedajúcich veku, pohlaviu a indexu telesnej hmotnosti. Na analýzu údajov sme použili Studentov t-test a Pearsonovu koreláciu. Výsledky: CSA nervus medianus bola signifikantne väčšia u akromegalických pacientov v porovnaní so zdravými kontrolami (0,12 ± 0,005 cm2 vs. 0,078 ± 0,003 cm2; p < 0,001). Priemerná dĺžka trvania akromegálie bola 11 rokov, priemerná sérová hladina inzulínu podobného rastového faktora 1 (insulin-like growth factor 1; IGF-1) bola 249,9 ng/ml a rastového hormónu (RH) bola 2,63 ng/ml. Potvrdili sme pozitívnu koreláciu medzi sérovými hladinami IGF-1 a CSA nervus medianus u akromegalických pacientov (r = 0,400, p < 0,001). Nepotvrdili sme vzťah medzi CSA nervus medianus a sérov hladinou RH, dĺžkou ochorenia a vekom pacientov. Záver: V našej štúdii sme potvrdili zväčšenie nervus medianus u pacientov s akromegáliou. Toto zväčšenie je úmerné hladinám IGF-1 a nezávisí od dĺžky trvania ochorenia a veku pacientov.
Aim: The aim of this study was to examine the cross-sectional area (CSA) of the median nerve using ultrasound in acromegalic patients and to assess the relationship between the CSA of the median nerve and the activity, duration of acromegaly and age of patients. Materials and methods: We prospectively examined the CSA of the median nerve in 107 acromegalic patients (70 women and 37 men) and in 77 healthy controls (51 women and 26 men) matched for age, sex and body mass index. The Student t-test and Pearson correlation were used for data analysis. Results: The CSA of the median nerve was significantly greater in acromegalic patients compared with healthy controls (0.12 ± 0.005 cm2 vs. 0.078 ± 0.003 cm2; P < 0.001). The average duration of acromegaly was 11 years, average serum insulin-like growth factor 1 (IGF-1) level was 249.9 ng/mL and average growth hormone (RH) level was 2.63 ng/mL. We confirmed a positive correlation between the serum levels of IGF-1 and CSA of the median nerve in acromegalic patients (R = 0.400, P < 0.001). We did not confirm a relationship between CSA of the median nerve and serum levels of GH, duration of acromegaly and age of patients. Conclusion: In our study, we confirmed enlargement of the median nerve in patients with acromegaly. This enlargement depends on IGF-1 levels and is not depend on the duration of acromegaly and age of the patients.
V čase prebiehajúcej koronavírusovej pandémie sa často stretávame s pacientmi s covid pozitivitou a závažným nálezom na koronárnych tepnách. Problémoví sú najmä pacienti, ktorí vyžadujú kardiochirurgickú liečbu. U týchto pacientov je dôležitá multidisciplinárna diskusia s posúdením únosnosti operačného výkonu a zvážením najvhodnejšieho prístupu vzhľadom na vyššie mortalitné riziko operačnej liečby. V práci prezentujeme prípad vysokorizikovej covid pozitívnej symptomatickej pacientky s akútnym koronárnym syndrómom, s kritickým kalcifikovaným postihnutím hlavného kmeňa ľavej koronárnej tepny. Pacientka bola nevhodná na kardiochirurgickú liečbu a bola riešená perkutánnou koronárnou intervenciou s použitím ľavokomorovej mechanickej podpory a intravaskulárnej litotripsie.
At the time of the ongoing coronavirus pandemic, we are encountering patients who are Covid-19 positive and have severe coronary artery disease. Patients requiring cardiac surgery are particularly challenging. A multidisciplinary discussion aimed at assessing surgery tolerability and considering the most appropriate approach is important given the higher risk of surgical mortality. We report a case of a high-risk Covid-19 positive symptomatic female patient with an acute coronary syndrome and a critical calcified stenosis of the main stem of the left coronary artery. This patient was not suitable for cardiac surgery and she underwent a percutaneous coronary intervention using a left ventricular mechanical support system and intravascular lithotripsy.
- MeSH
- akutní koronární syndrom chirurgie MeSH
- COVID-19 komplikace MeSH
- komorbidita MeSH
- koronární angioplastika * metody MeSH
- laserová litotripse metody MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři MeSH
- vaskulární kalcifikace chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
